Použitie rezervy na vyplatené odchodné: Účtovné hľadisko

V sfére mzdového účtovníctva je pre zamestnávateľov nevyhnutné, aby na konci každého kalendárneho roka vykonali kroky smerujúce k vytvoreniu účtovnej závierky za príslušné účtovné obdobie. Jedným z týchto krokov je aj tvorba rezerv súvisiacich so mzdovými nákladmi, ako to vyžaduje zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve.

Princíp opatrnosti a tvorba rezerv

Tvorba rezerv vychádza zo zásady opatrnosti, ktorá sa uplatňuje na riziká a straty. Rezerva predstavuje záväzok, ktorý vyplýva z existujúcej povinnosti účtovnej jednotky, ktorá vznikla na základe minulých udalostí. Je pravdepodobné, že tento záväzok v budúcnosti zníži ekonomické úžitky účtovnej jednotky. Ak nie je presná výška záväzku známa, odhadne sa v sume dostatočnej na splnenie existujúcej povinnosti ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka.

Odstupné a Zákonník práce

Odstupné sa vypláca zamestnancom, s ktorými zamestnávateľ ukončil pracovný pomer z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) až c) zákona č. 311/2001 Z. z. (Zákonník práce). Tieto dôvody sa týkajú situácií, keď zamestnávateľ ruší alebo premiestňuje svoje sídlo alebo časť podniku, alebo ak sa zamestnanec stane nadbytočným vzhľadom na rozhodnutie zamestnávateľa.

Vnútorný predpis a spôsob tvorby rezerv

Povinnosť tvorby rezerv vyplýva z § 26 ods. 3 zákona o účtovníctve. Spôsob tvorby a použitia rezerv by mal byť stanovený vo vnútornom predpise zamestnávateľa, aby bol zabezpečený jednotný a transparentný prístup. Zamestnávatelia účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva rezervy v súvislosti so mzdovými výdavkami netvoria.

Účtovanie rezerv v podvojnom účtovníctve

Zamestnávatelia účtujúci v sústave podvojného účtovníctva sú v zmysle § 19 ods. rezervy na odstupné, ktoré sa tvoria na základe povinnosti zamestnávateľa vyplatiť odstupné v zmysle Zákonníka práce.

Prečítajte si tiež: Všeobecné Odporúčania

Príklady tvorby rezerv

Príklad č. 1: Zamestnávateľ na základe nepriaznivých výsledkov hospodárenia rozhodol o reštrukturalizácii výroby a znížení počtu zamestnancov o 10. Na základe kolektívnej zmluvy bude povinný v roku 2015 vyplatiť každému z prepustených zamestnancov odstupné vo výške príslušného násobku (v závislosti od dĺžky trvania pracovného pomeru) ich priemernej mesačnej mzdy. Pri výpočte rezervy na odstupné k 31. 12.

Príklad č. 2: Niektorí zamestnanci nevyčerpali svoju riadnu dovolenku za kalendárny rok 2014 do konca tohto kalendárneho roka a využijú možnosť čerpania zostatku dovolenky do konca kalendárneho roka 2015. Zamestnávateľ vytvorí rezervu na nevyčerpané dovolenky k 31. 12. 2014 v sume, ktorú by zamestnancom poskytol za čerpanie dovolenky ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, t. j. použitím ich priemerného zárobku k 31. 12. 2014.

Zákonné a ostatné rezervy

Rezervy sa delia na zákonné (§ 20 ods. 9 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov) alebo ostatné (§ 19 ods.

Určenie výšky rezerv a diskontná sadzba

Pri stanovení výšky rezerv je možné vychádzať zo zohľadnenia pravdepodobnosti ich vzniku, v takom prípade by mala účtovná jednotka aplikovať tzv. očakávanú hodnotu. Vzhľadom na zvyčajne dlhodobejší charakter rezerv by sa mala uplatňovať pri určení výšky rezerv presahujúcich 12 mesiacov aj diskontná sadzba zodpovedajúca pomerom na trhu a špecifickému riziku záväzku, ktorá by zohľadnila časovú hodnotu peňazí, a to ešte pred zohľadnením vplyvu daní. Do úvahy by sa mali brať aj tie udalosti, ktorých existencia sa v budúcnosti dá očakávať s vysokou mierou pravdepodobnosti - napr.

Rezervy na reštrukturalizáciu

Z pohľadu praxe je zároveň potrebné spomenúť aj existenciu tzv. rezerv na reštrukturalizáciu týkajúcich sa zmeny, rozsahu, spôsobu alebo predmetu podnikania účtovnej jednotky. Špecifikom tejto formy rezerv je jej komplexnosť (to znamená, že rezerva sa neviaže iba na jeden vymedzený účel). Rezerva na reštrukturalizáciu by sa mala zaúčtovať (a teda vykázať) iba v prípade, ak existuje zmluvný alebo nepriamy záväzok. To znamená, že musí existovať detailný plán spĺňajúci všetky formálne kritériá (vypracovaný v určitej forme, predložený na pripomienkovanie, musí obsahovať časový harmonogram postupnosti krokov, útvary a miesta, ktorých sa bude reštrukturalizácia týkať, ako aj rozpočet predpokladaných výdavkov súvisiacich s týmto procesom) a tento plán by sa mal začať realizovať alebo jeho podstatné časti by mali byť zúčastneným stranám oznámené ešte pred súvahovým dňom (napr. pri prepúšťaní zamestnancov). Výška rezevy vytváranej na reštrukturalizáciu by sa mala obmedziť iba na krytie priamych nákladov.

Prečítajte si tiež: Voľné Diela: Podmienky a Kontext

Účtovanie tvorby a použitia rezerv po roku 2007

V súvislosti s účtovaním rezerv sa zmenilo od 1. 1. 2007 znenie § 19 ods. „(8) Tvorba rezervy na náklady sa účtuje na vecne príslušný nákladový účet, ku ktorému záväzok prislúcha. Ak ide o rezervu, ktorá sa týka viacerých nákladových druhov alebo na tento nákladový druh nie je ustanovený nákladový účet, tvorí sa rezerva na ťarchu účtu 548 - Ostatné náklady na hospodársku činnosť alebo účtu 568 - Ostatné náklady na finančnú činnosť. Použitie rezervy sa účtuje na ťarchu vecne príslušného účtu rezerv so súvzťažným zápisom v prospech vecne príslušného účtu záväzkov. Zrušenie nepotrebnej rezervy alebo jej časti sa účtuje opačným účtovným zápisom, ako sa účtovala tvorba rezervy. Toto ustanovenie zrušilo používanie osobitných účtov nákladov, na ktorých sa tvorba rezerv účtovala do 31. 12. 2006. V prípade zániku účelu, na ktorý bola rezerva vytvorená, by mala účtovná jednotka pristúpiť k jej rozpusteniu. Použitie rezerv na účel, na ktorý boli vytvorené, sa nepovažuje za výnos, pretože nedochádza ani k zvýšeniu aktív, ani k zníženiu záväzkov. a) najprv zaúčtuje príslušný náklad (a súčasne aj záväzok) a následne použije (zníži) rezervu súvzťažne s účtovaním na korekčnom účte k nákladom. Použitie rezerv sa od 1. 1. 2007 neúčtuje do výnosov na osobitné výnosové účty pre zúčtovanie rezerv. Podľa úpravy v § 19 ods. 8 Postupov účtovania v PÚ rezerva na náklady sa účtuje na vecne príslušný nákladový účet ku ktorému záväzok prislúcha.

Ako vidieť z tabuľky, podľa súčasného aktuálneho znenia Postupov účtovania sa rozlišuje účtovanie použitia rezervy a zrušenia nepotrebnej rezervy. Pri použití a zrušení rezerv vytvorených v roku 2006 sa v účtovnom období od 1. 1. 2007 postupuje podľa § 86e, ktorý bol doplnený do prechodných a záverečných ustanovení opatrenia č. 1. Toto opatrenie sa prvýkrát použije pri zostavovaní účtovnej závierky za účtovné obdobie, ktoré sa končí po 1. 2. Vytvorené opravné položky pri zostavovaní účtovnej závierky za účtovné obdobie, ktoré sa končí po 1. januári 2007, sa zúčtujú podľa § 18 v znení účinnom po 1. 3. Vytvorené rezervy pri zostavovaní účtovnej závierky za účtovné obdobie, ktoré sa končí po 1. januári 2007, sa použijú a zrušia podľa § 19 ods. 8 v znení účinnom po 1. Z bodu 3. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že použitie a zrušenie rezerv na náklady, tvorba ktorých bola účtovaná do konca roka 2006 na účelové účty rezerv, sa bude od 1. 1. 2007 účtovať spôsobom platným od 1. 1. 2007.

Situácie, kedy sa o rezervách neúčtuje

Existujú situácie, kedy sa o rezervách neúčtuje, napríklad:

• ak existuje možná alebo súčasná určitá povinnosť, ktorá môže, ale pravdepodobne nebude vyžadovať platenie zo strany účtovnej jednotky v budúcnosti,
• ak existujú určité záväzky, ktoré sa dajú oceniť, avšak ide o možnú povinnosť,
• pokiaľ ide o záväzky účtovnej jednotky, ktoré sa vzťahujú na budúcu skutočnosť a nie sú výsledkom minulých transakcií,
• v prípade nevyfakturovaných dodávok (tovarov a služieb), pokiaľ je čiastka budúceho plnenia účtovnej jednotky známa pri zostavovaní účtovnej závierky presnou alebo predpokladanou výškou na základe zmluvy, dodacieho listu alebo iného dokladu,
• záväzky s určitým časovým vymedzením a určitou výškou.

Zákonné rezervy a ich daňová uznateľnosť

Tieto rezervy sú súčasťou výdavkov na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov pre účely stanovenia základu dane podľa § 20 ods. 9 zákona č. 595/2003 Z. z.

Príkladmi zákonných rezerv sú:

Prečítajte si tiež: Ako získať preukaz ZŤP a na čo máte nárok?

• rezervy na vyprodukované emisie v zmysle osobitného predpisu (§ 68 až § 75 zákona č. 581/2004 Z.
• lesnú pestovnú činnosť vykonávanú podľa osobitného predpisu (zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch).
• rezervy na skládky odpadov podľa zákona č. 223/2001 Z. z.
• rezerva na nakladanie s elektroodpadom z domácností

Príklad účtovania zákonných rezerv: Tvorba dlhodobej zákonnej rezervy na skládky odpadov podľa zákona č. 223/2001 Z. z.

Recyklačný poplatok a jeho účtovanie

Tvorba tejto rezervy nadväzuje na povinnosť uloženú výrobcom elektrozariadení zabezpečiť na vlastné náklady individuálne alebo kolektívne nakladanie s elektroodpadom (táto povinnosť bola uložená v súvislosti so zmenou a doplnením zákona č. 223/2001 Z. z. Elektrozariadenia predané po 13. auguste 2005 majú obsahovať informáciu pre spotrebiteľa o výške recyklačného poplatku, ktorý bude súčasťou elektrozariadenia, ktoré spotrebiteľ uhradí už pri jeho kúpe. Tento recyklačný poplatok je súčasťou ceny elektrozariadenia, a to aj v prípade, ak by mal pokrývať náklady na likvidáciu zariadení predaných pred 13. 8. Tento recyklačný poplatok slúži na úhradu nákladov na likvidáciu takéhoto tovaru po uplynutí doby životnosti a subjekty, ktoré majú zabezpečiť likvidáciu takéhoto tovaru, majú výdavky spojené s touto povinnosťou až v tom momente, keď sa zakúpený výrobok stane odpadom. Znamená to, že výdavky nevznikajú v období, kedy bol výrobok zakúpený, ale vtedy, keď sa stane odpadom. K 31.

Rezerva na opravy hmotného majetku pred rokom 2004

V predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach naša spoločnosť vytvárala rezervu na opravy hmotného majetku, a to naposledy v roku 2003. K 31. 12. 2003 sme mali v účtovníctve evidovaný zostatok rezervy na opravu hmotného majetku vo výške 15 mil. Sk, pričom plánované použitie tejto rezervy bolo nasledovné: v roku 2004 - 2 mil. Sk, v roku 2005 - 3 mil. Sk, v roku 2006 - 3 mil. Sk, v roku 2007 - 3 mil. Sk, v roku 2008 - 1 mil. Sk, v roku 2009 - 2 mil. Sk a v roku 2010 - 1 mil. Sk. Ako máme nakladať s týmito rezervami v roku 2004? Je možné použiť takto nerozdelený zisk na účte 428 na výplatu podielov na zisku alebo dividend? Uvedený problém rieši zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov v úzkej súčinnosti s ďalšími zákonmi a predpismi, ako sú zákon č. 431/2002 Z. z. V prvom rade si musíte uvedomiť, že od 1. 1. Podľa ustanovení § 19 ods. 18 Postupov účtovania pre podnikateľov rezervy na opravu hmotného majetku sa nevytvárajú už od 1. 1. 2003, ale prechodné a záverečné ustanovenia Postupov účtovania v § 86 ods. 1 písm. r) dovolili tvoriť túto rezervu aj v roku 2003, pričom účtovná jednotka bola povinná k 1. 1. 2004 počiatočný stav účtu 451 - Rezervy zákonné zaúčtovať v prospech účtu 428.

Čerpanie, rozpúšťanie a zahrnovanie rezerv do základu dane

Rezervy, ktoré boli vytvorené do 31. 12. 2003, môže daňovník čerpať, rozpúšťať a zahrnovať do základu dane počnúc daňovým priznaním podaným po účinnosti tohto zákona, najneskôr do 31. 12. 2008, tzn. že ak daňovník v roku 2003 pri podaní daňového priznania k 31. 3. rezervy, ktorých čerpanie je podľa interného plánu opráv schváleného daňovníkom naplánované do 31. 12. rezervy, ktorých čerpanie podľa interného plánu opráv schváleného daňovníkom je naplánované po 31. 12. - plánovanú čiastku rezervy na opravu hmotného majetku zaúčtovanú na účte 428, t. j. 2 mil. - zároveň účtovná jednotka zvýši základ dane z príjmov právnických osôb za rok 2004 o 1/5 z rezervy na opravu hmotného majetku, ktorá mala byť čerpaná po 31. 12. 2008, t. j. 1/5 z rezervy plánovanej na rok 2009 (2 mil. Sk) a 1/5 z rezervy plánovanej na rok 2010 (1 mil. Sk), t. j. spolu 1/5 z rezervy plánovanej na tieto dva roky 3 mil. Sk, t. j. obdobne bude účtovná jednotka postupovať aj v ďalších zdaňovacích obdobiach, t. j. v rokoch 2005 až 2008, keď sa budú rozpúšťať daňovo zostatky rezerv zaúčtované na účte 428, a to vždy podľa plánu na príslušné zdaňovacie obdobie, a 600 000 Sk za plánované rezervy po 31. 12.

Výplata podielov na zisku a dividend

Otázka výplaty podielov na zisku alebo dividend z takto vytvoreného nerozdeleného zisku v ďalších zdaňovacích obdobiach je pomerne zložitá a nie je na ňu ani v ekonomickej pospolitosti rovnaký názor. Podľa jednej skupiny sa takto vytvorený nerozdelený zisk zaúčtovaný na účte 428 nesmie používať na výplatu podielov na zisku alebo dividend. Vychádzajúc z oboch názorov je treba podotknúť, že v oboch prípadoch je potrebné vychádzať z princípu opatrnosti a zo samozrejmosti, že daňovník musí mať k výplate potrebné finančné prostriedky. Avšak podľa ustanovení Obchodného zákonníka môže k výplate podielov na zisku spoločníkom obchodnej spoločnosti, resp.

Vplyv účtovania o zákonných rezervách na výsledok hospodárenia a základ dane

V zmysle uvedených skutočností je zrejmé, že účtovanie o zákonných rezervách bude mať vplyv na výšku vykazovaného výsledku hospodárenia, ale aj na výšku základu dane. Uvedené si vysvetlíme v nasledujúcom príklade (pričom budeme abstrahovať od viacerých účtovných prípadov a dôraz budeme klásť na zaúčtované rezervy. Spolu účt. Spolu účt.

V prípade zákonných rezerv nevstupuje do výpočtu základu žiadna zložka ako pripočítateľná, resp. odpočítateľná položka, pretože zákonné rezervy sú účtované na účty záväzkov, resp. Zrušenie nepoužitej rezervy priamo na účet nákladov (buď na stranu D - v prípade, že vytvorená rezerva bola vyššia, resp. na stranu MD, v prípade, že vytvorená rezerva bola nižšia ako rezerva použitá). Do daňového priznania vstupuje iba suma zrušenej zákonnej rezervy z roku 2004, podľa plánu opráv a situácie, ktorá bola pre tento druh operácie v danom období platná.

Podnikové účtovníctvo a všeobecné zásady

Podnikové účtovníctvo musí rešpektovať všeobecne uznávané zásady pre jeho vedenie:

• zásada nezávislosti jednotlivých účtovných období,
• zásada opatrnosti.

Zásada opatrnosti a inventarizácia

Zabezpečenie reálneho pohľadu na majetkovú a finančnú situáciu podniku je jednou z najvýznamnejších úloh účtovníctva. V podmienkach trhového hospodárstva sa z rôznych príčin znižuje, prípadne zvyšuje hodnota jednotlivých zložiek majetku. Na dosiahnutie reálneho pohľadu na jednotlivé zložky majetku musí účtovná jednotka v rámci účtovného obdobia uviesť do súladu účtovný stav so stavom skutočným. Ak je trhová hodnota majetku nižšia ako je jej ocenenie, musí účtovná jednotka túto skutočnosť premietnuť v účtovníctve. Tieto povinnosti vyplývajú z pravidiel oceňovania ustanovených v § 24 až 30 zákona č. 431/2002 Z. z. Uplatňovanie zásady opatrnosti sa realizuje tak, že sa vykazujú len tie výnosy, ktoré boli ku dňu zostavenia účtovnej uzávierky skutočne realizované a zároveň v účtovnej závierke musia byť zohľadnené všetky predpokladané riziká a straty. Účtovná jednotka musí v zmysle § 25 ods. 2 zákona o účtovníctve zohľadniť v účtovnej závierke všetky predpokladané riziká a očakávané straty týkajúce sa majetku a záväzkov, ktoré sú známe ku dňu zostavenia účtovnej závierky, a to vždy bez ohľadu na dosiahnutý hospodársky výsledok - zisk alebo stratu. Predpokladané riziká, straty a zníženia hodnoty podľa § 25 ods.

V tejto súvislosti treba spomenúť význam inventarizácie, ktorá vzhľadom na svoj účel predstavuje najdôležitejšiu časť uzávierkových prác a je východiskom pre účtovanie rezerv, opravných položiek a odpisov. Povinnosť uskutočňovania inventarizácie (t. j. overovania, či stav v účtovníctve zodpovedá skutočnosti) stanovuje účtovným jednotkám § 6 ods. 3 zákona o účtovníctve. Bez vykonania inventarizácie účtovníctvo nespĺňa jednu zo základných požiadaviek zákona, t. j. účtovníctvo nie je preukazné a nadväzne na to ani účtovná závierka nedáva pravdivý a verný obraz o majetku a záväzkoch, o hospodárskom výsledku a o finančnej situácii účtovnej jednotky. Inventarizácia jednotlivých skupín majetku a záväzkov sa uskutočňuje fyzickou alebo dokladovou inventúrou ku dňu účtovnej závierky (k 31. 12. bežného účtovného obdobia). O tom, kedy a akým spôsobom sa inventarizuje majetok a záväzky účtovnej jednotky, vypovedá § 29 a § 30 zákona o účtovníctve, pričom podnikatelia účtujúci v podvojnom účtovníctve uplatňujú pri inventarizácii aj ustanovenie § 26 zákona, t. j., že upravujú ocenenie majetku a záväzkov v účtovníctve. Inventarizácia je zabezpečovaná stanovenou inventarizačnou komisiou, ktorá zodpovedá (okrem vykonania samotnej inventarizácie) aj za včasné prerokovanie výsledkov inventarizácie a za vypracovanie záverečného inventarizačného protokolu.

Definícia rezervy a jej charakteristika

Rezerva je záväzok predstavujúci existujúcu povinnosť účtovnej jednotky, ktorá vznikla z minulých udalostí, je pravdepodobné, že v budúcnosti zníži ekonomické úžitky účtovnej jednotky, pričom ak nie je známa presná výška tohto záväzku, ocení sa odhadom v sume dostatočnej na splnenie existujúcej povinnosti ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, pri zohľadnení rizík a neistôt. Toľko teda definícia rezerv v § 19 ods. 1 opatrenia MF SR č. 23 054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v znení neskorších predpisov (ďalej len „Postupy účtovania v PU“), ktorá nadväzuje na zákon o účtovníctve, ktorý v § 26 ods. 3 zákona o účtovníctve definuje rezervy ako záväzky s neurčitým časovým vymedzením alebo výškou. Rezervy možno teda charakterizovať ako budúce záväzky s neurčitým časovým vymedzením alebo neurčitou výškou, ktorých zmyslom je vyjadriť riziko budúcich strát z podnikania a premietnuť tak do účtovníctva zásadu opatrnosti.

Rezervy sa vytvárajú v okamihu, keď sú budúce riziká alebo straty známe na základe súčasných skutočností a je známe, kde možno riziká očakávať. Tvoria sa na predpokladané budúce záväzky, ktoré vznikli z minulej činnosti účtovnej jednotky. Z dôvodu, že nie je známa presne ich výška a časové obdobie, neúčtujú sa v rámci záväzkov. Ak je teda hodnota vykázaných záväzkov v účtovníctve nižšia, ako je ich hodnota po zohľadnení predpokladaných rizík a strát, účtovná jednotka je povinná účtovať rezervy. Tvorba rezerv sa účtuje na ťarchu nákladov a v prospech pasívneho účtu rezerv. Použitie rezerv sa účtuje v prospech výnosov. Zostatky rezerv sa prenášajú do nasledujúceho účtovného obdobia. Rezervy nesmú mať aktívny zostatok. Rezervy sa tvoria a čerpajú podľa všeobecne platných právnych predpisov v prípade zákonných rezerv alebo podľa interných predpisov v prípade ostatných rezerv. Spôsob tvorby rezerv a ich výška musia byť preukázateľné.

Rozšírenie okruhu povinnosti tvoriť rezervy od roku 2003

Podľa zákona o účtovníctve sa rezervy tvoria na predpokladané riziká, straty a zníženia hodnoty majetku. Vychádzajúc z § 26 zákona o účtovníctve rezerva sa účtuje v očakávanej výške záväzku, pričom spôsob jej tvorby a používania je uvedený vo vnútornom predpise účtovnej jednotky. Od 1. 1. 2003 sa výrazne rozšíril okruh oblastí, v ktorých je účtovná jednotka povinná tvoriť rezervy. Vyplýva to aj zo skutočnosti, že postupmi účtovania boli od 1. 1. 2003 zrušené účty, na ktorých sa účtovali odhadné položky, a to účet 389 - Dohadné účty pasívne. Účtovná jednotka musí na svoje povinnosti vyplývajúce z minulých udalostí, pri ktorých jej nebude známa presná hodnota, prípadne obdobie, tvoriť rezervy. Podľa § 19 ods. Výpočet príkladov tvorby rezerv v Postupoch účtovania pre PÚ však nie je úplný - účtovná jednotka môže tvoriť aj iné rezervy, ako sú uvedené v Postupoch účtovania v PÚ, ak sú riziká strát a znehodnotenia majetku z dôvodu vzniku očakávaných záväzkov z minulej činnosti ÚJ dostatočne známe. Vyplýva to z § 19 ods. 8 písm. x) postupov účtovania v PÚ, v zmysle ktorého sa rezervy tvoria aj na iné riziká a straty súvisiace s činnosťou účtovnej jednotky. Rezervy sa musia vždy tvoriť na vopred definovaný účel. Vzťahujú sa na povinnosti vyplývajúce zo všeobecne záväzných právnych predpisov, z uzavretých zmlúv, z dobrovoľného rozhodnutia účtovnej jednotky splniť si povinnosť voči tretím stranám. Napríklad, ak na základe konania účtovnej jednotky v minulosti, zverejnenia pravidiel alebo oznámenia o uznaní zodpovednosti účtovnej jednotky tretia strana očakáva, že takáto povinnosť bude splnená. Ocenenie rezerv vychádza z rozpočtov, analýzy minulého vývoja, zo štatistických metód, ale často aj z odborných znalostí, skúseností a intuície tvorcu rezervy. Na účtovanie o daňovo neuznaných rezervách (rovnako aj opravných položkách) sa často v účtovnej jednotke, „zabúda“, aj keď jej táto povinnosť vyplýva priamo zo zákona o účtovníctve. Pri zvažovaní o tvorbe rezervy musí byť pri neistých záväzkoch charakteristický vznik dlhu. Účtovná jednotka bude účtovať o rezerve vtedy, ak očakáva vznik záväzku voči cudzej osobe, pričom táto osoba môže, ale nemusí byť v čase tvorby rezervy známa.

Delenie rezerv

Rezervy sa delia na:

• rezervy zákonné (tvorené a čerpané podľa zákona č. 595/2003 Z. z.
• rezervy, ktorých tvorba je daňovým výdavkom za podmienok ustanovených v ZDP, sú len druhy rezerv uvedené v predchádzajúcej časti. To znamená, že ostatné rezervy - t. j. aj tie, ktoré je daňovník povinný tvoriť v účtovníctve v zmysle tzv. účtovnej zásady opatrnosti, nie je možné daňovo efektívne uplatniť. Ide o tzv. ostatné rezervy.

Spôsob oceňovania rezerv

Spôsob oceňovania rezerv nie je v zákone o účtovníctve určený. Tvorba rezerv vychádza zo zásad verného a pravdivého zobrazenia majetku v účtovníctve a zásady opatrnosti. Rezervy sa stanovujú spravidla odhadom. Pri stanovovaní odhadu účtovná jednotka vychádza predovšetkým z predchádzajúcich skúseností, predpokladaných rozpočtov, ale aj z vlastnej intuície a profesionálnej odbornosti.

Individuálne a paušálne stanovenie rezerv

Rezervy sa stanovujú:

• paušálne (tvorba rezervy sa vzťahuje na veľké množstvo rovnakých prípadov, napr.
• individuálne

V prípade, ak bola rezerva vytvorená na dlhšie časové obdobie alebo sa tvorí v dlhšom časovom období, je potrebné v rámci inventarizácie posúdiť oprávnenosť výšky vytvorenej rezervy a súčasne posúdiť jej dostatočnosť vo vzťahu k možnému riziku. Spôsob tvorby rezerv a ich výška musia byť preukázateľné a môžu sa použiť iba na účel, na ktorý boli vytvorené. Rezervy sú predmetom dokladovej inventúry a pri inventarizácii sa posudzuje ich výška a odôvodnenosť.

Účtovanie krátkodobých a dlhodobých rezerv

Pre naplnenie zásad opatrnosti sú v účtovej osnove zriadené účty, pomocou ktorých sa dosiahne, aby účtovníctvo poskytovalo reálny pohľad na majetkovú a ekonomickú situáciu účtovnej jednotky. Účtovanie na príslušných opravných účtoch je spojené s účtovaním aj na výsledkových účtoch, čo ovplyvňuje výsledok hospodárenia účtovnej jednotky. Pre účtovanie krátkodobých rezerv účet 323 - Krátkodobé rezervy (na tomto účte sa účtujú rezervy s predpokladanou dobou vyrovnania pri vzniku najviac jeden rok). Zostatky rezerv sa prenášajú do nasledujúceho účtovného obdobia. Rezervy nesmú mať aktívny zostatok. Tvorba rezerv sa účtuje na ťarchu nákladov a ich použitie v prospech výnosov, s výnimkou rezerv súvisiacich s obstaraním majetku. Tvorba rezervy je teda účtovným nákladom okrem prípadu, keď súvisí s obstaraním majetku, ako sa uvádza nižšie. Daňovým nákladom pritom je len v prípade, ak tak stanovuje zákon o dani z príjmov.

tags: #použitie #rezervy #na #vyplatené #odchodné #účtovanie