
Rozvod je jednou z najstresujúcejších udalostí v živote človeka, porovnateľnou so smrťou blízkej osoby. Prináša so sebou komplexný mix emócií ako odmietnutie, zlyhanie, pocity viny, pochybnosti o sebe, hnev a často aj pocit krivdy. Tento článok poskytuje návod, ako sa s rozvodom vyrovnať a ako sa naučiť žiť sám, pričom sa zameriava na praktické rady a psychologické aspekty tohto náročného obdobia.
„Rozvod je v psychológii vnímaný ako jeden z najsilnejších stresorov,“ hovorí psychoterapeut Ľudovít Dobšovič. Vyrovnávanie sa s rozvodom znamená konfrontáciu s odmietnutím, zlyhaním, pocitmi viny, pochybnosťami o sebe, hnevom a veľmi často aj s pocitom krivdy. Ženy navyše často trápia pocity vnútornej samoty spojené so stratou prijatia.
Rozvodový proces môže byť zdĺhavý a plný emócií. Psychoterapeutka Katarína Hatráková opisuje realitu, v ktorej sa exmanželia postupne naplnia hnevom. Rozvod ukončí manželstvo, ale nevyrieši problémy medzi partnermi. Aj po právnom akte musia bývalí partneri spolu komunikovať, najmä ak majú deti.
V ťažkých situáciách, ako je rozvod, je dôležité vyhľadať pomoc.
Manželské poradne, dnes známe ako Referáty poradensko-psychologických služieb, ponúkajú pomoc ľuďom v rozvodovom konaní a po ňom. Katarína Hatráková argumentuje, že poradňa môže pomôcť naučiť sa komunikovať vecne a bez hnevu. Služby poradne sú hradené štátom.
Prečítajte si tiež: Rozvod a výživné: Striedavá starostlivosť
Mediátor je tretia, nestranná osoba, ktorá pomáha vecne sa dohodnúť tak, aby boli obe strany spokojné. Dôležité je byť pripravený na ústupky.
Potrebujete človeka, pred ktorým sa nemusíte hrať na hrdinu a môžete ventilovať svoje pocity. Dusenie pocitov v sebe môže viesť k ich preneseniu na deti, čomu je potrebné sa vyhnúť. Ľudovít Dobšovič varuje pred cigaretami, alkoholom a utlmujúcimi liekmi, ktoré oslabujú organizmus. Rozhovor s psychoterapeutom alebo socioterapeutom môže priniesť úľavu.
Deti by nemali byť zaťažené bolesťou rodičov. Katarína Hatráková radí, že deti nemôžu byť kanálmi, cez ktoré dáte priechod svojej bolesti. Potrebujú vytvoriť podmienky, aby sa mohli deliť o svoje prežívanie s rodičmi.
Po prekonaní najťažšej fázy rozvodu je čas pohnúť sa v živote ďalej.
Obdobie po rozvode je čas na prehodnocovanie. Má zmysel klásť si otázky, kto som a ako chcem žiť. Ľ. Dobšovič hovorí, že odpovede sa dajú nájsť v programoch rozvoja osobnosti, osobnostného rastu a na encounterových skupinách.
Prečítajte si tiež: Pohovor s rodičom pri rozvode
Je dôležité uvedomiť si, aké chyby ste robili v predchádzajúcom vzťahu. Kto si neuvedomí, aké chyby robil v predchádzajúcom vzťahu a ostáva v presvedčení, že za rozpad manželstva môže iba ten druhý, nebude mať dobré vzťahy ani po rozvode.
Čo robiť a nerobiť po rozvode:
Mgr. Anna Thaler, párová poradkyňa a vzťahová koučka, ponúka cenné tipy, ako sa naučiť odpútať.
Odpútanie sa je psychologicky nesmierne zložité a veľmi ťažké. Keď sa nám niekto páči a trávime s ním veľa času, automaticky sa vytvorí puto. S pribúdajúcimi citmi sa toto puto stáva silnejším. Pri rozchode aktivovaný systém pripútanosti spustí poplach a vyžaduje ešte väčšiu blízkosť.
Pri budovaní citovej väzby náš mozog uvoľňuje hormóny lásky a aktivuje hormóny odmeny. Pri rozchode spustí aktivovaný systém pripútanosti poplach a potreba blízkosti sa zintenzívni. Vysvetľovanie procesov v mozgu je dôležitým základom pri práci s klientmi.
Prečítajte si tiež: Práva a povinnosti rodičov po rozvode
Keď s vami niekto nechce tráviť čas, želá si odstup, nechce s vami začať vzťah alebo sa chce rozísť. Signály, že niekto nemá záujem, bývajú vždy veľmi jednoznačné.
Odpustenie je samostatný proces, ktorý často prichádza až nejaký čas po tom, keď trápenie z nešťastnej lásky pominie. Odpustenie po rozchode nie je v žiadnom prípade nevyhnutnosťou. Oveľa dôležitejšie je, aby ste našli vnútorný pokoj, keď sa na vzťah s určitým odstupom obzriete späť.
Rozvod má výrazný dopad na psychiku dieťaťa. Psychologička Anna Wabnicová hovorí, že pre dieťa to môže byť zemetrasenie.
Striedavá starostlivosť môže byť pre dieťa cenná. Toto usporiadanie umožňuje budovať rovnocenný vzťah s oboma rodičmi a môže sa prejaviť v kvalite.
Určite by sme k striedavej starostlivosti ako riešeniu nemali pristupovať vtedy, keď sú rodičia v konflikte a nevedia sa dohodnúť na otázkach výchovy.
Trauma z rozvodu trvá v priemere dva roky a vzťahuje sa na všetky zúčastnené strany, teda aj na deti. Mnohé zmeny, ktoré sa dejú nárazovo, môžu spôsobiť jednotlivým členom rodiny nesmiernu záťaž.
Dôležité je, aby sa pri rozvode na nič dôležité nepozabudlo a pozornosť sa včas preniesla na reálny život po samotnom rozvode.
Ak si nie ste istí, či vzťah skončil, položte si nasledujúce otázky: