
Rozvod je náročná životná udalosť, ktorá prináša množstvo zmien a výziev pre všetkých zúčastnených. Okrem emocionálneho vyrovnávania sa s rozpadom manželstva a novou životnou situáciou, často prichádza aj túžba po novom partnerovi a vybudovaní novej rodiny. Tento proces však treba vnímať citlivo, najmä ak sú do neho zapojené deti.
Po rozvode je prirodzené, že človek túži po blízkosti, láske a zdieľaní života s niekým. Mnohí rozvedení sa cítia osamelí a chcú znovu pocítiť pocit rodiny. Ako uvádza príbeh mamy Julky, túžba po novom partnerovi môže byť veľmi silná, najmä ak sa človek cítil osamelý už pred rozvodom.
Psychológovia sa zhodujú, že s predstavením nového partnera deťom by sa malo počkať. Vo všeobecnosti sa odporúča počkať minimálne 6-12 mesiacov, kým nový vzťah trvá. V počiatočných fázach zaľúbenosti je totiž ťažké objektívne posúdiť, či ste s novým partnerom naozaj kompatibilní a máte podobné životné predstavy.
Je dôležité dať deťom dostatok času na to, aby sa vyrovnali s rozvodom a prešli všetkými fázami zmeny. Medzi tieto fázy patrí popieranie, nádej na návrat rodičov k sebe, hnev, smútok a nakoniec akceptácia. Rozpad rodiny je pre deti obrovský šok a potrebujú čas na to, aby si zvykli na novú situáciu.
Je dôležité vnímať potreby a pocity detí. Ak sú deti stále v procese vyrovnávania sa s rozvodom, zoznámenie s novým partnerom by mohlo byť pre ne príliš zaťažujúce.
Prečítajte si tiež: Rozvod a výživné: Striedavá starostlivosť
Po rozvode, keď sú deti s vami, potrebujú vašu plnú pozornosť. Sú s vami menej, zosypal sa im svet a potrebujú si znovu vybudovať svoje istoty.
Ak sa vzťah s novým partnerom zdá perspektívny a deti sú so situáciou už vysporiadané, je dôležité ich na zoznámenie pripraviť.
Predtým, ako deťom poviete o novom partnerovi, porozprávajte sa o tom s expartnerom/expartnerkou. Je to prejav rešpektu a zároveň môžete získať podporu druhého biologického rodiča. Zoznámenie sa s novým partnerom je veľký zásah do života detí.
Povedzte im o novom človeku, s ktorým sa stretávate. Čo máte spoločné, kto je to, čo sa vám na ňom páči. Dajte im priestor, aby sa mohli čokoľvek spýtať a vyjadriť svoje obavy. Deti môžu mať obavy, že ich už nebudete mať tak radi, alebo sa báť, že nový partner bude zlý macocha/otčim.
Prvé stretnutie by malo byť krátke, príjemné a na neutrálnej pôde. Zvoľte aktivitu, ktorá deti baví, napríklad ihrisko alebo zmrzlinu. Vyhnite sa stresovým situáciám a fyzickému kontaktu (držanie za ruky, pusa a podobne).
Prečítajte si tiež: Pohovor s rodičom pri rozvode
Na ďalšie stretnutia choďte postupne. Môžu sa viac a viac predlžovať. Prípadne v určitom momente môžete nového partnera/ku pozvať k vám na obed, filmové poobedie…čokoľvek.
Rešpektujte domáci zasadací poriadok, možno sa spýtajte, kam si sadnúť, alebo nech v tom pomôže biologický rodič.
Ak sa rozhodnete posunúť k spoločnému bývaniu alebo výletu, zapojte do plánovania deti (samozrejme primerane veku) - nechajte ich nakresliť plánik izby, spoločne urobiť pravidlá vašej rodiny.
Počas celého procesu je dôležité komunikovať s deťmi otvorene a úprimne. Rešpektujte ich pocity a potreby a dajte im čas na to, aby si zvykli na novú situáciu.
Rozvod a vstup nového partnera do života dieťaťa môže mať rôzny vplyv na jeho psychiku. Niektoré deti sa s novou situáciou vyrovnávajú ľahšie, iné ťažšie.
Prečítajte si tiež: Práva a povinnosti rodičov po rozvode
Podľa psychologičky Anny Wabnicovej, rozvod môže byť pre dieťa zemetrasenie, pretože sa zmení celý jeho život a fungovanie. Citlivé deti si ťažko predstavujú život v iných podmienkach a bojujú za kontinuitu rodiny za každú cenu.
Na druhej strane, ak je dieťa svedkom konfliktov medzi rodičmi, rozvod môže vnímať ako úľavu. Vtedy niekedy počujem v kancelárii slová: Je dobré, že sa rozišli - konečne je pokoj,“ vysvetlila hneď na úvod psychologička.
Dôležité je vnímať individuálne potreby každého dieťaťa a poskytnúť mu dostatok podpory a pozornosti.
V niektorých prípadoch môže byť riešením striedavá starostlivosť, ktorá umožňuje dieťaťu budovať rovnocenný vzťah s oboma rodičmi. Tento model má však aj svoje nevýhody a je dôležité zvážiť, či je pre konkrétnu rodinu vhodný.
Podľa psychologičky je striedavá starostlivosť cenná, pretože umožňuje budovať rovnocenný vzťah s oboma rodičmi. Upozorňuje, že v tomto modeli majú deti veľmi často kontakt aj so starými rodičmi, nevlastnými súrodencami, dokonca aj so súčasnými partnermi svojich rodičov.
Striedavá starostlivosť by sa nemala uplatňovať, ak sú rodičia v konflikte a nevedia sa dohodnúť na otázkach výchovy.
Častým problémom je situácia, keď jeden z rodičov neprejavuje záujem o dieťa, ako ho neprejavil ani počas manželstva. V takomto prípade je nesplniteľným snom očakávať, že po rozvode bude situácia iná.
Žiaľ, stáva sa, že jeden z rodičov poštváva dieťa proti druhému rodičovi. Tento jav, známy ako rodičovské odcudzenie, je veľmi škodlivý pre psychiku dieťaťa.
Psychologička Anna Wabnicová upozorňuje, že „poštvanie dieťaťa proti druhému rodičovi nie je vždy úmyselné. Uvedomme si, že rozvod je na druhom mieste v zozname stresorov. Je to katastrofa pre dospelého človeka a zahŕňa pochovanie určitej predstavy o sebe samom, o svojom doterajšom živote a plánoch do budúcnosti. Partnerov sprevádzajú rôzne emócie: smútok, pocit ublíženia a zranenia, hnev, niekedy zlosť. A dieťa, ktoré je "tichým asistentom" celej situácie, sa môže cítiť povinné byť "čudne" lojálne.“
Najdôležitejšie je uvedomiť si, že rozvod prináša emócie, s ktorými sa nevedia vyrovnať nielen rodičia, ale ani deti: stres, úzkosť, frustráciu, hnev. Preto je dôležité počúvať dieťa, byť pozorný k jeho potrebám a reagovať na rušivé správanie. Dieťa je subjektom starostlivosti. Nenúťme deti, aby boli rozhodcami, spojencami alebo špiónmi.
Cochemská prax je systém intenzívnej koordinovanej spolupráce odborníkov, ktorí sú zainteresovaní na riešení rozvodových či rozchodových sporov vznikajúcich v súvislosti so starostlivosťou o dieťa. Ide o súd, právnych zástupcov, mediátorov, oddelenia sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately, psychológov a v prípade potreby aj súdnych znalcov. Ich pozície sú rovnocenné a konajú s cieľom dosiahnuť najlepšie riešenie pre dieťa, zachovať mu oboch rodičov a pomôcť rodičom minimalizovať negatívny dopad rozvodu či rozchodu na dieťa.