Čo robí lekársky posudkový lekár?

Ľudia si často krát zvyknú zamieňať pojem lekársky a znalecký posudok. Hlavným rozdielom medzi nimi je to, že znalecký posudok môže vydať iba znalec, ktorý je zapísaný v zozname znalcov vedenom ministerstvom spravodlivosti, a ktorý zložil odbornú skúšku z daného odboru. Naopak, lekársky posudok vypracúva posudzujúci lekár, teda ošetrujúci lekár, ktorý naposledy liečil poškodeného v súvislosti s poškodením na zdraví. Tento posudok je vydaný zdravotníckym zariadením, ktorého lekár posudok vypracoval.

Úloha lekárskeho posudku

Vypracovanie lekárskeho posudku je dosť náročné, a dá sa povedať, že hlavnú úlohu zohráva pri určovaní náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia. Túto problematiku upravuje zákon č. 437/2004 o náhrade za bolesť a náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia. Ako bolo spomenuté vyššie, na to, aby poškodený mohol dostať náhradu za bolesť alebo náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, je nutné, aby bol vypracovaný lekársky posudok.

Je nutné zdôrazniť, že posledný ošetrujúci lekár má povinnosť vydať tento posudok, pretože v praxi dochádza k prípadom, kedy lekár nemá záujem o vydanie posudku z rôznych dôvodov (pracovná vyťaženosť, stavovská súdržnosť..).

Žiadosť o lekársky posudok a jeho podmienky

Posudok sa vydáva na základe žiadosti poškodenej osoby. So súhlasom poškodeného túto žiadosť môže podať aj fyzická alebo právnická osoba, ktorá za poškodenie zodpovedá alebo poskytovateľ náhrady. Vydanie lekárskeho posudku samozrejme nie je zadarmo, je potrebné za neho zaplatiť, pričom táto suma je pevne stanovená. Lekár si za vypracovanie posudku nemôže žiadať viac, ako je suma vymedzená zákonom. Sumu uhrádza fyzická alebo právnická osoba, na ktorej vyžiadanie sa lekársky posudok vypracoval.

Podmienkou vydania lekárskeho posudku je, aby sa zdravotný stav poškodeného mohol považovať za ustálený (tz. nebude sa ďalej meniť- zhoršovať, zlepšovať). Ak ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, posudok sa vydá spravidla po 1. roku od poškodenia zdravia.

Prečítajte si tiež: Osoby so zdravotným postihnutím

Hodnotenie bolesti v lekárskom posudku

Lekársky posudok, ktorým lekár hodnotí bolesť, by sa mal vystaviť až po tom, ako pacient ukončí liečenie. Je to z toho dôvodu, lebo až po skončení liečenia je možné zistiť, aké následky mal daný úraz na poškodenom. Pokiaľ ide o hodnotenie bolesti, je potrebné ju objektívne posúdiť. To znamená, že musí byť primeraná poškodeniu, ktoré bolo zistené, liečeniu alebo odstraňovaniu jeho následkov. Z lekárskeho posudku musí byť zrejmé na základe akých skutočností dospel k celkovému počtu bodov.

Jednotlivé body prislúchajúce zraneniam môžete nájsť v prílohe zákona (zákon č. 437/2004 o náhrade za bolesť a náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia). Môže nastať situácia, kedy poškodený má zranenie, ktoré sa v prílohe zákona nenachádza. V takom prípade sa takéto poškodenie zdravia porovná s iným poškodením, ktoré má podobný charakter.

Môže nastať aj situácia, kedy sa po ukončení liečenia musí vykonať ďalší zdravotný úkon v súvislosti s poškodením zdravia, pričom tento úkon sa nemohol dopredu predpokladať - tu bude mať poškodený nárok na ďalšiu náhradu za bolesť (pretože pôjde o poškodenie zdravia). Posudzujúci lekár sa musí riadiť určitými zásadami pri hodnotení bolesti. Vždy sa hodnotí akútna fáza bolesti (bolesť, ktorá trvá obmedzenú dobu a rýchlo odznieva, trvá menej ako 6 mesiacov).

Lekár pri hodnotení musí prihliadať aj na spôsob a rozsah poškodenia zdravia, jeho závažnosť a priebeh liečenia, a tiež aj na vzniknuté komplikácie. V prípade poškodenia zdravia popáleninami sa prihliada na ich pôvod a umiestnenie. Existuje aj možnosť ako zvýšiť bodové ohodnotenie poškodenia zdravia, a to aj o polovicu. Ak osoba utrpela súčasne viac poškodení na zdraví (napr. zlomenina viacerých kostí).

Hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia

Sťaženie spoločenského uplatnenia môže lekár hodnotiť vtedy, ak poškodenie zdravia zanechá na poškodenom nepriaznivé následky pre jeho ďalší život a pre uspokojovanie jeho spoločenských aj životných potrieb. Teda pôjde o následky, ktoré majú trvalý charakter. Hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia sa taktiež riadi sadzbami ustanovenými prílohou k zákonu. Hľadí sa predovšetkým na závažnosť poškodenia na zdraví a predpokladaný vývoj následkov tohto poškodenia. Ak je možné tieto následky napraviť, a to jednoduchým a bežným lekárskym výkonom, posudzujúci lekár odporučí poškodenému, aby na takýto výkon dal súhlas.

Prečítajte si tiež: Podmienky rodičovského príspevku

Ako pri hodnotení bolesti, tak aj pri sťažení spoločenského uplatnenia je možné, aby sa bodové ohodnotenie zvýšilo až o polovicu. Pôjde o prípady, kedy poškodený je obmedzený alebo úplne stratil možnosť uplatniť sa v živote a spoločnosti. Ako príklad možno uviesť osobu, ktorá je vyučeným murárom, živila sa týmto povolaním, a v dôsledku dopravnej nehody prišla o končatinu, pričom následkom je to, že trvalo stratila svoj zdroj obživy.

Ak ide o takého poškodeného, pri ktorom sa predpokladá nejaké zlepšenie z hľadiska následkov, sťaženie spoločenského uplatnenia sa hodnotí v spodnej hranici rozpätia bodového ohodnotenia. Naopak, ak ide o poškodeného, kde sa očakáva zhoršenie zdravotného stavu a teda aj zhoršenie následkov, použije sa sadzba v hornej hranici rozpätia bodového ohodnotenia.

Ak nastane taký prípad, kedy poškodenie na zdraví nie je uvedené v prílohe zákona, posudzujúci lekár použije sadzbu takého poškodenia, ktoré je najlepšie porovnateľné s daným poškodením. Ak poškodenie zdravia je takého veľkého rozsahu, že zanechá na poškodenom obzvlášť závažné následky, posudzujúci lekár môže bodové ohodnotenie zvýšiť, a to až na 2- násobok. V tomto prípade musí skúmať hlavne to, či si poškodený môže zabezpečiť základné potreby; či je nutné, aby sa o neho niekto staral; či má rodinu a deti; či jeho deti sú už v takom veku, že sa vedia o seba postarať alebo sú závislé na poškodenom; ak rodinu nemá, aké sú jeho vyhliadky na jej založenie; a podobne.

Hodnota jedného bodu pri hodnotení bolesti a sťažení spoločenského uplatnenia je 17,16 EUR pre rok 2015.

Čo robiť, ak nesúhlasíte s lekárskym posudkom?

Lekársky posudok o invalidite a určenej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, vydaný posudkovým lekárom v konaní o nároku na invalidný dôchodok nemá charakter rozhodnutia. Odvolanie máte právo podať až po doručení rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie vo veci invalidného dôchodku. Na podanie odvolania máte lehotu 30 dní od doručenia rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie. To, či bol vydaný posudok o invalidite správny, po podaní odvolania opätovne preskúma posudkový lekár, ktorý vykonáva lekársku posudkovú činnosť pobočky.

Prečítajte si tiež: ÚPSVaR Trebišov - posudkový lekár

Rozhodovanie o práceneschopnosti

O práceneschopnosti a dĺžke jej trvania rozhoduje všeobecný lekár, lekár so špecializáciou v odbore gynekológia a pôrodníctvo a lekár zdravotníckeho zariadenia, v ktorom je pacient hospitalizovaný. Iní lekári (napríklad špecialisti, ku ktorým pacient chodí na odborné vyšetrenia) nemôžu vystaviť potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti.

Posudkový lekár Sociálnej poisťovne nemôže rozhodnúť o ukončení práceneschopnosti. Posudkový lekár môže ošetrujúcemu lekárovi odporučiť, aby PN ukončil, je však na rozhodnutí ošetrujúceho lekára, či tak urobí.

Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti

Ak ošetrujúci lekár rozhodne, že človek je práceneschopný, vystaví mu tlačivo Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti. Toto tlačivo má päť dielov:

• Diel I. Legitimácia dočasnej pracovnej neschopnosti ostáva počas celej dočasnej pracovnej neschopnosti pacientovi. Ošetrujúci lekár na ňom vyznačí dátumy kontrol. Po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti pacient odovzdá tento diel potvrdenia svojmu ošetrujúcemu lekárovi.
• Diel II. Žiadosť o nemocenské predkladá zamestnanec svojmu zamestnávateľovi, ktorý ho v prípade, ak dočasná pracovná neschopnosť trvá viac ako desať dní, odstúpi príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne. Dobrovoľne nemocensky poistená osoba, samostatne zárobkovo činná osoba a zamestnanec, ktorý sa stane PN v ochrannej lehote siedmych dní od skončenia pracovného pomeru ho odovzdávajú priamo príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne podľa miesta trvalého pobytu.
• Diel IIa. Žiadosť o náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca odovzdá len zamestnanec svojmu zamestnávateľovi, u ktorého si uplatňuje nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca.
• Diel III. Hlásenie pre pobočku Sociálnej poisťovne o začiatku dočasnej pracovnej neschopnosti posiela ošetrujúci lekár do Sociálnej poisťovne.
• Diel IV. Hlásenie zamestnávateľovi a pobočke Sociálnej poisťovne o skončení dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanec ihneď po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti odovzdá zamestnávateľovi.

Pacient je povinný podpísať II. a IV. diel Potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti a vyplniť vyhlásenie poistenca na zadnej strane.

Nemocenské

Nároky, ktoré pacientovi pri práceneschopnosti vzniknú, sa líšia podľa jeho sociálneho postavenia - teda v závislosti od toho, či je zamestnanec, samostatne zárobkovo činná osoba, dobrovoľne poistená osoba alebo osoba v tzv. ochrannej dobe. Na výpočet výšky nemocenského je však vždy potrebné určiť tzv. vymeriavací základ - sumu, z ktorej sa dávka vypočíta.

Zamestnanec:

• prvé tri dni trvania PN - náhrada príjmu od zamestnávateľa vo výške 25 % z vymeriavacieho základu,
• štvrtý až desiaty deň - náhrada príjmu od zamestnávateľa vo výške 55 % z vymeriavacieho základu,
• od jedenásteho dňa - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 55 % z vymeriavacieho základu.

Vymeriavací základ zamestnanca je (zjednodušene povedané) jeho hrubá mzda. Ak zamestnanec u súčasného zamestnávateľa pracoval počas celého predchádzajúceho roka, jeho nemocenské sa vypočíta z hrubej mzdy, ktorú mal v predchádzajúcom roku. Ak u súčasného zamestnávateľa pracoval aspoň 90 dní (teda nie celý predchádzajúci rok), nemocenské sa vypočíta z hrubej mzdy, ktorú mal počas tohto obdobia.

Samostatne zárobkovo činná osoba:

• prvé tri dni trvania PN - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 25 % z vymeriavacieho základu,
• od štvrtého dňa - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 55 % z vymeriavacieho základu.

Vymeriavacím základom SZČO je príjem, z ktorého platila poistné do Sociálnej poisťovne.

Dobrovoľne nemocensky poistená osoba:

• prvé tri dni trvania PN - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 25 % z vymeriavacieho základu,
• od štvrtého dňa - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 55 % z vymeriavacieho základu.

Vymeriavacím základom dobrovoľne poistenej osoby je čiastka, ktorú si sama určila ako základ na platenie poistného. Podmienkou poberania nemocenského je trvanie poistenia aspoň 270 dní v posledných dvoch rokoch pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti.

Osoba v ochrannej lehote je človek, ktorému nemocenské poistenie zaniklo (napríklad skončil sa jeho pracovný pomer) a ktorý po zániku tohto poistenia v určitej lehote (ochrannej lehote) ochorel alebo utrpel úraz a stal sa dočasne práceneschopným. Ochranná lehota je 7 dní po zániku nemocenského poistenia, v prípade tehotnej ženy je ochranná lehota 8 mesiacov. Osoba, ktorá sa stane práceneschopnou do 7 dní od zániku poistenia, má nárok na nemocenskú dávku:

• prvé tri dni trvania PN - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 25 % z vymeriavacieho základu,
• od štvrtého dňa - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 55 % z vymeriavacieho základu.

Ak sa stal poistenec dočasne práceneschopný v dôsledku stavu, ktorý si privodil sám požitím alkoholu, alebo v dôsledku zneužitia iných návykových látok, suma nemocenského sa mu zníži na polovicu.

Nemocenské sa vypláca spätne za predošlý mesiac, spravidla okolo 20. dňa mesiaca. Ak dočasná pracovná neschopnosť pokračuje aj nasledujúci mesiac, ošetrujúci lekár vystaví tlačivo „Preukaz o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti“ (tzv. lístok na peniaze), ktoré je potrebné po jeho podpísaní predložiť príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne. Bez tohto dokladu Sociálna poisťovňa nevyplatí nemocenské za príslušný mesiac.

Nemocenské sa vypláca najviac 52 týždňov od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti. Do podporného obdobia sa započítavajú aj obdobia predchádzajúcej práceneschopnosti z doby 52 týždňov pred vznikom novej PN.

Dodržiavanie liečebného režimu

Liečebný režim je životospráva osoby na podporu liečby, ktorú určuje ošetrujúci lekár. Dodržiavanie liečebného režimu napríklad znamená, že pacient užíva predpísané lieky, zachováva pokoj a oddych na lôžku, vystríha sa všetkého, čo by mohlo nepriaznivo pôsobiť na liečenie a dostaví sa v určený deň na lekársku prehliadku.

Počas dočasnej pracovnej neschopnosti je nevyhnutné, aby pacient dodržiaval liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom, pretože v opačnom prípade mu môže Sociálna poisťovňa prestať vyplácať nemocenské. Počas trvania PN je pacient povinný zdržiavať sa na adrese uvedenej v žiadosti o nemocenské (t. j. na adrese uvedenej na tlačive „Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti“). Ošetrujúci lekár môže povoliť zmenu miesta pobytu počas PN, ak ho o to pacient požiada.

Ak to povaha choroby umožňuje, ošetrujúci lekár môže dočasne práceneschopnej osobe povoliť vychádzky. Zmena času vychádzok a ich zrušenie je tiež vo výlučnej kompetencii lekára, ktorý o PN rozhodol. Dodržiavanie liečebného režimu kontroluje zamestnanec Sociálnej poisťovne. Kontrola môže byť vykonaná kedykoľvek od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, a to aj mimo pracovného času a cez víkend.

Práceneschopnosť a invalidita

Ak dočasná pracovná neschopnosť a nepriaznivý zdravotný stav trvajú dlhodobo, t. j. trvajú alebo je pravdepodobné, že budú trvať dlhšie ako jeden rok, je možné požiadať o priznanie invalidného dôchodku. Žiadosť o invalidný dôchodok sa zvyčajne podáva ku koncu 52-týždňového obdobia poberania nemocenského, pretože o invalidite hovoríme iba v prípade, ak nepriaznivý zdravotný stav trvá alebo má trvať dlhšie ako rok. Ak je však zrejmé, že zdravotný stav je zhoršený trvalo a nie je predpoklad, že by sa počas práceneschopnosti zlepšil, žiadosť o dôchodok je možné podať aj bez toho, aby bol človek predtým PN, resp. aby bol PN celých 52 týždňov.

Aj invalidný dôchodca môže byť práceneschopný a poberať nemocenské, pokiaľ on alebo jeho zamestnávateľ platí odvody (poistné na nemocenské poistenie) do Sociálnej poisťovne. Práceneschopnosť by nemala byť vystavená na tú istú diagnózu, pre ktorú je človek invalidný v tom rozsahu, v akom je pre ňu invalidný. Pokiaľ teda dôjde k prechodnému zhoršeniu ochorenia, ktoré je príčinou invalidity nad rozsah invalidity, tak človek môže byť práceneschopný a poberať nemocenské.

Skončenie pracovného pomeru počas PN

Obdobie práceneschopnosti zamestnanca je tzv. ochrannou dobou, čo znamená, že práceneschopnému zamestnancovi môže dať zamestnávateľ výpoveď iba výnimočne, a to iba v prípade, ak sa zamestnávateľ ruší alebo ak zamestnanec závažne porušil pracovnú disciplínu.

tags: #posudkovy #lekar #co #robi