
Dohoda o pracovnej činnosti je populárna forma zamestnávania, najmä pre dôchodcov, ktorí si chcú privyrobiť k svojmu dôchodku. V tomto článku sa zameriame na povinnosti zamestnávateľa vo vzťahu k dohodárom - dôchodcom, ktorí si mesačne zarobia do 200 eur, aké odvody sa im strhávajú zo mzdy a či je zamestnávateľ povinný im vydať výplatnú pásku.
Zamestnávanie na dohodu o pracovnej činnosti so sebou prináša pre zamestnávateľa určité povinnosti. Tieto povinnosti sa týkajú najmä platenia poistného a poskytovania dokladov o mzde.
Ak zamestnávate dôchodcu na dohodu o pracovnej činnosti, ktorý si uplatnil výnimku z platenia poistného (odvodovú úľavu) a jeho mesačný príjem nepresiahne 200 eur, poistné na dôchodkové poistenie neplatí ani zamestnanec, ani zamestnávateľ. Táto výnimka platí len pre dôchodkové poistenie, len do sumy 200 eur a len na jednu dohodu.
Ak však mesačný príjem dohodára presiahne 200 eur, poistné na dôchodkové poistenie platí zamestnanec aj zamestnávateľ zo sumy, ktorá presahuje 200 eur. Napríklad, ak má dohodár mesačný príjem 500 eur, poistné na dôchodkové poistenie sa platí zo sumy 300 eur (500 - 200 = 300).
Poistné na úrazové poistenie a garančné poistenie platí zamestnávateľ vždy z plnej sumy príjmu dohodára, teda aj zo sumy do 200 eur. V Mesačnom výkaze poistného a príspevkov sa dohodár uvádza pod kódom 51.
Prečítajte si tiež: Bytový Podnik Košice: Príležitosti pre ZŤP
Zamestnávateľ je povinný vydať zamestnancovi v pracovnom pomere výplatnú pásku (doklad pri vyúčtovaní mzdy/odmeny). Táto povinnosť platí aj pre zamestnancov pracujúcich na dohodu. Výplatná páska musí obsahovať všetky potrebné údaje o mzde, odvodoch a zrážkach.
Pri vyplácaní mzdy dohodárovi je zamestnávateľ povinný zraziť určité odvody a dane. Medzi najčastejšie zrážky patria:
Zamestnávateľ zamestnáva študenta na dohodu o brigádnickej práci študentov a hrubá odmena za vykonanú prácu je štyri eurá. Zamestnávateľ zrazí poistné na sociálne poistenie, zrážku preddavku na daň. Je povinný vydať zamestnancovi výplatnú pásku.
Špecifickou situáciou je zamestnávanie žien na materskej dovolenke na dohodu o pracovnej činnosti. Podľa zákona o sociálnom poistení zamestnanec ani jeho zamestnávateľ nie sú povinní platiť poistné na nemocenské, na dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti v období, počas ktorého sa zamestnancovi poskytuje materské. Ide o inštitút vylúčenia povinnosti platiť poistné. Zamestnanec ani zamestnávateľ nie sú povinní túto skutočnosť oznamovať.
Miera evidovanej nezamestnanosti na Slovensku v marci klesla na 5,61 percenta z februárových 5,76 percenta. Medziročne bola nižšia o 1,06 percentuálneho bodu. Pokles zaznamenali aj v počte mladých ľudí vo veku do 29 rokov, ktorí sú evidovaní ako uchádzači o zamestnanie. Podľa analytika Inštitútu sociálnej politiky Michala Tomajka sa očakáva, že nezamestnanosť by mohla poklesnúť aj v najbližších mesiacoch. Sezónne zlepšenie nezamestnanosti na jar do značnej miery súvisí so stavebnými prácami.
Prečítajte si tiež: Práca v Štúrove pre opatrovateľov
Podmienky pre ľudí na aktivačných prácach budú prísnejšie. Rezort práce ich chce takto motivovať, aby sa zamestnali. Doteraz mohli dostávať príspevok aj dlhodobo. Po novom sa skráti. Na aktivačných prácach je na Slovensku zhruba 18 000 ľudí. Mesačne poberajú vyše 75 eur. Mnohí z nich si reálne zamestnanie neplánujú hľadať.
Úrady práce v rámci projektu Nestrať prácu - vzdelávaj sa schválili vzdelávanie občanov za viac ako osem miliónov eur. Úrady práce preplatia v plnej výške zamestnancom, živnostníkom, ale aj ľuďom na materskej či rodičovskej dovolenke. Môže ísť o kurzy na zlepšenie jazykových, počítačových či remeselných zručností.
Situáciu dlžníkov Sociálnej poisťovne uľahčí nový inštitút - tzv. generálny pardon. Tento typ oddlženia podobný „exekučnej amnestii“ prináša od 1. februára 2023 pomoc predovšetkým dlžníkom nachádzajúcim sa v bezvýchodiskovej dlhovej pasci. Dlžníci budú mať k dispozícii doteraz najdlhšiu časovú lehotu na vysporiadanie svojich záväzkov - až sedem mesiacov.
Zamestnávať ľudí z tretích krajín v zrýchlenom konaní už môžu firmy vo všetkých regiónoch Slovenska. Doteraz to platilo len tam, kde bola nezamestnanosť alarmujúca. Zdravotníctvo, IT sektor či kamiónová doprava sú odvetvia, v ktorých na Slovensku chýba najviac zamestnancov.
Prečítajte si tiež: Podmienky práce na dohodu