
Ukončenie tehotenstva je pre každú ženu a jej rodinu mimoriadne náročná situácia. Laická verejnosť často nerozlišuje medzi pojmami potrat a predčasný pôrod. V tomto článku sa zameriame na rozdiely medzi týmito dvoma udalosťami, ich príčinami, rizikovými faktormi a možnosťami starostlivosti.
Potrat je definovaný ako predčasné vypudenie mŕtveho plodu pred ukončením 28. týždňa tehotenstva, pričom jeho hmotnosť nedosahuje ani 1 kg. Plod je v tomto prípade hlboko nedonosený a bez známok života. Ak sa potrat stane do 16. týždňa od začiatku poslednej menštruácie, hovoríme o včasnom potrate. Ak nastane medzi 16. a 28. týždňom, ide o neskorý potrat.
Štatistiky potratov nie sú úplne presné, pretože veľa včasných potratov prebehne v prvých týždňoch tehotenstva bez toho, aby ich žena zaregistrovala. Sú vnímané ako bežné menštruačné krvácanie. Avšak, potraty, o ktorých žena vie, sú evidované a štatistiky sú presnejšie.
Za rok 2021 bolo na Slovensku nahlásených 11 719 potratov žien s trvalým pobytom, z toho 6 167 spontánnych.
Príčiny potratov sú rôznorodé a v 20-50% prípadov sa nezistí žiadna konkrétna príčina. Príčiny sa delia na:
Prečítajte si tiež: Potrat a rola sociálneho pracovníka
Medzi rizikové faktory patrí aj vyšší vek matky a otca (nad 40 rokov), fajčenie, konzumácia alkoholu a kofeínu, nočná práca a chronický stres.
V druhom trimestri môžu za potrat stáť zdravotné problémy a ochorenia matky, placentárne príčiny a ochorenia plodu. V treťom trimestri je častou príčinou spomalenie alebo obmedzenie rastu plodu. Často diskutovaná je aj obtočená pupočná šnúra, ale s touto diagnózou je potrebné narábať opatrne, pretože abnormality pupočnej šnúry sa vyskytujú aj u normálnych pôrodov.
Spôsob a načasovanie pôrodu mŕtveho plodu závisí od gestačného veku, predchádzajúcej jazvy na maternici a počtu predchádzajúcich pôrodov. Väčšina pacientiek aj lekárov preferuje čo najrýchlejšie načasovanie pôrodu, teda hospitalizáciu. Pri potratoch do 12. týždňa je vhodné vyčkať 14 dní od diagnostikovania potratu, pretože môže dôjsť k spontánnemu vypudeniu plodu. Predlžovanie prítomnosti mŕtveho plodu v maternici môže predstavovať zvýšené riziko poruchy zrážania krvi.
V prvom trimestri sa aplikujú lieky do pošvy alebo cez ústa s cieľom vypudiť plod z dutiny maternice. Ak by tento proces zlyhal, rovnako ako v II. trimestri to môže vyústiť do chirurgického odstránenia plodu z dutiny maternice cez dilatáciu kŕčku maternice a následnú chirurgickú evakuáciu plodu. Vyvolanie pôrodu je vhodné v neskoršom období tehotenstva.
Cisárskemu rezu sa lekári snažia vyhnúť a je vyhradený pre neobvyklé okolnosti, pretože je spojený s potenciálnym zhoršením zdravia matky či prípadným nepriaznivým ovplyvnením plodnosti v budúcnosti.
Prečítajte si tiež: Následky predčasného pôrodu a potratu
Je nutné odoslať plod, placentu aj pupočník na patologicko-anatomickú pitvu na zistenie príčiny úmrtia. Ak rodina namieta proti štandardnej pitve, mala by byť informovaná aspoň o možnosti čiastočnej diagnostiky formou odobratia malej vzorky tkaniva či krvi, prípadne zhotovenia rontgenových snímok.
Malo by nasledovať aj podrobné a komplexné zisťovanie potrebných údajov o zdravotnom stave matky, otca dieťaťa i ostatných rodinných príslušníkov, podrobné zhodnotenie priebehu gravidity, vyšetrenie mŕtveho plodu novorodeneckým lekárom. Všetky uvedené vyšetrenia majú za cieľ napomôcť zistiť príčinu a poskytnúť vhodné poradenstvo rodičom.
Ženám sa po ukončení tehotenstva môže spustiť proces laktácie. Lekári navrhnú zastavenie laktácie užívaním na to určených liekov.
Pri komunikácii s rodinou mŕtvonarodeného či potrateného dieťaťa je potrebná maximálna citlivosť. Ak rodičia dali dieťaťu meno, lekári by sa mali snažiť hovoriť o dieťati použitím jeho mena. Ak si želajú rodičia po pôrode vidieť či podržať dieťa v náruči a aktuálny stav dieťaťa a klinický stav matky to umožňujú, má im byť táto možnosť ponúknutá.
Klinické pracoviská na Slovensku zväčša vedia zabezpečiť psychológa/čku, v prípade vážnych reaktívnych porúch aj psychiatra/čku. Pacientky by mali mať možnosť využiť aj duchovnú službu, ak o takú požiadajú.
Prečítajte si tiež: Kľúčové rozdiely medzi ošetrovaním a opatrovaním
Právna úprava umožňuje vyžiadanie telesných pozostatkov v ktorejkoľvek fáze tehotenstva a ich následné pochovanie. Rodič potrateného alebo predčasne odňatého ľudského plodu môže písomne požiadať poskytovateľa zdravotnej starostlivosti o jeho vydanie na pochovanie. Ak k vyžiadaniu nedôjde, potratené či predčasne odňaté ľudské plody sa musia spopolniť v spaľovni. Odlišné pravidlá sa vzťahujú na vydávanie pozostatkov pri pôrode mŕtveho dieťaťa - dieťa sa totiž zapisuje do matriky a ustanovenia o práve rodičov na vydanie potrateného plodu sa neaplikujú, žiadosť teda nie je potrebná. Pochovanie mŕtvonarodeného dieťatka je nevyhnutné zabezpečiť priamo na základe zákona o pohrebníctve rovnako, ako tomu je pri úmrtí napr. dospelého človeka.
V 20-50% prípadov sa príčina úmrtia plodu či potratu vôbec nezistí. Je dôležité dodržiavať zdravý životný štýl, vyhýbať sa rizikovým faktorom a pravidelne navštevovať lekára.
Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) je predčasný pôrod definovaný ako pôrod, ktorý nastane pred ukončeným 37. týždňom tehotenstva. Na Slovensku sa predčasne narodí približne 7 až 8 % detí, čo znamená, že v každej škôlkarskej triede je v priemere jedno predčasniatko.
Predčasné pôrody sa klasifikujú podľa gestačného veku:
Najzraniteľnejšou skupinou sú extrémne nezrelí novorodenci, narodení pred 28. týždňom tehotenstva. Tvoria cca 5 % zo všetkých predčasne narodených detí.
Faktory, ktoré spôsobujú predčasný pôrod sú rôznorodé a môžu súvisieť s chorobnými stavmi matky, plodu, aj vonkajšími faktormi. Medzi rizikové faktory patria:
Predčasniatka nie sú úplne pripravené na život mimo maternice a majú rôzne zdravotné problémy:
Predčasne narodené deti vyžadujú vysokošpecializovanú a finančne náročnú zdravotnú starostlivosť v špecializovaných perinatologických centrách. Prioritné je nielen ich prežívanie, ale aj kvalita života a minimalizovanie rizika trvalých následkov.
Extrémne nedonosení novorodenci sa domov z nemocnice dostávajú po dlhých týždňoch až mesiacoch, dĺžka hospitalizácie sa u nich pohybuje okolo 8 až 12 týždňov. Vo väčšine prípadov sú prepúšťaní do domáceho prostredia niekedy okolo termínu plánovaného pôrodu. Po prepustení sú nedonosení novorodenci pod dohľadom mnohých odborníkov - pneumológov, neurológov, oftalmológov a iných špecialistov.
Obdobie pobytu predčasniatka v nemocnici je náročné aj pre rodičov, ktorí zažívajú strach a obavy. Pre rodičov a rovnako aj pre ich dieťa je nesmierne dôležitý vzájomný kontakt, kontakt koža na kožu, tzv. klokankovanie.
Podľa gynekológa a pôrodníka Jozefa Záhumenského by sa štatistický nárast predčasných pôrodov dal čiastočne zvrátiť skvalitnením prevencie a plošným pridaním konkrétnych diagnostických metód. Medzi preventívne opatrenia patrí: