Predčasný dôchodca ako spoločník s.r.o. bez nároku na odmenu a odvody

Tento článok sa zaoberá problematikou predčasného starobného dôchodku v kontexte s podnikaním, konkrétne s postavením spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným (s.r.o.) bez nároku na odmenu. Cieľom je poskytnúť komplexný pohľad na to, ako sa táto situácia dotýka povinností voči Sociálnej poisťovni a aké obmedzenia platia pre poberateľov predčasného starobného dôchodku pri zárobkovej činnosti.

Podmienky nároku na predčasný starobný dôchodok

Jednou z hlavných podmienok pre priznanie predčasného starobného dôchodku je, že osoba nesmie vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá zakladá povinné dôchodkové poistenie. Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v § 67 ods. 4 stanovuje túto podmienku. Existuje však výnimka, podľa ktorej má nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku povinne dôchodkovo poistená SZČO, ak sa za SZČO považuje z dôvodu, že je držiteľom oprávnenia na podnikanie podľa osobitných predpisov, konkrétne podľa § 3 ods. 1 písm. d) živnostenského zákona.

Dôležité je tiež vedieť, že o predčasný starobný dôchodok nie je možné požiadať spätne, ako uvádza § 67 ods. 16 ZSP.

Príklady z praxe

Pre lepšie pochopenie si uveďme niekoľko príkladov:

  • Pani Antónia pracuje na dohodu o vykonaní práce.
  • Pán Alfonz je SZČO, živnostník.
  • Pani Alžbeta je zamestnaná na polovičný úväzok a súčasne je finančná poradkyňa na základe licencie NBS. Pani Alžbeta musí najneskôr k 30.9.2024 ukončiť zamestnanie, no činnosť finančnej poradkyne ukončiť nemusí, ako vyplýva z § 67 ods. 4 ZSP. Nárok na predčasný starobný dôchodok podľa § 67 ods. 4 ZSP má.
  • Pán Peter poberá predčasný starobný dôchodok od novembra 2023. V období od 1.1.2024 do 31.12.2024 má u zamestnávateľa uzatvorenú dohodu o pracovnej činnosti, pri ktorej si uplatnil odvodovú odpočítateľnú položku (OOP).
  • Pán Stanislav mal vydané rozhodnutie o priznaní predčasného starobného dôchodku k 22. V súlade s § 67 ods. 7 ZSP. Pán Stanislav bude na dohodu s OOP pracovať aj počas roka 2025.
  • Pani Sára mala vydané rozhodnutie o priznaní predčasného starobného dôchodku k 14. Od 1. Za mesiac december pani Sára dostala okrem pravidelnej odmeny 200 € aj špeciálnu ročnú odmenu 5000 €. Celková suma, ktorú mala v hrubom vyplatenú, dosiahla 5200 €.

Spoločník s.r.o. bez nároku na odmenu a odvody

Zo samotnej skutočnosti, že občan je spoločníkom s.r.o., nevyplýva automaticky povinnosť byť dôchodkovo poistený v Sociálnej poisťovni. Pokiaľ spoločník, resp. konateľ s.r.o. nepoberá odmenu za výkon funkcie, nie je prihlásený ako zamestnanec do Sociálnej poisťovne.

Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad: Mzdová kalkulačka a predčasný dôchodca

Odvody do zdravotnej poisťovne

Aj keď spoločník-konateľ bez nároku na odmenu neplatí odvody do Sociálnej poisťovne, odvody do svojej zdravotnej poisťovne platí ako samoplatca. Minimálny dobrovoľný zdravotný odvod na rok 2025 je 107,25 eura mesačne.

Zárobková činnosť a predčasný starobný dôchodok - limity

Poberateľ predčasného starobného dôchodku môže zarobiť v úhrne najviac 2400 € ročne za kalendárny rok. Tento limit sa sleduje vždy nanovo od začiatku kalendárneho roka a pokiaľ sa v nejakom kalendárnom mesiaci prekročí, Sociálna poisťovňa od nasledujúceho kalendárneho mesiaca zastaví výplatu predčasného starobného dôchodku.

Možnosti zárobkovej činnosti

Po priznaní predčasného starobného dôchodku je možné pracovať formou výpomoci rodinnému príslušníkovi bez pracovnej zmluvy. Táto možnosť sa vzťahuje na fyzickú osobu - podnikateľa - napr. s.r.o., ktorá má dvoch spoločníkov, ktorí sú príbuzní v priamom rade (starý rodič, rodič, dieťa, vnuk a vnučka) alebo sú súrodenci (brat alebo sestra). Súčasne musí platiť, že vypomáhajúci rodinný príslušník musí byť k podnikateľovi, resp. spoločníkovi s.r.o. v príbuzenskom vzťahu. Poberateľ predčasného starobného dôchodku tak môže pracovať v pozícii vypomáhajúceho rodinného príslušníka bez pracovnej zmluvy pri splnení vyššie uvedených podmienok - napríklad výpomoc manželke, ktorá je SZČO, výpomoc bratovi v jeho jednoosobovej s.r.o.

Odvody konateľa s.r.o. - rôzne scenáre

To, aké odvody sa vzťahujú na konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným (s.r.o.), závisí od toho, akým spôsobom je konateľ odmeňovaný.

Spoločník - konateľ bez nároku na odmenu

Pri jednoosobových spoločnostiach s ručením obmedzeným je bežné, ak spoločník-konateľ vystupuje ako osoba bez nároku na odmenu. Odvody do Sociálnej poisťovne neplatí, keďže za vykonávanie svojej funkcie neberie žiadne peniaze.

Prečítajte si tiež: Predčasný starobný dôchodok – info

Spoločník - konateľ s nárokom na odmenu

Konatelia a spoločníci s nárokom na odmenu nadobúdajú postavenie zamestnanca a z vyplatenej odmeny im vzniká zákonná povinnosť odvádzať odvody na zdravotné a sociálne poistenie. Okruh zamestnancov, na ktorých sa vzťahuje povinné sociálne poistenie, nie je v zákone taxatívne vymenovaný. Podmienkou je existencia právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem zo zárobkovej činnosti podľa § 3 ods. 1 písm. a), ods. 2 a 3 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, keď ide o príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) až h), m) ods. 2 alebo ods. 3 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.

Pravidelná vs. nepravidelná odmena

V závislosti od toho, či spoločník alebo konateľ má nárok na pravidelnú mesačnú odmenu alebo nárok na nepravidelnú odmenu, je zamestnávateľ povinný oznámiť registráciu zamestnanca (typ zamestnanca) do Sociálnej poisťovne. Po vyplatení odmeny má platiteľ príjmu povinnosť vypočítať, vykázať a odviesť príslušný rozsah sociálneho poistenia.

Odvody pri invalidnom a starobnom dôchodku

V prípade, že konateľ alebo spoločník bude poberať odmenu za výkon funkcie a súčasne je dôchodcom, uplatnia sa pri platbe poistného výnimky, ktoré sú ustanovené v zákone o sociálnom poistení. Poistné na invalidné poistenie neplatí poistenec, ktorý je dôchodkovo poistený po priznaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku alebo ak je poberateľom výsluhového dôchodku a dovŕšil dôchodkový vek, a invalidné poistenie neplatí ani zamestnávateľ za tohto zamestnanca. Poistné na poistenie v nezamestnanosti neplatí fyzická osoba, ktorej bol priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % a fyzická osoba, ktorá má priznaný invalidný dôchodok a dovŕšila dôchodkový vek, a poistenie v nezamestnanosti neplatí ani zamestnávateľ za tohto zamestnanca.

Vymeriavací základ a splatnosť poistného

Vymeriavací základ zamestnanca na sociálne poistenie tvorí príjem zo zárobkovej činnosti zamestnanca podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení, keď ide o činnosť vyplývajúcu z právneho vzťahu, ktorý zakladá právo príjem podľa § 5 ods. 1 písm. a) až h), m) a ods. 2 a 3 ZDP. Do vymeriavacieho základu nevstupujú príjmy, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené a príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnanca.

Splatnosť poistného je v prípade zamestnanca - spoločníka alebo konateľa a jeho zamestnávateľa (spoločnosti s ručeným obmedzením) určená rovnako ako pre ostatných zamestnávateľov. Poistné, ktoré platí a odvádza zamestnávateľ, t. j. poistné, ktoré zamestnávateľ platí a odvádza za seba ako za organizáciu a poistné, ktoré zamestnávateľ odvádza za zamestnanca, je splatné v deň určený na výplatu príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom zamestnanca. Ak je výplata týchto príjmov pre jednotlivé organizačné útvary zamestnávateľa rozložená na rôzne dni, poistné je splatné v deň poslednej výplaty príjmov zúčtovaných za príslušný kalendárny mesiac. Ak nie je taký deň určený, poistné je splatné v posledný deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa platí poistné.

Prečítajte si tiež: Zmeny v predčasných dôchodkoch

Úrazové a garančné poistenie

Zamestnávateľ vo vzťahu „k zamestnancovi“, ktorým je spoločník alebo konateľ (či už s nárokom na pravidelnú mesačnú odmenu alebo nepravidelnú odmenu podľa § 5 ods. 1 písm. b) ZDP, neplatí poistné na úrazové poistenie a poistné na garančné poistenie. Je to z toho dôvodu, že výkon funkcie konateľa, či výkon činností spoločníka pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti sa neuskutočňuje v pracovnoprávnom vzťahu, ale v obchodnoprávnom vzťahu podľa ustanovení Obchodného zákonníka.

Zmluva o výkone funkcie a mandátna zmluva

Konateľ, resp. spoločník vykonáva svoju funkciu buď na základe Mandátnej zmluvy podľa § 566 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorá nemusí byť písomná, alebo na základe Zmluvy o výkone funkcie konateľa, resp. Zmluvy o výkone funkcie spoločníka podľa § 66 ods. 6 Obchodného zákonníka. Ak konateľ, alebo spoločník nemá so spoločnosťou uzatvorenú žiadnu písomnú zmluvu, na vzťah medzi spoločnosťou a konateľom alebo spoločníkom sa primerane uplatnia ustanovenia obchodného zákonníka o mandátnej zmluve (§ 66 ods. 6 Obchod. zák, § 566 a nasl. Obchod. zák.). V prípade mandátnej zmluvy, ide zo zákona o odplatnú zmluvu, to znamená, že ak chce konateľ alebo spoločník vykonávať svoju funkciu bez nároku na odmenu, v takom prípade musí so spoločnosťou uzatvoriť písomnú Zmluvu o výkone funkcie konateľa alebo spoločníka, ktorá musí byť schválená valným zhromaždením a v ktorej sa uvedie, že výkon funkcie konateľa, alebo spoločníka je bezodplatný.

Pracovný pomer konateľa

Medzi spoločnosťou a spoločníkom, resp. konateľom je obchodnoprávny vzťah. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že výkon funkcie konateľa sa nemôže riadiť pracovnou zmluvou podľa Zákonníka práce, no konateľ spoločnosti, ale aj spoločník spoločnosti (bez ohľadu na to, či je, alebo nie je zároveň konateľom spoločnosti) môže byť popri tomto obchodnoprávnom vzťahu so spoločnosťou zároveň v pracovnom pomere so spoločnosťou (napr. konateľ spoločnosti môže popri funkcii konateľa zároveň zastávať pozíciu generálneho riaditeľa, administratívneho pracovníka, či inú pracovnú pozíciu v rámci spoločnosti).

Podiel na zisku

Každý spoločník (bez ohľadu na to, či je, alebo nie je zároveň konateľom) má nárok na podiel na zisku. Nárok na podiel na zisku má aj spoločník, ktorý je konateľom spoločnosti a poberá odmenu za výkon funkcie konateľa. Podiely na zisku sa vyplácajú z už zdaneného zisku s.r.o. po skončení účtovného obdobia. Podiel na zisku vyplatený spoločníkovi v roku 2025 ešte za rok 2016 nie je predmetom dane z príjmov fyzickej osoby a preto spoločníkov podiel na zisku za rok 2016 zdaneniu nepodlieha. Avšak od roku 2018 nastali v tomto smere zmeny. Spoločníkov podiel na zisku za rok 2017 až 2024 je predmetom dane z príjmov fyzickej osoby a to znamená, že spoločník musí takýto podiel na zisku vyplatený v roku 2025 za rok 2024 zvlášť zdaniť a to sadzbou 10% (resp. 35%, ak sú dividendy vyplácané do nezmluvného štátu, alebo sú prijímané z nezmluvného štátu).

Podiel na zisku vyplatený spoločníkovi, nie je vymeriavacím základom na platenie poistného na sociálne poistenie, t.j. Z podielu na zisku vyplateného v roku 2025 ešte za rok 2016 sa platia odvody na zdravotné poistenie a to vo výške 14 %, pričom výška maximálneho vymeriavacieho základu je 60-násobok priemernej mesačnej mzdy spred dvoch rokov.

Môže nastať aj taká situácia, že spoločnosť vyplatí podiel na zisku konateľovi, ktorý nie je spoločníkom spoločnosti, čiže nemá podiel na základnom imaní spoločnosti (podiel na zisku mu je vyplatený napr. V tomto prípade platí, že podiel na zisku vyplatený konateľovi v roku 2025 ešte za rok 2016 nie je predmetom dane z príjmov fyzickej osoby, t.j. podiel na zisku v tomto prípade zdaneniu nepodlieha. Avšak pokiaľ by sa jednalo o podiel na zisku vyplatený konateľovi bez účasti na základnom imaní v roku 2025 za rok 2017 až 2024, považuje sa za príjem zo závislej činnosti (§ 5 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov) a konateľ ho musí zdaniť spoločne so svojimi ostatnými príjmami (takýmito ďalšími príjmami môže byť napr. odmena za výkon funkcie konateľa, alebo mzda z pracovnoprávneho vzťahu, ak je konateľ zároveň aj zamestnaný, a pod.).

Ak konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným nemá účasť na základnom imaní, čiže nie je v spoločnosti zároveň aj jej spoločníkom, vyplatené podiely na zisku za rok 2017 až 2024 sa považujú za príjem zo závislej činnosti (§ 5 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov) a konateľ z nich musí zaplatiť odvody do Sociálnej poisťovne a aj do zdravotnej poisťovne spoločne so svojimi ostatnými príjmami.

Zmeny v postavení konateľov a spoločníkov od roku 2011

S účinnosťou od 1. januára 2011 nadobudli postavenie zamestnanca na účely zdravotného a sociálneho poistenia niektoré nové kategórie fyzických osôb, vrátane konateľov a spoločníkov, ktoré sa za túto kategóriu do konca roka 2010 nepovažovali. Táto zmena je dôsledkom novej koncepcie definície zamestnanca na účely zdravotného a sociálneho poistenia, ktorá bola ustanovená v novele č. 499/2010 Z. z. zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len ZZP), ako aj v novele č. 543/2010 Z. z. zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len ZSP).

tags: #predčasný #dôchodca #spoločník #bez #nároku #na