Podmienky zverenia dieťaťa do opatery matky na Slovensku

Starostlivosť o dieťa je jednou z najdôležitejších úloh v živote rodičov. Na Slovensku, rovnako ako v iných krajinách, je táto oblasť upravená zákonom a ovplyvnená spoločenskými normami. Tento článok sa zameriava na podmienky zverenia dieťaťa do opatery matky na Slovensku, pričom sa venuje právnym aspektom, štatistickým údajom, spoločenským stereotypom a možným riešeniam v rôznych situáciách.

Rodinnoprávna úprava a ústavné základy

Základný rámec rodinnoprávnej úpravy na Slovensku je obsiahnutý v čl. 41 Ústavy Slovenskej republiky. Základnými piliermi sú ochrana manželstva, rodiny a rodičovstva. Rodičovstvo je spoločnosťou mimoriadne uznávaným poslaním ženy a muža. Spoločnosť uznáva, že pre všestranný a harmonický vývin dieťaťa je najvhodnejšie stabilné prostredie rodiny tvorenej otcom a matkou dieťaťa. Spoločnosť poskytuje rodičovstvu nielen svoju ochranu, ale aj potrebnú starostlivosť, najmä hmotnou podporou rodičov a pomocou pri výkone rodičovských práv a povinností. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Skutočnosť, či rodičia sú manželmi, alebo či spolu žijú alebo nežijú v spoločnej domácnosti, pritom nemá vplyv na výkon rodičovských práv a povinností. Uvedené nastavenie legislatívnej úpravy vo veci výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, pôsobí po normatívnej stránke dostatočne vyvážene a spravodlivo.

Zákon o rodine upravuje okruh vzťahov vznikajúcich v rámci rodiny, ktorý garantuje právo obom rodičom na starostlivosť a zachovanie styku so svojimi deťmi. K úprave výkonu rodičovských práv a povinností najčastejšie dochádza pri rozvode manželstva alebo v prípade, že rodičia dieťaťa spolu nežijú, pričom jeden z nich alebo obaja majú záujem na ich úprave.

V zmysle ustanovení Zákona o rodine vyplýva, že „v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode. Zásadne súd koná súčasne s rozvodom o všetkých spoločných maloletých deťoch manželov bez ohľadu na to, či sa narodili počas trvania manželstva, alebo pred jeho vznikom.“ (B. Pavelková: Zákon o rodine-komentár. C.H.Beck. 2013).

Pokiaľ je matka počas konania o rozvod manželstva tehotná, a to bez ohľadu na štádium tehotenstva, nemôže súd vydať rozsudok, ktorý by sa vzťahoval aj na nenarodené dieťa, pretože v zmysle ustanovení zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“) nemá nenarodené dieťa spôsobilosť na práva a povinnosti, teda právnu subjektivitu, ktorú nadobudne až narodením. Právna úprava starostlivosti na čas po rozvode sa netýka osôb, ktoré už dovŕšili vek 18. rokov, a teda nadobudli plnoletosť. Pokiaľ by dieťa nadobudlo plnoletosť počas konania, súd musí obligatórne konanie zastaviť. V prípade, ak by dieťa nadobudlo plnoletosť po právoplatnosti rozhodnutia o úprave rodičovských práv a povinností, nezaniká automaticky celý výrok obsiahnutý v súdnom rozhodnutí, zaniká len účinnosť výroku o zverení do osobnej starostlivosti. Ostatné rodičovské práva a povinnosti ostávajú zachované.

Prečítajte si tiež: Ako sa dostať do domova dôchodcov

Zverovanie detí do starostlivosti: Štatistiky a stereotypy

Pri rozhodovaní o úprave výkonu práv a povinností rodičov k maloletým deťom sa súdy v Slovenskej republike, na rozdiel od niektorých vyspelých krajín, prikláňajú k zvereniu dieťaťa do výlučnej osobnej starostlivosti jedného z rodičov (matky) pred zverením dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Rozhodnutia súdov však nezriedka popierajú rovnoprávne postavenie rodičov ako účastníkov konania. Z dostupných štatistických údajov pre územie Slovenskej republiky za kalendárny rok 2020 vyplýva, že až v 77,87% prípadov došlo k zvereniu detí do výlučnej osobnej starostlivosti matky. To je obrovský nepomer v porovnaní s 10,58% prípadov zverenia do výlučnej osobnej starostlivosti otca a 11,55% prípadov zverenia do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.

Príčinu tohto stavu možno hľadať v stále pretrvávajúcom stereotypnom vnímaní rozdelenia úloh muža a ženy v spoločnosti, resp. ich funkcii ako otca a matky pri starostlivosti o deti a domácnosť. Z historického hľadiska je žena vnímaná v úlohe matky a opatrovateľky, starajúcej sa o rodinu, deti a domácnosť. Muž je vnímaný ako živiteľ, ktorý má povinnosť svoju rodinu zabezpečiť po materiálnej stránke. Aj vo väčšine slovenských rodín je zodpovednosť za starostlivosť o deti a domácnosť na pleciach matky, a to najmä v prvých rokoch života dieťaťa. Úloha matky je samozrejme v živote detí nepopierateľná a nesmierne dôležité, rovnako je však dôležitá je úloha otca a jeho vplyv na život detí. Výrazný a často jediný vplyv žien, matiek, na výchovu detí, môže byť v budúcnosti škodlivý.

Striedavá starostlivosť ako riešenie?

Dobrým a vyváženým riešením môže byť striedavá osobná starostlivosť oboch rodičov. Ideálne ak je dieťa v jednej domácnosti a rodičia sa v pravidelných intervaloch pri dieťati striedajú. Takáto starostlivosť je však nie vždy realizovateľná, a to najmä z dôvodu bydliska rodičov, prípadne ich nevôle na tomto spôsobe starostlivosti alebo neschopnosti vzájomne komunikovať.

V prípadoch, kedy rodičia odmietajú model striedavej osobnej starostlivosti o deti (či už striedanie rodičov v jednej domácnosti dieťaťa alebo striedanie dieťaťa v dvoch domácnostiach rodičov), prípadne tento model nie je možné realizovať, častokrát každý z nich žiada o zverenie detí do svojej výlučnej osobnej starostlivosti. Hoci obaja majú zabezpečené podmienky na ich starostlivosť a výchovu, deti sú vo väčšine prípadov zverené matkám, a to napriek tomu, že otcovia dokážu túto starostlivosť zabezpečiť rovnako plnohodnotne.

Právny pohľad na striedavú starostlivosť

Inštitút striedavej starostlivosti je v právnom poriadku Slovenskej republiky pomerne novým inštitútom, ktorý bol zavedený až novelou z roku 2010. Pre lepšie vysvetlenie uvádzame, čo znamená „striedavá starostlivosť“. Ide o situáciu, keď rodičia dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti, a preto dieťa žije striedavo s jedným a druhým rodičom v pravidelných časových úsekoch. Frekvencia osobnej starostlivosti môže byť rôzna, všetko závisí na dohode rodičov.

Prečítajte si tiež: Priznanie invalidného dôchodku na Slovensku

Z právneho hľadiska nie je možné vysloviť záver, ako optimálne nadstaviť striedavú starostlivosť. Je to skôr otázka psychologická. Doba, po ktorú dieťa trávi čas u každého z rodičov môže byť nastavená rôzne. V praxi pôjde najčastejšie o model 2-2-3-2-2-3 týždne. Nejde o príliš krátke ani o príliš dlhé intervaly, čo zabezpečuje plynulý prechod z jednej domácnosti do druhej. Nie je však vylúčené ani striedanie po mesiaci, po 14. Striedavá starostlivosť kladie vysoké požiadavky na oboch rodičov. v prípade destabilizácie výchovného prostredia u jedného z rodičov (napr.

Predmetom tohto článku bude najmä výklad ustanovenia § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ktorého celé znenie si dovoľujeme uviesť: „Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. V prvom rade by sme chceli upriamiť pozornosť na druhú vetu citovaného ustanovenia. Z uvedeného je možné jasne vyvodiť záver, že nie je prekážkou nariadenia striedavej starostlivosti, ak jeden z rodičov s nariadením striedavej starostlivosti nesúhlasí. Bude sa to týkať najmä prípadov, keď obaja z rodičov majú záujem na výchove dieťaťa, avšak jeden z nich vyžaduje výlučnú starostlivosť o dieťa. Najčastejšie pôjde o rodiča, ktorý sa o dieťa osobne a v prevažnej miere stará, a z toho dôvodu odmieta nariadenie striedavej starostlivosti. Zákon preto pamätá aj na tieto prípady a nepovažuje názor tzv. preferenčného rodiča za relevantný, nakoľko neodôvodnené odmietanie striedavej starostlivosti je v zásade zneužívaním práva dieťa vychovávať. Zdôrazňujeme, že v týchto prípadoch je rozhodujúce skúmanie najlepšieho záujmu dieťaťa. V procese rozhodovania musí súd prihliadať aj na schopnosť rodiča spolupracovať s druhým rodičom pri výchove dieťaťa t.j. či je rodič schopný kompromisu. Ak súd dospeje k záveru, že rodič nie je schopný bez zjavného dôvodu spolupracovať, má sa za to, že rodič nie je výchovne spôsobilý.

Znenie druhej vety tohto ustanovenia však nemožno vykladať tak, že ak sa rodičia na striedavej starostlivosti dohodnú, súd musí automaticky striedavú starostlivosť aj nariadiť. Vždy je jeho povinnosťou skúmať záujem maloletého dieťaťa. Do pozornosti ďalej dávame, že striedavá starostlivosť nie vždy vyhovuje osobnosti dieťaťa. Dieťa by malo mať vzhľadom na svoj vek určitú mieru participácie v mimosporovom konaní, a preto sa javí ako vhodné, aby súd vypočul názor dieťaťa. Ak dieťa so striedavou starostlivosťou nesúhlasí, je potrebné, aby súd skúmal dôvody takéhoto postoja. Z psychologického hľadiska nie je vhodná striedavá starostlivosť pri deťoch s poruchami správania sa, nakoľko tie si vyžadujú stabilitu výchovného prostredia. Striedavá starostlivosť nie je vhodná ani v prípade vzdialených bydlísk rodičov, keby by dieťa malo meniť vzdelávacie zariadenie. Striedavú starostlivosť nemožno chápať ako prostriedok na vyhýbanie sa plateniu výživného. Vo väčšine prípadov však súd pri nariadení striedavej starostlivosti výživné neurčí. Pôjde najmä o prípady, ak rodičia trávia s deťmi rovnakú časť mesiaca napr. Pokiaľ by čas strávený s dieťaťom nebol rovnomerný, v rozhodnutí o striedavej starostlivosti súd určí vyživovaciu povinnosť.

Názory psychológov na striedavú starostlivosť

Podľa názoru niektorých psychológov je striedavá starostlivosť rodičov v mnohých prípadoch dobrým riešením. Vždy je však potrebné brať do úvahy názor a potreby maloletého dieťaťa. Pokiaľ striedavá starostlivosť dieťaťu nevyhovuje, narobí viac zloby ako osohu. Názory psychológov, že dieťa potrebuje jednu posteľ, jednu domácnosť a zažívať tie isté rituály sú podľa niektorých už dávno prekonané. Okrem iného sa dá striedavá starostlivosť zabezpečiť aj sťahovaním rodičov, nie detí. V praxi dochádza pomerne často k situáciám, že tzv. preferenčný rodič odmieta nariadenie striedavej starostlivosti a to najmä z dôvodu rozporov medzi partnermi, ktorí nemajú záujem a chuť spoločne komunikovať o potrebách maloletého dieťaťa. Na Slovensku však nie je striedavá starostlivosť preferovaný spôsob starostlivosti o dieťa. V súdnej praxi prevažuje zverenie dieťaťa do výlučnej starostlivosti matky. Podľa ustanovenia § 24 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov: „Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Takouto právnou úpravou by sa malo predísť situáciám, kedy by jeden z rodičov znemožnil rozhodnutie o striedavej starostlivosti napr. Súd môže rozhodnúť aj tak, že výživné počas zverenia dieťaťa do striedavej starostlivosti neurčí.

Problémy a výzvy

V uvedenej súvislosti je potrebné poukázať na vysokú mieru rozvodovosti (ročne je na Slovensku rozvedených približne 11 000 manželstiev, sobášov je približne 23 000), ako aj odlúčenia rodičov, ktorí spolu istý čas tvorili tzv. kohabitujúci pár, prípadne spolu ani nikdy nežili, ako aj detí narodených bez určenia otcovstva. Vo viac ako troch štvrtinách prípadov (vychádzame z vyššie uvedeného štatistického údaja, pričom podiel môže byť omnoho vyšší, pretože odlúčení rodičia, ako aj matky detí bez určenia otcovstva, úpravu starostlivosti súdom často nežiadajú) zostávajú deti v osobnej starostlivosti matiek a s otcom sa buď nestretávajú alebo majú upravený styk.

Prečítajte si tiež: Podmienky príspevku na auto pre ŤZP

Ten je v drvivej väčšine u otca upravený tak, že dieťa je s ním každý druhý víkend, prípadne niektoré dni v týždni, ak to bydlisko rodičov dovoľuje. Deti takto vidia ako jediný osobnostný vzor v podstate len matku, keďže s otcom trávia 4-6 dní v mesiaci. Nie je zároveň výnimočné, že matka z rôznych motívov a dôvodov popudzuje dieťa voči otcovi. Výsledkom je zavrhovanie druhého rodiča, teda otca. I keď sa textácia právnych predpisov môže zdať ideálna, vážnym problémom je nedostatok nástrojov a časovo náročná vymožiteľnosť povinností od rodiča, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do starostlivosti, a ktorý nerešpektuje právo druhého rodiča k dieťaťu. Zároveň sa vo väčšine prípadov stretávame so zvýhodňovaním jedného rodiča, a to matky, ktoré je nie vždy v záujme detí. Samozrejme je veľa prípadov, kedy matky bojujú za svoje deti právom a snažia sa ich chrániť. Mnohokrát sa však stáva, a tých prípadov je bohužiaľ stále viac, že sa dieťa stáva „zbraňou“ používanou na boj proti otcovi. Motivácie pritom bývajú rôzne. Niekedy je to len pocit vlastného víťazstva, inokedy majetkové zvýhodnenie pri vyporiadaní bezpodielového vlastníctva manželov, prípadne pomsta a mnohé iné. Zverenie detí do výlučnej osobnej starostlivosti matiek sa často viac-menej predpokladá. Otcom sa následne určí obmedzený (nezriedka víkendový) styk s dieťaťom a povinnosť platiť výživné.

Problémy pri realizácii styku s dieťaťom

Vychádzajme teda z modelu, že dieťa je zverené matke a styk s otcom je upravený. Otec má právo realizovať styk s dieťaťom v stanovený čas, napríklad v piatok, ale vo štvrtok večer dostane od matky správu, že dieťa je choré a z tohto dôvodu sa styk realizovať nebude. Keďže má dieťa teplotu prvý deň, na návštevu lekára je priskoro. O tom, či matka hovorí pravdu, môžeme polemizovať. Náhradný termín matka otcovi neposkytne. Podľa jej názoru totiž existoval objektívny dôvod, pre ktorý sa styk nerealizoval. O dva týždne sa situácia zopakuje znovu. Otec na konci mesiaca zistí, že namiesto šiestich dní, ktoré mal stráviť s dieťaťom, s ním bol zopár hodín. Prosby o náhradné termíny zostávajú nevyslyšané. Kým bude nariadené pojednávanie, uplynie pol roka. Keď sa termín pojednávania blíži, matka styk otca s dieťaťom umožňuje.

Otec sa dostaví na pojednávanie a žiada súd, aby nariadil výkon rozhodnutia a vyzval matku, aby pod sankciou pokuty alebo straty výplaty sociálnych dávok poskytla náhradné termíny. Otec argumentuje, že aj právo na náhradný termín (ak sa styk nerealizoval z iného dôvodu ako z dôvodu na strane otca) je imanentnou súčasťou práva na styk, pričom tieto náhradné termíny poskytnuté neboli. Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) totiž opakovane vo svojich rozhodnutiach zdôrazňuje, že je potrebné využiť všetky dostupné vnútroštátne prostriedky na to, aby bol vzťah dieťaťa s obidvomi rodičmi zachovaný. Zároveň však ESĽP tvrdí, že kompetencie štátu nie sú neobmedzené a ak sú už vzťahy tak vážne narušené, nemôže štát vynucovať budovanie vzťahu medzi dieťaťom a rodičom v rozpore so záujmom dieťaťa. Súd však aj napriek tejto argumentácii sucho skonštatuje, že v čase rozhodovania sa styk realizuje a on už nemá čo vykonávať. To, že sa styk nerealizoval, resp. sa realizoval nepravidelne napríklad 4 mesiace, nie je podľa súdu dôležité. Súd bude teda vyčkávať až do času, keď bude situácia natoľko vybičovaná, že dieťa nebude s otcom vôbec. Potom vyzve matku, aby láskavo dieťa otcovi na styk odovzdala. Keď tak neurobí dobrovoľne, uloží matke pokutu alebo pozastaví výplatu sociálnych dávok. Ak nefunguje ani to, pristúpi k dramatickému odňatiu dieťaťa, ktoré si budú pamätať všetci zúčastnení. Dôsledkom bude hlavne to, že dieťa už nebude chcieť za otcom dobrovoľne ísť. Vzťahy medzi otcom a dieťaťom už budú v tomto čase vážne narušené. Pri budovaní medziľudských vzťahov, špeciálne vzťahov medzi rodičmi a deťmi, zohráva základnú úlohu čas. Každá hodina, ktorú nemohlo dieťa stráviť so svojím rodičom, môže priniesť vážne negatívne dôsledky. Nesmieme zabúdať ani na fakt, že dieťa je pod vplyvom matky, ktorá mu môže priamo alebo nepriamo vštepovať nenávisť voči otcovi.

Aké možnosti ešte otec má? Zákon hovorí, že v prípade, ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s dieťaťom, súd môže zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti. Treba si však uvedomiť, že styk sa nerealizoval z dôvodu choroby dieťaťa, a teda o bezdôvodnosti bránenia bude minimálne polemika. Súd bude ďalej skúmať, či by bola zmena v záujme dieťaťa. Dieťa bolo totiž dlhší čas v starostlivosti matky, má vytvorené sociálne väzby, navštevuje tam školu. Pre dosiahnutie úspechu je vo veciach týkajúcich sa maloletých detí rozhodujúci čas. V prípade, ak veci nefungujú, je nevyhnutné ihneď konať a bez váhania využiť všetky možnosti, ktoré nám právny poriadok poskytuje.

Ako postupovať v rôznych situáciách?

Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia

Ak Vaša spolubývajúca už dlho nevidela svoje dieťa, prípadne vzhľadom na to, že otec dieťaťa požíva alkoholické nápoje, môže sa na príslušnom súde domáhať ochrany aj prostredníctvom podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Neodkladným opatrením by sa mohla domáhať určeniu styku so svojim maloletým dieťaťom. Súd by jej aspoň dočasne v určitom rozsahu umožnil styk s maloletým dieťaťom, pričom otec dieťaťa by bol povinný toto súdne rozhodnutie rešpektovať. Uznesenie o nariadenom neodkladnom opatrení je predbežne vykonateľné.

Civilný mimosporový poriadok upravuje účinné a rýchle prostriedky možnosti dosiahnutia nápravy právnych pomerov, ak otec dieťaťa bráni matke v styku, prípadne ak je dieťa v starostlivosti otca ohrozené. Na posúdenie možnosti využitia týchto prostriedkov je však potrebné mať k dispozície viac a detailnejších informácií o stave v ich rodine, aby bolo možné odporučiť najlepší postup.

V tomto ustanovení je zvýraznená osobitosť a urgentnosť prípadov, v ktorých súd musí konať okamžite a nie je vylúčené konať aj na základe akéhokoľvek podnetu. Ak súd rozhoduje na základe návrhu, o tomto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne do 24 hodín od doručenia návrhu. Ak súd nariadil neodkladné opatrenie o zverení maloletého do starostlivosti fyzickej alebo právnickej osoby, zabezpečí, aby rozhodnutie bolo vykonané. Preto odporúčam čo najskôr podať na súd návrh na zmenu rozhodnutia spolu s návrhom na vydanie neodkladného opatrenia. V tomto návrhu je potrebné zdôvodniť ako sa zmenili pomery na strane otca a akým spôsobom je ohrozený vývoj maloletého, tak ako ste to popísali vo svojej otázke.

Zverenie dieťaťa do opatery otca

Pokiaľ ide o zverenie dieťaťa do opatery otca (teda právo otca na dieťa), tak na dieťa máte rovnaké právo ako matka. Právo otca na dieťa je rovnaké ako právo matky na dieťa. Obaja rodičia sú rovnocenní. Často sa otcovia vzdajú skôr, ako začnú o dieťa bojovať. Po prijatí striedavej starostlivosti do nášho právneho poriadku sa postavenie otcov zlepšilo.

V prípade, že otec má obavy o psychické zdravie dieťaťa, ktoré žije s matkou v nevyhovujúcom prostredí, môže podať návrh na zmenu úpravy rodičovských práv a povinností a žiadať zveriť dieťa do opatery otca. Bude to však veľmi problematické. Dôležité je aj to, kedy naposledy súd rozhodoval a kde vtedy matka s dieťaťom žila a či už vtedy mala problémy s rodičmi a najmä aká zmena pomerov odvtedy nastala. Ak je situácia na strane matky pre dieťa nevyhovujúca, je to dôvod na to, aby sa pôvodné rozhodnutie zmenilo. Pokiaľ sa prostredie pre dieťa u Vašej bývalej priateľky nezlepší, môže byť dieťa s Vami. Riešenie, ktoré by pripadalo do úvahy vo Vašej veci je podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a súčasne podanie návrhu na zmenu úpravy rodičovských práv a povinností (ak už súd vo veci zverenia dieťaťa do opatery rodiča rozhodoval).

Najvhodnejšie by bolo ak by ste žiadali zveriť maloleté dieťa do svojej starostlivosti (natrvalo), nakoľko pobyt u matky a jej rodičov na neho negatívne vplýva a domáhať sa tohto zverenia súdnou cestou (návrhom na zmenu úpravy rodičovských práv a povinností a návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia o zverenie dieťaťa do Vašej starostlivosti).

Matka užíva drogy

Ak má otec obavy o deti vo svojej starostlivosti, pretože matka užíva drogy, je jeho povinnosťou konať v záujme detí a zabezpečiť im bezpečné prostredie. Ak je matka detí aktuálne pod vplyvom drog a deti sú v jej starostlivosti, odporúča sa okamžite kontaktovať políciu. Súčasne je určite namieste, ak sú deti zverené matke, ktorá je užívateľka drog, aby ste podali návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým súd dočasne zverí mal. deti Vám s tým, že spolu s takýmto návrhom podajte aj návrh na zmenu zverenia mal. detí do Vaše osobnej starostlivosti. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí súd rozhodnúť do 7 dní. V návrhu opíšte, v akej situácií si mal.

Matka odišla s dieťaťom do iného mesta

Ak priateľka odišla aj s malým synom bývať do iného mesta, podpis na prestupových papieroch do škôlky neznamená, že ste sa vzdali svojich rodičovských práv. Ak máte obavy o psychickú pohodu dieťaťa, prípadne ak matka bráni Vášmu styku so synom, odporúčam čo najskôr podať návrh na súd na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, vrátane návrhu na zverenie dieťaťa do Vašej starostlivosti alebo na striedavú starostlivosť.

Dieťa chce byť zverené do starostlivosti otca

Ak má syn už 11 rokov a sám vyjadril túžbu byť zverený do vašej starostlivosti, potom ak s tým matka nesúhlasí, a dohoda nie je možná, nemáte inú možnosť jedine vec vyriešiť súdnou cestou. Môžete podať návrh na zmenu zverenia, v ktorom bude však potrebné odôvodniť zmenu pomerov, a síce, že ako sa zmenila situácia odvetdy, čo bolo naposledy rozhodované vo veci ÚPP k mal. synovi, resp. prečo navrhujete, aby došlo k zmene zverenia - uveďte aj to, že mal syn sa domáha zmeny.

Dohoda rodičov o starostlivosti o deti

Pri úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu, ktorého rodičia nie sú zosobášení, je možné dohodnúť sa a podať návrh na súd, ktorý túto dohodu posúdi a ak bude v najlepšom záujme mal. detí tak schváli. V dohode si môžete dohodnúť, že starostlivosť o dcéru bude vykonávať matka a starostlivosť o syna Vy. Dohodu môžete uzavrieť s manželkou písomne a túto priložiť k návrhu na súd. Návrh by mal obsahovať základné náležitosti, ako sú informácie vyplývajúce z dohody o úprave práv a povinností k mal. deťom a tiež ich odôvodnenie.

Môže súd zveriť dieťa do osobnej starostlivosti plne invalidnému otcovi?

V tejto situácii súd pri rozhodovaní o zverení dieťaťa do starostlivosti berie do úvahy predovšetkým najlepší záujem dieťaťa. Zdravotný stav rodiča sám o sebe nevylučuje možnosť zverenia dieťaťa do jeho starostlivosti. Súd však bude skúmať, či má daný rodič reálne možnosti a dostatočnú podporu na zabezpečenie každodenných potrieb dieťaťa. Dôležité je, či má otec vytvorené podmienky na starostlivosť o dieťa, či vie zabezpečiť jeho potreby aj s pomocou asistenta, a či je táto starostlivosť v súlade s najlepším záujmom dieťaťa.

Dieťa v starostlivosti otca je ohrozené

Ak má otec synov v striedavej starostlivosti a tvrdí, že deti sú u svojej matky ohrozené zdravotne i psychicky, mal by upozorniť úrad sociálnych vecí a rodiny. Ak úrad jeho dôkazy ignoruje, môže podať podnet na ministerstvo, na inšpekciu.

Slobodná matka žijúca s otcom detí

Ak ste slobodná matka, žijúca s otcom našich detí, nežijete ako partnerský pár a plánujete sa rozísť, máte možnosť získať deti do svojej osobnej starostlivosti, aj keď nemajú Vaše priezvisko. Súd pri rozhodovaní o zverení do osobnej starostlivosti neberie do úvahy skutočnosť, čie priezvisko majú deti. Súd pri rozhodovaní berie do úvahy v prvom rade záujem maloletých detí.

Rozvod s manželom narcistom a cholerikom

Ak ide podať návrh na rozvod s manželom narcistom a cholerikom a žena sa obáva, aby dcérka nebola zverená do jeho starostlivosti, ani do striedavej, je dôležité podať na príslušný okresný súd návrh na rozvod manželstva podľa § 23 a nasl. zákona o rodine. V návrhu na rozvod odporúčam podrobne opísať dôvody rozvratu manželstva, najmä správanie manžela, ktoré ohrozuje psychickú pohodu Vás aj dcérky. V návrhu žiadajte zverenie dcérky do Vašej výlučnej osobnej starostlivosti, pričom podrobne popíšte, prečo nie je v záujme dieťaťa, aby bola zverená otcovi alebo do striedavej starostlivosti.

Zmena zverenia detí do starostlivosti

Ak sa zmenia pomery, môže súd na návrh rodiča rozhodnúť o zmene úpravy výkonu rodičovských práv a povinností. Zmena pomerov znamená, že od posledného rozhodnutia súdu nastali nové skutočnosti, ktoré majú vplyv na záujem dieťaťa. Ak dcérka vyjadruje želanie bývať s Vami, poukazujete na zanedbávanie jej hygieny, nedostatočnú starostlivosť zo strany otca a obmedzovanie kontaktu s Vami, je to dôvod na zmenu zverenia.

#

tags: #podmienky #zverenia #dieťaťa #do #opatery #matky