Ako zmierniť bolesť chrbta a predísť operácii: Vyskočená platnička, výrastky na stavcoch a rehabilitácia

Máte pocit, že sa bolesť chrbta stala neoddeliteľnou súčasťou vášho života? Ide o nepríjemnú bolesť chrbta, ktorá vystreľuje až do nôh alebo rúk? K tomu sa dostavuje brnenie končatín a svalová slabosť? Tieto problémy môžu signalizovať výhrez medzistavcovej platničky. Poďme sa pozrieť, ako rozpoznať príznaky vyskočenej platničky, zistiť jej príčiny a možnosti liečby, ako aj na artrózu chrbtice a možnosti rehabilitácie. Tieto poznatky vám pomôžu získať späť kontrolu nad svojím zdravím a pohodlím.

Čo je to vyskočená platnička?

Vyskočená platnička (aj keď správny termín je vyklenutá alebo poškodená platnička) je zdravotný stav, ktorý sa môže označovať aj ako hernia disku, seknutie nervu. Všetkými výrazmi označujeme ten istý zdravotný stav. Dlhodobo nesprávne držanie tela či prudká trauma (napríklad pád priamo na zadok) dokážu posunúť alebo poškodiť vláknité štruktúry medzistavcovej platničky a problém je na svete.

Vyskočená platnička vzniká, buď nadmerným posunutím či deformáciou medzistavcovej platničky do polohy kedy spôsobuje krátkodobý či dlhodobý útlak nervov a podráždenie nervových zakončení či miechy (protruzia medzistavcového disku), alebo keď praskne (Hernituje) vonkajší prstenec platničky a gélovité jadro sa pod tlakom vytláča von alebo dovnútra medzistavcového priestoru (hernia medzistavcového disku). Ako seknutie sa často označuje aj bulging disku čo je vyklenutie platničky nad 25%. Zanedbaný bulging disku sa postupne môže zmeniť na diagnózu: Extrúzia disku chrbtice ( Stratené jadro a drobenie platničky).

Medzistavcovú platničku si môžete predstaviť ako vrstvenú a pružnú loptičku s nestlačiteľným gelovitým jadrom (Nucleus pulposus) , ktoré obopínajú vrstvy vláknitých chrupaviek (anulus fibrosus) podobne ako sú uložené vrstvy cibule. Spolu tvoria tzv. platničkový prstenec (disc annulus). Nemýľte si herniu disku či seknutie so zápalom nervu.

Funkcia medzistavcovej platničky

Platničky sú stlačené medzi jednotlivými stavcami celej chrbtice. Ľudská chrbtica má takýchto platničiek 23. Všetky majú za úlohu rovnomerne distribuovať tlakové sily pôsobiace na chrbticu, tlmiť nárazy, spájať stavce a v neposlednom rade spolu so stavcami chrániť miechu a nervové koreňe. Na to aby si medzistavcové platničky mohli plniť dostatočne svoju funkciu musia byť pružné a pevné. Aby mohli byť pružné a pevne potrebujú byť dostatočne vyživované a hydratované. Toto sa deje hlavne počas kvalitného spánku, kedy je platnička nezaťažená váhou chrbtice a tela. Platnička vstrebáva potrebné živiny a vodu cez tenkú vrstvu hyalínovej chrupavky a navyšuje tak svoj objem. Nadobudnutý objem platničky potom lepšie plní svoju ochrannú a tlmiacu funkciu.

Prečítajte si tiež: Metodológia kondičnej prípravy

Príznaky vyskočenej platničky

Väčšina príznakov pri vyskočenej platničke vychádza z podráždenia nervových koreňov a miechy ako takej. Tieto nervy prechádzajú do celého tela cez malé priechodné priestory pomedzi stavce a práve popri predmetných medzistavcových platničkách. Každý z nich dokáže pri podráždení spôsobovať bolesť. Podľa umiestnenia ich môžeme segmentovať na 8 krčných, 12 hrudných, 5 bedrových, 5 krížových a jeden kokcygeálny nerv. Bolesť pri vyskočenej platničke vznikne zvýšeným tlakom stavcov chrbtice na platničku, ktorá zas pri posune alebo deformácii dráždi už spomenuté nervy. Tuhnutím sa zvyšuje tlak aj na okolité nervy a následne dochádza k tzv. blokáde alebo aj "seknutiu". Blokáde a teda seknutiam predchádzajú rôzne iné vedľajšie príznaky ako napríklad brnenie či mravčenie v konkrétnych miestach či končatinách. Príznakom je aj pichanie či strata citu v jednej nohe, pričom bolesť môžete cítiť až v chodidle či prstoch. Medzi príznaky môžeme tiež zaradiť aj svalové kŕče či slabosť.

Časté príznaky:

• Neznesiteľná ostrá bolesť chrbta sprevádzaná stratou pohyblivosti, ktorá sa dostaví, ak vytlačené jadro platničky z niektorého smeru tlačí na miechu či nervový koreň. Táto bolesť môže byť jednostranná ale aj obojstranná súmerná
• Menej intenzívna lokálna bolesť vzniká obvykle ak platnička tlačí na nervové zakončenia v nižšej miere, čím vznika bolesť s nižšou intenzitou a presnou lokalizáciou. Je často pripisovaná spazmám medzi lopatkami či natiahnutému svalstvu
• Bodavá či pulzujúca bolesť chrbta pri rôznych činnostiach ktorá sa prejavuje napríklad pri chôdzi, kašli, pri predklone či ohybe, sedení ale môže sa ozývať aj v pokoji. Postihnutý človek môže hlásiť aj bolesti v oblasti bedrového kĺbu, stehna, lýtka, chodidla až vystreľujúcu bolesť do prstov na nohách.
• Brnenie, Mravčenie a strata citu v prípade, že platnička tlačí málo alebo netlačí na nerv vôbec. Môže sa stať, že máte vyskočenú platničku aj úplne bez bolestí. V prípade bezbolestného poškodenia platničky sa často zanedbáva liečba. Preto nás neváhajte navštíviť aj v prípade tŕpnucich končatín. Môže dôjsť aj k znecitliveniu dolnej končatiny.
• Svalové kŕče a svalová blokáda
• Slabosť

Zriedkavé príznaky:

• Strata kontroly vyprázdňovania Veľmi zriedkavý a závažný príznak. Akonáhle trpíte stratou kontroly vyprázdňovania vyhľadajte lekársku pomoc!

Bolesť pri vyskočenej platničke vzniká pri tzv. blokovom postavení stavcov s útlakom priľahlých štruktúr, najmä platničiek a nervov. Posunutý stavec či platnička blokuje chrbticu, tvorí sa zvýšený tlak na platničku a tá tlačí na nerv. Ide o ostrú, pulzujúcu až bodavú bolesť pri horšom priebehu. Bolesť je od jej vzniku obvykle ľahko lokalizovateľná. Neurčitú bolesť chrbta pociťujete len ak vyskočená platnička netlačí na nerv či miechu. Ak platnička tlačí na nervový koreň, bolesť vyžaruje tam, kde sa podráždený nerv nachádza. Napríklad ak je zasiahnutý sedací nerv, bolesť smeruje z dolnej časti chrbtice priamo aj do dolnej končatiny. V extrémnych prípadoch môže dôjsť aj k strate citlivosti končatiny, no je vysoko nepravdepodobné, že by hernia disku spôsobovala paraplégiu (ochrnutie či stratu motorických funkcií). Bolesť poväčšine odznie do 14 dní, ojedinele však v závislosti od povahy zdravotného problému môže trvať aj mesiace. Negatívnym faktorom môže byť aj Genetika, rastová deformita či aktuálna fyzická trauma. V prípade starších ľudí sa môže pod príznaky tzv. vyskočenej platničky schovať aj choroba chrbtových platničiek (Osteochondróza).

Príčiny vzniku hernie disku

• Vyšší vek / Degeneratívne prejavy: S rastúcim vekom platnička, podobne ako kosti stráca svoju hustotu, objem a aj pružnosť. Stáva sa preto krehkejšou, náchylnejšou na zranenie, a taktiež sa znižuje aj jej odolnosť voči mechanickému opotrebovaniu. Dlhodobé opotrebenie platničky vzniká prostredníctvom dlhodobo nesprávnych pohybových vzorcov pri ohýbaní chrbtice. Tak dochádza k nadmernému opotrebeniu a nakoniec porušeniu ochranného obalu medzistavcovej platničky. Čím viac je platnička oslabená, zmrštená a následne zaťažovaná, tým vyššie je aj riziko hernitácie. Môžeme teda povedať, že s rastúcim vekom sa stávate viac rizikovou skupinou. V tomto prípade ide o pomalý (degeneratívny) priebeh ochorenia. Prípadne kombináciu degeneratívneho priebehu a následného úrazu. Následky aj bolesti obvykle pretrvávajú dlhodobo alebo sa zranenia priebežne vracajú. Prevažne starší ľudia a ľudia so sedavým spôsobom života patria do rizikovej skupiny.
• Úraz / Akútne vyskočená platnička: Platnička môže vyskočiť aj zdravým jedincom následkom úrazu napr. po tvrdom náraze, prudkom predklone, rotácii či inom krátkodobom preťažení chrbtice vzniká protrúzia alebo hernia disku. Akútny stav a bolesť odoznieva zhruba po 14 dňoch, pri zdravých jedincoch môže aj skôr. Ľudia s nadváhou, krátkodobo neprimeraná fyzická záťaž (začínate entuziasticky športovať, jednorázovo sťahujete nábytok, rýchle predklony a podobne) či ľudia s oslabeným posturálnym svalstvom ale napríklad aj ženy počas tehotenstva patria do rizikovej skupiny.

Znižovanie objemu medzistavcových platničiek môže za prirodzené strácanie výšky u ľudí v pokročilom veku. Medzistavcové platničky môžu tvoriť až 20% celkovej výšky chrbtice človeka.

Prečítajte si tiež: Pohyb guličky: Fyzika

Prvá pomoc pri vyskočenej platničke

Predtým ako sa necháte prezrieť fyzioterapeutom či ortopédom pre vás máme pár tipov ako v domácich podmienkach zmierniť bolesti, ktoré vám spôsobuje vaša vyskočená platnička a chrbát. Cestu k odborníkovi totiž musite fyzicky zvládnuť.

• Nájdite si kľudovú polohu - Odpočinte si v polohe kde cítite aspoň malú úľavu od bolesti, znížite tak precitlivenosť okolitých tkanív.
• Lieky proti bolesti - Vezmite si lieky proti bolesti. Netlmia iba bolesť bolesť ale aj zápal v poškodených tkanivách.
• Teplo a chlad - skúste aplikovať na boľavé miesto suché teplo alebo chlad. Na prvý pohľad teplý obklad síce zvyšuje prekrvenie tkanív a mohlo by sa zdať, že by tak mohol zhoršiť opuch a tlak na nervový koreň, no zároveň aj uvoľňuje tkanivá čo tlak znižuje. Chlad sťahuje prípadný opuch a znižuje citlivosť podráždených nervových zakončení.
• Polohujte sa - Akonáhle si trochu oddýchnete nezostávajte v jednej polohe pridlho.
• Prejdite sa - Keď zvládate opatrné polohovanie, skúste sa pomaly postaviť a vzpriamene prejsť. Majte pod kontrolou lopatky a nevystrkuje bradu a nehrbte sa- Krátku chôdzu na rovnom povrchu opakujte každé 2-3 hodiny.
• Dohodnite si termín - Objednajte sa k ortopédovi a fyzioterapeutovi akonáhle to bude pre vás fyzicky možné (Obvykle je to 0-3 dni od seknutia).

Prvou pomocou v domácnosti ste len zmiernili príznaky v rámci možností domáceho prostredia. V ambulancii vieme presne určiť diagnózu a mieru poškodenia, uľaviť od bolestí obstrekmi, nastaviť liečbu a cvičenie , tak aby ste v budúcnosti problémy s platničkou minimalizovali.

Prvá lekárska pomoc a diagnostika

• Obstreky (Zníženie bolestí): Pomocou obstrekov postihnutého miesta vám poskytneme rýchlu úľavu od najväčších bolestí. Obstrek zároveň môže slúžiť tiež ako diagnostická pomôcka na potvrdenie správnej lokalizácie zasiahnutého nervového koreňa. Nezabúdajte, bolesť pominie, problém však trvá. Vyskočená platnička je bohužiaľ závažný zdravotný problém s tendenciou stať sa chronickým preto je nutné nielen tíšiť bolesti ale aj presne diagnostikovať váš zdravotný stav.
• Vyšetrenie vyskočenej platničky: Lekár vyhodnocuje všetky symptómy (Nielen bolesti končatín či chrbta) a doterajší priebeh ochorenia. Anamnézu dopĺňa aj o výsledky fyzikálneho vyšetrenia. Pre následné zistenie rozsahu prípadného poškodenia vašej platničky sú nutné zobrazovacie testy ako MRI, CT (v niektorých prípadoch aj röntgen či provokačná diskografia).

Magnetická rezonancia (MRI) vyskočenej platničky

Dokáže potvrdiť alebo vylúčiť diagnózu vyskočenej platničky, presne určiť miesto a závažnosť zdravotného problému. MRI poskytuje detailné snímky mäkkých tkanív chrbtice ako napr. svalov, spinálnych nervov, šliach, väzov, platničiek a mäkkých vnútorných častí kostí ako napr. kostná dreň. MRI je veľmi presné a preferované čo sa diagnostiky vyskočenej platničky týka.

• Bez bolesti a anestézie
• Trvá 15-40 minút v závislosti od rozsahu
• Potvrdzuje diagnózu, presné miesto aj jej závažnosť
• Po skončení dostanete dokumentáciu na CD nosiči
• Nie je možné vykonať ak máte kardiostimulátor

Počítačová tomografia (CT) vyskočenej platničky

Dokáže potvrdiť alebo vylúčiť diagnózu vyskočenej platničky, presne určiť miesto aj závažnosť zdravotného problému. Narozdiel od MRI zobrazí aj ďalšie problémy so stavcami chrbtice. CT by sa malo používať v prípade ak nie je možné vykonať MRI vyšetrenie (napríklad ak máte kardiostimulátor) alebo ako spresnenie výsledkov vyšetrenia MRI.

• Bez bolesti a anestézie
• Trvá 10-20 minút
• 2-3 hodiny pred vyšetrením treba prijať kontrastnú látku
• Výsledky sú obvykle hneď dostupné
• Používa sa ak nie je možné vykonať MRI

Provokačná diskografia

Existujú kliniky, ktoré (obvykle z finančných dôvodov) preferujú výrazne bolestivejšiu diagnostiku. Ide o diagnostický výkon nazývaný provokačná diskografia a v rámci vyšetrení vykočenej platničky ju neodporúčame. Pri provokačnej diskografii sa pacientovi injekčne podáva kontrastná látka priamo do už aj tak bolestivej platničky čím dôjde k zobrazeniu jej štruktúry a zároveň je týmto dráždením pacientovi vyprovokovaná ďalšia bolesť pre potvrdenie alebo vyvrátenie presného miesta a druhu bolesti, ktorý ho trápi.

Prečítajte si tiež: Aktívny život seniorov

• Veľmi bolestivý ambulantný zákrok
• Trvá približne 20 minút
• Bez lokálnej anestézie
• Pomocná metóda pri diagnostike ochorení platničiek, pre diagnostiku vyskočenej platničky preto obvykle nie je nutné (MRI či CT je presnejšie aj príjemnejšie)

Najčastejšie miesta vyskočenej platničky

Najčastejšie hernia disku vzniká v najviac namáhaných častiach chrbtice. Preto sú ohrozené najmä nižšie umiestnené platničky. Najviac zranení preto evidujeme na pozícii L4-L5 a L5-S1. Pozícia platničky sa vždy určuje rozsahom dvoch stavcov medzi ktorými sa nachádza. Pre lepšiu orientáciu pre vás máme hlavné delenie a značenie.

• Krčná chrbtica (C1-C7) - Prvá medzistavcová platnička patrí práve pod krčnú chrbticu, nachádza sa medzi krčnými stavcami C2 a C3 (Medzi C1-C2 sú len dva fazuľkovité kĺby). Vyklenutá platnička krčnej chrbtice je častým dôsledkom sedavého životného štýlu a zhrbeného sedenia za počítačom. Ak sa poškodí platnička na krku, bolesť môže okrem krku zasahovať aj medzi lopatky, vyžarovať cez rameno do ruky alebo prstov. Okrem bolesti môže dochádzať aj k tŕpnutiu a znectliveniu. Najčastejšie sú v ohrození platničky na začiatku krčnej chrbtice medzi C2-C3 a na opačnej hranici konca krčnej chrbtice a hrudnej chrbtice (C7 a T1, táto platnička je často označovaná aj ako C8, záleží len od lekára a spôsobu označenia, ktorý využíva). Nerv z C8 inervuje horné končatiny, preto sa hernia na príslušnej platničke často prejavuje tŕpnutím horných končatín. Často sa prejavuje tŕpnutím prstov, dlane a predlaktia
• Hrudná chrbtica (T1-T12) - Vyskočená platnička v oblasti hrudnej chrbtice býva často ako následok autohavárie, kedy prichádza k posunu v dôsledku nárazu zboku.
• Drieková chrbtica (L1-L5) - Druhá najväčšia oblasť zranení sa deje medzi už spomínanými stavcami L4 a L5 v oblasti bedrovej chrbtice. Tieto zranenia lokalizujeme ako hernia disku L4-L5.
• Panvová chrbtica (S1-S5) - Posledná a najviac ohrozená medzistavcová platnička zo všetkých, leží medzi posledným stavcom driekovej chrbtice a prvým stavcom krížovej kosti. Ak na tomto mieste príde k vyskočenej platničke označuje sa ako veľmi častá hernia disku L5-S1. Táto platnička býva najviac preťažovaná, pretože nesie najviac váhy zo všetkých platničiek. Tomu odpovedá aj najdlhšia doba liečby. Poškodenie disku L5-S1 sa často prejavuje poruchou citlivosti v oblasti vonkajšej strany stehna a predkolenia.

Artróza chrbtice (Spondylartróza)

Artróza chrbtice, známa aj ako spondylartróza, je degeneratívne ochorenie postihujúce medzistavcové kĺby (facetové kĺby), ktoré sa nachádzajú medzi stavcami chrbtice. Tento typ artrózy sa vyskytuje najmä u starších ľudí, pretože prirodzené starnutie vedie k opotrebovaniu kĺbových povrchov a medzistavcových platničiek. Môže sa však objaviť aj u mladších jedincov, ktorí trpia zníženou pohyblivosťou alebo nesprávnym držaním tela, čo spôsobuje abnormálne zaťaženie a predčasné opotrebovanie chrupavky. Artróza chrbtice môže ovplyvniť rôzne časti chrbtice - krčnú (cervikálnu), hrudnú (torakálnu) alebo driekovú (lumbálnu) oblasť, pričom každá z týchto oblastí má svoje charakteristické symptómy a komplikácie.

Vznik spondylartrózy

Spondylartróza vzniká postupným opotrebovaním medzistavcových platničiek a kĺbovej chrupavky, čo vedie k zmenám v anatomickom postavení stavcov. Degeneratívne zmeny často začínajú znížením hydratácie a elasticity medzistavcových platničiek, čo znižuje ich schopnosť absorbovať nárazy a poskytovať dostatočnú podporu chrbtici. V dôsledku toho sa zvyšuje mechanické zaťaženie facetových kĺbov, ktoré sú nútené preberať časť funkcie opornej stabilizácie chrbtice.

Patologické zmeny pri spondylartróze

Medzi hlavné patologické zmeny patrí:

• Úbytok medzistavcovej platničky: Degenerácia medzistavcovej platničky vedie k zníženiu jej výšky, čo spôsobuje zmeny v postavení stavcov a ich vzájomnom kontakte.
• Tvorba osteofytov: Kostné výrastky, známe ako osteofyty, vznikajú v dôsledku kompenzačnej reakcie kosti na zvýšené mechanické zaťaženie a opotrebovanie kĺbovej chrupavky.
• Subchondrálna skleróza: Zhrubnutie kostnej platničky pod chrupkou vedie k zníženiu elasticity kosti a zvýšeniu rizika mikrofraktúr.
• Narušenie stability chrbtice: Degenerácia medzistavcovej platničky a facetových kĺbov vedie k nestabilite chrbtice, čo môže spôsobovať subluxácie (čiastočné vychýlenie) stavcov.
• Kompresia nervových koreňov: Vytváranie osteofytov alebo zmeny v postavení stavcov môžu viesť k zužovaniu (stenóze) medzistavcových foramen (otvorov, ktorými prechádzajú nervy), čo spôsobuje kompresiu nervových koreňov a radikulárne symptómy (bolesť, brnenie alebo slabosť končatín).

Príznaky spondylartrózy

Príznaky spondylartrózy závisia od lokalizácie postihnutia a závažnosti poškodenia. Medzi najčastejšie symptómy patria:

• Bolesť v oblasti chrbtice: Bolesť je často lokalizovaná v postihnutej časti chrbtice a môže byť tupá alebo ostrá. Zhoršuje sa pri pohybe, dlhšom sedení alebo státí. Pacienti môžu pociťovať zlepšenie bolesti po odpočinku alebo zmene polohy.
• Stuhnutosť a obmedzenie pohyblivosti: Postihnutí pacienti často pociťujú stuhnutosť chrbtice, najmä ráno alebo po dlhšom období nehybnosti. Obmedzená pohyblivosť sa prejavuje zníženým rozsahom pohybu pri ohýbaní, rotácii alebo ohýbaní trupu.
• Neurologické príznaky: Kompresia nervových koreňov alebo miechy môže viesť k radikulárnym symptómom, ako je bolesť vyžarujúca do končatín, brnenie, znecitlivenie alebo svalová slabosť. V prípade postihnutia krčnej oblasti sa môže bolesť šíriť do ramien a rúk, zatiaľ čo postihnutie driekovej oblasti môže spôsobiť bolesť vyžarujúcu do dolných končatín (ischias).
• Krepitácie: Pocit "praskania" alebo trenia pri pohybe chrbtice, spôsobený nerovnosťami na povrchu kĺbov alebo prítomnosťou osteofytov.
• Znížená stabilita a deformácie chrbtice: V pokročilých štádiách môže spondylartróza viesť k viditeľným deformáciám chrbtice (kyfóza, skolióza) a k narušeniu stability stavcov.

Rizikové faktory pre vznik spondylartrózy

Spondylartróza je multifaktoriálne ochorenie, pri ktorom sa na jeho vzniku podieľa viacero faktorov:

• Vek: Výskyt spondylartrózy sa zvyšuje s vekom. Degeneratívne zmeny sa začínajú objavovať po 40. roku života a významne narastajú po 60. roku života.
• Pohlavie: Ženy majú väčšiu tendenciu na vznik spondylartrózy, najmä po menopauze, v dôsledku hormonálnych zmien.
• Nadváha a obezita: Zvýšená telesná hmotnosť zvyšuje mechanické zaťaženie na chrbticu, čo vedie k rýchlejšiemu opotrebovaniu medzistavcových platničiek a kĺbov.
• Poranenia chrbtice: Predchádzajúce poranenia, napríklad zlomeniny alebo výrony, môžu zvýšiť riziko rozvoja degeneratívnych zmien.
• Opakovaná záťaž a nesprávne držanie tela: Práca alebo športové aktivity, ktoré zahŕňajú opakované ohýbanie, zdvíhanie alebo nesprávne držanie tela, môžu viesť k nadmernému opotrebovaniu chrbtice.
• Genetické faktory: Rodinná anamnéza ochorení chrbtice môže zvyšovať riziko vzniku spondylartrózy.

Diagnostika spondylartrózy

Diagnostika spondylartrózy zahŕňa kombináciu klinického vyšetrenia a zobrazovacích metód:

• Klinické vyšetrenie: Lekár hodnotí prítomnosť bolesti, stuhnutosti, obmedzenie pohyblivosti a prítomnosť neurologických príznakov. Používajú sa aj špeciálne testy, ktoré pomáhajú identifikovať miesto a príčinu kompresie nervov.
• Röntgen (RTG): Základná metóda diagnostiky, ktorá odhalí zmeny v stavcoch (osteofyty, subchondrálnu sklerózu), zúženie medzistavcových priestorov a deformity chrbtice.
• Magnetická rezonancia (MRI): MRI poskytuje detailné zobrazenie mäkkých tkanív, vrátane medzistavcových platničiek a miechy. Používa sa na potvrdenie kompresie nervových štruktúr alebo na diagnostiku iných príčin bolesti (hernia disku).
• Počítačová tomografia (CT): CT vyšetrenie poskytuje presné zobrazenie kostných štruktúr a je vhodné na posúdenie anatomických zmien stavcov a ich postavenia.

Liečba spondylartrózy

Liečba spondylartrózy je zameraná na zmiernenie bolesti, zlepšenie funkcie chrbtice a spomalenie progresie ochorenia. Liečba sa delí na konzervatívnu a chirurgickú.

Konzervatívna liečba

• Fyzikálna terapia a rehabilitácia: Zahŕňa cvičenia zamerané na zlepšenie flexibility, posilnenie paravertebrálnych svalov a stabilizáciu chrbtice. Pravidelné cvičenie môže zmierniť bolesť, zlepšiť držanie tela a znížiť riziko vzniku ďalších komplikácií.
• Masáže a trakcia chrbtice: Masáže môžu uvoľniť napätie svalov okolo chrbtice a zlepšiť prekrvenie. Trakcia chrbtice pomáha znížiť tlak na medzistavcové platničky a uvoľniť nervové štruktúry.
• Termoterapia a elektroterapia: Používanie tepla alebo chladu na zmiernenie bolesti a zápalu. Elektroterapia, ako je TENS (transkutánna elektrická nervová stimulácia), môže zmierniť bolesť a zlepšiť svalovú relaxáciu.
• Ergoterapia a úprava životného štýlu: Úprava denného režimu a pracovného prostredia s cieľom minimalizovať riziko preťaženia chrbtice. Odporúča sa tiež zmena pohybových návykov a zlepšenie držania tela.

Farmakologická liečba

• Analgetiká a NSAIDs: Lieky proti bolesti a nesteroidné protizápalové lieky (napr. ibuprofen, naproxen) sú základom farmakologickej liečby na zmiernenie bolesti a zápalu.
• Myorelaxanciá: Používajú sa na uvoľnenie svalových kŕčov, ktoré často sprevádzajú spondylartrózu.
• Injekčné aplikácie kortikosteroidov: Kortikosteroidy sa injikujú priamo do postihnutej oblasti na zmiernenie zápalu a bolesti. Tieto injekcie by sa mali používať len obmedzene kvôli riziku vedľajších účinkov pri častom podávaní.

Chirurgická liečba

• Dekompresia nervových koreňov: V prípadoch kompresie nervov alebo miechy sa vykonáva dekompresia na uvoľnenie tlaku a zlepšenie neurologických príznakov.
• Stabilizačné operácie chrbtice: Vykonávajú sa na obnovenie stability chrbtice pomocou rôznych implantátov alebo kostných štepov. Tento zákrok je indikovaný pri výraznej nestabilite alebo deformite chrbtice.
• Minimálne invazívne techniky: Zahŕňajú moderné chirurgické prístupy, ako je endoskopická dekompresia, ktoré minimalizujú poškodenie tkaniva a urýchľujú rekonvalescenciu.

Liečba vyskočenej platničky

V liečbe vyskočenej medzistavcovej platničky sa využívajú prevažne konzervatívne (nechirurgické) metódy. U väčšiny pacientov (85 %) však vymiznú akútne príznaky vyskočenej platničky krčnej chrbtice, hrudnej chrbtice alebo v bedrovej oblasti počas 8 až 12 týždňov. Liečbu vyskočenej platničky môže určiť iba lekár po zvážení vášho celkového zdravotného stavu. Zameriava sa na posilnenie svalov a obnovu hybnosti chrbtice. Cieľom je minimalizovať riziko opakovaného poškodenia platničky a znížiť bolesť. Môže trvať niekoľko týždňov až niekoľko mesiacov. Je tiež dôležité dodržiavať lekárske pokyny a odporúčania týkajúce sa cvičenia a celkovej liečby, pretože zle vykonané cvičenia môžu zhoršiť stav a viesť ku komplikáciám.

McKenzie metóda

Ide o cvičebnú metódu, ktorá bola vyvinutá špeciálne na liečbu bolesti chrbta, vrátane bolesti spôsobenej vyskočenou platničkou.

• Preťahovanie chrbtice v polohe na bruchu: Ležte na bruchu s rukami položenými vedľa tela. Položte dlane na podlahu pod ramenami a pomaly zdvihnite hornú časť tela tak, že sa oprete o dlane.
• Preťahovanie chrbtice v polohe na bruchu s podperou: Ležte na bruchu s podloženými lakťami pod ramenami a rukami položenými vedľa tela. Pomaly zdvihnite hornú časť tela a oprite sa o lakte.
• Preťahovanie chrbtice v polohe na bruchu s podperou jednej strany: Ležte na bruchu a položte jednu ruku pod rameno na druhej strane tela. Pomaly zdvihnite hornú časť tela a otáčajte sa smerom k ruke, ktorú máte pod ramenom.

Cviky McKenzie by mali byť vykonávané pod dohľadom odborníka, ako je fyzioterapeut alebo rehabilitačný lekár. Je nutné ich vykonávať správne a v súlade s vašim zdravotným stavom.

#

tags: #pohyb #medzistavcovej #platničky #pri #činnosti #a