Zapocítava sa invalidný dôchodok do príjmu pre výpočet životného minima? A vplyv na nezdaniteľnú časť základu dane

Životné minimum je spoločensky uznaná minimálna hranica príjmov, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie základných životných potrieb a výživy. Posudzovanie príjmu pre výpočet životného minima je komplexná problematika, ktorá sa riadi zákonom č. 601/2003 Z. z. o životnom minime. V súvislosti s týmto zákonom a posudzovaním príjmu je dôležité venovať pozornosť aj vplyvu dôchodku na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane.

Životné minimum a jeho úprava

Sumy životného minima sa upravujú vždy k 1. júlu bežného kalendárneho roka. Sumy platné k 30. júnu bežného roka sa vynásobia koeficientom rastu životných nákladov nízkopríjmových domácností, ktorý zisťuje Štatistický úrad Slovenskej republiky za rozhodujúce obdobie. Zvýšenie sumy životného minima od 1. júla má dopad na viaceré oblasti, vrátane sumy minimálneho dôchodku.

V období od 1. októbra 2023 do 31. decembra 2024 je výška minimálneho dôchodku naviazaná na sumu životného minima platnú k 1. októbru 2023. Od 1. januára 2025 bude výška minimálneho dôchodku naviazaná na sumu životného minima platnú k 1. januáru 2025. Počas roka 2025 tak budú sumy minimálnych dôchodkov naviazané na sumu životného minima, ktorá je platná k 1. januáru 2025.

Minimálny dôchodok a jeho výpočet

Výška minimálneho dôchodku závisí od počtu rokov tzv. kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia. Za prvých 30 rokov tohto obdobia patrí suma určená zákonom. Za každý ďalší rok kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia od 31. do 39. roku sa suma minimálneho dôchodku zvýši o 2,5 % sumy životného minima platného k 1. októbru predchádzajúceho kalendárneho roka. Za každý ďalší rok kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia od 40. do 49. roku sa suma minimálneho dôchodku zvýši o 3 % sumy životného minima platného k 1. októbru predchádzajúceho kalendárneho roka. Za každý ďalší rok kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia od 50. do 59. roku sa suma minimálneho dôchodku zvýši o 5 % sumy životného minima platného k 1. októbru predchádzajúceho kalendárneho roka. Za každý ďalší rok obdobia dôchodkového poistenia od 60. roku obdobia dôchodkového poistenia sa suma minimálneho dôchodku zvýši o 7,5 % sumy životného minima platného k 1. októbru predchádzajúceho kalendárneho roka. Do tzv. kvalifikovaného obdobia sa započítavajú aj obdobia, získané v roku, v ktorom boli splnené podmienky nároku na starobný, resp. invalidný dôchodok.

Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka a dôchodok

Daňovník má nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka len od čiastkového základu dane z príjmov zo závislej činnosti a z príjmov z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo ich úhrnu, teda z tzv. aktívnych príjmov. Čiastkový základ dane vyčíslený z tzv. pasívnych príjmov (napr. príjmy z prenájmu) sa nezohľadňuje. Suma nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka predstavuje 21,0-násobok sumy životného minima platného k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia. Keďže suma životného minima k 1.1.2024 je stanovená vo výške 268,88 eura, nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka predstavuje pre rok 2024 sumu 5 646,48 eura.

Prečítajte si tiež: Evidencia dôchodkov

Ak je daňovník poberateľom dôchodku už k 1.1.2024, má nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka v roku 2024 iba v prípade, ak ročná suma vyplateného dôchodku vrátane 13. dôchodku v roku 2024 v úhrne nepresiahne sumu nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka. Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka predstavuje v tomto prípade rozdiel medzi sumou 5 646,48 eura a vyplatenou sumou dôchodku vrátane 13. dôchodku. S účinnosťou od 1.7.2024 sa na účely výpočtu nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka k sume vyplateného posudzovaného dôchodku za príslušné zdaňovacie obdobie pripočíta aj 13. dôchodok.

Rovnaký postup platí aj pre poberateľov dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu, výsluhového dôchodku zo zahraničia alebo obdobného výsluhového dôchodku zo zahraničia, alebo ak mu bol dôchodok priznaný spätne k začiatku zdaňovacieho obdobia alebo k začiatku predchádzajúcich zdaňovacích období a ak suma tohto dôchodku vrátane 13. dôchodku presiahne sumu nezdaniteľnej časti základu dane.

Príklady a ich riešenia

Príklad 1: Daňovník je poberateľom invalidného dôchodku. V roku 2024 začal podnikať a bude dosahovať príjem zo živnosti.Riešenie: V tomto prípade má daňovník nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane, ak jeho príjem z podnikania spĺňa podmienky a jeho ročný dôchodok nepresiahne stanovenú hranicu.

Príklad 2: Daňovník poberá starobný dôchodok vo výške 450 eur, t. j. ročný dôchodok má vo výške 5 400 eur. Daňovníkovi nevzniká nárok na uplatnenie NČZD na daňovníka, nakoľko poberá iba príjem z prenájmu nehnuteľnosti.Riešenie: Daňovník nemá nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane, pretože poberá len príjem z prenájmu, ktorý sa považuje za pasívny príjem.

Príklad 3: Daňovníkovi bol priznaný starobný dôchodok od 2.1.2024. Naďalej dosahuje príjem z podnikania.Riešenie: Daňovník má nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane, ak suma jeho dôchodku nepresiahne 5 646,48 eura. Ak suma dôchodku presiahne túto hranicu, nárok na nezdaniteľnú časť základu dane mu nevznikne.

Prečítajte si tiež: Dôchodok a práca v EÚ: Sprievodca

Príklad 4: Daňovník poberá celý rok 2024 výsluhový dôchodok vo výške 850 eur, t. j. ročný dôchodok bude vo výške 10 200 eur. V roku 2024 dosahuje aj príjem zo závislej činnosti.Riešenie: V tomto prípade daňovníkovi nevznikne nárok na uplatnenie NČZD na daňovníka, nakoľko jeho ročný dôchodok presahuje sumu 5 646,48 eura.

Príklad 5: V roku 2024 bol daňovníkovi spätne priznaný starobný dôchodok od 1.6.2022 vo výške 680 eur.Riešenie: Za rok 2022 daňovník nie je povinný opraviť svoju daňovú povinnosť, nakoľko v roku 2022 má nárok na uplatnenie NČZD na daňovníka, keďže nebol k 1.1.2022 poberateľom starobného dôchodku. Povinnosť opravy daňovej povinnosti má za rok 2023, a to podaním dodatočného daňového priznania, v ktorom zvýši základ dane o sumu uplatnenej nezdaniteľnej časti základu dane, keďže za rok 2023 mu nevznikol nárok. Nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka mu nevznikne ani v roku 2024, nakoľko poberá starobný dôchodok celý rok 2024 a suma dôchodku vrátane 13. dôchodku vyplateného v roku 2024 presiahne sumu NČZD na daňovníka platnú pre rok 2024, t. j. 5 646,48 eura.

Príklad 6: Starobná dôchodkyňa dosahuje v roku 2024 príjem z osobnej asistencie ťažko postihnutej osoby. Poberá aj vdovský dôchodok po zomrelom manželovi. Započíta sa suma vdovského dôchodku do úhrnu dôchodku pre uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane za rok 2024?Riešenie: Ak úhrn starobného dôchodku vrátane 13. dôchodku vyplateného v roku 2024 nepresiahne sumu 5 646,48 eura, vznikne daňovníčke nárok na uplatnenie NČZD na daňovníka vo výške rozdielu medzi sumou 5 646,48 eura a úhrnnou sumou vyplateného starobného dôchodku vrátane 13. dôchodku. Vdovský dôchodok sa do tohto výpočtu nezapočítava.

Príklad 7: Daňovník poberá starobný dôchodok vo výške 450 eur, t. j. ročný dôchodok má vo výške 5 400 eur.Riešenie: Daňovníkovi nevzniká nárok na uplatnenie NČZD na daňovníka, nakoľko poberá iba príjem z prenájmu nehnuteľnosti.

Príklad 8: U poberateľa výsluhového dôchodku zo zahraničia sa postupuje rovnako, ako u poberateľa výsluhového dôchodku zo SR. Ak je daňovník poberateľom výsluhového dôchodku k 1.1.2024, potom mu nevzniká nárok na uplatnenie NČZD na daňovníka za rok 2024.Riešenie: Ak daňovník poberá výsluhový dôchodok zo zahraničia k 1.1.2024, nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane mu nevzniká, ak jeho ročný dôchodok presiahne sumu 5 646,48 eura.

Prečítajte si tiež: Život s celiakiou na Slovensku

Vplyv 13. dôchodku

Za rok 2024 sa vyplatený 13. dôchodok započítava do príjmu pre posúdenie nároku na nezdaniteľnú časť základu dane.

tags: #počíta #sa #invalidný #dôchodok #do #príjmu