
Rakúsky systém sociálneho zabezpečenia a podpora príjmu sú komplexné a zahŕňajú rôzne dávky a príspevky. Tento článok poskytuje prehľad o rakúskom dôchodkovom systéme, dávkach v nezamestnanosti, zdravotnom poistení, úrazovom poistení a ďalších formách podpory príjmu. Zameriame sa na podmienky nároku, výpočet dávok a ďalšie dôležité aspekty, ktoré by mali poznať osoby pracujúce alebo plánujúce pracovať v Rakúsku.
Rakúsky dôchodkový systém čelí v najbližších rokoch výzvam v dôsledku starnutia obyvateľstva a nízkej pôrodnosti. Experti upozorňujú, že pri súčasnej výške dôchodkov je systém dlhodobo neudržateľný. V roku 2023 predstavovali výdavky na dôchodky približne 13,5 % HDP. Systém je financovaný z príspevkov zamestnávateľov a zamestnancov, pričom zamestnanci odvádzajú 10,25 % zo zárobku a zamestnávatelia 12,55 %. Dávky môžu dosiahnuť až 80 % priemerného celoživotného zárobku, ak jednotlivec prispieval minimálne 45 rokov. Zákonný vek odchodu do dôchodku je 65 rokov pre mužov a pre ženy sa bude postupne zvyšovať zo 60 na 65 rokov v období rokov 2024 až 2033.
Vláda sa snaží zmierniť dopady vysokej inflácie a drahých energií na dôchodcov prostredníctvom jednorazových príspevkov. V júni 2023 bol predstavený balík opatrení, ktorý zahŕňal príspevok 500 EUR pre každú dospelú osobu a 250 EUR pre každé dieťa. Okrem toho, nezamestnaní a dôchodcovia s nízkymi príjmami dostali na prelome augusta a septembra 2023 ďalších 300 EUR.
Arbeitsamtservice (AMS Rakúsko), teda rakúske úrady práce, sú zodpovedné za registráciu nezamestnaných a poskytovanie podpory v nezamestnanosti. Právnym základom pre tieto dávky je zákon o poistení v nezamestnanosti (ALVG).
Pre získanie podpory v nezamestnanosti je potrebné splniť niekoľko predpokladov:
Prečítajte si tiež: Evidencia dôchodkov
Každá osoba prihlásená na úrade práce dostane dohodu o právach a povinnostiach voči úradu práce (Betreuungsvereinbarung).
Medzi hlavné druhy finančných dávok patria:
Nárok na podporu v nezamestnanosti má každý, kto preukáže minimálnu dĺžku zamestnania s povinným poistením vrátane poistenia do fondu nezamestnanosti a je pripravený prijať prácu.
Žiadosť o dávku v nezamestnanosti sa podáva na úrade práce AMS Rakúsko. Občania SR bez trvalého alebo prechodného pobytu v Rakúsku sa môžu po skončení pracovného pomeru prihlásiť na úrade práce na Slovensku a požiadať o dávku prostredníctvom formuláru U1, ktorý získajú od AMS.
Výška podpory v nezamestnanosti sa vypočítava z príjmu za predchádzajúci kalendárny rok (ak sa žiadosť podáva pred 30. júnom) alebo zo súčasného kalendárneho roka (ak sa žiadosť podáva po 30. júni). Základná suma podpory pozostáva z 55 % denného čistého príjmu, pričom s rodinnými dávkami môže dosiahnuť maximálne 80 % a bez rodinných dávok maximálne 60 %. Po dovŕšení 45. roku života nesmie byť výška podpory nižšia ako pred týmto vekom.
Prečítajte si tiež: Dôchodok a práca v EÚ: Sprievodca
Minimálna doba poberania dávky je 20 týždňov. Predlžuje sa na 30 týždňov pri 3 rokoch legálneho zamestnania, na 39 týždňov pri 6 rokoch zamestnania (u nezamestnaných po 40. roku života) a na 52 týždňov pri 9 rokoch zamestnania (u nezamestnaných po 50. roku života).
Pri prerušení poberania podpory v nezamestnanosti je možné poberať zostatok podpory počas nasledujúcich 5 rokov. Nárok na podporu sa prerušuje počas práceneschopnosti, vyplácania kompenzácie dovolenky, vojenskej služby, umiestnenia v zariadení opatrovateľskej služby, pobytu v cudzine alebo poberania dávok starostlivosti o dieťa.
V prípade ukončenia pracovného pomeru zo strany zamestnanca alebo následkom vlastného zavinenia sa podpora v nezamestnanosti nevypláca prvé 4 týždne.
Poberatelia dávok z úradu práce sú zdravotne a úrazovo poistení podľa všeobecného zákona o sociálnom poistení (ASVG).
Sociálne zabezpečenie v Rakúsku je povinné pre všetky zamestnané osoby a zahŕňa:
Prečítajte si tiež: Život s celiakiou na Slovensku
Pre väčšinu zamestnaných je kompetentnou inštitúciou sociálneho zabezpečenia „Gesundheitskasse“. Registráciu do príslušnej sociálnej poisťovne vykonáva zamestnávateľ, ktorý zamestnancovi pridelí číslo sociálneho zabezpečenia (Sozialversicherungsnummer). Zamestnanec následne dostane elektronickú kartu (e-card), ktorá ho oprávňuje požadovať od poisťovne služby týkajúce sa sociálneho poistenia.
Príspevky na sociálne zabezpečenie zráža zamestnávateľ pre všetky oblasti sociálneho poistenia. Osoby pracujúce na skrátený pracovný úväzok (geringfügige Arbeit) majú pokryté len úrazové poistenie, ale môžu si dobrovoľne platiť zdravotné a dôchodkové poistenie. SZČO odvádzajú príspevky sami za seba.
Služby sociálneho zdravotného poistenia zahŕňajú:
E-card slúži ako identifikačný preukaz a zabezpečuje prístup k službám e-governmentu. V lekárňach sa platia poplatky za recepty („Rezeptgebühr“) a za niektoré zdravotné pomôcky. Za určitých okolností môže byť rodinný príslušník poistený spoločne so zamestnanou osobou.
Zdravotným poistením sú krytí evidovaní nezamestnaní, ktorí majú nárok na dávku v nezamestnanosti, pomoc v hmotnej núdzi, príspevok na rekvalifikáciu, príspevok na školenie pri čiastočnom pracovnom úväzku, preddavok na dôchodok, príspevok pri predčasnom odchode do dôchodku alebo príspevok na živobytie. Evidovaní nezamestnaní, ktorí nemajú nárok na uvedené dávky, nie sú zdravotne poistení.
Ak evidovaný nezamestnaný nemá zdravotné poistenie, môže sa sám poistiť u svojho poskytovateľa zdravotného poistenia alebo poistiť sa prostredníctvom člena rodiny.
Nemocenské je také vysoké ako dávka v nezamestnanosti. Materský príspevok je zvyčajne o 80 % vyšší ako dávka v nezamestnanosti.
Evidovaný nezamestnaný je spravidla poistený ďalších 6 týždňov odo dňa, keď končí nárok na dávky, za predpokladu, že bol poistený 6 týždňov bezprostredne pred poberaním dávok alebo bol poistený najmenej 26 týždňov za posledných 12 mesiacov.
Ak evidovaný nezamestnaný ochorie, musí kontaktovať úrad práce (AMS) ihneď ako ochorie a hneď, keď je opäť zdravý.
Služby sociálneho úrazového poistenia zahŕňajú prevenciu pri pracovných úrazoch a chorobách z povolania, zdravotnú starostlivosť zamestnancov a kompenzáciu po pracovnom úraze a chorobe z povolania. Služby sociálneho dôchodkového poistenia zahŕňajú starobný dôchodok, predčasný dôchodok a rehabilitácie.
Od 1. mája 2010 upravuje vznik nároku na dôchodok v krajinách EHS NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, ktoré bolo zmenené a doplnené nariadením č. 988/2009. Postup pri vykonávaní tohto nariadenia stanovuje NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č. 987/2009.
Nárok na dôchodok vzniká v každej krajine, na ktorú sa vzťahujú koordinačné nariadenia Európskej únie, alebo v krajine, s ktorou má Slovenská republika uzatvorenú zmluvu o sociálnom zabezpečení. Nárok vzniká už po jednom odpracovanom roku, v ktorom boli odvádzané dávky sociálneho poistenia. Ak je táto doba kratšia ako jeden rok, nárok na dôchodok nevzniká a obdobie poistenia sa pripočíta k poistnému obdobiu v krajine, kde žiadateľ žiada o dôchodok. Pri určovaní nároku na dôchodok nie je podmienkou trvalé bydlisko v krajine, kde sa o dôchodok žiada, ani štátna príslušnosť.
Na priznanie nároku na dôchodok v Rakúsku je dôležité, aby mal žiadateľ v rámci Európskej únie odpracovaných minimálne 180 mesiacov. Pre ženy narodené do 1. januára 1964 je štandardný vek odchodu do dôchodku 60 rokov.
Výška získaného nároku na dôchodok v Rakúsku sa dá vypočítať podľa výšky vymeriavacích základov. Pre každý rok sa výška nároku vypočítava samostatne podľa výšky vymeriavacieho základu. Výšku dôchodku predstavuje percentuálna suma vypočítaná zo súčtu všetkých poistných platieb, pričom sa berie do úvahy 252 najlepších mesiacov. Za každých 12 mesiacov poistenia prináleží poistencovi suma do dôchodku vo výške 1,78 % z vymeriavacieho základu. Pre dlhodobo poistených (nad 540 mesiacov poistenia u mužov a 480 mesiacov poistenia u žien) je to 1,90 %. Ku dôchodku sa pripočítava aj obdobie vojenskej prezenčnej služby, obdobie materskej dovolenky a podobne. Pre tieto obdobia sú každý rok stanovené vymeriavacie základy, z ktorých sa vypočítava suma do dôchodku.
Nie je možné získať rakúsky minimálny dôchodok po odpracovaní napríklad 15, 20 alebo 30 rokov v Rakúsku. Výška dôchodku sa vypočíta podľa dĺžky odpracovanej doby a výšky vymeriavacích základov. Druhá možnosť je natrvalo sa presťahovať do Rakúska a požiadať o tzv. Bonus k dôchodku (Ausgleichszulage).
Živnostník, ktorý mal celé 3 roky (36 mesiacov) aktívnu živnosť a platil odvody do sociálnej poisťovne, z jeho vymeriavacieho základu vo výške 537,78 EUR platného pre prvé 3 roky mu vznikne nárok na mesačný dôchodok vo výške približne 28,70 EUR (9,57 EUR za každý rok). Za 10 odpracovaných rokov na živnosť a platenia odvodov do sociálneho poistenia z minimálnych vymeriavacích základov vznikne nárok na vyšší dôchodok.
Dôchodok zvyšuje vyšší príjem, z čoho sa vyráta aj vyšší vymeriavací základ.
Dôchodcovské dávky podliehajú zdaneniu ako príjem zo závislého pomeru. O dôchodok sa žiada v krajine, v ktorej žiadateľ v čase podania žiadosti žije. Nie je potrebné predkladať potvrdenia o poistení z iných štátov, ale ak žiadateľ má potvrdenie inštitúcie sociálneho poistenia štátu, v ktorom platil dôchodkové poistenie, môže ho predložiť, čo urýchli konanie.
Ide o pripoistenie, kde sa môže pripoistiť každá povinne alebo dobrovoľne poistená osoba v sociálnom poistení. Vedie k dodatočnej penzii, ktorá bude vyplácaná po dosiahnutí dôchodkového veku mesačne popri hlavnej penzii. Na rozdiel od súkromných spoločností sa dávky z tohto pripoistenia vyplácajú 14-krát ročne. Maximálna výška ročného poistného je pre rok 2025 suma vo výške 12 900,00 EUR.
Dávky z pripoistenia podliehajú čiastočne daňovej úľave. Zdaňuje sa len 25 % z celkovej dávky. V prípade úmrtia prechádza časť poistenia na pozostalých.
V prípade priznania dôchodku v Rakúsku a súčasne aj poberania dôchodku na Slovensku, je poberateľovi z celej sumy dôchodku (Rakúsko + Slovensko) stiahnuté za každý mesiac 6 % na zdravotné poistenie v Rakúsku, a to počas celej doby aktívnej rakúskej živnosti. Po odhlásení živnosti sa už zdravotné poistenie z dôchodku neplatí.
Pre živnostníkov v dôchodkovskom veku, ktorí napriek nároku na dôchodcovské dávky o tieto nepožiadali, platí od januára 2017 úľava na penzijnom poistení vo výške 50 % ich mesačných platieb. Mesačná platba v penzijnom poistení pre rok 2025 je vo výške 101,95 EUR, t. j. mesačná úľava je vo výške 50,97 EUR. Ak bude dôchodcovská mesačná dávka nižšia ako táto úľava, je lepšie o dôchodok nepožiadať a po dobu troch rokov platiť polovičné poistné do penzijného poistenia.
Geringfügige Beschäftigung (práca malého rozsahu) je forma zamestnania v Rakúsku, kde mesačný zárobok nepresahuje určitú hranicu (374,02 EUR mesačne). Zamestnávateľ takéhoto zamestnanca prihlasuje do zdravotnej poisťovne iba na úrazové poistenie. Ak zamestnanec prekročí hranicu zárobku, musí byť povinne prihlásený na Kranken-, Pensions-, Unfall- und Arbeitslosenversicherung. Poistenie v nezamestnanosti sa na Geringfügige Beschäftigung nevzťahuje, ale zamestnanec sa môže dobrovoľne poistiť.
Pre nárok na rodinné prídavky v Rakúsku je v prvom rade potrebný trvalý pobyt v Rakúsku. Rodičovský príspevok sa vypláca maximálne 30 mesiacov jednému rodičovi, ak sa vystriedajú na materskej obaja, peniaze dostávajú 36 mesiacov. Rodinné prídavky sú 156 EUR mesačne, vyplácané každé dva mesiace. Ak ich žiadateľ dostáva aj na Slovensku, vyplatia mu len rozdiel medzi slovenskými a rakúskymi rodinnými prídavkami.
Vyrovnávací príspevok pre zamestnávateľov sa poskytuje vo viacerých formách pre zamestnancov so znevýhodnením, zdravotným postihnutím alebo pre zraniteľné osoby. Ročná výška vyrovnávacieho príspevku je obmedzená.
Ak je rezidentovi Slovenskej republiky vyplácaný starobný dôchodok z Nemecka, je tento príjem ako dávka zo sociálneho poistenia v SR oslobodený od dane.