Poľský parlament a zmeny v dôchodkovom systéme: Konflikt s EÚ a domáca politika

Poľsko sa už niekoľko rokov nachádza v centre pozornosti Európskej únie (EÚ) pre rozsiahle reformy justičného systému, ktoré vyvolávajú obavy o právny štát a nezávislosť súdnictva. Tieto reformy, iniciované vládnucou stranou Právo a spravodlivosť (PiS), zahŕňajú aj zmeny v dôchodkovom veku sudcov, čo viedlo k sporom s EÚ a kritike zo strany opozície. Okrem toho, vláda prijala aj opatrenia týkajúce sa dôchodkov pre seniorov, čo má vplyv na sociálnu politiku krajiny.

Sporné reformy justičného systému

Nezhody medzi Poľskom a EÚ v otázke justičnej reformy pretrvávajú od roku 2015, kedy sa k moci dostala strana PiS. Jedným z kontroverzných opatrení je znižovanie dôchodkového veku sudcov, čo podľa kritikov umožňuje politikom ovplyvňovať súdnu moc.

Znižovanie dôchodkového veku sudcov

Návrh zákona o reorganizácii Najvyššieho súdu, ktorý schválil Sejm (dolná komora poľského parlamentu), umožnil odchod sudcov do dôchodku po dovŕšení 65 rokov, s výnimkou tých, ktorých ponechá vo funkcii minister spravodlivosti. Tento krok vyvolal obavy, že Najvyšší súd sa fakticky podriadi ministerstvu spravodlivosti, čím stratí nezávislosť.

Reakcia Európskej únie

Európska komisia (EK) opakovane vyzývala Poľsko, aby uviedlo justičnú reformu do súladu s právom EÚ. EK sa rozhodla konať v prospech ochrany právneho poriadku v Poľsku a žiadala, aby Poľsko neprijímalo žiadne opatrenia na odvolanie či vynútený odchod sudcov Najvyššieho súdu do dôchodku. V prípade, že by takéto opatrenia boli prijaté, EK bola pripravená spustiť postup podľa článku 7 ods. 1 Lisabonskej zmluvy.

Komisia tiež navrhla Rade EÚ, aby aktivovala článok 7 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii, pretože dospela k záveru, že existuje riziko závažného porušenia zásad právneho štátu v Poľsku.

Prečítajte si tiež: Dochodca poľský: Význam slovníka

Vetovanie a vlastné návrhy prezidenta Dudu

Poľský prezident Andrzej Duda vetoval dva z troch návrhov zákonov z dielne vládnucej strany PiS, ktorých cieľom bola reforma poľského súdnictva. Následne predstavil vlastné návrhy na reformu súdnych orgánov - Najvyššieho súdu a Národnej súdnej rady (KRS). Duda tiež vyhovel žiadosti piatich členov Najvyššieho súdu o predĺženie ich mandátu aj po dovŕšení veku 65 rokov.

Ďalšie zmeny v poľskom súdnictve

Okrem znižovania dôchodkového veku sudcov boli prijaté aj ďalšie zmeny v poľskom súdnictve, ktoré vyvolali kontroverzie.

Zmeny vo fungovaní Najvyššieho súdu a nominácie sudcov

Dolná komora poľského parlamentu schválila návrh zákona o zmene fungovania Najvyššieho súdu a návrh zákona, ktorý mení spôsob nominácie sudcov. Európska komisia pre demokraciu prostredníctvom práva (tzv. Benátska komisia) kritizovala tieto zmeny.

Právne konanie Európskej komisie

Európska komisia začala právne konanie voči Poľsku z dôvodu porušenia európskej legislatívy v súvislosti s reformami justičného systému.

Dôchodky pre seniorov a sociálna politika

Vláda strany Právo a spravodlivosť prijala aj opatrenia týkajúce sa dôchodkov pre seniorov, ktoré majú za cieľ zlepšiť ich životnú úroveň.

Prečítajte si tiež: Slovensko-poľská kúpna zmluva na motocykel

13. a 14. dôchodok

Vláda uzákonila 13. dôchodok, teda bonus vyplácaný v prvej polovici roka. Neskôr Rada ministrov schválila aj 14. dôchodok ako trvalý príspevok pre všetkých starobných dôchodcov v Poľsku. Ministerka rodiny a sociálnych vecí Marlena Malagová uviedla, že príspevok by sa mal vyplácať aspoň vo výške minimálneho dôchodku.

Znižovanie veku odchodu do dôchodku pre ženy s deťmi

Parlament schválil návrh ústavného zákona, podľa ktorého vek potrebný na vznik nároku na primerané hmotné zabezpečenie v starobe nesmie presiahnuť 64 rokov. Ženám, ktoré vychovali jedno dieťa, sa znížil vek odchodu do dôchodku o šesť mesiacov. Matky, ktoré vychovali dve deti, budú odchádzať do dôchodku o rok skôr a ženy s troma a viac deťmi by mali byť zvýhodnené o rok a pol.

Politický kontext a voľby

Zmeny v dôchodkovom systéme a justičnej reforme sa dejú v kontexte politického zápasu medzi vládnucou stranou PiS a opozíciou. Po výhrach Viktora Orbána v Maďarsku a Giorgie Meloni v Taliansku by tretie vládne obdobie pre poľskú stranu PiS potvrdilo trend nástupu výrazne pravicových a konzervatívnych hnutí v Európe.

Parlamentné voľby a referendum

Poľský parlament vo štvrtok oficiálne schválil referendum, ktoré sa uskutoční súčasne s parlamentnými voľbami 15. októbra. Voľby budú sprevádzať referendum o otázkach, ktoré sú podľa vládnej strany pre Poliakov životne dôležité. Jednou z otázok referenda je nový migračný a azylový systém EÚ.

Súboj o Poľsko a vplyv na EÚ

Októbrová volebná kampaň sa rysuje ako súboj medzi stranou PiS a stredovou Občianskou koalíciou, ktorú vedie bývalý predseda Európskej rady Donald Tusk. Výsledok volieb môže mať ďalekosiahle následky pre budúcnosť EÚ. Nová vláda získa právo veta pri dôležitých otázkach vrátane článku 7, v ktorom Poľsko chráni vládu Viktora Orbána pred stratou hlasovacích práv.

Prečítajte si tiež: Poľská definícia zmenky

tags: #poľský #parlament #schválil #odchod #do #dôchodku