
Doktorandské štúdium je tretím stupňom vysokoškolského vzdelávania, ktoré sa zameriava na získanie hlbokých vedomostí a vlastný príspevok študenta k vedeckému poznaniu. Hoci je doktorandské štúdium náročné a prináša isté výhody, jeho vplyv na dôchodkové a sociálne zabezpečenie bol v minulosti obmedzený. V súčasnosti sa však objavujú snahy o zlepšenie sociálnych podmienok doktorandov.
Postavenie doktoranda v dennej forme štúdia sa zmenilo novelizáciou Zákona o vysokých školách (ZVŠ) v roku 2007. Odvtedy doktorand už nemá postavenie zamestnanca, čo má zásadný vplyv na jeho sociálne a zdravotné poistenie. Vysoká škola za neho nie je povinná odvádzať poistné na sociálne poistenie ani preddavky na poistné na zdravotné poistenie. Ak chcú byť doktorandi poistení, musia si poistné na sociálne poistenie platiť sami ako dobrovoľne poistené osoby.
Podľa Zákona o zdravotnom poistení (ZZP) sa doktorandi považujú za poistencov štátu, ak celková dĺžka ich doktorandského štúdia neprekročila štandardnú dĺžku štúdia pre doktorandský študijný program v dennej forme a nezískali už vysokoškolské vzdelanie 3. stupňa alebo nedovŕšili vek 30 rokov. Na účely platenia preddavkov na poistné na zdravotné poistenie sa za zamestnancov nepovažujú osoby, ktoré vykonávajú pre zamestnávateľa práce na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.
Podľa Zákona o sociálnom poistení (ZSP) sa doktorand v dennej forme doktorandského štúdia nepovažuje za zamestnanca. Nie je poistený ako zamestnanec a vysoká škola sa nepovažuje na účely ZSP za jeho zamestnávateľa, neodvádza zaňho zo štipendia poistné do Sociálnej poisťovne a ak je doktorand aj v II. pilieri dôchodkového systému, tak Sociálnej poisťovňa neuhrádza ani príspevky na jeho osobný dôchodkový účet do II. piliera.
Od roku 2008 nie je obdobie dennej formy doktorandského štúdia obdobím nemocenského poistenia, čoho dôsledkom je, že doktorandovi nevzniká nárok na dávky nemocenského poistenia. Pre doktorandky, ktoré plánujú po ukončení doktorandského štúdia materstvo, stojí za zváženie prihlásiť sa ako dobrovoľný platiteľ na nemocenské poistenie, aby si tak zabezpečili nárok na materské vo vyššej sume, ako sa poskytuje rodičovský príspevok.
Prečítajte si tiež: Evidencia dôchodkov
Podľa ZSP má poistenka, ktorá je tehotná alebo sa stará o narodené dieťa, nárok na materské vtedy, ak v posledných 2 rokoch pred pôrodom bola nemocensky poistená najmenej 270 dní. Ak túto podmienku nesplní, patrí jej rodičovský príspevok odo dňa narodenia dieťaťa.
Poslanci z klubu Progresívne Slovensko (PS) predložili do parlamentu novelu zákona o sociálnom poistení, ktorá má za cieľ zlepšiť sociálne podmienky študentov a študentiek v dennej forme doktorandského štúdia. Novela garantuje študentom nárok na materské a započítava im tieto roky do dôchodkových nárokov bez ohľadu na podmienku absolvovania daného stupňa štúdia.
„Napriek vedeckým a pedagogickým aktivitám sa mladým doktorandkám a doktorandom ich činnosť počas štúdia žiadnym spôsobom pozitívne neodrazí v starobe pri poberaní starobného dôchodku. Rovnako nemajú mladé doktorandky nárok na materské v prípade tehotenstva počas rokov, kedy študujú,“ vysvetľuje predložený dokument.
Sociálne poistenie je povinné verejnoprávne poistenie, vďaka ktorému sú občania prostredníctvom platenia odvodov a poberania dávok zabezpečení pred rizikovými životnými situáciami. Ak ste zamestnaní, platí vám odvody na toto poistenie zamestnávateľ z vašej hrubej mzdy, v určitých prípadoch tak robí štát (napríklad počas materskej dovolenky), ale sú obdobia, kedy za vás poistenie nikto nehradí a vtedy je dobré vedieť o možnosti platiť si poistenie dobrovoľne.
Nezamestnaný (napr. študent), SZČO, ktorej hrubý príjem nepresiahol stanovenú hranicu a nevznikla jej povinnosť platby povinného poistenia. Dobrovoľne nemocensky a dôchodkovo poistená v Sociálnej poisťovni môže byť policajtka/policajt alebo profesionálna vojačka/vojak, ktorí sú súčasne nemocensky zabezpečení podľa zákona č. 328/2002 Z. z.
Prečítajte si tiež: Dôchodok a práca v EÚ: Sprievodca
Povinne nemocensky poistený (zamestnanec, SZČO, ktorej príjem presiahol stanovenú hranicu a musí si platiť povinné poistenie), tiež osoba s priznaným starobným, či predčasným starobným dôchodkom, invalidným dôchodkom s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % (t. j. odo dňa vydania rozhodnutia o priznaní dôchodku) a poberateľ akéhokoľvek invalidného dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku (t. j. čerpáte rodičovskú dovolenku podľa osobitného predpisu.
Do 31.12.2003 sa podľa vtedy platných predpisov (zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a ďalšie predpisy) doba štúdia pri výpočte dôchodku započítavala ako tzv. náhradná doba. To v praxi znamenalo, že pred rokom 2004 aj za dobu štúdia bol občanovi priznaný a vtedy platným spôsobom vypočítaný dôchodok.
Od 1.1.2004 platí zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Napríklad, podľa § 66 ods. obdobie, za ktoré za občana platil poistné na dôchodkové poistenie štát (štát platí napríklad za osoby, ktoré vychovávajú deti vo veku do 6 rokov alebo poberajú opatrovateľský príspevok, resp. doba poistenia v zmluvných štátoch od r.
V zásade nie je problém so započítaním doby štúdia na vysokej škole. Inak je to však so štúdiom na strednej škole. Závisí to od toho, ako sa v čase, kedy bol občan žiakom základnej školy a kedy ďalej študoval na strednej škole, posudzovala povinná školská dochádzka. Tá bola v jednotlivých obdobiach v minulosti 8-ročná, 9-ročná alebo 10-ročná (dnes je povinná školská dochádzka 10-ročná).
Prečítajte si tiež: Život s celiakiou na Slovensku