Predčasný starobný dôchodok a príprava nového zákona: Pohľad sociálnych partnerov

V kontexte prípravy nového zákona o predčasnom starobnom dôchodku sa objavujú rôzne názory a návrhy, ktoré ovplyvňujú jeho konečnú podobu. Sociálni partneri, ako sú zamestnanci, zamestnávatelia a štát, zohrávajú kľúčovú úlohu v tomto procese. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o tejto problematike, analyzovať rôzne aspekty predčasného starobného dôchodku a zhrnúť diskusie sociálnych partnerov o pripravovanej legislatíve.

Súčasný stav a zmeny v predčasnom starobnom dôchodku

Podľa súčasnej legislatívy má zamestnanec, ktorý poberá predčasný starobný dôchodok, možnosť dať u zamestnávateľa výpoveď, pričom mu plynie dvojmesačná výpovedná lehota. Počas tejto lehoty má zamestnanec nárok na výplatu dôchodku. Ak by však v zamestnaní pokračoval aj po uplynutí tejto lehoty, nárok na predčasnú penziu by stratil.

V minulosti navrhované zrušenie súbehu poberania predčasného dôchodku a zárobkovej činnosti nezískalo podporu v tripartite. Hoci sociálni partneri súhlasili so zmyslom zavedenia predčasnej penzie, ktorá mala pomôcť starším ľuďom, ktorí sa ťažko zamestnávajú, nesúhlasili s navrhovanou novelou. Táto novela by totiž podľa nich „trestala“ penzistov tým, že by zachovala výšku ich redukovaného predčasného dôchodku, hoci by sa im v pracovnom pomere budúci starobný dôchodok zvyšoval.

Valorizácia dôchodkov a ďalšie sporné body

Odborári sa stavajú proti navrhovanej zmene mechanizmu valorizácie dôchodkov. Od roku 2012 sa totiž navrhovalo, aby sa penzie nezvyšovali percentuálne, ale o pevnú sumu v závislosti od inflácie a priemerného dôchodku. Ministerstvo práce obhajuje tento návrh poukazom na zlý stav Sociálnej poisťovne a argumentuje, že nový systém by mal negatívne ovplyvniť skôr vyššie dôchodky.

Ďalším sporným bodom bolo skrátenie ochrannej lehoty v nemocenskom poistení zo súčasných 42 dní na sedem. Konfederácia odborových zväzov SR sa nestotožnila ani s rozšírením vymeriavacích základov zamestnancov pri platení odvodov sociálneho poistenia na odstupné, odchodné, príspevky zo sociálneho fondu či odmeny pri jubileách.

Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad: Mzdová kalkulačka a predčasný dôchodca

Zmeny v rodičovskom príspevku a dani z príjmov

Sociálni partneri diskutovali aj o zmenách v zákone o rodičovskom príspevku. Výška príspevku zostala stanovená na 256 eur pre rodičov, ktorí boli v posledných dvoch rokoch nemocensky poistení, a 164,22 eura pre tých, ktorí poistení neboli. Zamestnávatelia mali výhrady k rušeniu nezdaniteľnej časti základu dane pri treťom dôchodkovom pilieri, ktoré predpokladala novela zákona o dani z príjmov.

Vplyv zárobkovej činnosti na výšku dôchodku

Na zvýšenie priznaného dôchodku má vplyv zárobková činnosť starobného dôchodcu alebo predčasného starobného dôchodcu, ak sú splnené zákonom určené podmienky. Výkonom zárobkovej činnosti si takíto dôchodcovia môžu zvýšiť sumu svojho dôchodku.

Formy zárobkovej činnosti

Jednotlivé formy zárobkovej činnosti starobného dôchodcu a predčasného starobného dôchodcu sa odlišujú najmä v odvodových povinnostiach. Na zvýšenie dôchodku má vplyv zárobková činnosť, ktorá zakladá povinné dôchodkové poistenie, teda závislá činnosť zamestnanca na základe pracovnej zmluvy alebo dohody, výkon funkcie na základe mandátnej zmluvy, závislá činnosť na základe príkaznej zmluvy a činnosť SZČO.

Ak má fyzická osoba nárok na príjem zo závislej činnosti, ktorý sa považuje za zárobkovú činnosť, vzniká jej povinnosť platiť poistné. Ak starobný dôchodca alebo predčasný starobný dôchodca pracuje na základe pracovnej zmluvy alebo dohody, zamestnávateľ je povinný dodržiavať zákon o minimálnej mzde. Odmena za vykonanú prácu musí byť vyplatená najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca.

Ak dôchodca vykonáva funkciu štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu obchodnej spoločnosti alebo družstva, plynie mu príjem z obchodnoprávneho vzťahu na základe mandátnej zmluvy. Rovnako to platí aj v prípade príkaznej zmluvy. Ak ju dôchodca uzatvorí so zamestnávateľom podľa Občianskeho zákonníka tak, že má znaky závislej práce, príjem z nej je zdaňovaný a vzniká povinnosť platiť poistné.

Prečítajte si tiež: Predčasný starobný dôchodok – info

SZČO a povinnosti

SZČO je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov a dosahovala príjmy z podnikania, poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva, živnosti alebo z činností, ktoré nie sú živnosťou ani podnikaním. Povinnosť platiť poistné na sociálne poistenie vzniká poistencovi, teda aj starobnému dôchodcovi alebo predčasnému starobnému dôchodcovi, ktorý je SZČO, od 1. júla (resp. od 1. októbra, ak má SZČO predĺženú lehotu na podanie daňového priznania) kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti je mesačne najmenej 50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý 2 roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné.

Povinnosť platiť preddavky na poistné na zdravotné poistenie vzniká podľa zákona o zdravotnom poistení.

Pozastavenie predčasného starobného dôchodku

Sociálna poisťovňa prizná poistencovi predčasný starobný dôchodok najskôr 2 roky pred dovŕšením dôchodkového veku, ak ukončil zárobkovú činnosť v postavení zamestnanca, dohodára a SZČO a súčasne spĺňa podmienku dôchodkového poistenia najmenej 15 rokov. Sumu predčasného starobného dôchodku Sociálna poisťovňa určí tak, že výslednú sumu starobného dôchodku zníži o 0,5 % za každých začatých 30 dní od predpokladaného dňa vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku.

Osoba nemôže poberať predčasný starobný dôchodok v prípade, ak jej vznikne povinné dôchodkové poistenie. Do 28. februára 2013 mohol predčasný starobný dôchodca pracovať na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti bez straty predčasného starobného dôchodku. Od 1. marca 2013 však táto možnosť zanikla.

Zdaňovanie príjmov a odvodové povinnosti

Pri zdaňovaní príjmov poberateľa dôchodku sa uplatňuje odlišné zohľadňovanie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka v porovnaní s ostatnými daňovníkmi. Uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane závisí od výšky základu dane z aktívnych príjmov.

Prečítajte si tiež: Zmeny v predčasných dôchodkoch

Podľa zákona o zdravotnom poistení je zamestnanec definovaný ako fyzická osoba, ktorá vykonáva závislú činnosť. Rozdelenie zamestnancov na zamestnancov s pravidelným mesačným príjmom a zamestnancov s nepravidelným príjmom zákon o zdravotnom poistení neustanovuje. Osoba, ktorá má pozastavené poberanie predčasného starobného dôchodku, zdravotné poistenie platí od 1. januára.

Povinné dôchodkové poistenie SZČO vzniká až od 1. júla. Znamená to, že v prvom roku podnikania SZČO nie je povinne dôchodkovo poistená. Od 1. júla 2014 do 30. júna 2015 vzniká povinnosť SZČO platiť poistné vtedy, ak dosiahla príjem za rok 2013 vyšší ako 4 830 eur.

Vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej SZČO sa od 1. júla 2014 určuje ako podiel jednej dvanástiny základu dane z príjmov SZČO vynásobený koeficientom 1,486. Takto určený vymeriavací základ sa použije od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý mala povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená SZČO príjem.

Zvýšenie dôchodku a osobný mzdový bod

Zvýšenie dôchodku nie je automatické. Pri výpočte sumy dôchodkovej dávky je rozhodujúci osobný mzdový bod (OMB). Určí sa ako podiel osobného vymeriavacieho základu a všeobecného vymeriavacieho základu. Osobný mzdový bod sa zaokrúhľuje na 4 desatinné miesta nahor.

Priemerný osobný mzdový bod (POMB) sa po úprave podľa zákona o sociálnom poistení vynásobí aktuálnou dôchodkovou hodnotou (ADH). Dni dôchodkového poistenia sa prepočítavajú na roky. Priemerný osobný mzdový bod na určenie sumy dôchodkovej dávky sa podľa zákona o sociálnom poistení znižuje, ak suma POMB je vyššia ako 1.

Odchodné a priemerné dôchodky

Odchodné podľa Zákonníka práce patrí zamestnancovi najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku. Zamestnávateľ nie je povinný poskytnúť zamestnancovi odchodné, ak sa pracovný pomer skončil podľa § 68 ods. 1 Zákonníka práce. Výplata odchodného sa odvíja od predloženia dokladu o podaní žiadosti o dôchodok alebo rozhodnutia Sociálnej poisťovne zamestnancom zamestnávateľovi.

Na konci februára bol priemerný mesačný dôchodok 399,5 eura, čo znamená, že vzrástol oproti minulému roku o 11,8 eura. Predčasný starobný dôchodok, ktorý ku koncu februára dostávalo 21,8 tisíc penzistov, dosahoval v priemere 394 eur.

Zmeny v Zákonníku práce a starobnom dôchodkovom sporení

V roku 2014 bola schválená novela zákona o starobnom dôchodkovom sporení, ktorá sa dotkla aj Zákonníka práce. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny do návrhu novely zákona o starobnom dôchodkovom sporení zahrnulo aj zmeny, ktorými sa mení a dopĺňa Zákonník práce. Návrh zákona, ktorý mal riešiť najmä vyplácanie dôchodkov z druhého penzijného piliera, priniesol aj novinku v podobe obmedzenia trvania dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru. Rezort práce v novele navrhol obmedziť trvanie dohody o vykonaní práce najviac na jeden rok.

Diskusia o daňovom tajomstve

Ministerstvo financií SR chce otvoriť diskusiu o prípadnom zrušení daňového tajomstva. Štát by mohol zverejňovať napríklad zoznam firiem, ktoré platia a neplatia daň z príjmu.

Starobné dôchodkové sporenie a legislatívne zmeny

Zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení upravuje druhy dôchodkov starobného dôchodkového sporenia, podmienky a formy ich vyplácania. Obsahuje aj niektoré ustanovenia týkajúce sa vyplácania dôchodkov a podmienky výplaty nasporenej sumy v prípade smrti sporiteľa. Keďže vyplácanie dôchodkov zo starobného dôchodkového sporenia (II. pilier) sa začalo v roku 2015, bolo potrebné upraviť oblasti, ktoré v súčasnej právnej úprave absentovali.

Navrhuje sa, aby sa zo starobného dôchodkového sporenia vyplácal starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok a pozostalostné dôchodky. Jednotlivé druhy dôchodkov budú môcť vyplácať poisťovne, poisťovne z iného členského štátu a zahraničné poisťovne, ktoré majú na území Slovenskej republiky oprávnenie vykonávať poisťovaciu činnosť v poistnom odvetví „poistenie týkajúce sa dĺžky ľudského života, ktoré je upravené právnymi predpismi z oblasti sociálneho poistenia“.

Účelom starobného sporenia je spolu s dôchodkovým poistením (I. pilier) zabezpečiť príjem v starobe a pozostalým pre prípad smrti. Keďže starobné dôchodkové sporenie je súčasťou základného dôchodkového systému, navrhuje sa, aby sa starobné dôchodky a predčasné starobné dôchodky z II. piliera vyplácali vo forme doživotného dôchodku.

Sociálna poisťovňa zriadi a bude spravovať centrálny informačný ponukový systém, a to najmä na účely sprostredkovania výberu dôchodku zo systému starobného dôchodkového sporenia. Jeho využitie bude povinné pre každého sporiteľa, ktorému sa bude vyplácať doživotný dôchodok alebo dočasný dôchodok. Ponuka dôchodku predložená poisťovňou prostredníctvom tohto ponukového systému bude pre poskytovateľa záväzná.

tags: #predčasný #starobný #dôchodok #príprava #zákona #sociálni