
Tento článok sa zaoberá problematikou práceneschopnosti konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným (s.r.o.) a jej dopadom na ušlý zisk. Rozoberieme právne aspekty, účtovné súvislosti a praktické dopady tejto situácie, pričom sa zameriame na relevantné zákony a judikatúru.
Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov definuje v § 5 ods. 1 príjmy zo závislej činnosti široko, zahŕňajúc pravidelné, nepravidelné alebo jednorazové príjmy, ktoré sú vyplácané, poukazované alebo pripisované k dobru zamestnancovi od zamestnávateľa v súvislosti s výkonom závislej činnosti. Pre účely tohto zákona je teda pojem zamestnanec a zamestnávateľ vymedzený širšie ako v Zákonníku práce (zákon č. 311/2001 Z. z.).
Medzi príjmy zo závislej činnosti patria aj odmeny za prácu v orgánoch s.r.o. a a.s., ktoré sú vyplácané konateľom, spoločníkom s.r.o. a členom orgánov týchto spoločností za výkon funkcie. Tieto odmeny podliehajú zdravotnému poisteniu (podľa zákona č. 273/1994 Z. z.) a sociálnemu poisteniu (podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov).
Dôležité je správne posúdiť, ktorá zložka príjmu tvorí vymeriavací základ pre odvod poistného na zdravotné poistenie a jednotlivé druhy sociálneho poistenia. Zákon o dani z príjmov zjednodušil výpočet preddavkov na daň zavedením jednotnej 19% dane.
V zmysle zákona o účtovníctve (zákon č. 431/2002 Z. z.) je každá účtovná jednotka povinná vydať účtový rozvrh na zabezpečenie jednotného postupu pri spracovaní a účtovaní účtovných dokladov.
Prečítajte si tiež: PN a ukončenie pracovného pomeru
Práceneschopnosť konateľa s.r.o. je situácia, kedy konateľ nemôže vykonávať svoju funkciu z dôvodu choroby alebo úrazu. Táto situácia môže mať významný dopad na chod spoločnosti, najmä ak ide o jediného konateľa alebo ak jeho činnosť je pre fungovanie spoločnosti kľúčová.
V spoločenskej zmluve alebo stanovách s.r.o. by malo byť upravené zastupovanie konateľa počas jeho neprítomnosti. Ak takáto úprava chýba, je potrebné, aby spoločníci spoločnosti prijali rozhodnutie o poverení inej osoby zastupovaním konateľa počas jeho práceneschopnosti.
Konateľ s.r.o. môže mať nárok na nemocenské dávky, ak je nemocensky poistený. Podmienky nároku na nemocenské dávky upravuje zákon č. 462/2003 Z. z. o sociálnom poistení.
Ušlý zisk predstavuje majetkovú ujmu, ktorá vznikla v dôsledku toho, že poškodenému nevznikol očakávaný majetkový prospech. V prípade práceneschopnosti konateľa s.r.o. môže spoločnosť utrpieť ušlý zisk v dôsledku zníženia alebo prerušenia podnikateľskej činnosti.
Preukázanie ušlého zisku je náročné a vyžaduje si odborné posúdenie. Je potrebné preukázať, že spoločnosť by v prípade, ak by konateľ nebol práceneschopný, dosiahla určitý zisk, ktorý v dôsledku jeho práceneschopnosti nedosiahla.
Prečítajte si tiež: Psychiatrická PN: Trvanie a podrobnosti
Výška ušlého zisku závisí od mnohých faktorov, ako napríklad:
Ústavný súd Slovenskej republiky sa vo viacerých svojich rozhodnutiach zaoberal problematikou ušlého zisku. V rozhodnutí I. ÚS 423/2014 uviedol, že ušlý zisk predstavuje stratu očakávaného prínosu, ktorý bolo možné očakávať pri pravidelnom behu vecí nebyť škodnej udalosti.
Pandémia koronavírusu a s ňou spojené opatrenia mali a stále majú významný dopad na plnenie obchodných zmlúv. Mnohé spoločnosti sa dostali do situácie, kedy nemohli plniť svoje záväzky v dôsledku obmedzenia prevádzky, prerušenia dodávateľských reťazcov alebo karanténnych opatrení.
Ak sa zmluvná strana dostane do omeškania s plnením svojich záväzkov, vznikajú druhej strane viaceré nároky, ktoré môže voči meškajúcej strane uplatniť. Veriteľ môže požadovať splnenie záväzku, zaplatenie zmluvnej pokuty (ak bola dohodnutá) a náhradu škody.
V prípade, ak omeškanie s plnením bolo spôsobené okolnosťou vylučujúcou zodpovednosť (vyššou mocou), meškajúca strana nezodpovedá za škodu, ktorá tým vznikla druhej strane. Za vyššiu moc sa považujú udalosti, ktoré sú nezávislé od vôle zmluvných strán a ktorým nemohli zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia.
Prečítajte si tiež: Všetko o prepichnutí bubienka
V počiatočnej fáze pandémie koronavírusu bolo možné považovať za vyššiu moc, ktorá vylučovala zodpovednosť za omeškanie s plnením. V súčasnosti, po viac ako dvoch rokoch pandémie, je potrebné posudzovať každý prípad individuálne. Ak spoločnosť uzatvára nové zmluvy, je vhodné už vtedy myslieť na koronavírus a zahrnúť do zmluvy klauzulu o vyššej moci, ktorá bude zohľadňovať aj prípadné budúce vlny pandémie alebo iné podobné udalosti.
Spoločnosť A, s.r.o. objednala u spoločnosti B, s.r.o. materiál na výrobu svojich produktov. Spoločnosť B, s.r.o. však nestihla dodať objednaný materiál včas, čím spoločnosti A, s.r.o. vznikla škoda (ušlý zisk) v dôsledku nemožnosti vyrábať a predávať svoje produkty. Spoločnosť A, s.r.o. môže požadovať od spoločnosti B, s.r.o. náhradu tejto škody.
Spoločnosť A, s.r.o. a spoločnosť B, s.r.o. uzatvorili zmluvu, v ktorej sa spoločnosť B, s.r.o. zaviazala dodať spoločnosti A, s.r.o. interiérové dvere. Zmluva obsahovala aj zmluvnú pokutu za omeškanie s dodaním. Spoločnosť B, s.r.o. nestihla dodať dvere včas, a tak spoločnosti A, s.r.o. vznikla škoda (ušlý zisk). Spoločnosť A, s.r.o. môže požadovať od spoločnosti B, s.r.o. zaplatenie zmluvnej pokuty. Okrem toho môže spoločnosť A, s.r.o. byť úspešná pokiaľ ide o náhradu škody, ak preukáže, že jej škoda presiahla výšku zmluvnej pokuty.