Zrušenie a Vysporiadanie Podielového Spoluvlastníctva po Rozvode: Návrhy a Poplatky

Podielové spoluvlastníctvo predstavuje formu vlastníctva, kde jedna vec patrí viacerým osobám. Právna úprava tohto inštitútu, vrátane jeho zrušenia a vyporiadania, je obsiahnutá v zákone č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, konkrétne v ustanoveniach § 137 a nasl.

Čo je podielové spoluvlastníctvo?

Podielové spoluvlastníctvo vzniká, ak jednu vec vlastní viacero osôb. Je to prípustné a chránené Ústavou Slovenskej republiky, pričom sa zdôrazňuje, že toto právo nemožno zneužívať na úkor iných. Každý spoluvlastník má právo so svojím podielom disponovať, brať z neho úžitky a plody. Vzniká na základe zákona, rozhodnutia súdu alebo právneho úkonu. Často sa s ním stretávame v prípadoch dedičstva, rozvodu, alebo keď si napríklad nezosobášený pár spoločne kúpi nehnuteľnosť.

Podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Ak nie je dohodnuté alebo ustanovené inak, platí, že podiely spoluvlastníkov sú rovnaké. Pri nehnuteľnostiach sa táto miera často zapisuje na list vlastníctva, napr. ½ k celku, 1/10 k celku a pod., v prospech jednotlivých vlastníkov. Práve tento podiel vyjadruje mieru, akou sa tento podielový spoluvlastník podieľa. Ak sa spoluvlastníci napríklad dohodnú, že si kúpia spoločne auto, obaja budú označení ako kupujúci. Ak sa nedohodnú, kto bude mať aký podiel na aute, každý bude vlastniť polovicu. Neznamená to, že jeden vlastní volant a druhý na ľavú pneumatiku. Každý spoluvlastník má právo k celej veci, a veľkosť podielu vyjadruje mieru jeho práv k tejto celej veci.

Spoluvlastníci sa môžu medzi sebou dohodnúť o hospodárení s vecou, o rozsahu užívania, o znášaní nákladov a opráv a podobne. Dôležité je, že z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne. O hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Dôležitou zmenou spoločnej veci je napr. rekonštrukcia, ktorú menšinový vlastník nebude vedieť spolufinancovať. V takom prípade ide o dôležitú zmenu spoločnej veci.

Dispozícia s podielom

Každý spoluvlastník môže so svojím podielom slobodne disponovať. Môže ho teda predať, darovať alebo zameniť. Nejde však o predaj časti veci, ale celú vec, iba svoj spoluvlastnícky podiel. To platí pre každý druh prevodu, nielen pre predaj.

Prečítajte si tiež: RTVS poplatky a ZŤP

Pri prevode spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti majú ostatní spoluvlastníci predkupné právo. To znamená, že predávajúci spoluvlastník musí svoj podiel vopred ponúknuť ostatným spoluvlastníkom. Ak o podiel prejaví záujem viacero spoluvlastníkov, tento sa rozdelí medzi nich podľa veľkosti ich podielov. Ak podiel nekúpi žiadny zo spoluvlastníkov, môže ho predať tretej osobe. Ak by spoluvlastník svoj podiel predal tretej osobe bez toho, aby ho vopred ponúkol ostatným spoluvlastníkom, títo sa môžu domáhať, aby im ho nový vlastník, ktorému podiel predal.

Zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva dohodou

Ak pri spoluvlastníkoch nastane potreba ukončenia tohto vlastníckeho vzťahu viacerých osôb, môžu sa dohodnúť na zrušení spoluvlastníctva a na vzájomnom vyporiadaní. Prvou a najefektívnejšou možnosťou je dohoda. Ide o časovo a spravidla aj ekonomicky najúspornejšie riešenie, ktorým sa dá podielové spoluvlastníctvo zrušiť a vyporiadať. Dôležité je, aby o zrušenie podielového spoluvlastníctva mali záujem všetci vlastníci. Dohoda musí obsahovať nielen to, že sa spoluvlastníctvo ruší, ako aj na tom, ako si majetok chcú vyporiadať.

Zákon nevyžaduje, aby dohoda o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva bola v akejkoľvek forme. Prípustná je aj ústna dohoda. Avšak, ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, zákon vyžaduje písomnú formu dohody. Táto dohoda zároveň musí prejsť zápisom na katastri nehnuteľností.

Dohoda o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva by mala obsahovať presnú identifikáciu spoluvlastníkov, presnú identifikáciu veci, ktorá je predmetom spoluvlastníctva, vyhlásenie o zrušení podielového spoluvlastníctva a dohodu o spôsobe vyporiadania.

Spôsoby vyporiadania dohodou

Spoluvlastníci sa môžu dohodnúť na rôznych spôsoboch vyporiadania. Medzi najčastejšie patria:

Prečítajte si tiež: Podmienky pre polovičné koncesionárske poplatky

• Reálne rozdelenie veci: Ak je to možné, vec sa rozdelí na reálne časti podľa výšky podielov. Napríklad, ak sú dvaja spoluvlastníci pozemku, môžu sa dohodnúť, že si pozemok dajú geometricky vymerania rozdelia na dva desaťárové pozemky. Týmto spôsobom zaniká spoluvlastnícky vzťah a vznikajú dva samostatné desaťárové pozemky. Toto rozdelenie musí byť možné technicky, aj právne. Napríklad, nie je možné reálne rozdeliť pozemok mimo zastavaného územia obce tak, aby vznikli pozemky menšie ako 2000 m2, preto by rozdelenie nebolo možné.
• Prikázanie veci jednému spoluvlastníkovi: Jedným z najčastejších spôsobov je, že si vec ponechá jeden spoluvlastník a ostatných vyplatí. Výška výplaty sa určí dohodou, pričom by mala zodpovedať trhovej hodnote podielov.
• Predaj veci a rozdelenie výťažku: Spoluvlastníci sa môžu dohodnúť, že spoločnú vec predajú a výťažok si rozdelia podľa výšky podielov.
• Kombinácia viacerých spôsobov: Spoluvlastníci sa môžu dohodnúť aj na kombinácii viacerých spôsobov vyporiadania. Napríklad, jeden spoluvlastník si ponechá časť veci a ostatných vyplatí, pričom si dohodnú právo spätnej kúpy a ďalšie.

Zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva súdom

Ak nedôjde k dohode, spoluvlastníctvo zruší a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom.

Súd v konaní o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva postupuje podľa určitých pravidiel, postupov. Ustanovenie § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka ustanovuje záväzné poradie jednotlivých spôsobov vyporiadania.

Spôsoby vyporiadania súdom

• Reálne rozdelenie veci: Ak je to možné, súd vec rozdelí. Rozdelenie nemusia vždy vzniknúť rovnako hodnotné samostatné podiely predtým spoločnej nehnuteľnosti (pozemky nemusia mať rovnakú výmeru, rovnakú kultúru, rovnakú bonitu, taktiež stavby nemusia mať rovnaký vek a stavebné charakteristiky a pod.). Treba však upozorniť, že podielové spoluvlastníctvo, predmetom ktorého je poľnohospodársky pozemok nachádzajúci sa mimo zastavaného územia obce, nemožno zrušiť a vyporiadať prikázaním celej nehnuteľnosti do (nového) spoluvlastníctva, pokiaľ na novovzniknuté spoluvlastnícke podiely pripadne výmera nižšia než 3 000 m2 (u poľnohospodárskeho pozemku).
• Prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom: Ak rozdelenie veci nie je možné, súd prikáže vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom. Prihliada pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na prípadné násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Súd nie je viazaný návrhom účastníkov, môže zriadiť vecné bremeno.
• Predaj veci a rozdelenie výťažku: Ak ani jeden zo spoluvlastníkov nemá záujem o prikázanie veci, súd nariadi predaj veci a rozdelenie výťažku medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov.

Dôvody pre nezrušenie spoluvlastníctva

Existujú však situácie, kedy ani napriek snahe navrhovateľa súd podielové spoluvlastníctvo nezruší. Dôvodmi hodnými osobitného zreteľa, pre ktoré súd nezruší a nevyporiada podielové spoluvlastníctvo podľa § 142 ods.

Náklady na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva

Náklady na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva závisia od toho, či došlo k vyporiadaniu dohodou alebo súdom. Medzi tieto náklady patria:

• Právne poradenstvo alebo mediačné služby: V prípade sporu je vhodné vyhľadať právne poradenstvo alebo využiť mediačné služby, ktoré môžu pomôcť dosiahnuť dohodu.
• Súdny poplatok: V prípade súdneho konania je potrebné zaplatiť súdny poplatok. V zmysle zákona o súdnych poplatkoch je v konaní o zrušení a o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva základom poplatku cena podielu žiadaného navrhovateľom, pričom z tejto ceny je navrhovateľ povinný uhradiť 6 % ako súdny poplatok (najmenej 16,50 EUR, najviac 16 596,50 EUR). Znamená to, že ak je hodnota nehnuteľnosti 200.000 EUR a navrhovateľ disponuje ½, t. j. 100.000 EUR, súdny poplatok bude vo výške 6.000 EUR.
• Odměna advokáta: V prípade zastúpenia advokátom má advokát nárok na odmenu v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR o odmenách advokátov. Rovnako ako pri súdnom poplatku, aj v tomto prípade predstavuje tarifnú hodnotu cena podielu požadovaná v rámci súdneho konania, ktorá v našom teoretickom príklade predstavuje sumu 100.000 EUR.
• Znalecký posudok: V prípade, ak je potrebné určiť hodnotu nehnuteľnosti, je potrebné nechať vypracovať znalecký posudok.
• Trovy súdneho konania: V prípade súdneho konania je potrebné počítať aj s trovami súdneho konania, ako sú svedočné, poplatky na znalcov a ďalšie trovy súdneho konania.

Súdny poplatok pri vyporiadaní BSM

Právna úprava súdnych poplatkov, ktoré strany sporu platia v súvislosti s konaním o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, je pomerne stabilná. V súčasnej podobe bola zavedená dnes už zrušeným zákonom o súdnych poplatkoch (zákon č. 140/1984 Zb.), ktorého právnu úpravu účinný zákon o súdnych poplatkoch (zákon č. 71/1992 Zb.) prevzal a zachoval tak rozdelenie platenia súdneho poplatku v tomto konaní do dvoch fáz - poplatok ex ante a poplatok ex post.

Prečítajte si tiež: Možnosti pre študentov a seniorov v bankovníctve

Napriek tomu, že od účinnosti spomínaného zákona (1. januára 1985) uplynulo viac než 35 rokov, stále sa v praxi opakujú prípady, keď súdy vyrubujú súdne poplatky nesprávne, pričom rozdiel často predstavuje tisíce eur.

Poplatok ex ante

Pri podaní návrhu na vyporiadanie BSM sa platí súdny poplatok 66 eur. V prípade podania žaloby elektronickými prostriedkami sa platí polovica, teda 33 eur. Tento poplatok je potrebné zaplatiť ex ante. V prípade, ak poplatok nebude zaplatený spoločne s podaním žaloby, súd žalobcu na jeho zaplatenie vyzve, pričom mu určí lehotu, spravidla 10 dní od doručenia výzvy. Ak nie je poplatok zaplatený v lehote, súd konanie zastaví.

Proti uzneseniu o zastavení konania nie je prípustné podať odvolanie. Táto výnimka oproti § 357 písm. a) CSP je výslovne uvedená v § 14 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch. Podanie sťažnosti a súčasné zaplatenie súdneho poplatku nie sú dôvodom na zrušenie rozhodnutia o zastavení konania. Ani dodatočné (po určenej lehote) zaplatenie vyrubeného súdneho poplatku a následné podanie sťažnosti nezvrátia zastavenie konania.

V rozhodnutí o zastavení konania z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku v lehote má byť v poučení riadne uvedené, že (na základe § 14 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch) nie je prípustné odvolanie, ale tiež, že je prípustná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia. Tiež tam treba uviesť jej náležitosti podľa § 243 CSP a kam má sťažnosť smerovať.

Žalobca je oslobodený od platenia súdnych poplatkov, a to súčasne s podaním žaloby alebo neskôr, najneskôr však do uplynutia lehoty, ktorú súd určil na zaplatenie poplatku. Oslobodenie môže byť priznané čiastočne alebo úplne, ak súd prizná úplné oslobodenie, žalobca poplatok za návrh neplatí vôbec.

Poplatok ex post

Druhým druhom súdneho poplatku, ktorý sa platí v súvislosti s vyporiadaním bezpodielového spoluvlastníctva manželov, je poplatok za vyporiadanie. Ide o poplatok, ktorý prvoinštančné súdy vyrubujú spravidla v meritórnom rozsudku alebo po jeho vyhlásení osobitným uznesením. Jeho právny základ spočíva v § 2 ods. 1 písm. b) zákona o súdnych poplatkoch a v sadzobníku súdnych poplatkov [položka 6 písm. b) zákona o súdnych poplatkoch]. Inak sa tento poplatok vyrubuje a platí len raz, a to v súvislosti s meritórnym rozhodnutím vo veci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Ak dôjde ku skončeniu konania nemeritórnym rozhodnutím (späťvzatie žaloby), poplatok súd nemôže vyrubiť, a to ani v prípade, ak späťvzatiu predchádzalo siahodlhé dokazovanie a množstvo pojednávaní.

Pri výpočte poplatku sa vychádza z hodnoty majetku patriaceho do BSM, ktorý sa vyporiadava. Ak sa konanie skončí rozsudkom, platí sa 3 % z hodnoty majetku, ak sa konanie skončí súdnym zmierom, platí sa 1 % z hodnoty majetku. Minimálna výška poplatku je 66 eur a maximálna výška poplatku je 16 596,50 eur.

V praxi sa často stáva, že súdy vyrubujú súdny poplatok nesprávne. Napríklad, súdy často zahŕňajú do základu poplatku aj pasíva (dlhy), čo je nesprávne. Základom poplatku sú iba aktíva (majetok).

Alternatívy k súdnemu konaniu

Pred podaním návrhu na súd je vhodné pokúsiť sa o mimosúdne riešenie sporu, napríklad prostredníctvom mediácie alebo nezávislého právneho poradenstva. Tieto alternatívne spôsoby riešenia sporov môžu ušetriť čas, peniaze a znížiť stres spojený so súdnym konaním.

Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM) po rozvode

Vysporiadanie BSM, rozdelenie majetku a mnohé ďalšie nepríjemnosti, ktoré musia manželia po rozvode riešiť, predstavujú náročnejší proces. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM) predstavuje špecifickú úpravu majetkových vzťahov, kde neexistujú presne vymedzené podiely spoluvlastníkov - manželov. Okrem vecí získaných napríklad darovaní alebo dedním do neho patrí všetko, čo získali za trvania manželstva. So zánikom manželstva však bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zaniká a v takom prípade je nutné majetok patriaci do BSM vysporiadať.

Vysporiadanie BSM môže prebehnúť:

• dohodou, ktorá predstavuje najvýhodnejšiu možnosť z časového i finančného hľadiska, navyše nepodlieha schváleniu súdu. Pokiaľ sa však týka nehnuteľností, musí mať zo zákona písomnú formu.
• rozhodnutím súdu po podaní návrhu.
• zo zákona, ak po uplynutí 3 rokoch od zániku manželstva nedošlo k vysporiadaniu BSM dohodou medzi manželmi alebo v tej iste lehote nebol podaný návrh na súd. V takom prípade platí, že pokiaľ ide o hnuteľné veci, manželia sa vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké.

tags: #poplatky #návrh #na #zrušenie #a #vyporiadanie