
Predstieranie mentálneho postihnutia je komplexný fenomén, ktorý sa môže vyskytovať z rôznych dôvodov a v rôznych kontextoch. Táto téma je dôležitá z hľadiska psychologického, sociálneho a pedagogického, a preto si zaslúži hlbšiu analýzu. Cieľom tohto článku je preskúmať skúsenosti s predstieraním mentálneho postihnutia, pričom zohľadníme rôzne perspektívy a faktory, ktoré môžu k tomuto javu prispievať.
V kontexte predstierania mentálneho postihnutia je dôležité venovať pozornosť aj problematike nadania. Nadané deti s nadpriemernou úrovňou majú často odlišné potreby a vyžadujú si špecifický prístup vo vzdelávaní. Distinctiveness (výnimočnosť) je u týchto detí často favorizovaná, a preto je dôležité, aby vzdelávanie nadaných jedincov bolo zamerané na rozvíjanie ich talentov a potenciálu. Existujú rôzne prístupy k vzdelávaniu nadaných detí, od kombinovanej edukácie po integrovanú edukáciu.
Na druhej strane spektra sa nachádzajú deti s mentálnym postihnutím. V psychológii a patopsychológii sa používajú rôzne metódy na identifikáciu a diagnostiku mentálnej retardácie. Jednou z nich je kategorická schéma pozorovania, ktorá sa zameriava na rôzne aspekty správania a kognitívnych funkcií. Táto schéma obsahuje kategórie ako generalizácia, hypotetické predpoklady, mentálna reprezentácia osoby a klamstvo a predstieranie.
Výskum ukázal, že táto schéma môže byť užitočná pri rozlišovaní medzi osobami s ľahkou mentálnou retardáciou a osobami s autizmom s pridruženou mentálnou retardáciou. Napríklad, štúdia zistila rozdiel v kategórii 4 - klamstvo a predstieranie - medzi týmito dvoma skupinami.
Kategória klamstvo a predstieranie je obzvlášť zaujímavá v kontexte predstierania mentálneho postihnutia. Predstieranie môže mať rôzne formy a motivácie. Niektorí jedinci môžu predstierať mentálne postihnutie z dôvodu získania pozornosti, vyhnutia sa povinnostiam alebo manipulácie s okolím.
Prečítajte si tiež: Perspektívy na predstieranie mentálneho postihnutia
Dôležitým aspektom v kontexte predstierania mentálneho postihnutia je aj sociálna adjustácia a sebahodnotenie. Deti, ktoré predstierajú mentálne postihnutie, môžu mať problémy s individuálnou a sociálnou adjustáciou v triede. Ich úroveň sebahodnotenia školskej úspešnosti môže byť nízka, čo môže prispievať k ich správaniu.
Integrácia a inklúzia detí s postihnutím do bežných škôl je dôležitý cieľ, ale prináša so sebou aj určité výzvy. Je dôležité zabezpečiť, aby tieto deti mali dostatočnú podporu a aby sa cítili akceptované a rešpektované. V niektorých prípadoch sa môže uplatňovať tzv. obrátená integrácia, kde žiaci bez telesného hendikepu sú integrovaní do tried s deťmi s telesným postihnutím.
Štúdie ukázali, že medzi žiakmi s telesným hendikepom a žiakmi bez telesného hendikepu (tzv. obrátená integrácia) neexistuje žiadny významnejší rozdiel v úrovni úzkostlivosti. To naznačuje, že integrácia môže byť úspešná, ak sa realizuje správne a s dostatočnou podporou.
Z existenciálneho analytického pohľadu je dôležité venovať pozornosť etiopatogenéze emocionálnych porúch, ktoré sa vzťahujú ku škole. Seberealizačná komponenta zohráva kľúčovú úlohu v tomto procese. Strata seba samého, ako ju vnímali existencialisti S. Kierkegaard a K.
Pri intervenciách a terapii je dôležité zohľadniť individuálne potreby a motivácie jedinca, ktorý predstiera mentálne postihnutie. Terapia by mala byť zameraná na zlepšenie sebahodnotenia, sociálnej adjustácie a zvládanie emócií. V niektorých prípadoch môžu byť užitočné aj brain exercises, ktoré sa používajú pri ovplyvňovaní dyslektických porúch.
Prečítajte si tiež: Hlbšia analýza predstierania mentálneho postihnutia
Rozvíjanie tvorivosti je dôležité pre všetky deti, vrátane tých, ktoré predstierajú mentálne postihnutie. Tvorivosť môže byť zdrojom sebarealizácie a môže pomôcť deťom nájsť zmysel života.
Pred 20 rokmi svet šokovala správa o podvode, ktorého sa dopustil na paraolympiáde v Sydney tím španielskych basketbalistov. Ku zlatu vtedy došiel bez porážky vďaka tomu, že väčšina jeho členov iba predstierala mentálnu retardáciu. Ako sa nakoniec na tento podraz duchu fair play prišlo? A kto za ním stál a zarábal na ňom?
Španielski basketbalisti pri úvodnom zápase paraolympijského turnaja proti Portugalsku za potlesku tribún rýchlo viedli o 30 bodov, keď tu náhle od trénera prišiel pri time-outu zvláštne pokyn. "Chlapci, neblbnite a trochu zložte nohu z plynu. Ešte spoznajú, že ste zdraví," povedal potichu. Táto veta a aj celý príbeh mali na veky vekov zostať skryté pred športovou verejnosťou. Lenže nikto vtedy netušil, že jeden muž už má v hlave plán na budúce veľké odhalenie tohto najväčšieho podvodu v histórii paralympijského športu. Volal sa Carlos Ribagorda.
Basketbal hral v tej dobe tento chlap úspešne v amatérskych ligách, vedľa toho ale externe spolupracoval s vydavateľom magazínu Capital. Neskôr napísal napríklad aj politologickú knihu o mladých pravicových politikoch. Rozhodne teda nevyzeral ako niekto, kto trpí nejakou psychickou poruchou.
Ako je teda možné, že sa napriek tomu stal jednou z opôr tímu mentálne postihnutých španielskych basketbalistov? "Päť mesiacov pred olympiádou ma proste do tohto tímu pozvali. Najprv som to nechápal. A prišlo mi tiež dosť divné, že v mužstve boli po celú prípravu len zdraví hráči. Spoluhráči z tímu aj tréneri mi ale potom povedali, že rovnako všetci vedia, že šport mentálne postihnutých je fraška. V tej chvíli som si povedal, že sa tomu pozriem na kĺb. Dohodol som sa s vydavateľom, že pripravím reportáž, ktorá celý ten podvod odhalí," spomína Ribagorda.
Prečítajte si tiež: Podmienky podpory po dovŕšení 18 rokov
Tesne pred olympiádou potom vraj paralympijský tím dva mentálne postihnutí basketbalisti z Madridu predsa len doplnili. Ale ďalších desať reprezentantov išlo na paraolympiáde bez toho, že by trpelo akúkoľvek retardáciou, čo znamená IQ okolo sedemdesiatky a nižšie. Španieli potom prešli turnajom ako nôž maslom. Postupne vyhrali všetky zápasy v skupine, v semifinále zdolali Poľsko a vo finále Rusko. To dalo tímu podvodníkov zabrať najviac, padlo nakoniec po výsledku 63:87. "Úprimne si myslím, že minimálne traja ich hráči boli vtedy tiež úplne zdraví," spomínal potom Ribagorda.
Podľa neho väčšina zdravých hráčov španielskeho tímu brala paralympijským predovšetkým ako dobre platený výlet do Austrálie. Prečo dobre platený? Víťazný tím mal totiž od národného olympijského výboru sľúbené za víťazstvo 200 tisíc dolárov. Už počas paralympiády však napriek odporúčaniu hrať na pol plynu začali výkonnosť Španielov spochybňovať niektorí súperovi. "Úprimne minimálne traja ich hráči by mohli z fleku hrať prvú austrálsku ligu. To, čo vie s loptou, som ešte u žiadneho mentálne postihnutého nevidel," povedal jeden z trénerov domáceho výberu.
Rozsiahle vyšetrovanie tohto podvodu sa nakoniec ťahalo neuveriteľných 13 rokov. A hlavnou postavou celého príbehu sa postupne stal Fernando Martín Vincente. Tento muž patril k najmocnejším postavám svetového paralympijského hnutia. Vincente dlho všetko zapieral, ale nakoniec bol uznaný vinným z podvodu. Odstúpil zo všetkých funkcií, ospravedlnil sa verejnosti, basketbalisti potom potupne vrátili zlaté medaily.
Miro sa venuje špeciálnej pedagogike, odbor canisterapia. Pomáha znevýhodneným deťom a prežíva neopísateľné chvíle, keď vidí, ako sa deti dokážu prekonať. Doma má štyroch psov a dvaja sú umiestnení v rodinách. Do práce bráva všetky, pričom každý pes je určený na niečo iné. Jeden na aktivačné práce, druhý na motivačné a Clark je na všetko. Robí motivačné cvičenia, jemnú aj hrubú motoriku plus fyzioterapiu. Jeden z psov však prestáva robiť a odchádza do dôchodku.
Na skúškach sa psovi robí to najhoršie, čo sa môže, aby sa zistili jeho reakcie, či zaútočí. Ak by mal, dostáva obmedzenie v rámci aktivačných prác. Psy trénuje od narodenia a na skúškach boli s nimi, keď ich sám vycvičil. S prácou začína hneď, ako pes príde k nim a zvyká si na všetko.
Riešia všetky postihnutia, pričom práca je cielená na pohybové ústrojenstvo. Pes je absolútne na všetko, samozrejme, aj pre zdravé deti. Aj pre ne je to dobré, lebo doba je iná a deti sú často nervózni, prenášajú to na deti a potom sú oni nervózne. Krúžok je neskutočne úspešný u tých, ktorí sa prihlásia.
Ľudia majú predstavu, že pes príde a deti ho hladkajú. Uvoľnenie je dôležité, ale v princípe to nič nedáva. Dieťa musí so psom pracovať, je jedno s ktorým. Napríklad, jeden chlapec nevedel napočítať do štyroch. Musel ich ale najskôr postupne napočítať, aby mu mohol dať piškótu. Potom postupovali a skončili pri desiatke. Dieťa musí urobiť všetko, aby mu mohol dať piškótu a používa sa aj technika, kde dieťa povie nejaký povel a Miro ho za ním tomu psovi ukáže.
Medzi klientmi sú aj deti s naozaj ťažkými mentálnymi retardáciami. Jeden chlapec vôbec nechodí, je to vozíčkar. Snažia sa spraviť, aby prišiel ku Clarkovi. Miro hovorí, že s deťmi robiť nebudú, ak im to ubližuje a plačú. Robí s nimi a sú úžasné.
Pokroky sú viditeľné. Jeden príbeh je o chlapcovi zo Zámkov, ktorý mal tú najťažšiu formu autizmu a do večera len vrieskal. Začali k nim chodiť a najskôr si psy nevšímal, ale potom ich začal napodobňovať a dokonca pohladkal vlastnú mamu. Jeho mama prvýkrát pocítila, ako ju pohladkal. Sú to neopísateľné emočné chvíle. Psy sú neskutočne unavení a po práci štyri hodiny vkuse spia. Robievajú štyri až päť hodín denne a majú svoj režim. Vedia, kedy idú do práce, kedy žrať a kedy von a vedia rozoznať, v akom zariadení sú.
Ľudia sa zhrozia, keď počujú, že prídu s pitbulom, lebo majú predstavu o bolestivosti. Deti s mentálnym postihnutím majú často nekoordinované pohyby, nemajú cit a namiesto hladkania psa zbijú.
Otec Eliáš hovorí o dôležitosti stretnutia s Ježišom ako uzdravovateľom. Zdôrazňuje, že nestačí len hovoriť o Ježišovi, ale je potrebné s ním nadviazať osobný vzťah a nechať sa ním uzdraviť. Uzdravenie môže byť duchovné, telesné alebo vnútorné.
Vnútorné uzdravenie sa zameriava na objavenie a uzdravenie zranení z minulosti, ktoré ovplyvňujú naše súčasné postoje a správanie. Otec Eliáš zdôrazňuje, že korene mnohých našich súčasných problémov sú v minulosti a je potrebné sa s nimi vyrovnať.
Dôležitou súčasťou uzdravovania je odpustenie sebe i iným. Nedostatok odpustenia vedie k sebaodmietaniu a prežívaniu pocitov viny, strachu a nepokoja. Tiež zdôrazňuje, že je potrebné prijímať svoje neúspechy a zlyhania a uvedomiť si svoju ohraničenosť.
Modlitba dýchania je jednou z dynamík, ktoré používa Boh. Boh nám dal telo, prostredníctvom ktorého ho môžeme chváliť. Dýchanie znamená dávať život, dušu. Pri modlitbe dýchaním sa snažíme vdychovať Pána a vžiť sa do jeho prítomnosti. Zatvoríme oči a vstúpime do Božej prítomnosti. S výdychom sa zbavujeme úzkosti, blokov a problémov a s nádychom prosíme Ježiša, aby naplnil našu prázdnotu.
Uzdravenie sa môže pozerať z viacerých hľadísk: intelektuálnom, sexuálnom, spoločenskom či duchovnom. Osobitne sa zameriavame na vnútorné uzdravenie, ktoré sa týka emocionálnej dimenzie.
Na otázku, či je islam hrozbou pre pokoj vo svete sa ťažko odpovedá. Islam má niekoľko rôznych vetiev a iba niektorí islamskí teológovia podnecujú myšlienky militantného šírenia. Potom ide už len o územné rozšírenie toho ich výkladu, čo sa práve v posledných mesiacoch deje v oblasti bývalých štátov Irak a Sýria. Ďalší problém je v tom, že tie pokojnejšie islamské prúdy ostali spočiatku ticho, keď radikáli začali útočiť. Aspoň doteraz tomu tak bolo. Radikáli z IS tam teraz vraždia aj moslimov, čo nie sú ich zamerania.
tags: #predstieral #20 #rokov #mentalne #postihnutie #príbehy