
Tento článok sa zaoberá podmienkami a úvahami súvisiacimi s prenájmom časti rodinného domu na podnikanie na Slovensku. Skúmame legislatívne požiadavky, daňové aspekty a praktické kroky, ktoré je potrebné podniknúť pri rozhodovaní o takomto kroku. Či už ste živnostník alebo iná samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá uvažuje o presune svojho podnikania do svojho domova, tento článok vám poskytne užitočné informácie a usmernenia.
Mnoho podnikateľov uprednostňuje prácu z domu. Vhodnou alternatívou k prenájmu kancelárskych priestorov je podnikanie v časti domu. Tento článok sa zameriava na to, ako si môže živnostník alebo iná SZČO zahrnúť časť nákladov na prevádzku domu do daňových výdavkov.
Ak plánujete podnikať v časti svojho rodinného domu, je dôležité si uvedomiť, že pravdepodobne budete musieť zmeniť účel užívania tejto časti stavby. Kolaudačné rozhodnutie pre rodinný dom zvyčajne uvádza účel užívania ako "bývanie". Ak chcete túto časť domu využívať na podnikanie, musíte požiadať stavebný úrad o zmenu účelu užívania stavby.
V procese schvaľovania žiadosti o zmenu účelu užívania stavby sa postupuje obdobne ako v prípade kolaudačného konania. Žiadosť sa podáva na stavebnom úrade, ktorým je obecný alebo mestský úrad v mieste, kde sa dom nachádza.
Žiadosť by mala obsahovať identifikačné údaje navrhovateľa, označenie stavby podľa katastra nehnuteľností a informáciu o novom spôsobe užívania časti stavby.
Prečítajte si tiež: Príjem dôchodcu zo zamestnania
K žiadosti je potrebné priložiť:
Ku zmene účelu užívania stavby sa vyjadrujú aj dotknuté orgány štátnej správy, ako napríklad:
Po úspešnom absolvovaní procesu zmeny účelu užívania časti domu je dôležité správne určiť rozsah a výšku daňových výdavkov.
Podľa zákona o dani z príjmov je daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v daňovej evidencii daňovníka.
Výdavky na prevádzkovanie, opravu a udržiavanie časti rodinného domu, v ktorej fyzická osoba prevádzkuje vlastné podnikanie, môžu spĺňať definíciu daňového výdavku. Medzi najčastejšie daňové výdavky patria:
Prečítajte si tiež: Kreslá pre seniorov: prenájom
Otázka, ako správne vypočítať výšku daňových výdavkov pre časť domu používaného na podnikanie zo spoločných výdavkov, je komplikovaná. Zákon o dani z príjmov neobsahuje bližšie ustanovenia a nebol vydaný ani žiadny metodický pokyn.
Preto je potrebné sa pri rozpočítavaní výdavkov riadiť definíciou daňového výdavku a úsudkom, ktorý zabezpečí objektívne rozdelenie celkových výdavkov na výdavky patriace k podnikateľskej časti domu a k nepodnikateľskej časti domu.
Jednotný kľúč na rozpočítavanie výdavkov neexistuje. Všetko závisí od konkrétneho prípadu a druhu výdavku. Rozpočítanie by malo vychádzať z merateľných parametrov a malo by byť obhájiteľné v prípade daňovej kontroly.
Pre väčšinu výdavkov môže byť vhodné rozpočítavať spoločné výdavky podľa pomeru plochy domu určenej na podnikanie k celkovej ploche domu. Tento spôsob je vhodný napríklad pre výdavky na energie.
Ak je dom zaradený do obchodného majetku, daňovým výdavkom bude aj zodpovedajúca časť odpisov tohto domu a výdavky na jeho udržiavanie. Do daňových výdavkov sa zahrnie len časť odpisov pripadajúca na plochu nehnuteľnosti používanej na podnikanie.
Prečítajte si tiež: Možnosti rekreácie
Zmena účelu užívania časti domu na podnikanie bude mať za následok povinnosť platiť vyššiu daň z nehnuteľností. Z tohto dôvodu je potrebné podať čiastkové daňové priznanie príslušnému správcovi dane.
Lehota na podanie daňového priznania je do 31. januára nasledujúceho roka po tom, ako dôjde k zmene účelu užívania časti stavby.
Rozhodnutie, či prenajímať nehnuteľnosť s živnosťou alebo bez nej, závisí od rozsahu poskytovaných služieb a cieľov prenajímateľa.
Prenájom bez živnosti je vhodný pre tých, ktorí chcú jednoducho prenajímať svoj majetok bez poskytovania doplnkových služieb. Príjem z prenájmu je považovaný za pasívny príjem, ktorý podlieha zdaneniu podľa § 6 ods. 3 Zákona o dani z príjmov.
Prenájom na živnosť je potrebný v prípade, že prenajímateľ poskytuje doplnkové služby, ako je upratovanie, pranie alebo stravovanie. Tento typ prenájmu sa považuje za aktívne podnikanie a vyžaduje si získanie živnostenského oprávnenia. Príjmy sú zdaňované podľa § 6 ods. 1 Zákona o dani z príjmov.
Pri krátkodobom prenájme je potrebné rátať so zdaňovaním príjmu, podobne ako pri dlhodobom prenájme s živnosťou.
Pri rozhodovaní je dôležité zvážiť všetky legislatívne požiadavky a daňové povinnosti. Prenájom bez živnosti je menej náročný na administratívu a nevyžaduje platenie odvodov, ale ponúka obmedzené možnosti uplatnenia výdavkov.
Zriadenie sídla firmy v byte alebo dome má svoje výhody a riziká. Je dôležité ich zvážiť pred prijatím rozhodnutia.
Riešením pre vyhnutie sa rizikám je zriadenie virtuálneho sídla, ktoré predstavuje len registračnú adresu.
Občan, ktorý prenajíma nehnuteľnosť za účelom dosahovania opakovaného príjmu, sa považuje za zdaniteľnú osobu a v prípade naplnenia podmienok pre povinnú registráciu pre daň z pridanej hodnoty, vzniká mu povinnosť registrácie pre DPH.
Povinnosť podať žiadosť o registráciu za platiteľa DPH vzniká, ak obrat z prenájmu nehnuteľností (alebo iných služieb či dodaní tovarov) presiahne 50 000 eur v kalendárnom roku.
Žiadosť o registráciu pre daň je občan povinný podať do piatich pracovných dní odo dňa, v ktorom presiahol obrat 50 000 eur.
V článku sú uvedené rôzne príklady, ktoré ilustrujú situácie, kedy občanovi vzniká povinnosť registrácie pre DPH pri prenájme nehnuteľností.