- Kontaktujte nás / Centrála:
- 047 / 5511 200
- [email protected]
Pracovná Zmluva a Nerovnomerný Pracovný Čas: 35 Hodín Týždenne – Vzor a Vysvetlenie
Úvod
Pracovná zmluva je základný dokument upravujúci vzťah medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Jednou z jej dôležitých súčastí je stanovenie pracovného času. Tento článok sa zameriava na pracovné zmluvy s nerovnomerným rozvrhnutím pracovného času, konkrétne s 35-hodinovým týždenným úväzkom, a to z pohľadu aktuálnej legislatívy a praktických aspektov.
Pracovný Čas v Zmysle Zákonníka Práce
Ustanovený Týždenný Pracovný Čas
Zákonník práce definuje pracovný čas ako časový úsek, počas ktorého je zamestnanec k dispozícii zamestnávateľovi, vykonáva prácu a plní si povinnosti vyplývajúce z pracovnej zmluvy. § 85 Zákonníka práce upravuje maximálny týždenný pracovný čas, ktorý zohľadňuje viaczmennú prevádzku, vek zamestnanca a rizikovosť pracoviska. Zamestnávatelia ustanovujú svoj týždenný pracovný čas v súlade s týmito pravidlami a s ohľadom na svoje prevádzkové potreby. Tento čas sa nazýva ustanovený týždenný pracovný čas.
Kratší Pracovný Čas
Kratší pracovný čas je pracovný čas, ktorý je kratší ako ustanovený pracovný čas u daného zamestnávateľa. Ak je napríklad u konkrétneho zamestnávateľa ustanovený týždenný pracovný čas na 40 hodín, rozsah pracovného úväzku zamestnanca nižší, než je ustanovený týždenný pracovný čas, je pracovným pomerom na kratší pracovný čas. Takýto pracovný pomer sa často označuje aj ako čiastočný úväzok. Zamestnanec pracujúci na čiastočný úväzok je povinný pracovať pre zamestnávateľa a byť mu k dispozícii počas pracovného času zodpovedajúceho pomeru, na ktorom sa v pracovnej zmluve, resp. dohode o zmene pracovnej zmluvy dohodli.
V zmysle § 49 ods. 3 Zákonníka práce platí, že kratší pracovný čas nemusí byť rozvrhnutý na všetky pracovné dni.
Pracovná Zmluva s Kratším Pracovným Časom
Pracovný pomer na kratší pracovný čas možno uzatvoriť od začiatku vzniku pracovného pomeru, alebo upraviť pracovný čas zamestnanca na kratší možno aj počas trvania pracovného pomeru. V druhom prípade sa jedná o zmenu pracovnej zmluvy, nakoľko sa menia práva a povinnosti medzi zamestnancom a zamestnávateľom vyplývajúce z doterajšej pracovnej zmluvy. Vyžaduje sa preto súhlas oboch zmluvných strán.
Prečítajte si tiež: Podmienky nároku na nemocenské dávky
Popri pracovnom pomere na ustanovený týždenný pracovný čas zamestnanec môže mať aj pracovný pomer na kratší pracovný čas. Pracovný pomer na kratší týždenný pracovný čas môže mať zamestnanec buď len vo vzťahu k jednému zamestnávateľovi, alebo pracovný pomer na ustanovený týždenný pracovný čas môže byť v súbehu s pracovným pomerom na kratší týždenný pracovný čas. Zamestnanec môže mať aj niekoľko pracovných pomerov na kratší pracovný čas. Na výkon kratšieho pracovného času pre iného zamestnávateľa zamestnanec nepotrebuje súhlas od svojho zamestnávateľa.
Určité obmedzenie platí v prípade výkonu inej zárobkovej činnosti, ktorá by mohla mať vo vzťahu k predmetu činnosti zamestnávateľa konkurenčný charakter, a ktorú môže zamestnanec vykonávať len s predchádzajúcim písomným súhlasom svojho doterajšieho zamestnávateľa. Obmedzenie inej zárobkovej činnosti v zmysle § 83 Zákonníka práce teda platí aj vo vzťahu k pracovnému pomeru na kratší týždenný pracovný čas, rovnako ako povinnosť zamestnanca upravená v § 81 písm. c).
Osobitný Režim Zamestnancov s Kratším Pracovným Časom
Zákonník práce určuje osobitný režim zamestnancov pracujúcich na kratší pracovný čas aj v iných oblastiach pracovného času, napr. zamestnancovi s kratším pracovným časom nemožno nariadiť prácu nadčas.
Potreba zamestnávateľa zamestnávať niekoho na kratší úväzok môže byť spravidla odôvodnená nedostatkom práce pre zamestnanca pracujúceho na ustanovený týždenný pracovný čas (plný úväzok). Potreba zamestnanca pracovať na čiastočný úväzok môže byť spravidla odôvodnená nedostatkom času byť zamestnávateľovi k dispozícii počas celého pracovného týždňa.
Nerovnomerné Rozvrhnutie Pracovného Času
Princípy Nerovnomerného Rozvrhnutia
Zamestnávateľ je povinný rozvrhnúť pracovný čas predovšetkým rovnomerne. Ak však povaha práce alebo podmienky prevádzky nedovoľujú, aby sa pracovný čas rozvrhol rovnomerne na jednotlivé týždne, zamestnávateľ môže rozvrhnúť pracovný čas na jednotlivé týždne aj nerovnomerne. Pri nerovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase pripadá na jednotlivé kalendárne týždne rôzny počet pracovných dní.
Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku
Pri uplatňovaní nerovnomerne rozvrhnutého pracovného času je nevyhnutné určiť rozvrhové, resp. vyrovnávacie obdobie, t. j. obdobie, v ktorom sa má dosiahnuť priemerný týždenný pracovný čas. Zamestnávateľ môže rozvrhnúť pracovný čas nerovnomerne dvomi spôsobmi:
- Na kratšie obdobie, najviac však na obdobie 4 mesiacov.
- Na dlhšie obdobie, najviac však na obdobie 12 mesiacov (§ 87 ods. 2 Zákonníka práce); na obdobie dlhšie ako štyri mesiace môže zamestnávateľ rozvrhnúť pracovný čas nerovnomerne len vtedy, ak ide o činnosti, pri ktorých sa v priebehu roka prejavuje rozdielna potreba práce (o aké činnosti ide, súčasná právna úprava nedefinuje, môže ísť napr. o činnosti v poľnohospodárstve, v stavebníctve). Rozvrhnúť pracovný čas nerovnomerne na obdobie dlhšie ako 4 mesiace, najviac na obdobie 12 mesiacov, môže zamestnávateľ v kolektívnej zmluve alebo po dohode so zástupcami zamestnancov. Dohodu nemožno nahradiť rozhodnutím zamestnávateľa, t. j. zamestnávateľ nemôže konať/rozhodnúť samostatne.
Podmienky pre Rovnomerné Rozvrhnutie
Zamestnávateľ je povinný rozvrhnúť pracovný čas predovšetkým rovnomerne. O rovnomernom rozvrhnutí pracovného času rozhoduje zamestnávateľ po prerokovaní so zástupcami zamestnancov (Poznámka: Pojem zástupca zamestnancov je ustanovený v § 11a zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. Zástupcami zamestnancov sú príslušný odborový orgán, zamestnanecká rada alebo zamestnanecký dôverník). Zamestnávateľ, u ktorého nepôsobia zástupcovia zamestnancov, môže konať samostatne, t. j. rozhodne o rovnomernom rozvrhnutí pracovného času sám a oboznámi s rozvrhnutím svojich zamestnancov (napr. formou pracovného poriadku).
Týždenný pracovný čas sa v zásade rozvrhuje na 5 pracovných dní v týždni a dva dni nepretržitého odpočinku v týždni. Pojem „v zásade“ znamená, že pravidlom je rozvrhovanie práce na päť pracovných dní v týždni (pondelok až piatok), ale možná je aj výnimka, keď sa pracuje (napr. v sobotu alebo v nedeľu).
Za pracovné dni zamestnanca sa považujú tie dni, na ktoré zamestnávateľ po rozvrhnutí ustanoveného týždenného pracovného času určí zamestnancovi pracovnú zmenu.
Limity a Obmedzenia
Pracovný čas v priebehu 24 hodín nesmie presiahnuť 12 hodín. Zamestnávateľ, u ktorého pôsobia zástupcovia zamestnancov a ktorý sa s nimi nedohodol, nemôže nerovnomerne rozvrhnúť pracovný čas až na 12 mesiacov; môže postupovať podľa § 87 ods. 1 Zákonníka práce, t. j. maximálne na 4 mesiace.
Prečítajte si tiež: Dočasná pracovná neschopnosť: Ako postupovať
Pri nerovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase pripadá na jednotlivé kalendárne týždne rôzny počet pracovných hodín. Zamestnávateľ je však povinný rozvrhnúť ustanovený týždenný pracovný čas na jednotlivé týždne a mesiace tak, aby bol v dohodnutom období, t. j. v období 4 mesiacov, príp. 12 mesiacov („vyrovnávacie obdobie“), v priemere dodržaný ustanovený týždenný pracovný čas dohodnutý v pracovnej zmluve. Platí teda, že za vyrovnávacie obdobie priemerný týždenný pracovný čas nesmie presiahnuť ustanovený týždenný pracovný čas.
Príklad Nerovnomerného Rozvrhnutia
V pracovnej zmluve má zamestnanec ustanovený pracovný čas v dĺžke 37,5 h týždenne. Pracuje v nepretržitej zmenovej prevádzke, pričom dĺžka jeho pracovných zmien je 11,5 h. Zamestnanec pracuje podľa zmenového kalendára v cykle denná zmena, nočná zmena, voľno, voľno. Zamestnanec má pracovný čas 37,5 h týždenne rozvrhnutý nerovnomerne. V jeden týždeň odpracuje 46 h, v iný týždeň 34,5 h. Z uvedeného vyplýva, že dĺžka určeného týždenného pracovného času sa nerovná presnej dĺžke ustanoveného pracovného času. Zamestnanec vykonáva prácu podľa svojho zmenového harmonogramu.
Pracovná Zmluva: Vzor a Dôležité Klauzuly
Pracovná zmluva je formálny dokument, ktorý by mal obsahovať všetky relevantné informácie o pracovnom pomere. Medzi dôležité klauzuly patrí:
- Identifikácia zmluvných strán: Zamestnávateľ a zamestnanec (obchodné meno, sídlo, IČO, meno a priezvisko zamestnanca, trvalý pobyt, dátum narodenia).
- Druh práce: Pracovná pozícia, na ktorej bude zamestnanec pracovať.
- Miesto výkonu práce: Presné určenie miesta, kde bude zamestnanec vykonávať prácu.
- Deň nástupu do práce: Dátum, kedy vzniká pracovný pomer.
- Mzda: Výška mesačnej mzdy v hrubom a podmienky jej vyplácania (výplatný termín, spôsob poukazovania mzdy).
- Pracovný čas: Stanovenie týždenného pracovného času (v tomto prípade 35 hodín) a spôsob jeho rozvrhnutia (rovnomerné alebo nerovnomerné).
- Dovolenka: Nárok na dovolenku za kalendárny rok.
- Skúšobná doba: Dĺžka skúšobnej doby (ak je dohodnutá).
- Ukončenie pracovného pomeru: Podmienky ukončenia pracovného pomeru (dohoda, výpoveď, okamžité skončenie).
- Ochrana zdravia a bezpečnosti pri práci: Vyhlásenie zamestnanca, že bol oboznámený s platnými predpismi.
- Ostatné dojednania: Ďalšie pracovné podmienky (napr. pracovná pohotovosť).
Vzorové Klauzuly pre Pracovnú Zmluvu s Nerovnomerným Pracovným Časom (35 hodín týždenne)
Článok X: Pracovný čas
- Zamestnanec sa zaväzuje vykonávať prácu pre zamestnávateľa v rozsahu 35 hodín týždenne.
- Pracovný čas bude rozvrhnutý nerovnomerne, v súlade s prevádzkovými potrebami zamestnávateľa a harmonogramom pracovných zmien.
- Vyrovnávacie obdobie pre nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času je [4 mesiace / 12 mesiacov].
- Zamestnávateľ je povinný rozvrhnúť pracovný čas tak, aby priemerný týždenný pracovný čas za vyrovnávacie obdobie nepresiahol 35 hodín.
- Zamestnávateľ je povinný vopred oznamovať zamestnancovi rozvrh pracovných zmien, najmenej [X] týždne vopred.
Článok Y: Mzda
- Za vykonávanie práce podľa tejto zmluvy náleží zamestnancovi mesačná mzda vo výške [suma] EUR/mesiac v hrubom.
- Mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, v deň určený zamestnávateľom ako výplatný termín.
- Mzda bude zamestnancovi poukazovaná bezhotovostným prevodom na bankový účet zamestnanca.
Pružný Pracovný Čas a Konto Pracovného Času
Pružný Pracovný Čas
Pracovný čas možno rozvrhnúť aj formou pružného pracovného času. V súlade s § 88 ods. 1 Zákonníka práce je pružný pracovný čas spôsob rovnomerného alebo nerovnomerného rozvrhnutia pracovného času, ktorý zamestnávateľ môže zaviesť kolektívnou zmluvou alebo po dohode so zástupcami zamestnancov. Vzhľadom na to, že ustanovenie o pružnom pracovnom čase neobsahuje tzv. doložku neplatnosti, t. j. neustanovuje, že „dohodu so zástupcami zamestnancov nemožno nahradiť rozhodnutím zamestnávateľa“, zamestnávateľ, u ktorého nepôsobia zástupcovia zamestnancov, môže zaviesť pružný pracovný čas aj samostatne na základe vlastného rozhodnutia.
Dĺžka pracovnej zmeny pri uplatnení pružného pracovného času môže byť najviac 12 hodín. Začiatok a prípadne aj koniec pracovnej zmeny si v prípade pružného pracovného času určuje sám zamestnanec, musí však dodržať ustanovený týždenný pracovný čas. Ak zamestnávateľ určí 4-týždňový pružný pracovný čas, zamestnanec nemusí dodržať konkrétny týždenný pracovný čas, musí však splniť kapacitu ustanoveného týždenného pracovného času v rámci 4-týždňového obdobia.
Konto Pracovného Času
Jedným zo spôsobov nerovnomerného rozvrhnutia pracovného času, ktorý zamestnávateľ môže zaviesť len kolektívnou zmluvou alebo po dohode so zástupcami zamestnancov, je konto pracovného času. V súlade s § 87a Zákonníka práce dohoda o zavedení konta pracovného času musí byť písomná a nemožno ju nahradiť rozhodnutím zamestnávateľa.
Zamestnávateľ rozvrhne pracovný čas podľa potreby, ale po celý čas je zamestnancovi vyplácaná mzda, ktorá zodpovedá ustanovenému týždennému pracovnému času zamestnanca. Cieľ je vyrovnanie konta a jeho účtu, t. j. plusové a mínusové hodiny = 0. Zamestnávateľ je teda povinný poskytnúť zamestnancovi základnú zložku mzdy, ktorá zodpovedá ustanovenému týždennému pracovnému času zamestnanca.
Priemerný týždenný pracovný čas vrátane kladného konta pracovného času a práce nadčas nesmie presiahnuť 48 hodín v období najviac 12 mesiacov.
Práca Nadčas
Definícia Práce Nadčas
U zamestnanca s kratším pracovným časom je práca nadčas práca presahujúca jeho týždenný pracovný čas. Prácu nadčas môžu vykonať tí pedagogickí zamestnanci, u ktorých je možné hovoriť o výkone závislej práce podľa Zákonníka práce. Pedagogický zamestnanec, rovnako ako zamestnanec v inej ekonomickej činnosti, vykoná prácu nadčas výkonom práce nad určený týždenný pracovný čas.
Ak je v pracovnom poriadku určený pevný začiatok a koniec pracovného času, práca nadčas vzniká pred alebo po skončení určeného pracovného času. Ak je v pracovnom poriadku určený pružný pracovný čas, práca nadčas vzniká nad rozsah prevádzkového času (celkového pracovného času, ktorý je zamestnanec povinný odpracovať v pružnom pracovnom období).
Odmeňovanie Práce Nadčas
Za hodinu práce nadčas patrí zamestnancovi hodinová sadzba jeho funkčného platu zvýšená o 30 %, a ak ide o deň nepretržitého odpočinku v týždni, zvýšená o 60 % hodinovej sadzby funkčného platu. Ak sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodli na čerpaní náhradného voľna za prácu nadčas, patrí mu za každú hodinu práce nadčas hodina náhradného voľna. Za čas čerpania náhradného voľna patrí zamestnancovi funkčný plat, ktorý sa zúčtuje za čas čerpania náhradného voľna za prácu nadčas; zvýšenie podľa prvej vety za čas čerpania náhradného voľna zamestnancovi nepatrí.