Príspevok na bývanie ako zamestnanecký benefit a jeho zdaňovanie

Ponuka zamestnaneckých benefitov je kľúčová pre prilákanie špičkových talentov a udržanie si súčasných zamestnancov. Zaujímavé a praktické benefity dokážu odlíšiť spoločnosť od konkurencie na trhu práce a urobiť ju atraktívnejšou pre potenciálnych zamestnancov. Prispievajú tiež k spokojnosti a angažovanosti zamestnancov. Keď sa zamestnanci cítia oceňovaní a podporovaní, ich spokojnosť s prácou sa zvyšuje, čo vedie k väčšej angažovanosti a produktivite. Angažovaní zamestnanci sú zvyčajne lojálnejší a je menej pravdepodobné, že si budú hľadať zamestnanie inde. Medzi najatraktívnejšie benefity podľa portálu Profesia patrí aj príspevok na bývanie. V tomto článku sa zameriame na príspevok na bývanie ako benefit poskytovaný zamestnávateľom a jeho daňové a odvodové aspekty.

Atraktívne zamestnanecké benefity

Medzi najatraktívnejšie benefity podľa portálu Profesia patria:

• 13. a 14. plat
• Mobilný telefón a auto aj na súkromné účely
• Zamestnanecké zľavy
• Príspevok na cestovanie do práce
• Príspevok spoločnosti na doplnkové dôchodkové sporenie
• Príspevok na bývanie
• Odmeny pri pracovných a životných jubileách
• Príspevok na dovolenku, dovolenka navyše
• Preplatenie športových aktivít
• Zdravotné pripoistenie
• Sick days
• Strava nad rámec zákona
• Zľavy na firemné produkty alebo služby
• Narodeninové voľno, voľno navyše pri narodení dieťaťa
• Flexibilný pracovný čas
• Voľná dochádzka
• Odborné alebo jazykové vzdelávanie
• Firemné akcie, teambuildingy
• Ovocie a nápoje zadarmo
• Práca z domu
• Oddychová, relaxačná miestnosť alebo zóna, cvičenie v kancelárii, masáže
• Škôlka pre deti zamestnancov

Peňažné a nepeňažné zamestnanecké benefity

Vo všeobecnosti benefity rozdeľujeme na peňažné a nepeňažné. Pre zamestnanca môžu predstavovať zdaniteľný príjem alebo príjem, ktorý zdaneniu nepodlieha. To, či je takýto príjem vyplatený zamestnancovi zdaniteľný alebo nie, nie je závislé od toho, či ide o peňažné alebo nepeňažné plnenie.

Príjmy, ktoré zamestnávateľ poskytne zamestnancovi a ktoré podľa § 5 ods. 1 - 4 Zákona o dani z príjmov patria do príjmov zo závislej činnosti, predstavujú pre zamestnanca zdaniteľný príjem.

Za zdaniteľný príjem sa nepovažujú:

Prečítajte si tiež: Podmienky dotácie na elektromobily

• príjmy vymedzené v § 5 ods. 5 Zákona o dani z príjmov, ktoré nie sú predmetom dane,
• príjmy vymedzené v § 5 ods. 7 Zákona o dani z príjmov, ktoré sú od dane oslobodené.

Príspevok na bývanie ako zdaniteľný príjem

Zamestnávatelia často poskytujú rôzne finančné príspevky, a to napríklad pri narodení dieťaťa, príspevok na podporu bývania, príspevok na dopravu alebo finančný príspevok k svadbe. Takýto príspevok je pre zamestnanca zdaniteľný príjem a podlieha všetkým odvodom.

Konkrétne, ak zamestnávateľ poskytol zamestnancovi príspevok na nájomné bývanie vo výške 400 €, a zamestnanec pracuje u zamestnávateľa od roku 2005, tento príjem sa zdaňuje. Ak by hodnota príspevku bola oslobodená v sume najviac 350 € mesačne, zdaňuje sa len rozdiel poskytnutého príspevku a oslobodenej sumy, t. j. 50 €.

Zdaňovanie a odvody zamestnaneckých benefitov

V prípade, ak zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi benefit, ktorý nie je oslobodený od dane, zamestnávateľ zrazí zamestnancovi odvody a preddavok na daň. Zamestnanecké benefity (peňažné, nepeňažné) a zdroj ich financovania. Benefity pre zamestnancov môžu mať formu peňažnú aj nepeňažnú. Medzi najčastejšie peňažné (finančné) benefity patria napríklad: kvartálne odmeny či ročné odmeny, 13. a 14. plat (od 1.1.2021 už nie sú oslobodené od dane z príjmov, ani od zdravotných a sociálnych odvodov), príspevok pri narodení dieťaťa, finančný príspevok na stravovanie (nad rámec zákona), stravné a vreckové pri pracovnej ceste, príspevok na rekreáciu, príspevok na šport a pod. Medzi nepeňažné benefity patria napríklad: využívanie automobilu aj na súkromné účely, mobilný telefón, zamestnanecká pôžička s nižším úrokom, rekondičné a rehabilitačné pobyty, vzdelávanie a školenia, zabezpečenie dopravy do zamestnania, ubytovanie a pod. Benefity zamestnancov bývajú financované z viacerých zdrojov, ako: z prevádzkových prostriedkov (výdavkov/nákladov), zo zisku, zo sociálneho fondu.

Daňové hľadisko pri poskytovaní benefitov zamestnancom

Pri poskytovaní benefitov zamestnancom je dôležité zohľadniť daňové hľadisko. Za zamestnanecký benefit je možné považovať to, čo je poskytnuté zamestnancovi nad rámec jeho mzdy. Určité výdavky zamestnávateľa na poskytnutie benefitov zamestnancom limituje osobitný predpis a tieto výdavky sú potom pre zamestnávateľa daňovo uznateľné do výšky tohto limitu. Ide napríklad o poskytnutie cestovných náhrad do výšky, ktorú umožňuje zákon č. 283/2002 Z. z. Avšak zákon o dani z príjmov povoľuje určité benefity zahrnúť do daňových výdavkov aj vtedy, ak presahujú stanovené limity podľa § 19 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“), za podmienky, že boli dojednané v pracovnej zmluve, kolektívnej zmluve alebo internom predpise zamestnávateľa a daňovníkovi zdanené ako príjem zo závislej činnosti. Ide o výdavky podľa § 5 ods. 1 a ods. 3 písm. d) zákona o dani z príjmov, napríklad finančný príspevok na stravovanie nad limit. Z tohto dôvodu je podstatné, aby zamestnávateľ mal k dispozícii aj napr. pri daňovej kontrole vypracovaný interný predpis, či aby bol benefit vyslovene uvedený v pracovnej/kolektívnej zmluve.

Zamestnanecké benefity - daň z príjmov na strane zamestnanca

Príjmy, ktoré poskytne zamestnávateľ zamestnancovi a ktoré patria do príjmov zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 - 4 zákona o dani z príjmov sú bez ohľadu na ich právny dôvod, pravidelnosť a poskytnutie v peňažnej alebo nepeňažnej forme zdaniteľným príjmom zamestnanca, okrem týchto prípadov: príjmov vymedzených v § 5 ods. 5 zákona o dani z príjmov, t. j. príjmov, ktoré nie sú predmetom dane, príjmov vymedzených v § 5 ods. 7 zákona o dani z príjmov, t. j. príjmov oslobodených od dane. Pre zamestnanca môže mať benefit charakter peňažného alebo peňažného príjmu. Z dôvodu, že sú poskytované v súvislosti s výkonom závislej činnosti, ide o príjmy zo závislej činnosti podľa § 5 zákona o dani z príjmov. Uvedené platí aj v prípade, ak je benefit poskytnutý napr. manželke zamestnanca, ale tento benefit súvisí s výkonom závislej činnosti jej manžela (ak by tam nepracoval, benefit by manželka nemala), ide tak o zdaniteľný príjem jej manžela.

Prečítajte si tiež: Analýza Cav príspevku

Príspevok na bývanie a sociálny fond

V prípade, že príspevok na bývanie je poskytovaný zo sociálneho fondu, je potrebné dodržať určité zásady. Tvorba sociálneho fondu musí byť v súlade so stanovenými pravidlami a v zákonom stanovenej výške. Príspevok zo sociálneho fondu môže byť poskytnutý len v súlade s ustanoveniami zákona o sociálnom fonde (v súlade s § 7 zákona o sociálnom fonde). Poskytovanie benefitov zo sociálneho fondu by malo byť upravené v internom predpise zamestnávateľa. Tvorba sociálneho fondu predstavuje pre zamestnávateľa daňový výdavok, ak sú dodržané podmienky jeho tvorby podľa zákona o sociálnom fonde v znení neskorších predpisov.

Daňový výdavok zamestnávateľa a príspevok na bývanie

Pokiaľ je poskytnutý benefit nad rámec stanovených limitov, môže si zamestnávateľ tento výdavok uznať ako daňový náklad len v tom prípade, že tento príjem zdaniteľným príjmom zamestnanca. Poskytnutie benefitu musí byť zároveň upravené v kolektívnej zmluve, internom predpise zamestnávateľa, v pracovnej alebo inej zmluve uzatvorenej medzi zamestnancom a zamestnávateľom v súlade s možnosťami uvedenými v Zákonníku práce. Ak však výšku výdavku limituje zákon o dani z príjmov (okrem výdavku vynaloženého zamestnávateľom na poskytnutý zdaniteľný príjem podľa § 5 ods. 1 a ods. 3 písm. d) zákona o dani z príjmov) preukázaný výdavok možno zahrnúť do daňových výdavkov len v rozsahu a za podmienok ustanovených v zákone o dani z príjmov.

Príspevok na bývanie v kontexte pomoci v hmotnej núdzi

Príspevok na bývanie je určený na čiastočnú úhradu nákladov spojených s bývaním. Výška príspevku je limitovaná a závisí od počtu členov domácnosti. Príspevok na bývanie sa poskytuje mesačne, ak ide o domácnosť s viac ako štyrmi členmi domácnosti, alebo ak ide o nájom bytu alebo rodinného domu viac ako štyrmi nájomcami, ktorí sú členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi. Podmienky nároku na príspevok na bývanie sa opätovne prehodnotia po uplynutí 12 po sebe nasledujúcich mesiacov od predchádzajúceho preukázania splnenia podmienok nároku na príspevok na bývanie. Príspevok na bývanie v jednom byte, rodinnom dome alebo v obytnej miestnosti v zariadení určenom na trvalé bývanie patrí len raz bez ohľadu na počet domácností užívajúcich byt.

Prečítajte si tiež: Žiadosť o príspevok na nové auto

tags: #podliha #prispevok #na #byvanie #odvodom