Prekrytie strechy šindľom kostola: História a vývoj Topoľčianskeho regiónu

Úvod

Topoľčiansky región, bohatý na historické udalosti a kultúrne dedičstvo, prešiel zložitým vývojom od najstarších čias až po súčasnosť. Územie bolo svedkom prítomnosti rôznych etník a kultúr, ktoré zanechali nezmazateľnú stopu v jeho histórii. Od Keltov a Germánov, cez Slovanov a Maďarov, až po vplyv Habsburgovcov a Československa, región Topoľčian bol vždy na križovatke významných historických udalostí.

Najstaršie osídlenie a príchod Slovanov

Najstaršie archeologické nálezy v lokalite Topoľčian siahajú až do staršej doby kamennej (40 000 rokov pred n. l.). Intenzívnejšie bolo toto územie osídlené v praveku, konkrétne v mladšej dobe bronzovej (1200-700 pred n. l.). V mladšej dobe železnej (400-200 pred n. l.) obývali toto územie Kelti, staroveké indoeurópske kmene, ktoré osídľovali územia dnešného Francúzska (Gália), Britských ostrovov, Čiech, Slovenska, časti Španielska, severného Talianska, Nemecka a Malej Ázie. Kelti boli známi ako odvážni bojovníci a zruční remeselníci.

Neskôr, v 4. storočí pred n. l. až v 1. storočí n. l., prenikali do Karpatskej kotliny Germáni. Koncom 4. storočia sa objavili Huni, ktorí vyvolali sťahovanie národov. V 6. storočí prišli Avari. Slovania na toto územie doputovali z pravlasti, ktorá sa lokalizuje medzi rieky Visla a Dneper, oblasť Pripjaťských močiarov, Baltského mora, a dokonca aj Balkánu. Počiatky slovanského osídlenia v Karpatskej kotline sa datujú do rokov 454-568, čo sa spája so sťahovaním národov. V lokalite dnešných Topoľčian sa slovanské etnikum objavuje pred 9. storočím. Tok rieky Nitry vytvoril v oblasti Topoľčian viacero ramien, v ktorých okolí prevažoval topoľový porast, a tak osadníkov nazývali Topoľčaně.

V rokoch 623-658 bola lokalita súčasťou štátneho útvaru Slovanov Samova ríša a na prelome 7.-8. storočia vzniknutého Nitrianskeho kniežactva - Pribina.

Uhorské kráľovstvo a stredoveké Topoľčany

Najsilnejším náčelníckym rodom v maďarskom kmeňovom zväze boli Arpádovci. Gejza utvoril okolo roku 970 Uhorské kniežatstvo v Zadunajsku. Po Gejzovej smrti v roku 997 sa jeho syn Štefan (asi 975-1038) stal v rokoch 997-1000/1001 veľkokniežaťom Uhorska a v rokoch 1000/1001-1038 prvým kráľom Uhorska - Štefan I. Územia Slovenska sa zmocňovali postupne. Územie Topoľčianskeho okresu patrí medzi tie časti Slovenska, v ktorých niet archeologických dokladov o prítomnosti starých Maďarov v prvej polovici 10. storočia.

Prečítajte si tiež: Bezpečná likvidácia eternitu

V priebehu 11. storočia sa stali Topoľčany trhovým a mýtnym miestom a sídlom fary. Najstaršia doložená písomná zmienka o Topoľčanoch je v zachovanej darovacej listine z roku 1235 uhorského kráľa Bélu IV. Po vpáde Mongolov v roku 1241 sa v priebehu 70-tych rokov 13. storočia ocitli Topoľčany v rukách magnátskeho rodu Čákovcov a boli obohnané hradbami (priekopy, palisády i kamenné bašty). Hrad nad obcou Hornouc (Podhradie) bol stavaný Čákovcami na prelome 13.-14. storočia.

Husitské obdobie a boje v regióne

V rokoch 1431-1435 ovládli mesto husiti pod vedením Prokopa Holého. V roku 1433 bol veliteľom posádky hajtman sirotkov Jan Šmikovský zo Žďáru, ktorého dosadil Jan Tovačovský z Cimburka, moravský zemský hajtman. Ten v okolí Topoľčian spolupracoval so slovenskými husitmi Ladislavom z Ludaníc, Štefanom z Dolnej Krnče, Tomášom Kerekom z Lipníka, Jurajom z Bošian a so Štefanom a Petrom z Chrabrian. Ním podporovanú posádku v Topoľčanoch v apríli a v septembri 1434 obliehal Petr Čech z Levíc. Kapitánom topoľčianskych husitov bol v rokoch 1433-1435 Jan Čapek zo Sán, husitský poľný hajtman a hlavný hajtman sirotkov v rokoch 1431-1434. V roku 1434 topoľčianski husiti dobyli Bánovce. V roku 1435 sprostredkoval Jan Čapek odstúpenie husitskej posádky z Topoľčian.

V roku 1446 Pongrác II. zo Svätého Mikuláša, magnát a správaním lúpežný rytier, prepadol Jana Jiskru v jeho meste Topoľčany, ale Jiskrovi sa podarilo ujsť. Pongrác mesto vypálil a ukoristil stovky koní. V roku 1451 porazil Ján Jiskra v bitke pri Lučenci Jánosa Hunyadiho.

Protiturecká obrana a obdobie Habsburgovcov

V 16. a 17. storočí protiturecká obrana často upadala. Uhorská šľachta sa totiž neraz starala viacej o sprisahania a povstania voči Habsburgovcom než o obranu proti vpádu Turkov, v ktorých videla skôr spojencov (sprisahanie Františka Bebeka 1546-1549, povstanie Štefana Bocskaya 1604-1606, povstanie Gabriela Bethlena 1619-1626, povstanie Juraja I. Rákocziho 1644-1645, Vešeléniho sprisahanie 1664-1671, Tököliho povstanie 1678-1687 a povstanie Františka II. Rákocziho 1703-1711). V roku 1526 sa odohrala pri Mohácsi bitka medzi Uhorskom, vedeným kráľom Ľudovítom II. a Osmanskou ríšou, vedenou sultánom Süleymanom I. Víťazstvo Osmanov viedlo k rozdeleniu Uhorska na niekoľko storočí medzi Osmanskú ríšu, Habsburskú monarchiu a Sedmohradské kniežatstvo. V tejto situácii mnohí Uhri považovali Habsburgovcov za jedinú silu, ktorá dokáže krajinu brániť pred Turkami. Habsburgovci získali uhorskú korunu v roku 1526, ale faktická kontrola nad celým územím Uhorska nastala až neskôr, keď bola krajina postupne oslobodená od osmanskej nadvlády v 17. storočí.

V roku 1804 bola habsburská monarchia transformovaná na Rakúske cisárstvo a v rokoch 1804-1867 bolo Uhorsko súčasťou Rakúskeho cisárstva. Nagy-Tapolcsány boli hlavným trhom pre vlnu a významnými trhmi s obilím.

Prečítajte si tiež: Odstraňovanie snehu zo strechy: Sprievodca náradím

Tovarníky a rod Forgáchovcov

Panstvo v Tovarníkoch tvorili hradné panstvo v Topoľčanoch a panstvá v Ludaniciach a Kovarciach. Po vymretí Országhovcov v roku 1567 bolo panstvo rozdelené na viacero podielov. Príbuzenskými zväzkami sa jeden z nich stal majetkom Krištofa Ungnada. Vdova po ňom sa v roku 1590 vydala za Zsigmonda Forgácha, ktorý sa tak stal vlastníkom Ungnadovho podielu. V roku 1595 získal Zsigmond Forgách kúpou do zálohu celé panstvo a v roku 1601 si vymohol donáciu na celý majetok od Rudolfa I. Krátko na to začal stavať v Tovarníkoch kaštieľ. Výstavba bola dokončená v roku 1610. Tovarníky sa tým stali reprezentačným sídlom šľachtickej rodiny a sídlom správy panstva. V tom čase tu sídlil provízor (správca) a hospodárski úradníci. Pri kaštieli bol panský majer, pivovar, panské polia a lúky, o obhospodarovanie ktorých sa starali štyria šafári, traja drábi (strážnici), majerník, záhradník a dvaja pastieri.

Počas posledného a neúspešného protihabsburského stavovského povstania sedmohradského kniežaťa Ferencza II. Rákocziho boli majetky Šimonovi Forgáchovi konfiškované pre jeho účasť na strane povstalcov. Panstvo Tovarníky v roku 1718 odkúpil od štátu Peter Berényi s manželkou Klárou Hölgyiovou.

Berényiovci a Traunovci v Tovarníkoch

Berényiovci, ktorí už od polovice 16. storočia sídlili na území Nitrianskej stolice a vlastnili majetky v Horných Obdokovciach a okolí, získali v 18. storočí panstvo Ludanice a k pôvodnému panstvu pripojili aj Chrabrany a Veľké Dvorany. Vlastníkmi panstva sa Berényiovci stali sobášom Ondreja Berényiho (1550) s Katarínou Onoriovou, vdovou po Michalovi Dvoranskom. V roku 1641 získali Berényiovci aj panstvo Krušovce. V majetku rodiny ostalo až po rok 1860, keď po smrti Lajosa Berényiho bolo rozpredané.

Vnučka Petra Berényiho, dcéra Márie Terézie Berényiovej a Jozsefa Erdödyho, Katarína Gabriela, sa v roku 1733 vydala za Františka Jozsefa Trauna, ktorý týmto sobášom získal panstvo Tovarníky, Ludanice a majetok Malé Brestovany. Traunovci nadobudli v Uhorsku indigenát v roku 1647 a plukovník Ernest Traun dostal od Ferdinanda III. v roku 1653 titul nemeckého ríšskeho grófa s predikátom von Abensperg. Títo Traunovci získali prostredníctvom manželstva s Katarínou Gabrielou Erdödyovou celé panstvo tovarnícke, ludanické a Malé Brestovany. Po smrti Karla Trauna prevzal celé panstvo Františkov syn Anton Traun a po jeho smrti prešiel na jeho synov Františka Xavéra Trauna von Abensperg a Františka Serafína Trauna von Abensperg.

Stummerovci a zánik veľkostatku

Traunovci vlastnili tieto majetky až do roku 1835, keď ich predali Alžbete, vdove po kancelárovi grófovi Jozsefovi Erdödym. Dňa 5. mája 1868 bola v kaštieli v Tovarníkoch uzavretá kúpnopredajná zmluva na panstvo medzi grófkou Alžbetou Mels-Colloredo a bratmi Karlom (1826-1874), Augustom (1827-1909) a Alexandrom (1831-1914) Stummerovcami, ktorí ho kúpili za 450 tisíc zlatých a za domy vo Viedni. Celý veľkostatok v Tovarníkoch sa tak dostal do rúk Stummerovcov. Po smrti Karla Stummera, v roku 1882 pri delení majetkov medzi bratmi, pripadol veľkostatok Augustovi Stummerovi. Barón August Stummer získal titul baróna v roku 1884.

Prečítajte si tiež: Typy pomôcok na zhadzovanie snehu

Začiatkom 20. storočia sa držba veľkostatku rozdelila medzi viacerých účastinárov. Veľkostatok definitívne zanikol pri druhej pozemkovej reforme v roku 1945. Správa majetkov veľkostatku sa až do druhej polovice 19. storočia často menila. V roku 1922 mal správu majetkov na starosti prefekt, v Topoľčanoch a Ludaniciach sídlili provízori. Topoľčianskemu provízorovi podliehali dvorskí v Hornom Riadku, Krušovciach a Horných Obdokovciach.

Topoľčany v Československu a moderná doba

Od 10. decembra 1918 oficiálne skončila maďarská vláda v Topoľčanoch a Topoľčany sa stali súčasťou Československa. Ale ešte aj v roku 1919 muselo Československo brániť svoju územnú celistvosť proti Červenej armáde Maďarskej republiky rád, ktorá si robila nároky na územie Felvidéku. Generál Milan Rastislav Štefánik (1880-1919) bol prvý československý minister vojny.

V 50. rokoch 20. storočia sa začalo s výrobou sladu plzenského typu a od roku 1964 sa začalo vyrábať svetoznáme topoľčianske pivo. V roku 2010 bola produkcia piva ukončená.

Zrušenie šľachtictva a pozemková reforma

Paragraf §106 ÚL odsek neuznáva „výsady pohlavia, rodu a povolania" a odsek 3 „tituly smú byť udelené, len pokiaľ označujú úrad alebo povolanie". Týmito paragrafmi vylučuje Ústava akúkoľvek pozitívnu právnu úpravu šľachtictva ako inštitútu, ktorý uznáva nerovnosť ľudí podľa pôvodu. Zákon č. 61/1918 Sb., ktorým sa zrušuje šľachtictvo, rády a tituly a zákon č. 243/1920 Sb., ktorým sa mení zákon o zrušení šľachtictva, rádov a titulov, šľachtictvo výslovne zakazujú a používanie šľachtických titulov sankcionujú. Rušia sa zároveň všetky práva a výsady, ktoré zrušené šľachtické tituly prinášali. Ďalšiu veľkú ranu zasadila šľachte pozemková reforma z roku 1919, pripravujúca šľachtické rody o pôdu.

tags: #prekrytie #strechy #sindlom #kostola #postup