Práca na dohodu u dvoch zamestnávateľov a PN: Všetko, čo potrebujete vedieť

Tento článok poskytuje základné informácie o práci na dohodu u dvoch zamestnávateľov a práceneschopnosti (PN). Cieľom je objasniť práva a povinnosti zamestnancov v takýchto situáciách, s prihliadnutím na aktuálnu legislatívu a jej možné zmeny.

Práca na dohodu a Zákonník práce

Podľa Zákonníka práce je možné vykonávať sezónne práce v pracovnom pomere, ako aj na základe dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce. Fyzická osoba môže mať okrem pracovného pomeru uzatvorené aj dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, pričom zákon neobmedzuje počet týchto dohôd. Každý pracovný pomer a každá dohoda je samostatný právny vzťah.

Súhlas zamestnávateľa s inou zárobkovou činnosťou

Zamestnanec môže popri svojom zamestnaní vykonávať inú zárobkovú činnosť, ktorá má ku činnosti zamestnávateľa konkurenčný charakter, len s predchádzajúcim písomným súhlasom zamestnávateľa. Ak sa zamestnávateľ nevyjadrí do 15 dní od doručenia žiadosti zamestnanca, platí, že súhlas udelil. Ak chce zamestnanec vykonávať na dohodu tú istú alebo obdobnú činnosť, musí požiadať zamestnávateľa o písomný súhlas. Ak však chce vykonávať na dohodu činnosť, ktorá nie je konkurenčného charakteru k činnosti zamestnávateľa, nemusí mať písomný súhlas zamestnávateľa.

Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru

Zamestnávateľ môže výnimočne uzatvárať s fyzickými osobami dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru na plnenie svojich úloh alebo na zabezpečenie svojich potrieb. Zákonník práce umožňuje uzavrieť tri druhy dohôd:

• Dohodu o brigádnickej práci študentov: Je možné uzatvoriť len s fyzickou osobou, ktorá je študentom strednej školy alebo študentom dennej formy vysokoškolského štúdia a nedovŕšila 26 rokov veku. Študent môže odpracovať maximálne 20 hodín týždenne v priemere.
• Dohodu o vykonaní práce: Je možné uzatvoriť na výkon nejakej pracovnej úlohy. Fyzická osoba môže u jedného zamestnávateľa odpracovať maximálne 350 hodín v kalendárnom roku.
• Dohodu o pracovnej činnosti: Je možné uzatvoriť na výkon pracovnej činnosti v rozsahu najviac 10 hodín týždenne. Počet hodín odpracovaných na základe dohody o pracovnej činnosti nie je možné spriemerovať.

Daňové a odvodové povinnosti pri dohodách

Pri každom druhu dohody sú iné odvodové povinnosti. Napríklad študent pracujúci na základe dohody o brigádnickej práci študentov neplatí preddavky do zdravotnej poisťovne. Dohodár pracujúci na základe dohody o vykonaní práce odvedie do Sociálnej poisťovne 9,4 % z príjmu zo závislej činnosti, v prípade, že je odmena vyplácaná pravidelne.

Prečítajte si tiež: Bytový Podnik Košice: Príležitosti pre ZŤP

Súbeh pracovného pomeru s dohodou

Fyzická osoba, ktorá pracuje popri zamestnaní na dohodu, platí z pracovného pomeru a takisto aj z dohody poistné do Sociálnej poisťovne, preddavky na zdravotné poistenie a preddavky na daň z príjmov zo závislej činnosti. Ak by napríklad zamestnanec pracoval u toho istého zamestnávateľa aj na hlavný pracovný pomer a takisto aj na dohodu o vykonaní práce, zamestnávateľ musí odviesť poistné na sociálne poistenie, preddavky na zdravotné poistenie a daň z príjmov zo závislej činnosti zvlášť z hlavného pracovného pomeru a zvlášť z dohody o vykonaní práce.

Daňové a odvodové úľavy pri súbehu dohody a zamestnania

Daňové a odvodové úľavy možno rozdeliť do dvoch skupín:

• Úľavy, pri ktorých je možné si vybrať, či ich fyzická osoba uplatní pri pracovnom pomere alebo pri dohode.
• Úľavy, ktoré je možné uplatniť len pri pracovnom pomere.

V súlade so zákonmi SR je možné uplatniť niekoľko daňových a odvodových úľav pri príjmoch zo závislej činnosti: odvodová úľava na dlhodobo nezamestnaných, odpočítateľná položka na zdravotné poistenie, daňový bonus, nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka.

Fyzická osoba sa môže rozhodnúť, či si daňový bonus a nezdaniteľnú časť základu dane uplatní pri pracovnom pomere alebo pri dohode. Môže však iba v jednom. Odvodovú úľavu na dlhodobo nezamestnaných alebo odpočítateľnú položku na zdravotné poistenie je možné uplatniť len pri pracovnom pomere za splnenia zákonom stanovených podmienok. Z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru nie je možné uplatniť odvodovú úľavu na dlhodobo nezamestnaných ani odpočítateľnú položku na zdravotné poistenie.

Práceneschopnosť (PN) a práca na dohodu u dvoch zamestnávateľov

Práceneschopnosť z dôvodu choroby alebo úrazu je vystavovaná ku konkrétnemu právnemu vzťahu. Ak je zamestnanec práceneschopný v jednom právnom vzťahu, môže vykonávať prácu v inom právnom vzťahu, ak podľa lekára týmto neporuší liečebný režim.

Prečítajte si tiež: Práca v Štúrove pre opatrovateľov

Čiže teoreticky je možné, ak zamestnanec má uzatvorené dva právne vzťahy na rôzny druh činností, že bude mať vystavenú PN v jednom právnom vzťahu a v druhom nie. V takom prípade v druhom právnom vzťahu môže zamestnanec pracovnú činnosť vykonávať - ale to neznamená, že ak si dá zamestnanec vystaviť len PN pre jeden právny vzťah, v druhom môže pracovať. Podmienkou tejto práce v druhom právnom vzťahu je, že lekár to umožnil, čo nie je celkom bežné.

Ak je to v súlade s liečebným režimom, zamestnanec má aj v prípade práce v druhom právnom vzťahu nárok na náhradu príjmu a nemocenské v druhom právnom vzťahu. Nie je to však celkom bežné, bude to pravdepodobne podliehať kontrole posudkového lekára. V bežnom prípade je vhodné dať si vystaviť samostatnú PN na každý právny vzťah osobitne.

Karanténa a práca na dohodu

Ak má niekto vystavenú PN kvôli karanténe, tu neexistuje liečebný režim, je len povinnosť dodržiavať karanténu. Ak má zamestnanec dve zamestnania, v prvom pracuje na pracovisku, v druhom pracuje z domu, môže si dať zamestnanec vystaviť PN kvôli karanténe len v prvom právnom vzťahu a súčasne môže ďalej pracovať v druhom právnom vzťahu doma. Nárok na náhradu príjmu a nemocenské bude v prvom právnom vzťahu.

Ošetrovanie člena rodiny (OČR) a práca na dohodu

Pri OČR nárok na ošetrovné je podmienený osobným celodenným ošetrovaním, čo je interpretované, že zamestnanec nemôže vykonávať žiadnu činnosť zamestnanca v žiadnom právnom vzťahu v tomto období. Ak má zamestnanec viac právnych vzťahov, je vhodné aby o ošetrovné žiadal vo všetkých právnych vzťahoch. Ak by zamestnanec žiadal o ošetrovné v jednom právnom vzťahu a v druhom nie, druhý zamestnávateľ je zvyčajne kontaktovaný Sociálnou poisťovňou pre potvrdenie toho, že zamestnanec prácu nevykonával.

Aj počas dohodnutej práce z domu môže mať zamestnanec vystavenú OČR, ale nie je možné aby súčasne zamestnanec ošetroval člena rodiny a zároveň pracoval. Čiže ak pri vystavenej OČR zamestnanec pracuje, aj keď z domu, nemá prekážku v práci a nemá nárok na ošetrovné - vystavenie OČR je zbytočné. OČR by si mal zamestnanec dať vystaviť len v prípade, že naozaj bude osobne a celodenne ošetrovať člena rodiny, v takom prípade nemôže vykonávať ani prácu z domu.

Prečítajte si tiež: Podmienky práce na dohodu

Ak nastane u zamestnávateľa prekážka, t. j. prekážka na jeho strane a zamestnanec má vystavenú OČR alebo PN, zamestnanec má nárok na ošetrovné, resp. náhradu príjmu a nemocenské.

Skrátený pracovný úväzok

Skrátený pracovný úväzok je forma zamestnania, pri ktorej zamestnanec pracuje menej hodín ako pri plnom pracovnom úväzku. Na Slovensku zákon umožňuje zamestnancom dohodnúť si skrátený úväzok na základe vzájomnej dohody so zamestnávateľom. Ak má zamestnávateľ stanovený týždenný pracovný čas v objeme 40 hodín, akýkoľvek nižší rozsah pracovného času sa považuje za skrátený úväzok, známy aj ako čiastočný úväzok. Zamestnancovi, ktorý pracuje na čiastočný úväzok patrí pomerná čas mzdy, ktorá zodpovedá dohodnutému pracovnému času.

Pri skrátenom pracovnom úväzku sa odvody do sociálneho a zdravotného poistenia počítajú na základe skráteného pracovného pomeru. Ak zamestnanec pracuje menej hodín než je bežný plný pracovný čas (obvykle 40 hodín týždenne), jeho odvody budú proporcionálne nižšie, než by boli pri plnom pracovnom pomere. Zamestnanci na skrátený pracovný úväzok majú nárok na nemocenské dávky (PN) rovnako ako zamestnanci na plný pracovný úväzok. Výška nemocenských dávok však bude nižšia, pretože sa počíta z nižšej hrubej mzdy, ktorá je proporcionálna k počtu odpracovaných hodín.

Maximálny pracovný čas u dvoch zamestnávateľov

Podľa § 50 Zákonníka práce zamestnávateľ môže s tým istým zamestnancom uzatvoriť viacero pracovných pomerov za predpokladu, že každý z týchto pracovných pomerov spočíva v prácach iného druhu. Práva a povinnosti z týchto pracovných pomerov sa posudzujú samostatne. Zákonník práce nezakotvuje kritériá pre spočítavanie pracovného času pri súbežných pracovných pomeroch u jedného zamestnávateľa. Výnimkou je mladistvý zamestnanec, u ktorého by sa pracovný čas z viacerých pracovných pomerov v zmysle § 85 ods. 7 ZP spočítaval.

Odpočítateľná položka na zdravotné poistenie - príklady

Mesačné preddavky

• Príklad 10: Zamestnanec si pri nástupe do zamestnania uplatňuje odpočítateľnú položku. Pracovný pomer vznikne 6.4.2015 a k tomuto dňu je zamestnanec prihlásený do zdravotnej poisťovne. Odpočítateľná položka sa upraví: 380/30 (celkový počet dní v mesiaci) x 25 (počet dní trvania PP) = 316,67 eura (OP sa zaokrúhli na eurocent nahor).
• Príklad 11: Zamestnanec v pracovnom pomere si uplatňuje odpočítateľnú položku. V čase od 6.4.2015 do 15.4.2015 vrátane je na neplatenom voľne, zamestnávateľ to príslušným spôsobom oznámi zdravotnej poisťovni. Odpočítateľná položka sa upraví: 380/30 (celkový počet dní v mesiaci) x 20 (odpočítali sme 10 dní neplateného voľna) = 253,34 eura.
• Príklad 12: Zamestnanec v pracovnom pomere si uplatňuje odpočítateľnú položku. V čase od 6.4.2015 do 15.4.2015 vrátane je na OČR, zamestnávateľ to príslušným spôsobom oznámi zdravotnej poisťovni. Odpočítateľná položka sa v tomto prípade neupraví a zostáva 380 eur.
• Príklad 13: Zamestnanec v pracovnom pomere (celý mesiac január 2015) si uplatňuje odpočítateľnú položku. Za január 2015 je jeho príjem z pracovného pomeru 260 eur (dôvodom môže byť, že má kratší úväzok alebo že bol časť mesiaca na PN a pod.). Odpočítateľná položka nebude 380 eur ale 260 eur - teda vo výške dosiahnutého príjmu.
• Príklad 14: Zamestnanec v pracovnom pomere od 6.4.2015 si uplatňuje odpočítateľnú položku. V druhom kroku (pozrite vyššie) sa odpočítateľná položka upraví na sumu 316,67 eura.
• Príklad 15: Zamestnanec v pracovnom pomere bol prihlásený v zdravotnej poisťovni počas celého mesiaca. Príjem zamestnanca bol presne 380 eur. Odpočítateľná položka bude 380 eur. Preddavky na poistné zamestnanca a zamestnávateľa sa určia zo základu 380 - 380 = 0 eur.
• Príklad 16: Zamestnanec v pracovnom pomere bol prihlásený v zdravotnej poisťovni počas celého mesiaca. Príjem zamestnanca bol 260 eur (zamestnanec mal kratší pracovný čas). Odpočítateľná položka nemôže byť vyššia ako príjem zamestnanca a preto bude 260 eur. Preddavky na poistné zamestnanca a zamestnávateľa sa určia zo základu 260 - 260 = 0 eur.
• Príklad 17: Zamestnanec v pracovnom pomere bol prihlásený v zdravotnej poisťovni počas celého mesiaca. Príjem zamestnanca bol 500 eur, čo je viac ako 380 eur. Odpočítateľná položka sa zníži výpočtom: 380 - 2 x (500 - 380) = 380 - 2 x 120 = 380 - 240 = 140 eur. Preddavky na poistné zamestnanca a zamestnávateľa sa určia zo základu 500 - 140 = 360 eur.
• Príklad 18: Zamestnanec v pracovnom pomere bol prihlásený v zdravotnej poisťovni od 15.2.2015. Príjem zamestnanca za mesiac február 2015 bol 270 eur. Vzhľadom na to, že z 28 dní mesiaca február bol zamestnanec prihlásený v zdravotnej poisťovni len 14 dní, odpočítateľná položka 380 eur sa upraví (viď 2. krok) podľa počtu dní: (380 / 28) x 14 = 190 eur. Pretože celkový príjem zamestnanca bol 270 eur (viac ako 190 a menej ako 380) postup v 3. kroku ani v 4. kroku sa nepoužije a výsledná odpočítateľná položka je 190 eur. Preddavky na poistné zamestnanca a zamestnávateľa sa určia zo základu 270 - 190 = 80 eur.
• Príklad 19: Zamestnanec v pracovnom pomere bol v mesiaci február 2015 na PN spolu 16 dní. Príjem zamestnanca za mesiac február 2015 bol 400 eur. Podľa prvého a druhého kroku výpočtu by odpočítateľná položka bola 380 eur, pretože za dobu PN sa jej výška nekráti. Tretí krok výpočtu sa nepoužije (príjem z PP je 400 eur a to nie je menej ako 380 eur). Príjem zamestnanca bol 400 eur, čo je viac ako 380 eur, preto sa v štvrtom kroku odpočítateľná položka zníži výpočtom: 380 - 2 x (400 - 380) = 380 - 2 x 20 = 380 - 40 = 340 eur. Preddavky na poistné zamestnanca a zamestnávateľa sa určia zo základu 400 - 340 = 60 eur.
• Príklad 20: Zamestnanec v pracovnom pomere bol prihlásený v zdravotnej poisťovni počas celého mesiaca. Príjem zamestnanca bol presne 380 eur. Okrem pracovného pomeru má zamestnanec u toho istého zamestnávateľa aj dohodu o pracovnej činnosti z ktorej sa platí zdravotné poistenie a na ktorú v tomto mesiaci zarobil 100 eur. Pretože príjem zamestnanca z pracovného pomeru bol presne 380 eur, odpočítateľná položka po prvých troch krokoch je 380 eur. V štvrtom kroku však spočítame celkový príjem zamestnanca z oboch vzťahov a to bude suma 380 + 100 = 480 eur. To je viac ako 380 eur, preto sa odpočítateľná položka zníži: 380 - 2 x (480 - 380) = 380 - 2 x 100 = 380 - 200 = 180 eur. Preddavky na poistné zamestnanca a zamestnávateľa sa určia zo základu 480 - 180 = 300 eur.
• Príklad 21: Zamestnanec v pracovnom pomere bol prihlásený v zdravotnej poisťovni počas celého mesiaca. Príjem zamestnanca bol 250 eur (zamestnanec bol časť mesiaca na PN). Okrem pracovného pomeru má zamestnanec u toho istého zamestnávateľa aj dohodu o pracovnej činnosti z ktorej sa platí zdravotné poistenie a na ktorú v tomto mesiaci zarobil 120 eur. Podľa prvého a druhého kroku výpočtu by odpočítateľná položka bola 380 eur, pretože za dobu PN sa jej výška nekráti. Podľa tretieho kroku výpočtu sa však odpočítateľná položka zníži na výšku príjmu zamestnanca z pracovného pomeru, teda na 250 eur. V štvrtom kroku spočítame celkový príjem zamestnanca z oboch vzťahov a to bude suma 250 + 120 = 370 eur. To nie je viac ako 380 eur, preto výsledná odpočítateľná položka zostane vo výške 250 eur. Preddavky na poistné zamestnanca a zamestnávateľa sa určia zo základu 370 - 250 = 120 eur.
• Príklad 22: Zamestnanec v pracovnom pomere bol prihlásený v zdravotnej poisťovni počas celého mesiaca február 2015. Príjem zamestnanca bol 250 eur (zamestnanec bol 21 kalendárnych dní na neplatenom voľne). Okrem pracovného pomeru má zamestnanec u toho istého zamestnávateľa aj dohodu o pracovnej činnosti z ktorej sa platí zdravotné poistenie a na ktorú v tomto mesiaci zarobil 80 eur. Podľa prvého a druhého kroku výpočtu sa odpočítateľná položka kráti pri neplatenom voľne: 380/28 (kalendárnych dní za február 2015) x 7 (dní, kedy zamestnanec nebol na neplatenom voľne) = 95 eur. Tretí krok výpočtu sa nepoužije (príjem z PP je 250 eur a to je viac ako 95 eur). V štvrtom kroku spočítame celkový príjem zamestnanca z oboch vzťahov a to bude suma 250 + 80 = 330 eur. To nie je viac ako 380 eur, preto výsledná odpočítateľná položka zostane vo výške 95 eur. Preddavky na poistné zamestnanca a zamestnávateľa sa určia zo základu 330 - 95 = 235 eur.
• Príklad 23: Zamestnanec v pracovnom pomere bol prihlásený v zdravotnej poisťovni počas celého mesiaca február 2015. Príjem zamestnanca bol 350 eur (zamestnanec bol 5 kalendárnych dní na neplatenom voľne). Okrem pracovného pomeru má zamestnanec u toho istého zamestnávateľa aj dohodu o pracovnej činnosti z ktorej sa platí zdravotné poistenie a na ktorú v tomto mesiaci zarobil 100 eur. Podľa prvého a druhého kroku výpočtu sa odpočítateľná položka kráti pri neplatenom voľne: 380/28 (kalendárnych dní za február 2015) x 23 (dní, kedy zamestnanec nebol na neplatenom voľne) = 312,15 eura. Tretí krok výpočtu sa nepoužije (príjem z PP je 350 eur a to je viac ako 312,15 eura). V štvrtom kroku spočítame celkový príjem zamestnanca z oboch vzťahov a to bude suma 350 + 100 = 450 eur. To je viac ako 380 eur, preto sa odpočítateľná položka zníži: 312,15 - 2 x (450 - 380) = 312,15 - 2 x 70 = 312,15 - 140 = 172,15 eura.

Ročné zúčtovanie

Na rozdiel od výpočtu mesačných preddavkov, pri ročnom zúčtovaní nie je potrebné žiadať o uplatnenie odpočítateľnej položky. Zdravotná poisťovňa určí nárok a výšku odpočítateľnej položky poistencovi automaticky. Samozrejme, uplatnenie odpočítateľnej položky sa vzťahuje len na takých poistencov, ktorí boli aspoň časť roka zamestnancami v pracovnom pomere, štátnozamestnaneckom pomere, služobnom pomere alebo v štátnej službe. Pozor, pri uplatnení odpočítateľnej položky v ročnom zúčtovaní nie sú vylúčení takí zamestnanci podľa predošlej vety, ktoré boli súčasne zamestnaní u viacerých zamestnávateľov, boli aj SZČO alebo mali príjmy z ďalších zárobkových činností.

Pri určení výšky odpočítateľnej položky sa však prípadný iný príjem zamestnanca zohľadní, dokonca sa zohľadní aj "príjem" samoplatiteľa, ak bol zamestnanec časť roka dobrovoľne nezamestnaný. Poznámka: výška odpočítateľnej položky v ročnom zúčtovaní nie je daná ako súčet "mesačných" súm odpočítateľných položiek, ktoré si zamestnanec uplatnil postupne počas roka.

• Výpočet:
  • 1. krok - "default" nastavenie sumy odpočítateľnej položky na sumu 4560 eur.
  • 2. krok - zníženie odpočítateľnej položky ak zamestnanec nebol prihlásený celý rok.
  • 3. V poslednom 4. kroku sa odpočítateľná položka upraví v závislosti od celkového príjmu (resp. vymeriavacieho základu) zamestnanca v ročnom zúčtovaní. Tu sa započíta akýkoľvek vymeriavací základ zo všetkých zárobkových činností. Započíta sa tak:
    • príjem (vymeriavací základ) zo všetkých poistení, ktoré mal ako zamestnanec
    • príjmy zo všetkých pracovných pomerov, dohôd, príjem štatutára, spoločníka, poslanca obecného zastupiteľstva atď.,
    • vymeriavací základ SZČO,
    • vymeriavací základ samoplatiteľa,
    • vymeriavací základ (príjem) podľa § 7 a 8 zákona o dani z príjmov,
    • vymeriavací základ z podielov na zisku.
• Príklad 24: Pracovný pomer vznikne 6.4.2015 a k tomuto dňu bol zamestnanec prihlásený do zdravotnej poisťovne. Dovtedy bol evidovaný nezamestnaný (poistenec štátu).
• Príklad 25: Zamestnanec bol v pracovnom pomere počas celého roka 2015. V čase od 6.4.2015 do 15.4.2015 vrátane a 14.9.2015 bol na neplatenom voľne, zamestnávateľ to príslušným spôsobom oznámil zdravotnej poisťovni. Odpočítateľná položka sa upraví: 4560/365 (celkový počet dní v roku) x 344 (odpočítali sme spolu 11 dní neplateného voľna) = 4297,65 eura
• Príklad 26: Zamestnankyňa bola v pracovnom pomere počas celého roka 2015. Počas roka bola niekoľkokrát na OČR a od 1.9.2015 bola na materskej. Zamestnávateľ to príslušným spôsobom oznámil zdravotnej poisťovni. Odpočítateľná položka sa v tomto prípade neupraví a zostáva vo výške 4560 eur.
• Príklad 27: Zamestnanec bol v pracovnom pomere po celý rok 2015. Jeho príjem za rok 2015 z pracovného pomeru bol 4000 eur. Odpočítateľná položka bude 4000 eur - vo výške dosiahnutého príjmu z pracovného pomeru.
• Príklad 28: Zamestnanec bol v pracovnom pomere od 6.4.2015. V druhom kroku (pozrite vyššie) sa odpočítateľná položka upraví na sumu 3373,16 eura. Príjem zamestnanca z pracovného pomeru za rok 2015 je 3200 eur. Odpočítateľná položka tak nebude 3373,16 eura ale 3200 eur.
• Príklad 29: Poistenec bol v pracovnom pomere od 1.5.2015 do konca roka a jeho príjem bol 3200 eur. Okrem toho príjmu pracoval u iného zamestnávateľa aj na dohodu, z ktorej sa platilo zdravotné poistenie a tam mal príjem 500 eur. V ročnom zúčtovaní sa výška odpočítateľnej položky určí nasledovne:
  • 1. + 2. krok: 4560/365 x 245 = 3060,83 eura
  • 3. krok: Príjem v PP bol 3200 eur, OP zostáva 3060,83 eura
  • 4. krok: Celkový príjem 3200 + 500 = 3700 eur … nie je viac ako 4560 eur …
• Príklad 30: Poistenec bol v pracovnom pomere celý rok 2015 a jeho príjem bol 5000 eur. Okrem toho bol SZČO, jeho vymeriavací základ z činnosti SZČO bol 1500 eur. V ročnom zúčtovaní sa výška odpočítateľnej položky určí nasledovne:
  • 1. + 2. krok: OP = 4560 eur, PP trval celý rok, OP sa nekráti
  • 3. krok: Príjem v PP bol 5000 eur, OP zostáva 4560 eur
  • 4. krok: Celkový príjem 5000 + 1500 = 6500 eur … je viac ako 4560 eur …

tags: #práca #na #dohodu #u #dvoch #zamestnávateľov