Posudkový Lekár a Skúsenosti s Ním v Urbánnom Prostredí

V súčasnej dobe sa čoraz viac hovorí o zdravotnej starostlivosti a jej dostupnosti. Jednou z dôležitých súčastí tohto systému sú aj posudkoví lekári, ktorí zohrávajú kľúčovú úlohu pri posudzovaní zdravotného stavu pacientov a ich nároku na rôzne sociálne služby a dávky. V tomto článku sa pozrieme na skúsenosti s posudkovými lekármi v urbánnom prostredí, ich úlohu, kompetencie a zmeny, ktoré nás čakajú v budúcnosti.

Kto je posudkový lekár a aká je jeho úloha?

Posudkový lekár je lekár, ktorý na základe svojich odborných znalostí a skúseností posudzuje zdravotný stav pacienta. Jeho úlohou je zhodnotiť, či pacient spĺňa podmienky pre priznanie určitej sociálnej služby, dávky alebo inej formy pomoci. Posudkoví lekári pracujú v rôznych oblastiach medicíny a ich posudky sú často rozhodujúce pre život pacientov.

Zmeny v posudzovaní odkázanosti na sociálne služby od roku 2025

Od 1. septembra 2025 vstúpi do účinnosti reforma posudkového systému, ktorá prinesie zásadné zmeny v kompetenciách miest, obcí a vyšších územných celkov pri posudzovaní odkázanosti na sociálne služby. Nové pravidlá zavádza zákon o integrovanej posudkovej činnosti, ktorého cieľom je zjednotiť, zefektívniť a centralizovať celý proces.

Do 31. augusta 2025 budú žiadosti o posúdenie odkázanosti na sociálnu službu vybavované obcami podľa platného zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách. Po tomto dátume prejde táto pôsobnosť na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Šali.

Úrad práce bude vyhotovovať jednotný integrovaný posudok, ktorý sa bude skladať zo zdravotnej a sociálnej časti. Zdravotný aspekt posúdi posudkový lekár a sociálny aspekt posúdi sociálny pracovník. Pokiaľ medzi lekárom a sociálnym pracovníkom nedôjde k zhode na integrovanom posudku, rozhodne konzílium.

Prečítajte si tiež: Kardiovaskulárne Ochorenia

Skúsenosti pacientov s posudkovými lekármi

Skúsenosti pacientov s posudkovými lekármi sú rôznorodé. Niektorí pacienti sú s prístupom a odbornosťou lekárov spokojní, iní majú negatívne skúsenosti. Je dôležité si uvedomiť, že posudkový lekár má za úlohu objektívne zhodnotiť zdravotný stav pacienta a jeho nárok na sociálne služby, čo nie vždy musí byť v súlade s očakávaniami pacienta.

Pozitívne skúsenosti

Niektorí pacienti oceňujú odbornosť a ochotu posudkových lekárov. Vyzdvihujú ich snahu o komplexné posúdenie zdravotného stavu a hľadanie najlepšieho riešenia pre pacienta. Príkladom môže byť MUDr. Viera Lysová, ktorá je hodnotená ako veľmi dobrá a skúsená odborníčka, ktorá vykonáva svoju prácu s láskou a dobrým srdiečkom. Pacienti si vážia jej ochotu prijať pacienta aj v prípade núdze alebo potreby, aj keď nie je objednaný.

Negatívne skúsenosti

Na druhej strane, niektorí pacienti majú negatívne skúsenosti s prístupom posudkových lekárov. Sťažujú sa na nepríjemné správanie, nedostatok empatie a bagatelizovanie ich zdravotných problémov. Často sa objavujú sťažnosti na správanie sestričiek v ambulanciách posudkových lekárov, ktoré sú popisované ako arogantné a neprofesionálne.

Faktické úkony v pracovnom práve a ich posudzovanie

V kontexte posudzovania zdravotného stavu pacientov je dôležité spomenúť aj koncept faktických úkonov v pracovnom práve. Ide o úkony, ktoré nie sú považované za právne úkony, ale za iné subjektívne právne skutočnosti, na ktoré sa úprava právnych úkonov nevzťahuje. Zaradenie úkonu medzi faktické úkony má významné následky, napríklad sa naň neaplikuje úprava neplatnosti právneho úkonu.

Koncept faktických úkonov v pracovnom práve bol vytvorený rozhodovacou praxou súdov. Súdy postupne za faktické úkony uznali napríklad rozhodnutie zamestnávateľa o organizačnej zmene, rozhodnutie o neospravedlnenej absencii zamestnanca alebo rozhodnutie o rozvrhnutí pracovného času.

Prečítajte si tiež: Osoby so zdravotným postihnutím

Podľa súdov, faktické úkony majú právne následky výhradne tam, kde sú ustanovené ako hmotnoprávna podmienka platnosti právneho úkonu. Faktické úkony v pracovnom práve ako koncept vytvorený judikatúrou nemajú legálnu definíciu. Rozhodovacia prax súdov sa obmedzuje výhradne na posudzovanie individuálnych prípadov, preto hľadať generálne platnú definíciu faktických úkonov v judikatúre by bolo márne.

Právne úkony a faktické úkony - rozdiely a ich význam

Právne úkony patria medzi subjektívne právne skutočnosti, t.j. skutočnosti, s ktorými platné právo spája vznik, zmenu a zánik právnych vzťahov a ktoré sú determinované správaním ľudí. Subjektívne právne skutočnosti sa vymedzujú oproti objektívnym právnym skutočnostiam alebo okolnostiam, ktoré sú na ľudskom správaní nezávislé a s ľudským správaním nesúvisia (napr. živelné udalosti).

Pre právne úkony platí úprava platnosti, resp. neplatnosti právnych úkonov. Medzi úkony, ktoré právna veda nezaraďuje medzi právne úkony, patria napr. faktické konania ako je vytvorenie či zničenie veci alebo diela, spoločenské a priateľské úsluhy a morálne záväzky (napr. pozvanie na obed, sľub zalievať kvety a pod.), úkony v rámci hier či vzdelávania a rozhodnutia orgánov obchodných spoločností.

Pre oblasť pracovného práva je dôležitou skupinou úkonov, ktoré sa nepovažujú za právne úkony, skupina tzv. faktických úkonov. Faktické úkony nie sú právne úkony a preto nemôžeme hovoriť o náležitostiach faktických úkonov.

Náležitosti faktických úkonov a ich forma

Je však potrebné vysporiadať sa s „náležitosťami“, ktoré pre faktické úkony ustanovuje priamo právny predpis. Napríklad, pre rozhodnutie zamestnávateľa o organizačných zmenách (§ 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce) vyžaduje Zákonník práce písomnú formu. Obdobne, pre výzvu zamestnávateľa na odstránenie nedostatkov (§ 63 ods. 1 písm. d) bod 4. Zákonníka práce), či upozornenie na možnosť výpovede v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny (§ 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce) sa vyžaduje písomná forma.

Prečítajte si tiež: Podmienky rodičovského príspevku

Pre nedodržanie písomnej formy právnych úkonov má pracovné právo podrobne rozpracované následky. V zmysle § 17 ods. 2 Zákonníka práce, ak sa právny úkon neurobil predpísanou formou, je neplatný len vtedy, ak to výslovne ustanovuje Zákonník práce alebo osobitný predpis. Faktické úkony však nie sú právnymi úkonmi a nemožno na ne vzťahovať úpravu právnych úkonov.

V tomto kontexte sa javí ako najjednoduchšie riešenie nedostatok zákonom predpísanej formy spojiť priamo s existenciou faktického úkonu. V odborných publikáciách sa objavili náznaky návrhov na použitie analógie k § 17 ods. 2 Zákonníka práce. V takom prípade by napr. nedostatok písomnej formy rozhodnutia zamestnávateľa o organizačnej zmene neznamenal jeho „neplatnosť“ resp. neexistenciu, nakoľko § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce neobsahuje pre toto rozhodnutie doložku neplatnosti.

Konanie za zamestnávateľa pri faktických úkonoch

Podobne ako pri následkoch nedodržania formy faktického úkonu, pre konanie za zamestnávateľa pre faktické úkony neexistuje v pracovnom práve zákonná úprava. Konanie za zamestnávateľa upravené v § 9 a nasl. Zákonníka práce je limitované na právne úkony („V pracovnoprávnych vzťahoch robí právne úkony za zamestnávateľa…“ § 9 ods. 1 Zákonníka práce).

Prvým riešením je analogické použitie ustanovení o konaní za zamestnávateľa pri právnych úkonoch aj na faktické úkony. Uvedené riešenie bolo jednoznačne prijaté v českej judikatúre. Iný prístup však zvolil v svojich nedávnych rozhodnutiach Najvyšší súd SR. Miesto využitia analógie s úpravou konania za zamestnávateľa pri právnych úkonoch podľa § 9 a nasl. Zákonníka práce, našiel úpravu konania zamestnávateľa pri rozhodnutí o organizačnej zmene v zákone č. 513/1991 Zb. Obchodnom zákonníku, v aktuálnom znení (ďalej len „Obchodný zákonník“). Najvyšší súd SR vyslovil, že rozhodnutie zamestnávateľa o organizačnej zmene je možné zaradiť pod obchodné vedenie spoločnosti.

tags: #posudkovy #lekar #urban #skúsenosti