Práceneschopnosť, pracovný úraz a nárok na odškodnenie: Komplexný prehľad

Práceneschopnosť je situácia, keď zamestnanec nemôže vykonávať svoju prácu z dôvodu choroby alebo úrazu. Táto situácia prináša pre zamestnávateľa povinnosti stanovené Zákonníkom práce a zákonom o sociálnom poistení.

Pracovný úraz a zodpovednosť zamestnávateľa

Pracovný úraz je poškodenie zdravia zamestnanca, ktoré vzniklo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s nimi, nezávisle od vôle zamestnanca, krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov.

Za pracovný úraz a vznik choroby z povolania zodpovedá zamestnávateľ, aj keď dodržal všetky predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (BOZP). Ak zamestnanec nemôže pracovať v dôsledku pracovného úrazu, zdravotná poisťovňa môže od zamestnávateľa žiadať odškodnenie za náklady na liečbu.

Povinnosti zamestnávateľa pri pracovnom úraze

  1. Opatrenia po oznámení závažného pracovného úrazu: Zamestnávateľ musí bezodkladne vykonať opatrenia na zabránenie ďalšiemu ohrozeniu života a zdravia. Stav pracoviska sa nesmie meniť do príchodu vyšetrujúcich orgánov, s výnimkou nevyhnutných opatrení na ochranu života a zdravia alebo zabránenie hospodárskej škode. Ak sa stav pracoviska mení, zamestnávateľ musí vyhotoviť dokumentáciu o stave pracoviska.
  2. Registrácia pracovného úrazu: Zamestnávateľ je povinný registrovať pracovný úraz, ktorý spôsobil práceneschopnosť zamestnanca trvajúcu viac ako tri dni alebo smrť zamestnanca. V rámci registrácie musí zamestnávateľ zistiť príčiny a okolnosti vzniku úrazu, spísať záznam o registrovanom pracovnom úraze a prijať opatrenia na zabránenie opakovaniu podobného úrazu.
  3. Oznámenie registrovaného pracovného úrazu: Zamestnávateľ je povinný bezodkladne oznámiť vznik registrovaného pracovného úrazu zástupcom zamestnancov, príslušnému útvaru Policajného zboru (ak existuje podozrenie na spáchanie trestného činu), príslušnému inšpektorátu práce (pri závažnom pracovnom úraze) a zamestnávateľovi poškodeného zamestnanca (ak úraz vznikol na pracovisku iného zamestnávateľa).
  4. Zaslanie záznamu o registrovanom pracovnom úraze: Zamestnávateľ je povinný zaslať záznam o registrovanom pracovnom úraze príslušnému inšpektorátu práce, zamestnancovi, ktorý utrpel úraz, alebo pozostalým (ak zamestnanec zomrel) a správu o vyšetrení príčin a okolností vzniku závažného pracovného úrazu. Zamestnávateľ je povinný zaslať príslušnému inšpektorátu práce záznam o registrovanom pracovnom úraze do ôsmich dní odo dňa, kedy sa o tomto pracovnom úraze dozvedel.
  5. Vedenie evidencie: Zamestnávateľ je povinný viesť evidenciu pracovných úrazov, iných úrazov, nebezpečných udalostí a chorôb z povolania. Zamestnávateľ vedie evidenciu všetkých pracovných úrazov spolu s údajmi potrebnými na spísanie záznamu o registrovanom pracovnom úraze, ak by sa pôvodný „obyčajný“ pracovný úraz zmenil na registrovaný. Túto evidenciu i záznamy o registrovaných pracovných úrazoch archivuje najmenej 5 rokov. Rovnako zamestnávateľ eviduje aj iné úrazy ako pracovné a nebezpečné udalosti.
  6. Poskytnutie informácií: Zamestnávateľ je povinný informovať mobilných pracovníkov o príslušných národných požiadavkách, interných pravidlách podnikov a dohodách medzi sociálnymi partnermi, najmä kolektívnych zmluvách a akýchkoľvek podnikových dohodách.

Nárok na nemocenské dávky

Zamestnanec má počas práceneschopnosti nárok na nemocenské dávky zo Sociálnej poisťovne. Podmienkou je, že bol pre úraz alebo chorobu uznaný za dočasne práceneschopného alebo mu bolo nariadené karanténne opatrenie. Zamestnanec musí byť v posledných dvoch rokoch najmenej 270 dní nemocensky poistený. Nárok na dávku sa končí po 52 týždňoch.

Zamestnanec dostáva prvých desať dní náhradu príjmu od zamestnávateľa a od jedenásteho dňa dočasnej práceneschopnosti má nárok na dávku nemocenského poistenia. Podnikateľ má nárok na dávku už od prvého dňa svojej práceneschopnosti. Zamestnávateľ uhradí zamestnancovi za prvé tri dni choroby 25 percent denného vymeriavacieho základu, za ostatných sedem dní je náhrada príjmu 55 percent. Sociálna poisťovňa začne zamestnancovi vyplácať dávku až od jedenásteho dňa maródky, a to vo výške 55 percent denného vymeriavacieho základu alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu. Pre ostatných poistencov, napríklad podnikateľov, je dávka počas prvých troch dní dočasnej peenky vo výške 25 percent denného vymeriavacieho základu.

Prečítajte si tiež: PN a ukončenie pracovného pomeru

Povinnosti zamestnanca počas práceneschopnosti

Zamestnanec má počas práceneschopnosti povinnosť dodržiavať liečebný režim a doručiť pobočke Sociálnej poisťovne pravidelne ku koncu každého kalendárneho mesiaca trvania dočasnej pracovnej neschopnosti Preukaz o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti. Ak sa rozhodnete zmeniť miesto svojho pobytu, túto zmenu odporúčame konzultovať s ošetrujúcim lekárom, aby posúdil, či vzhľadom na zdravotný stav môžete cestovať. Následne je potrebné novú adresu bezodkladne písomne oznámiť Sociálnej poisťovni.

Ak to povaha choroby umožňuje, ošetrujúci lekár môže dočasne práceneschopnej osobe povoliť vychádzky, ktoré súčasne časovo vymedzí s prihliadnutím na charakter choroby.

V prípade, ak vás počas kontroly dodržiavania liečebného režimu nezastihne na adrese, ktorú ste uviedli, zanechá vám v schránke písomné oznámenie o vykonaní kontroly. Ak si počas dočasnej pracovnej neschopnosti nájdete v schránke písomné oznámenie, že v čase vašej neprítomnosti bola vykonaná kontrola dodržiavania liečebného režimu, je potrebné, aby ste najneskôr do troch pracovných dní kontaktovali príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne v mieste bydliska a podali vysvetlenie.

Pacient, ktorý nepodá vysvetlenie, kde sa nachádzal v čase kontroly, nemá nárok na výplatu nemocenského odo dňa porušenia liečebného režimu do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom. Zároveň vám Sociálna poisťovňa za porušenie povinností dočasne práceneschopného poistenca (napr. nezdržiavanie sa na určenej adrese) môže v zmysle § 239 zákona o sociálnom poistení uložiť pokutu až do výšky 16 596,96 eura.

Zmeny v zákone o sociálnom poistení od 1.1.2023

Od 1.1.2023 došlo v zákone o sociálnom poistení k viacerým zmenám. Medzi najdôležitejšie patrí zmena v posudzovaní vylúčených dôb, ktorá sa týka matiek a otcov.

Prečítajte si tiež: Psychiatrická PN: Trvanie a podrobnosti

Prekážky v práci

Hlavnou povinnosťou zamestnanca je osobný výkon práce pre zamestnávateľa. V pracovnom i osobnom živote sa však môžu vyskytnúť okolnosti, ktoré môžu spôsobiť dočasné znemožnenie takéhoto výkonu práce, t. j. jeho prerušenie. Zákonník práce na tieto okolnosti pamätá a označuje ich ako prekážky v práci, ktoré môžu vzniknúť nielen na strane zamestnanca, ale i na strane zamestnávateľa.

Prekážky na strane zamestnávateľa (§ 142 Zákonníka práce)

Povinnosťou zamestnávateľa je prideľovať zamestnancovi prácu v zmysle uzatvorenej pracovnej zmluvy. Ak zamestnávateľ nemôže voči zamestnancovi plniť túto povinnosť z objektívnych dôvodov, ide o okolnosti, ktoré mu znemožňujú prideľovať prácu, tzv. prekážky v práci na strane zamestnávateľa.

Prestoj a vážne prevádzkové dôvody

V praxi treba ako prekážky na strane zamestnávateľa rozlišovať vážne prevádzkové dôvody a prestoj. Vážne prevádzkové dôvody nie sú na rozdiel od prestoja v Zákonníku práce vymedzené.

Pokiaľ zamestnanec nemôže vykonávať prácu pre prechodný nedostatok spôsobený poruchou na strojovom zariadení, v dodávke surovín alebo pohonnej sily, chybnými pracovnými podkladmi alebo inými podobnými prevádzkovými príčinami (prestoj) a nebol po dohode so zamestnávateľom preradený na inú prácu, vzniká mu nárok na náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku.

Ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu z vážnych prevádzkových dôvodov (spravidla ide o príčiny, ktorých vznik a čas trvania možno reálne predpokladať) a zamestnávateľ ich vymedzí v písomnej dohode so zástupcami zamestnancov, pôjde o prekážku v práci na strane zamestnávateľa, pri ktorej bude patriť zamestnancovi náhrada mzdy v sume určenej dohodou, najmenej 60 % jeho priemerného zárobku. Túto dohodu nemôže zamestnávateľ nahradiť svojím jednostranným rozhodnutím.

Prečítajte si tiež: Všetko o prepichnutí bubienka

Nepriaznivé poveternostné vplyvy

V prípade, že zamestnanec nemôže vykonávať prácu pre nepriaznivé poveternostné vplyvy (napr. vonkajší stavebný pracovník pre silný nárazový vietor), zamestnávateľ mu poskytne náhradu mzdy najmenej 50 % jeho priemerného zárobku.

Iné prekážky na strane zamestnávateľa

Ak by zamestnanec nemohol vykonávať prácu v dôsledku iných prekážok na strane zamestnávateľa (než sú uvedené vyššie), zamestnávateľ mu poskytne náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku. Takouto inou prekážkou môžu byť napríklad plánované opravy dielní, úprava pracovného prostredia a pod.

Tak je to napríklad v prípade pandémie COVID-19. Ak zamestnávateľ musí na základe rozhodnutia Úradu verejného zdravotníctva uzavrieť počas doby trvania núdzového stavu svoju prevádzku (napr. predajňu s oblečením, reštauráciu či bar) a nemá možnosť prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, môže ísť o prekážku v práci na strane zamestnávateľa podľa § 142 Zákonníka práce.

Prekážky na strane zamestnanca (§ 141 Zákonníka práce)

Podľa Zákonníka práce možno rozlišovať tieto druhy prekážok v práci na strane zamestnanca:

  • prekážky z dôvodu všeobecného záujmu (§ 136 a nasl. Zákonníka práce),
  • prekážky z dôvodu plnenia brannej povinnosti a z dôvodu pravidelného cvičenia alebo plnenia úloh ozbrojených síl (§ 139 Zákonníka práce),
  • prekážky z dôvodu zvyšovania kvalifikácie (§ 140 Zákonníka práce),
  • dôležité osobné prekážky v práci (§ 141 Zákonníka práce).

Dôležité osobné prekážky v práci

Do tejto kategórie prekážok patria predovšetkým udalosti osobného charakteru, ktoré sa počas života vyskytnú u každého zamestnanca. Konkrétne sem Zákonník práce zaraďuje viaceré osobné prekážky, ktoré možno rozdeliť do týchto skupín:

  1. Dôležité osobné prekážky v práci, pri ktorých je zamestnanec hmotne zabezpečený z prostriedkov nemocenského poistenia: Medzi ne patrí najmä dočasná práceneschopnosť pre chorobu alebo úraz, materská alebo rodičovská dovolenka, karanténa, ošetrovanie chorého člena rodiny (OČR), starostlivosť o dieťa mladšie ako 10 rokov, ktoré nemôže byť z vážnych dôvodov v škole. V takýchto prípadoch zamestnanec nemá nárok na náhradu mzdy, ale poskytuje sa mu peňažná dávka z prostriedkov nemocenského poistenia, tzn., že zamestnanec je hmotne zabezpečený príslušnou dávkou (napr. počas práceneschopnosti má nemocenskú dávku, počas materskej dovolenky má materskú dávku).
  2. Dôležité osobné prekážky v práci, pri ktorých je zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy (platené voľno): V prvom rade sem patrí vyšetrenie alebo ošetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení. Zamestnancovi za týmto účelom patrí pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v kalendárnom roku, za podmienky, že vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času. Pri ďalšom pracovnom voľne (t. j. nad rámec sedem dní) už zamestnávateľ nemusí zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy, čiže zamestnanec bude mať neplatené voľno. Osobitne sa posudzujú tehotné zamestnankyne, ktoré majú nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy na preventívne lekárske prehliadky spojené s tehotenstvom (bez obmedzenia počtu dní). Tehotnou zamestnankyňou na tento účel je však len zamestnankyňa, ktorá písomne informovala zamestnávateľa o svojom stave a predložila mu lekárske potvrdenie o tehotenstve.Ďalej sa medzi uvedené prekážky v práci zaraďuje sprevádzanie rodinného príslušníka na vyšetrenie alebo ošetrenie do zdravotníckeho zariadenia (napr. dieťaťa, manžela), a to pri náhlom ochorení alebo úraze, na vopred určené vyšetrenie, ošetrenie či liečenie. Vtedy musí zamestnávateľ poskytnúť zamestnancovi (len jednému z rodinných príslušníkov) pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v kalendárnom roku, ak bolo sprevádzanie nevyhnutné a nebolo možné ho vykonať mimo pracovného času. Pri sprevádzaní zdravotne postihnutého dieťaťa sa poskytuje zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy najviac 10 dní v kalendárnom roku.Dôležitou osobnou prekážkou v práci, pri ktorej je zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancovi platené voľno je narodenie dieťaťa. Pri tejto príležitosti zamestnávateľ poskytne pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas na prevoz matky do zdravotníckeho zariadenia a späť.V prípade úmrtia rodinného príslušníka sa poskytuje platené voľno nasledovne:
    • pri úmrtí manžela alebo dieťaťa sa poskytuje pracovné voľno s náhradou mzdy na dva dni a na ďalší deň na účasť na pohrebe,
    • pri úmrtí rodiča alebo súrodenca sa poskytuje pracovné voľno s náhradou mzdy na jeden deň na účasť na pohrebe a ďalší deň, ak zamestnanec zariaďuje pohreb,
    • pri úmrtí prarodiča alebo vnuka alebo prarodiča jeho manžela sa poskytuje pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden deň a na ďalší deň, ak zamestnanec obstaráva pohreb týchto osôb.Medzi osobné prekážky, pri ktorých zamestnávateľ musí poskytnúť zamestnancovi platené voľno patrí aj svadba. Tu ale zákon rozlišuje vlastnú svadbu, pri ktorej sa poskytuje pracovné voľno s náhradou mzdy na jeden deň (ak je svadba v deň, kedy má zamestnanec pracovať) a svadbu dieťaťa alebo rodiča, pri ktorej má zamestnanec síce nárok na pracovné voľno, ale bez náhrady mzdy.Pri znemožnení cesty do zamestnania z poveternostných dôvodov dopravným prostriedkom, ktoré používa zamestnanec so zdravotným postihnutím poskytne zamestnávateľ tomuto zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas, najviac na 1 deň.Pri presťahovaní zamestnanca, ktorý má vlastné bytové zariadenie v rámci tej istej obce poskytne zamestnávateľ pracovné voľno najviac jeden deň, pri sťahovaní do inej obce najviac dva dni, ale vždy bez náhrady mzdy. Iba ak je presťahovanie zamestnanca v záujme zamestnávateľa, má zamestnanec nárok na náhradu mzdy.V prípade hľadania práce pred skončením pracovného pomeru patrí zamestnancovi náhrada mzdy najviac na jeden poldeň v týždni počas zodpovedajúcej výpovednej doby, a to len pri skončení pracovného pomeru pri výpoveďou danou zamestnávateľom alebo dohodou z dôvodu, že zamestnávateľ sa zrušuje, premiestňuje alebo ak sa zamestnanec stane nadbytočný.
  3. Dôležité osobné prekážky v práci, pri ktorých zamestnávateľ poskytne zamestnancovi pracovné voľno bez náhrady mzdy (neplatené voľno): Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi pracovné voľno bez náhrady mzdy pri vyšetrení alebo ošetrení v zdravotníckom zariadení na nevyhnutne potrebný čas, a to po vyčerpaní zákonom určeného rozsahu siedmich kalendárnych dní v roku. To znamená, že ak zamestnanec v danom kalendárnom roku už vyčerpal svojich sedem dní na vyšetrenie u lekára a potrebuje ísť na ďalšie celodenné vyšetrenie, zamestnávateľ mu voľno dá, ale bez náhrady mzdy.Neplatené voľno, ako sme už spomínali vyššie, poskytne zamestnávateľ zamestnancovi na svadbu jeho dieťaťa alebo rodiča.Zamestnávateľ poskytne pracovné voľno bez náhrady mzdy na nevyhnutne potrebný čas aj pri nepredvídanom (neočakávanom) prerušení premávky alebo meškaní pravidelnej verejnej dopravy (napr. z dôvodu poruchy vozidla, poveternostných vplyvov), ak nemohol zamestnanec dosiahnuť miesto pracoviska iným primeraným spôsobom.

Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci (BOZP) a pracovné úrazy

Bezpečnosť na pracovisku je dôležitá a práve preto je potrebné dodržiavať BOZP. Avšak ani BOZP a jeho dodržiavanie nemôže zaručiť na 100%, že sa úraz nestane. Pretože niekedy stačí fakt jedna nešťastná milisekunda, ktorá môže všetko zmeniť. Na to, aby všetci vedeli, čo považovať za pracovný úraz, musia poznať jeho definíciu. Pracovný úraz je definovaný v Zákonníku práce, ako zdravotné poškodenie či zranenie, ktoré sa zamestnancovi stalo počas vykonávania jeho pracovných povinností alebo v súvislosti s plnením týchto pracovných záležitostí, a to bez toho, aby si ho spôsobil vedome on sám. Teda pracovný úraz vzniká na základe vonkajších vplyvov, ktoré môžu byť násilné, krátkodobé alebo náhle.

Postup zamestnávateľa pri pracovnom úraze

Čo by mal zamestnávateľ robiť v prípade, že na jeho pracovisku nastane pracovný úraz? V prvom rade by mal zamestnávateľ zabezpečiť prostredie, kde k úrazu došlo, a jeho okolie (napríklad zastaviť prevádzku strojov, odpojiť zdroje energie a podobne), prípadne poskytnúť prvú pomoc. Ďalším krokom je identifikovať príčinu a podrobné okolnosti tohto incidentu za účasti zamestnanca (to ale platí len v prípade, že to jeho stav dovoľuje). Prítomný by mal byť aj zástupca zamestnanca pre bezpečnosť. V každej práci musí byť zavedená kniha úrazov buď v elektronickej alebo papierovej forme. Ďalším krokom a povinnosťou zamestnávateľa v súvislosti so závažným pracovným úrazom je zaevidovať tento úraz bezodkladne na inšpektorát práce alebo príslušnému dozornému orgánu. Vypracovať písomný záznam o registrovanom pracovnom úraze. Poskytnúť príslušnému inšpektorátu práce záznam o zaznamenanom pracovnom úraze.

Najskôr je potrebné vypracovať oficiálny dokument tzv. záznam o registrovanom pracovnom úraze, ktorý dokumentuje danú situáciu. Tento oficiálny formulár je potrebné následne doručiť príslušnému inšpektorátu práce alebo príslušnému orgánu dozoru a to presne do 8 dní od kedy sa o tomto pracovnom úraze dozvedel. Pri pracovnom úraze musí zamestnávateľ nahlásiť do 30 dní, od kedy sa o úraze prvýkrát dozvedel, inšpektorátu práce aj správu o vyšetrovaní príčin a okolností jeho vzniku.

Po úraze je dôležité, aby sa zamestnanec riadil pokynmi lekára a dodržiaval rehabilitácie. Zamestnávateľ má zase povinnosť podporiť zamestnanca v jeho procese zotavovania obnovenia jeho pracovnej schopnosti. Pred návratom do práce musí zamestnanec absolvovať lekársku prehliadku, ktorá potvrdí alebo vyvráti jeho schopnosť vykonávať pracovné úlohy. Dôležitou súčasťou úspešného návratu do práce je podpora zo strany zamestnávateľa.

Prevencia pracovných úrazov

Aj keď v každom jednom zamestnaní musia byť prijaté opatrenia, ktoré sa podieľajú na zabezpečení bezpečného pracovného prostredia, niekedy aj napriek takýmto opatreniam môže dôjsť k nešťastnej náhode, zvanej pracovný úraz. Následky pracovného úrazu môžu byť rôznorodé a môžu ovplyvniť nielen fyzické, ale aj emocionálne a finančné zdravie zamestnanca. Náklady spojené s pracovným úrazom sú hradené poisťovňou pracovnej zodpovednosti, čo zvyčajne znamená zamestnávateľa. Čiže aj v samotnom záujme zamestnávateľa by malo byť to, aby zaistil také bezpečnostné opatrenia na pracovisku, školenia BOZP a iné kroky, ktoré vedú k prevencii a minimalizácii vzniku pracovných úrazov.

Na to, aby nedochádzalo k žiadnym pracovným úrazom, alebo aby sa minimalizoval vznik týchto úrazov na pracovisku je potrebné prijať isté preventívne opatrenia. Prvým krokom k prevencii pracovných úrazov je vzdelávanie a školenie zamestnancov a to hlavne v oblasti BOZP. To znamená, že každý zamestnanec by mal byť dôkladne oboznámený s bezpečnostnými predpismi, postupmi a rizikovými faktormi spojenými s ich prácou. Školenia by mali zahŕňať používanie ochranných pomôcok, správne techniky zdvíhania ťažkých bremien, ako aj identifikáciu a riešenie potenciálnych nebezpečných situácií. Takéto školenia sú aj zo zákona a mali by byť pravidelne vykonávané každé tri roky, avšak v niektorých prevádzkach je ich periodicita častejšia.

Dôležitou súčasťou prevencie pracovných úrazov je aj pravidelná údržba pracovných prostriedkov a vybavenia. Zabezpečenie, že všetky nástroje a stroje sú v správnom stave a bezpečne fungujú, môže výrazne znížiť riziko nebezpečných situácií. Pri pracovných pozíciách, ktoré si vyžadujú nosenie pracovného vybavenia, či už sú to helmy, respirátory, pracovné oblečenie, okuliare a rôzne iné chrániče je potrebné, aby zamestnanci túto skutočnosť vedeli a prísne dodržiavali nosenie týchto ochranných pomôcok.

Finančná kompenzácia pri pracovnom úraze

Ak ste riadnym zamestnancom, alebo aj pracovníkom na dohodu, máte za pracovný úraz nárok na finančnú kompenzáciu. Tento nárok vám vyplýva z úrazového poistenia, ktoré za vás povinne odvádza do sociálnej poisťovne zamestnávateľ. O aké dávky sa konkrétne jedná?

  • úrazový príplatok - poskytuje sa počas trvania PN, ktorej dôvodom je pracovný úraz,
  • náhrada za bolesť - poskytuje sa vtedy, ak je bolesť uvedená v lekárskom posudku ako ujma spôsobená pracovným úrazom,
  • náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia - poskytuje sa, ak má pracovný úraz za následok preukázateľné sťaženie spoločenského uplatnenia,
  • náhrada za liečenie - poskytuje sa v prípade, ak náklady na liečenie nemôžu byť hradené zo zdravotného poistenia,
  • jednorázové vyrovnanie - poskytuje sa ako jednorázová kompenzácia poklesu pracovnej schopnosti v dôsledku úrazu,
  • úrazová renta - poskytuje sa ako pravidelná kompenzácia poklesu pracovnej schopnosti v dôsledku úrazu

Úrazový príplatok

Ak vám lekár vystaví „péenku“ elektronicky (ePN) v súvislosti s pracovným úrazom, už nemusíte v Sociálnej poisťovni podávať osobitnú žiadosť. Výška úrazového príplatku je 55 percent denného vymeriavacieho základu od prvého do tretieho dňa PN a 25 percent od štvrtého dňa dočasnej PN v dôsledku pracovného úrazu. Nárok na úrazový príplatok zaniká, ak zanikne nárok na nemocenské alebo náhradu mzdy pri PN.

Povinnosti zamestnávateľa po vzniku pracovného úrazu

Po vzniku pracovného úrazu je zamestnávateľ povinný nahradiť zamestnancovi škodu alebo nemajetkovú ujmu vzniknutú pracovným úrazom.

Zamestnávateľ je následne povinný nahradiť zamestnancovi škodu alebo nemajetkovú ujmu vzniknutú pracovným úrazom.

Zodpovednosť zamestnávateľa

Za pracovný úraz zamestnanca, ako aj za vznik choroby z povolania, nesie zodpovednosť zamestnávateľ. príčinná súvislosť medzi škodnou udalosťou a škodou (Najvyšší súd ČR sa v rozsudku vydanom dňa 27. októbra 2009, pod sp. zn. Ide o objektívnu zodpovednosť zamestnávateľa bez ohľadu na zavinenie. Ak sú splnené všetky uvedené predpoklady, zodpovedá za škodu zamestnávateľ. Zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti sčasti len v prípade preukázania jedného z troch predpokladov (liberačných dôvodov).

Zamestnávateľ sa nemôže zbaviť zodpovednosti, ak zamestnanec utrpel pracovný úraz pri odvracaní škody hroziacej tomuto zamestnávateľovi alebo nebezpečenstva priamo ohrozujúceho život alebo zdravie, ak zamestnanec tento stav sám úmyselne nevyvolal. Týmto situáciám sa dá predchádzať aj systémom opatrení plánovaných a vykonávaných vo všetkých oblastiach činnosti zamestnávateľa.

Zamestnávateľ zodpovedá za škodu, aj keď dodržal povinnosti vyplývajúce z osobitných predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ak sa zodpovednosti nezbaví podľa § 196 zákona č. 311/2001 Z. z. Ak sa zamestnávateľ zbaví zodpovednosti sčasti, určí sa časť škody, za ktorú zodpovedá zamestnanec, podľa miery jeho zavinenia.

Pracovný úraz a živnostníci

Ak ste živnostníkom, nie ste zamestnancom. Ale to určite viete. . Vašej pozornosti istotne neunikol ani fakt, že ako živnostník neplatíte odvody do systému úrazového poistenia, takže vám v prípade pracovného úrazu nevzniká nárok na poistné plnenie. Ideálnym riešením pre vás je využiť produkty komerčného poistenia, ktoré vám v prípade potreby poskytnú finančnú kompenzáciu. Určite sa oplatí informovať sa v poisťovni o možnostiach pripoistenia k životnému poisteniu alebo o rizikovej poistke. Sami viete, koľko energie a času venujete vašej profesii v snahe zabezpečiť vás a vašu rodinu. Preto by ste sa mali zamyslieť aj nad tým, čo v prípade, ak nebudete môcť kvôli úrazu pokračovať v podnikaní. Aj krátky výpadok vám môže spôsobiť finančné straty.

tags: #praceneschopnosť #úraz #práca #nárok

Ďalšie články