
Pracovná zmluva so starobným dôchodcom predstavuje špecifickú oblasť pracovného práva, ktorá má svoje vlastné podmienky a nároky. Tento článok sa zameriava na objasnenie týchto podmienok, najmä s ohľadom na odchodné a iné súvisiace aspekty.
Pracovná zmluva so starobným dôchodcom sa riadi štandardnými ustanoveniami Zákonníka práce, avšak s určitými špecifikami. Dôležité je rozlišovať medzi nárokom na odstupné a odchodné, ktoré sú často zamieňané.
Nárok na odstupné vzniká zamestnancovi v prípade, ak zamestnávateľ ukončí pracovný pomer výpoveďou alebo dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a), b) alebo písm. c) Zákonníka práce, alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu. Zamestnancovi patrí odstupné aj v prípade, ak s ním zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou alebo dohodou z dôvodov, že zamestnanec nesmie vykonávať prácu pre pracovný úraz, chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, okrem prípadu ak si zamestnanec spôsobil pracovný úraz porušením predpisov o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci alebo pod vplyvom omamných látok.
Na rozdiel od odstupného, odchodné je jednorazová dávka, ktorú zamestnávateľ vypláca zamestnancovi pri prvom skončení pracovného pomeru po priznaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku (§ 76a ods. 1 Zákonníka práce). Podstatné je, že nárok na odchodné vzniká len raz - pri prvom skončení pracovného pomeru po priznaní dôchodku.
Zamestnancovi skončil pracovný pomer dohodou dňa 5.6.2024 a dňa 6.6.2024 dosiahol dôchodkový vek a vznikol mu nárok na starobný dôchodok. O jeho priznanie požiadal v Sociálnej poisťovni dňa 10.6.2024. V takomto prípade má zamestnanec nárok na odchodné, ak požiadal o starobný dôchodok do desiatich pracovných dní po skončení pracovného pomeru, čo spĺňa podmienky uvedené v zákone. Aj keď vo chvíli skončenia pracovného pomeru ešte nemal rozhodnutie SP o priznaní starobného dôchodku, podstatné je, že do 10 dní od skončenia pracovného pomeru podal o dôchodok žiadosť.
Prečítajte si tiež: Podmienky nároku na nemocenské dávky
Ak má zamestnanec viacero zamestnávateľov, rozhodujúci je ten pracovný pomer, ktorý skončí ako prvý po priznaní dôchodku. Nie je možné si „vybrať“, u ktorého zamestnávateľa si odchodné uplatníte neskôr, ak už predtým skončíte iný pracovný pomer. Ak by zamestnanec chcel získať odchodné od druhého zamestnávateľa (s vyšším príjmom), musel by najskôr ukončiť pracovný pomer u neho a až potom u prvého zamestnávateľa. Poradie skončenia pracovných pomerov je teda rozhodujúce.
Zákonník práce definuje štyri základné spôsoby skončenia pracovného pomeru:
Pri výpovedi zo strany zamestnanca sa pracovný pomer končí uplynutím výpovednej doby, ktorej dĺžka závisí od odpracovaného času u zamestnávateľa:
Výpovedná doba vždy začína plynúť od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede.
Okamžité skončenie pracovného pomeru je pre zamestnanca výnimočným riešením, ktoré môže využiť v presne vymedzených situáciách, ako napríklad:
Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku
Po skončení pracovného pomeru je zamestnávateľ povinný odovzdať zamestnancovi určité dokumenty:
Po skončení pracovného pomeru má zamestnanec voči úradom aj zamestnávateľovi ďalšie povinnosti:
Prečítajte si tiež: Dočasná pracovná neschopnosť: Ako postupovať
tags: #pracovná #zmluva #so #starobným #dôchodcom #podmienky