
Po podpísaní pracovnej zmluvy a nástupe do zamestnania vznikajú zamestnancovi okrem povinností aj určité práva, ktoré upravuje Zákonník práce. Mnohí zamestnávatelia vydávajú aj pracovný poriadok, ktorý aplikuje všeobecné právne predpisy na konkrétne podmienky danej firmy.
Ak existuje pracovný poriadok, zamestnávateľ je povinný s ním oboznámiť každého novoprijatého zamestnanca a zabezpečiť, aby bol každému zamestnancovi kedykoľvek voľne prístupný. Okrem pracovného poriadku je dôležitá aj kolektívna zmluva, ktorá sa uzatvára vo firmách s odborovou organizáciou. Táto zmluva upravuje pracovné podmienky, mzdové podmienky a podmienky zamestnávania výhodnejšie ako všeobecne platné právne predpisy a vzťahuje sa na všetkých zamestnancov, nielen na členov odborov. Kolektívna zmluva plní dôležitú ochranársku funkciu a je prospešné sa s ňou zoznámiť a vedieť si uplatniť práva, ktoré zaručuje.
Pri posudzovaní pracovných vzťahov je dôležité nemať prehnané očakávania a realisticky vnímať situáciu. Hoci sa v minulosti, a niekedy aj v súčasnosti, na zamestnávateľov hľadí ako na potenciálnych vykorisťovateľov, cieľom by mala byť obojstranná spokojnosť. Prílišné presadzovanie práv bez zodpovedajúceho plnenia povinností môže viesť k problémom.
Častým problémom v pracovnom prostredí je nedostatočná komunikácia a diskriminácia. Zamestnanec má na niečo právo, ale zamestnávateľ o tom nemusí vedieť, čo vedie k napätiu. Diskriminácia zo strany nadriadených alebo kolegov môže byť ťažko riešiteľná právnou cestou, preto je dôležité hľadať riešenia prostredníctvom komunikácie a dohody. Ak sa situácia nedá vyriešiť, niekedy je lepšie firmu opustiť.
Ak máte pocit, že boli hrubo porušené vaše práva, napríklad ak vám zamestnávateľ prestáva platiť mzdu, mali by ste urýchlene konať. Najskôr by ste mali požiadať o urovnanie situácie nadriadeného, a ak to nepomôže, obrátiť sa na vyššieho nadriadeného alebo vedenie firmy. V prípade, že ani to nevedie k náprave, poraďte sa s právnikom a podniknite príslušné kroky. Zároveň by ste sa mali začať obzerať po inom zamestnaní.
Prečítajte si tiež: Bytový Podnik Košice: Príležitosti pre ZŤP
Práca nadčas je práca vykonávaná zamestnancom na príkaz zamestnávateľa alebo s jeho súhlasom nad určený týždenný pracovný čas vyplývajúci z vopred určeného rozvrhnutia pracovného času, vykonávaná mimo rámca rozvrhu pracovných zmien. U zamestnanca s kratším pracovným časom je práca nadčas práca presahujúca jeho týždenný pracovný čas. Tomuto zamestnancovi nemožno nariadiť prácu nadčas.
Zamestnávateľ môže nariadiť alebo dohodnúť so zamestnancom prácu nadčas len v prípadoch prechodnej a naliehavej zvýšenej potreby práce, alebo ak ide o verejný záujem, a to aj na čas nepretržitého odpočinku medzi dvoma zmenami, prípadne za podmienok ustanovených v § 94 ods. 2 až 4 Zákonníka práce aj na dni pracovného pokoja. V kalendárnom roku možno nariadiť zamestnancovi prácu nadčas v rozsahu najviac 150 hodín.
Zamestnancovi, ktorý vykonáva rizikové práce, nemožno nariadiť prácu nadčas. Prácu nadčas možno s týmto zamestnancom dohodnúť výnimočne.
Zamestnancovi, ktorý vykonáva zdravotnícke povolanie a ktorý dovŕšil vek 50 rokov, nemožno nariadiť prácu nadčas.
Podľa § 121 ods. 1 Zákonníka práce zamestnancovi, ktorý vykonáva rizikové práce, patrí za prácu nadčas dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 35 % jeho priemerného zárobku. Toto platí aj v prípade, že zamestnanec zaradený do rizikovej skupiny má preplatený nadčas napr. za účasť na školení (tzn. za čas, za ktorý nevykonáva prácu na rizikovom pracovisku).
Prečítajte si tiež: Práca v Štúrove pre opatrovateľov
Zamestnávateľ môže so zamestnancom uzatvoriť dohodu o práci nadčas. Zákonník práce nestanovuje maximálny rozsah dohody o práci nadčas, ale je potrebné rešpektovať obmedzenia týkajúce sa maximálneho rozsahu nariadenej práce nadčas (150 hodín ročne) a celkového rozsahu práce nadčas (400 hodín ročne).
Zamestnávateľ sa môže so zamestnancom dohodnúť na čerpaní náhradného voľna za prácu nadčas namiesto vyplatenia mzdy za prácu nadčas. V takom prípade zamestnancovi patrí za hodinu práce nadčas hodina náhradného voľna.
Nočná práca je práca vykonávaná v čase medzi 22. hodinou a 6. hodinou. Za nočnú prácu patrí zamestnancovi mzdové zvýhodnenie.
Zamestnanec má okrem dosiahnutej mzdy právny nárok na mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 50 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu za každú hodinu práce v sobotu (§ 122a Zákonníka práce). S účinnosťou od 1. januára 2025 patrí zamestnancovi za prácu v sobotu mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 2,345 eura za hodinu (pri uplatnení výnimky patrí zamestnancovi za prácu v sobotu mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 2,1105 eura za hodinu).
Zákonník práce umožňuje uplatniť výnimku pre skupinu zamestnávateľov, u ktorých sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa práca pravidelne vykonávala v sobotu.
Prečítajte si tiež: Podmienky práce na dohodu
Osoby so zdravotným postihnutím majú v pracovnom práve určité špecifické práva a ochranu. Zamestnávateľ je povinný prispôsobiť pracovné podmienky zdravotnému stavu zamestnanca so ZŤP.
Podľa § 97 ods. 12 Zákonníka práce, zamestnávateľ by mal brať do úvahy zdravotný stav zamestnanca so ZŤP pri nariaďovaní práce nadčas. Ak zamestnanec so ZŤP nesúhlasí s prácou nadčas, zamestnávateľ by mu ju nemal nariaďovať.