
Invalidný dôchodok predstavuje dôležitú sociálnu dávku pre občanov so zníženou pracovnou schopnosťou. Súčasne, pracovné právo a legislatíva týkajúca sa zdravotného postihnutia prinášajú špecifické aspekty, ktoré je potrebné zohľadniť. Tento článok sa zameriava na skúsenosti a práva spojené s právnym zastupovaním v kontexte invalidného dôchodku a pracovného pomeru.
Zákon osobám s invalidným dôchodkom prácu nezakazuje. Rozsah práce, ktorú invalidný dôchodca vykonáva, by mal byť v súlade s jeho zdravotným stavom. Forma pracovného pomeru nie je obmedzená.
Zákonník práce stanovuje maximálnu dĺžku pracovnej zmeny na 12 hodín pri nerovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase (§ 87 Zákonníka práce). Zamestnanci majú nárok na odpočinok medzi zmenami a minimálny týždenný odpočinok. Pri pracovnej zmene dlhšej ako 6 hodín má zamestnanec nárok na prestávku na odpočinok a stravovanie v trvaní najmenej 30 minút (§ 91 Zákonníka práce).
Zamestnávateľ je povinný vyplácať mzdu podľa skutočne odpracovaných hodín a podľa dohodnutej mzdy v pracovnej zmluve. Vyplácanie inej sumy "na ruku" a inej "na papieri" je nelegálne konanie (tzv. "šedá mzda"), čo predstavuje porušenie § 119 a nasl. Zákonníka práce a môže ísť aj o trestný čin.
Ak je zamestnanec riadne prihlásený do Sociálnej poisťovne a zamestnávateľ za neho odvádza poistné, má nárok na nemocenské dávky. Ak zamestnávateľ vedie zamestnanca na nižší úväzok, než v skutočnosti pracuje, okráda ho aj na odvodoch a dávkach.
Prečítajte si tiež: Právna pomoc a dlhy v Nitre
Zamestnávateľ je povinný viesť evidenciu pracovného času a vydať zamestnancovi výplatnú pásku. Ak zamestnávateľ vedie zamestnanca na 2 hodiny denne, hoci pracuje 14 hodín, ide o závažné porušenie zákona. V takýchto prípadoch sa odporúča kontaktovať inšpektorát práce (www.ip.gov.sk), kde je možné podať podnet aj anonymne. Súčasne je vhodné kontaktovať Sociálnu poisťovňu a preveriť, na aký úväzok je zamestnanec prihlásený.
Čiastočný invalidný dôchodca má rovnaké základné pracovnoprávne postavenie ako ostatní zamestnanci, pokiaľ ide o povinnosť pracovať nadčasy. Zákonník práce rozlišuje medzi bežnými zamestnancami a zamestnancami so zníženou pracovnou schopnosťou len v určitých prípadoch, najmä ak ide o prácu nadčas.
Práca nadčas je podľa § 97 Zákonníka práce možná len na základe príkazu zamestnávateľa alebo so súhlasom zamestnanca. Zamestnávateľ môže nariadiť prácu nadčas len v prípadoch, keď to vyžaduje vážny záujem zamestnávateľa, a to najviac v rozsahu 8 hodín týždenne a 150 hodín ročne. Celkový rozsah práce nadčas (nariadenej aj dohodnutej) nesmie presiahnuť 400 hodín ročne.
Ak je zamestnanec uznaný za osobu so zdravotným postihnutím (napr. je držiteľom preukazu ZŤP alebo má zníženú pracovnú schopnosť podľa posudku sociálneho zabezpečenia), zamestnávateľ by mal prihliadať na jeho zdravotné obmedzenia. V takom prípade sa odporúča predložiť zamestnávateľovi potvrdenie o zdravotnom stave a požiadať o individuálne posúdenie možnosti práce nadčas. Ak by nadčasy mohli ohroziť zdravie zamestnanca, zamestnávateľ je povinný zohľadniť tieto skutočnosti a môže mu prácu nadčas nariadiť len s jeho súhlasom.
V nepretržitej prevádzke je bežné, že pracovné zmeny pripadajú aj na víkendy. Zákonník práce to umožňuje, avšak aj tu platí, že zamestnávateľ musí prihliadať na zdravotný stav zamestnanca, ak je o ňom informovaný.
Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad povinností opatrovníka
Zamestnanec je počas PN chránený pred výpoveďou, aj keď PN trvá dlhšie ako jeden rok. Podľa § 66 ods. 1 Zákonníka práce, "Zamestnancovi so zdravotným postihnutím môže dať zamestnávateľ výpoveď len s predchádzajúcim súhlasom príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, inak je výpoveď neplatná. Tento súhlas sa nevyžaduje, ak ide o výpoveď dávanú zamestnancovi, ktorý dosiahol vek určený na nárok na starobný dôchodok, alebo z dôvodov ustanovených v § 63 ods. 1 písm. a) až c) a f)."
Najprijateľnejšou možnosťou je skončenie dohodou. Dohoda nie je viazaná na žiadny dôvod skončenia. Je vhodné sa dohodnúť so zamestnávateľom na konkrétnom dni skončenia. Podľa § 60 Zákonníka práce, "Ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom. Dohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú písomne. V dohode musia byť uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru, ak to zamestnanec požaduje alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) až c) a f)."
Ak už má zamestnanec schválený invalidný dôchodok, nie je rozhodujúce, kedy nastúpi do zamestnania po skončení PN. Dôchodok mu z dôvodu mzdy nezoberú ani nebudú krátiť. Môže poberať aj dôchodok aj príjem zo zamestnania.
Ak je podľa lekárskeho posudku pracovný limit zamestnanca 8 hodín denne, zamestnávateľ sa s tým bude musieť uspokojiť. S každou jednou zmenou pracovných podmienok musí zamestnanec súhlasiť. Podľa § 54 Zákonníka práce, "Dohodnutý obsah pracovnej zmluvy možno zmeniť len vtedy, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na jeho zmene." Uvedené teda nie je dôvod na výpoveď zo strany zamestnávateľa.
V zmysle ust. § 40 ods. 8 Zákonníka práce sa zamestnanec s invalidným dôchodkom považuje za zamestnanca so zdravotným postihnutím. Zamestnávateľ by sa o tejto skutočnosti dozvedel aj pri platení odvodov na zdravotné a sociálne poistenie.
Prečítajte si tiež: Starostlivosť o životné prostredie: Právny rámec
Je potrebné oznámiť zamestnávateľovi, že zamestnanec poberá invalidný dôchodok, lebo zamestnávateľ to aj tak zistí, ak ho prihlási na platenie odvodov do Sociálnej poisťovne. Priznaný invalidný dôchodok je potrebné zamestnávateľovi oznámiť, nie však zdravotný stav, resp. dôvod invalidity.
Oznámením skutočnosti o poberaní invalidného dôchodku bude zamestnanec viac chránený v zmysle ust. § 66 Zákonníka práce, kde "Zamestnancovi so zdravotným postihnutím môže dať zamestnávateľ výpoveď len s predchádzajúcim súhlasom príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, inak je výpoveď neplatná. Tento súhlas sa nevyžaduje, ak ide o výpoveď dávanú zamestnancovi, ktorý dosiahol vek určený na nárok na starobný dôchodok, alebo z dôvodov ustanovených v § 63 ods. 1 písm. a) až c) a f)."
Zdravotné postihnutie je poškodenie zdravia zapríčinené ochorením alebo úrazom, v dôsledku ktorého dochádza k funkčnej poruche osoby. Funkčná porucha je nedostatok telesných schopností, zmyslových schopností alebo duševných schopností fyzickej osoby, ktorý z hľadiska predpokladaného vývoja zdravotného postihnutia bude trvať dlhšie ako 12 mesiacov.
Sociálny dôsledok ťažkého zdravotného postihnutia (ŤZP) je znevýhodnenie, ktoré má fyzická osoba z dôvodu jej ŤZP v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých podmienok, a ktoré nie je schopná z dôvodu ŤZP prekonať sama. Pre priznanie statusu osoby s ťažkým zdravotným postihnutím musí byť funkčná porucha aspoň 50%.
O ťažkom zdravotnom postihnutí rozhoduje Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny a o invalidite Sociálna poisťovňa a rozhodujú podľa dvoch rôznych zákonov. Osobou s ťažkým zdravotným postihnutím môže byť dieťa aj dospelý. Dokladom o ťažkom zdravotnom postihnutí je preukaz fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, pomocou ktorého si jeho držiteľ uplatňuje rôzne výhody a zľavy.
S preukazom si osoba s ŤZP uplatňuje nárok na rôzne výhody a zľavy, ako napríklad:
Peňažné príspevky môže poberať osoba s ŤZP, ktorá je na takúto pomoc odkázaná. Odkázanosť posudzuje úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v posudku, ktorý vypracúva po podaní žiadosti o niektorý z príspevkov.
Ak v dôsledku svojej choroby človek potrebuje pomoc inej osoby s vykonávaním niektorých úkonov, môže mu byť poskytnutý peňažný príspevok na osobnú asistenciu alebo osoba, ktorá sa o neho stará môže poberať príspevok na opatrovanie.
Človek odkázaný na individuálnu prepravu môže požiadať o príspevok na kúpu motorového vozidla, príspevok na úpravu motorového vozidla, príspevok na prepravu alebo o príspevok na pohonné hmoty.
Ak je osoba s ŤZP odkázaná podľa posudku na pomôcku, môže mu byť poskytnutý príspevok na kúpu pomôcky, príspevok na výcvik používania pomôcky a príspevok na úpravu pomôcky. Osobe s ŤZP odkázanej na zdvíhacie zariadenie, môže byť poskytnutý peňažný príspevok na kúpu zdvíhacieho zariadenia.
Príspevok na úpravu bytu, príspevok na úpravu rodinného domu a príspevok na úpravu garáže slúži na to, aby sa byt, dom alebo garáž stali bezbariérovými.
Okrem pohonných hmôt možno kompenzovať aj zvýšené výdavky na diétne stravovanie, výdavky súvisiace s hygienou, opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia.
Centrum právnej pomoci (CPP) poskytuje právnu pomoc občanom, ktorí si pre nedostatok finančných prostriedkov nemôžu dovoliť platiť právne služby. CPP sa venuje civilným konaniam - spotrebiteľské, rodinné, pracovné právo, určovacie žaloby a pod., a samostatnou agendou je osobný bankrot. Bezplatná právna pomoc je určená osobám, ktorých príjem nedosahuje určitú hranicu odvíjajúcu sa od životného minima a počtu spoluposudzovaných osôb.
Ak sa žiadateľ domnieva, že rozhodnutie o invalidnom dôchodku nie je správne, napríklad jeho žiadosť o invalidný dôchodok bola zamietnutá alebo nesúhlasí so stanovenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, má právo do 30 dní od doručenia tohto rozhodnutia podať proti nemu odvolanie. Odvolanie sa podáva v Sociálnej poisťovni.
tags: #právne #zastupovanie #invalidný #dôchodok #skúsenosti