Prenájom priestorov: Skúsenosti, rady a dôležité aspekty

Investícia do nehnuteľnosti a jej následný prenájom predstavuje skvelú voľbu, ak disponujete financiami navyše, prípadne si chcete pomôcť pri splácaní hypotéky. Alternatívne, ak ste byt zdedili, ale nemáte záujem ho využívať na vlastné účely, prenájom môže byť ideálnym riešením na uchovanie peňažnej hodnoty a vytvorenie pasívneho príjmu. Prenajímajú sa byty, rodinné domy, chaty a chalupy, ale tiež kancelárie, obchodné a skladové priestory. Bez obmedzenia je možné prenajať každú nehnuteľnosť v osobnom vlastníctve.

Administratívne kroky pri prenájme bytu

Ak sa rozhodnete prenajímať nehnuteľnosť, je dôležité dodržať niekoľko administratívnych krokov, aby ste predišli prípadným problémom so zákonom.

Živnosť a daňový úrad

Pre zarábanie prenajímaním nehnuteľnosti nie je potrebné vybavovať živnosť. Môžete fungovať ako fyzická osoba - nepodnikateľský subjekt. V takom prípade nie ste povinný platiť odvody do sociálnej ani zdravotnej poisťovne.

Vašou povinnosťou je registrácia na daňovom úrade (ak ešte nie ste registrovaný). Registráciu je potrebné vykonať do konca nasledujúceho mesiaca, po uplynutí mesiaca, v ktorom ste byt dali do prenájmu. Váš nájomník má právo vidieť, že ste si svoju registračnú povinnosť splnili. Bez registrácie na daňovom úrade vám hrozí pokuta od 60 € až do 20 tisíc €.

Žiadosť o registráciu predkladáte na daňovom úrade v mieste vášho trvalého pobytu. Jej vzor nájdete na webe Finančnej správy, prípadne si ju môžete prevziať na každom daňovom úrade. Žiadosť spolu s originálom zmluvy o prenájme predložíte k nahliadnutiu, daňový úrad vám ju neskôr vráti. Do 30 dní od podania žiadosti vás zaregistruje správca dane. Dostanete osvedčenie o registrácií a daňové identifikačné číslo. Nie je vašou povinnosťou oznamovať daňovému úradu prenájom druhého bytu.

Prečítajte si tiež: Príjem dôchodcu zo zamestnania

V prípade, že sa rozhodnete prenajímať len 1 izbu, nie celý byt, registrovať sa nemusíte. Pretože podľa výkladu Finančnej správy: „Fyzická osoba prenajíma časť bytu bez vlastného uzavretia a bez príslušenstva, ktorá nenapĺňa charakteristiku bytu podľa § 43b) zákona č. 50/1976 Zb. Stavebného zákona.“ Znamená to, že na účely stavebného zákona sú príslušenstvom bytu len miestnosti, ktoré plnia hospodárske, hygienické alebo komunikačné funkcie bytu. Ak prenajímate časť bytu, ktorá ich plní, znovu pre vás platí povinnosť registrácie na daňovom úrade.

Daňové priznanie

Ak je váš ročný príjem z prenájmu bytu vyšší ako 500 €, ste povinný podať daňové priznanie. Príjem z prenájmu sa zdaňuje sadzbou 19 %. Daňové priznanie sa vykonáva raz za jeden kalendárny rok, dajte si pozor na lehotu podania.

Do daňových výdavkov môžete zahrnúť len skutočné výdavky vyplývajúce z nájmu. Sú to výdavky na riadnu prevádzku nehnuteľnosti, čo znamená energie a ostatné služby.

Medzi výdavky na energie patrí:

• Pitná a úžitková voda
• Teplo na kúrenie
• Elektrická energia a plyn

Výdavky na ostatné služby sú:

Prečítajte si tiež: Kreslá pre seniorov: prenájom

• Použitie výťahu
• Osvetlenie a upratovanie spoločných priestorov
• Odvádzanie odpadovej vody
• Odvoz smetí
• Čistenie žúmp a komínov
• Koncesionárske poplatky
• Internet

Do výdavkov môžete zahrnúť i príslušenstvo, ktoré prenajímate spolu s bytom. Je to napríklad chladnička, práčka či televízor. Dané náležitosti musia byť uvedené v inventári nájomnej zmluvy.

Daňový úrad vám ako fyzickej osobe neuzná poistenie z bytu, daň z nehnuteľnosti, výdavky na kúpu bytu či opravy. Rovnako si nemôžete uplatniť ani paušálne výdavky. Neplatí to, ak si byt či inú prenajímanú nehnuteľnosť zahrniete do svojho majetku. Môžete tak spraviť ako fyzická osoba i podnikateľ. Do nákladov si potom môžete pridať aj vyššie spomenuté poistenie bytu, daň z nehnuteľnosti či výdavky na rekonštrukciu a drobné opravy. Náklady na kúpu bytu sa v tomto prípade zarátajú vo forme odpisov.

Nájomná zmluva

Nájomná zmluva alebo zmluva o nájme je nevyhnutnou súčasťou pri prenajímaní vášho bytu. Upravuje právny pomer medzi prenajímateľom a nájomcom na dočasné užívanie nehnuteľnosti s vopred dohodnutou výškou nájomného.

Podľa zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, Zmluva o nájme bytu musí obsahovať:

• Označenie zmluvných strán
• Predmet nájmu a rozsah jeho používania
• Výšku nájomného
• Výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu

Prenájom bytu z pohľadu podnikateľa

Ak ste podnikateľ alebo sa chystáte založiť si živnosť a teda byt prenajímať ako podnikateľský subjekt znamená to pre vás nevyhnutnosť platenia odvodov.

Prečítajte si tiež: Možnosti rekreácie

Prenájom a typ nehnuteľnosti

Ceny za prenájom nehnuteľností závisia nielen od lokality v ktorej sa nehnuteľnosť nachádza ale aj jej typu. Najvyššie ceny sú v centrách miest, najmä v centre Bratislavy, kde má v poslednom čase záujem o prenájom priestorov mnoho zahraničných investorov.

Prenájom bytov

Asi najviac skúseností majú ľudia s prenájmom bytov. Najväčší záujem je ešte stále o jednoizbové a dvojizbové byty s menšou rozlohou, ktoré sú zariadené aspoň základným nábytkom a elektrospotrebičmi. Vyhľadávajú ich najmä študenti a mladí ľudia po skončení školy, ktorí ešte nemajú prostriedky na splácanie úveru.

Práve táto klientela je aj najmenej obľúbenou skupinou podnájomníkov. Mnohokrát bývajú študenti v byte viacerí a na spoločný nájom sa skladajú. Majú síce menšie nároky na prenajaté nehnuteľnosti no častokrát aj problémy s platením nájomného. Naopak solventní zákazníci, väčšinou zahraniční, nemajú problém platiť v eurách.

V prípade splnenia určitých kritérií môže byť prenájom bytových priestorov celkom výhodná investícia, ktorá so sebou prináša minimum rizík. Predpokladá sa, že až 10 až 15% súčasných slovenských bytov sa prenajíma. Síce tak vzniká veľká konkurencia v dôsledku ktorej klesajú výnosy z prenájmu, no výhodnosť takejto investície je neodškriepiteľná, najmä kvôli neustálej tendencii zvyšovania trhovej hodnoty nehnuteľností. Od roku 1990 ceny bytov súvislo rastú. Počas posledných troch rokov sa zvýšili o 50 až 70, v niektorých prípadoch aj o sto percent.

Výšku nájomného bytových priestorov ovplyvňuje niekoľko faktorov. Rozhoduje štandard bytu, jeho vybavenie nábytkom a elektrospotrebičmi. Zaváži aj to, či je byt po rekonštrukcii alebo v pôvodnom stave. Kvalitu bytu znižuje aj znečistený a hlučný vchod, menej príťažlivá lokalita a dopravná dostupnosť. Podnájomníkov zaujímajú aj náklady na bývanie, poplatky za elektrinu, vodu a plyn.

Veľmi dobre sa prenajímajú byty v novostavbách, aj napriek tomu, že čoraz častejšie čelia útokom kritikov najmä z radov odborníkov. Tí poukazujú najmä nato, že sa veľmi nelíšia od klasických panelákov. Na pretras sa dostáva najmä dispozičné riešenie týchto bytov. Nízky dopyt po nájomných bytoch je v menších mestách. Výnimku tvoria univerzitné centrá a mestá ako Žilina, Nitra a Trnava do ktorých prišli v posledných rokoch veľkí investori.

Alternatívou študentského domova býva častokrát aj prenajatá izba v rodinnom dome alebo byte, pričom o súkromie sa podnájomník delí práve s rodinnou vlastníka. Veľa bytov vlastnia aj slovenské mestské a obecné samosprávy. Tie prenajímajú byty za neporovnateľne nižšie sumy ako jednotlivci.

Prenájom rodinných domov, chát a rekreačných apartmánov

Menší záujem je už o prenájom rodinných domov, resp. víl a rezidencií. Tie s nižším štandardom slúžia ako priváty pre študentov a mladých ľudí. Menšia časť slúži na rekreačné účely. No skutočný význam prenájmu rodinných domov reprezentujú domy s vyššou kvalitou. Poskytujú svojím podnájomníkom vysoký štandard a nachádzajú sa v prestížnych lokalitách. Na Slovensku sú pomerne dobre známe vilové lokality v hlavnom meste. A to najmä na Kolibe, pod Bratislavským hradom či v Záhorskej Bystrici. Vynikajú nielen svojou uhladenosťou ale aj klientelou, ktorá ich obýva. Väčšinou ide o zamestnancov zahraničných firiem a investorov. Ceny za mesačný nájom sú pri tomto type nehnuteľností o niečo vyššie. Pre svojich majiteľov však znamenajú veľmi rýchlu návratnosť investovaných prostriedkov.

Po vzore zahraničných destinácií si aj na Slovensku hľadajú svoje miesto rekreačné apartmány. V posledných rokoch sa stali doslova trendom pre klientelu strednej triedy. Sú moderne riešené, s kompletným zariadením, vďaka ktorému poskytujú nájomníkom maximálny komfort pri dovolenke. Rozmáhajú sa najmä v slovenských zimných lyžiarskych strediskách a v turistických centrách. Prvé apartmánové domy vyrástli na Donovaloch, v Jasnej pod Chopkom a v Ružomberku neďaleko Hrabova.

Je všeobecne známe, že ani prenájom rekreačných nehnuteľností v zahraničí nie je zlá investícia. Najpríťažlivejšie sú prímorské destinácie a zimné lyžiarske strediská. Navyše možnosť sezónneho prenájmu prináša zo sebou výhody. Znižuje výdaje za hypotečné splátky a údržbu nehnuteľnosti, ktorá sa tak stáva ziskovou.

Apartmánové domy spĺňajú v sebe niekoľko funkcií. Majitelia takýchto nehnuteľností majú možnosť nielen relaxovať a dovolenkovať vo svojom, ale aj zarobiť prostredníctvom prenájmu mnohokrát lukratívnych priestorov pre iných záujemcov. Pričom tí nemusia byť iba zo Slovenska, vlastniť ale aj prenajať si rekreačný apartmán je zaujímavé aj pre zahraničnú klientelu. Ceny takýchto apartmánov sú síce v priemere asi tak vysoké ako byty v centre Bratislavy, no pri efektívnom využívaní najmä v zimných sezónach, sú investície pomerne reálne návratné. Samozrejme aj tu sú ceny rôzne. Závisí od rozlohy apartmánu, jeho vybavenosti, polohy v stredisku ale tiež vzdialenosti od lyžiarskych vlekov a iných atrakcií. Navyše oproti tradičným chatám a chalupám majú niekoľko výhod v podobe doplnkových možností ako sú rôzne reštaurácie, herne, sauny, fitnes centrá, bazény a pod. Zväčša majú vybudované dobré prístupové cesty a sú napojené na miestnu infraštruktúru.

Podobné trendy začínajú byť aj pri prenájme chát a chalúp. Náklady na ich udržiavanie sa neustále zvyšujú, a tak je ich poskytnutie pre iných rekreantov dobrý spôsob ako si nielen finančne prilepšiť ale predovšetkým získať prostriedky na údržbu. Majitelia častokrát za utŕžené peniaze investujú do ďalšieho zveľaďovania svojho majetku. A tak majú rekreanti k dispozícii okrem základného zariadenia aj atrakcie navyše. Už štandardom je kompletné moderné zariadenie a vybavenie elektrospotrebičmi. V mnohých prípadoch k nim pribudli aj bazény, pieskoviská a detské ihriská priamo pri chatách. Výnimkou nie sú ani bicykle na menšie výlety do blízkeho okolia.

Takýto spôsob prenajímania rekreačných nehnuteľností je odlišný od tzv. timesharing-u čo po slovensky znamená striedavé používanie nehnuteľností, teda právo používať ubytovanie počas dovolenky na jeden alebo viac týždňov každý rok počas určitého obdobia. Ide teda o tzv. dovolenkové vlastníctvo, ktoré si musíte predplatiť na niekoľko rokov dopredu a za prenájom nehnuteľnosti tak platíte nie práve nízku sumu. Tento systém funguje ako výmena sieť vlastníkov apartmánov. V zahraničí je to pomerne známy a obľúbený spôsob zabezpečenia dovolenky solventnejších rodín. Na Slovensku je však len niekoľko rokov a negatívne meno mu robia najmä niektoré nespoľahlivé firmy.

Kancelárske priestory

Ďalším veľmi atraktívnym objektom na trhu s nehnuteľnosťami sú tzv. poly- a multifunkčné objekty, ktoré poskytujú množstvo kancelárskych priestorov na prenájom. Tie sú lákadlom nielen pre slovenské ale predovšetkým zahraničné firmy, ktoré hľadajú vysokú kvalitu a štandard. Príkladom je aj naše hlavné mesto, v ktorej za posledné roky vyrástlo niekoľko takýchto projektov. Menšie pokusy realizovať podobné zámery sú viditeľné v takmer každom slovenskom meste. Práve prostredníctvom týchto objektov je možné aj dávno zabudnuté lokality miest pretvoriť na centrá záujmu investorov.

Každoročne pribudne v Bratislave až 60 tisíc m2 nových kancelárskych priestorov vyššieho štandardu. Spĺňajú kritéria náročných nájomníkov, ako dostatok parkovacích miest, efektívnosť priestorov a pohodlie a tak sa niet čo čudovať, že väčšina z nich má nadpriemerný stupeň obsadenosti. Najviac klientov je práve z radov zahraničných firiem. Veľká konkurencia má za následok aj neustále znižovanie cien. Len pre zaujímavosť, najvyššie ceny za prenájom kancelárii vo svete sú v mestách Londýn, Tokio a Bombaj.

Nákupné centrá a skladové priestory

Po ošiali nákupných centier v našom hlavnom meste sa tento pomerne výhodný spôsob prenájmu nehnuteľností dostáva aj do odľahlejších kútov Slovenska. Viaceré slovenské mestá ako Nitra, Trnava, Banská Bystrica či Poprad majú svoje vlastné nákupné centrá, ktoré predstavujú desiatky m2 voľných plôch pre obchody, kaviarne, reštaurácie a iné prevádzky.

Pri skladových priestoroch je dôležité zvážiť efektívne využitie priestoru. Jedným z najjednoduchších spôsobov, ako efektívne využiť skladovací priestor, je skladať veci pozdĺž stien. Dlhé a na prvý pohľad neskladné predmety, ako stoly, pohovky či postele, môžete umiestniť do vertikálnej polohy, čím ušetríte cenný priestor. Pri uložení sa však uistite, že predmety sú pevne a bezpečne uložené, aby sa neprevrátili. Chcete využiť celý priestor na maximum? Skúste rozobrať nábytok na menšie diely. Ak máte dobrú predstavivosť, môžete si rozloženie skladu načrtnúť vopred. Ak uprednostňujete riešiť to až priamo na mieste, nezabudnite si nakresliť, kam umiestnite jednotlivé predmety. Skladovanie krabíc na paletách vám umožní využiť vertikálny priestor a zmestiť do skladu veľa položiek. Duté objekty ako pračky, chladničky, skrine či komody môžete využiť na uskladnenie menších vecí. Vákuové vrecia sú skvelým nástrojom na optimalizáciu priestoru, najmä pre oblečenie, posteľnú bielizeň a iné textílie. Ak máte v sklade niekoľko menších položiek, ktoré často potrebujete, investujte do výsuvných regálov. Aby ste sa vyhli zbytočnému premárneniu miesta, využívajte skladovacie boxy a koše, ktoré sú flexibilné a môžu sa upravovať podľa veľkosti predmetov. Týmto spôsobom si môžete byť istí, že váš skladovací priestor bude využitý naplno!

Práva a povinnosti pri prenájme

Doba prenájmu nehnuteľnosti je predmetom dohody medzi majiteľom a nájomcom, ktorej písomnou podobou je zmluva o nájme a podnájme nebytových priestorov v súlade s platným zákonom. Okrem základných bodov ako je: predmet a účel nájmu, výška a splatnosť nájomného, spôsob platenia nájomného, čas na ktorý sa zmluva uzaviera, v prípade ak nejde o zmluvu na dobu neurčitú, stanovuje aj dĺžku výpovednej lehoty. Obidve strany zaväzuje dodržiavanie niekoľkých povinností.

Prenajímateľ má povinnosť zabezpečiť nájomcovi byt spôsobilý k riadnemu užívaniu. To znamená, že za narušenie tejto povinnosti je možné považovať nefungujúcu dodávku elektrického prúdu, plynu či vody. Nájomník nesmie v byte robiť úpravy bez písomného súhlasu majiteľa. Výnimkou je bežná údržba nehnuteľnosti. Nehnuteľnosť musí odovzdať v takom stave, v akom ju od prenajímateľa prevzal, pričom sa prihliada na bežné opotrebovanie. Uskutočniť by tak mal najneskôr ku dňu skončenia platnosti nájomnej zmluvy. Druhou alternatívou je odovzdanie ku dňu písomne dohodnutému s majiteľom.

Prenajímateľ má právo aby nájomca užíval byt riadne. To znamená tak, aby nepoškodzoval jeho majetok a nerušil ostatných nájomníkov. Môže dokonca po nájomcovi žiadať aby na svoje náklady robil bežnú údržbu nehnuteľnosti a drobné opravy. Povinnosťou nájomník je aj odstrániť závady, ktoré spôsobil alebo aby odstránil stavebné úpravy, ktoré vykonal bez súhlasu majiteľa. Zvýšiť ľubovoľne nájom môže prenajímateľ iba po vypršaní nájomnej zmluvy. Naopak pokiaľ nájomca neplatí včas alebo dokonca vôbec, prenajímateľ mu môže dať výpoveď zo zákona stanovených dôvodov. Neznamená to však, že je oprávnený nútene alebo nepriamym spôsobom vysťahovať osoby žijúce v bytových alebo nebytových priestoroch.

Nespokojnosť však môže vzniknúť aj na strane nájomníka. Nejde pritom iba o prenájom bytových priestorov. Medzi zákone stanovené dôvody pre predčasné vypovedanie zmluvy zo strany nájomcu patrí aj skutočnosť, ak nájomník stratí spôsobilosť prevádzkovať činnosť, na ktorú si nebytový priestor prenajal. Taktiež ju môže vypovedať ak sa nebytový priestor stal bez jeho zavinenia nespôsobilým na dohovorený účel. Podobné práva aj v prípade ak prenajímateľ hrubo porušuje svoje povinnosti.

Prenájom spoločných nebytových priestorov v bytovom dome

Nie je jedno, či spoločný nebytový priestor prenajímate vlastníkovi bytu v danom bytovom dome, alebo ho prenajímate niekomu úplne cudziemu.

Zákon č. 182/1993 Z. z. a možné situácie

Podľa § 14b ods. 1 písm. p) zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon) rozhodujú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome o „prenájme spoločných častí domu, spoločných zariadení domu a spoločných nebytových priestorov“.

Aj v takom prípade ide, podľa názoru odborníkov, o nájomný vzťah a ako v prvom prípade sa postupuje formou zmluvy o nájme podľa Občianskeho alebo Obchodného zákonníka. Nájomné je príjmom fondu prevádzky, údržby a opráv v zmysle § 10 ods. „e) zmluvné pokuty a úroky z omeškania vzniknuté použitím prostriedkov fondu prevádzky, údržby a opráv domu.“

Na príjem za prenájom spoločného nebytového priestoru sa vzťahuje § 43 ods. 3 písm. g) zákona o dani z príjmu č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, ktorý, okrem iného, hovorí, že daň z príjmov plynúcich zo zdrojov na území Slovenskej republiky daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou a neobmedzenou daňovou povinnosťou sa vyberá zrážkou, ak ide o príjmy fondu prevádzky, údržby a opráv, v zmysle § 10 ods.

Podľa informácií na stránke finančnej správy SR tiež platí, že: Spoločenstvá vlastníkov bytov a nebytových priestorov, FO a PO, s ktorou vlastníci bytov uzatvorili zmluvu o výkone správy, majú povinnosť ako platitelia odviesť daň zrážkou z príjmov uvedených v § 43 ods. 3 písm. Daň vyberaná zrážkou je vo výške 19 %.

Správca alebo spoločenstvo ako prenajímateľ fakturuje nájomné v dohodnutej výške podľa rozhodnutia vlastníkov a zmluvy o nájme nájomcovi, teda fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá nemá vlastnícky ani spoluvlastnícky vzťah k bytom alebo nebytovým priestorom v predmetnom dome.

Ak však o užívanie spoločného nebytového priestoru v zmysle citovaného ustanovenia zákona prejaví záujem niektorý vlastník bytu alebo nebytového priestoru len na účely uskladnenia nábytku alebo čohokoľvek (samozrejme, nie motoriek a pneumatík - aby to bolo v súlade s požiarnou bezpečnosťou), teda nie na podnikanie, potom už ide o „výpožičku“. Podmienky výpožičky určia vlastníci rozhodnutím na schôdzi/zhromaždení alebo písomným hlasovaním nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome v zmysle citovaného ustanovenia § 14b ods. 1 písm. p) zákona, vrátane výšky finančnej náhrady za výpožičku. Môžeme tu teda hovoriť o zohľadnení miery užívania jedného vlastníka voči ostatným, aj keď sa miera užívania v ustanoveniach zákona uvádza v iných súvislostiach.

Ak však je rozhodnutie vlastníkov vo výsledku hlasovania prijaté na schôdzi/ zhromaždení alebo písomným hlasovaním dostatočne jasne, presne a konkrétne definované, podľa názoru odborníkov, je takéto rozhodnutie postačujúce a žiadna ďalšia dohoda už nie je potrebná. Finančná náhrada za výpožičku je príjmom fondu prevádzky, údržby a opráv. Sám sebe neprenajímam, ale si požičiam od ostatných vlastníkov ich spoluvlastnícky podiel, na danom spoločnom nebytovom priestore, ktorý si chcem vypožičať. Odplata za túto výpožičku sa môže rátať v hodnote preddavku do fondu prevádzky, údržby a opráv na jeden štvorcový meter, resp. na spoluvlastnícky podiel, alebo je jej výška určená rozhodnutím vlastníkov. Táto čiastka sa môže prirátať k predpisu preddavku do FPÚaO vlastníkovi, ktorý si spoločný nebytový priestor vypožičal.

Výlučné užívanie

Pojem výlučného užívania sa dostal do zákona predovšetkým v súvislosti s rozmáhajúcou sa výstavbou nových balkónov, lodžií, ale aj výťahov. Výlučné užívanie sa konkrétne v zákone spomína na niekoľkých miestach, a to v:

• § 14b ods. 1 písm. r): „Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome prijímajú rozhodnutia nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak hlasujú o r) práve výlučne užívať nové spoločné časti domu, spoločné zariadenia domu alebo príslušenstvo len niektorými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome podľa § 19 ods. 8,“ - pritom § 19 ods. 8 hovorí: „Na základe rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome podľa § 14b ods. 2 písm. e) alebo ods. 3 písm. Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome môžu rozhodnúť, že právo výlučne užívať nové spoločné časti domu, nové spoločné zariadenia domu alebo nové príslušenstvo majú len niektorí vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome.“
• § 14b ods. 2 písm. Ods. 3 písm. b) hovorí: „Súhlas všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome sa vyžaduje pri rozhodovaní o zmluve o b) výstavbe výlučne novej spoločnej časti domu, výlučne nového spoločného zariadenia domu alebo výlučne nového príslušenstva, ktorými sa dom pôdorysne rozšíri a ktoré budú prevádzkovo spojené s domom,15b) alebo o jej zmene.“ Pritom poznámka 15b) odkazuje na § 139b ods. 5 písm. b) zákona č. 50/1976 Zb. (Stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.

Aj napriek tomu, že lodžia ako taká je spoločnou časťou domu - je súčasťou obvodového plášťa. Riešili sa situácie, keď sa zrealizovala vstavba nových bytov do podkrovia v štvorpodlažnom bytovom dome. Zároveň sa vlastníci dohodli, že postavia aj výťah, keďže vzniklo piate podlažie a výťah je určený predpisom. Ten však slúži iba vlastníkom na piatom podlaží, teda iba vstavaným bytom. Bolo však prijaté, je záväzné, je v súlade so zákonom, teda sa vozia iba vlastníci vo vstavbe na piatom poschodí. V tomto prípade ide o výlučné užívanie spoločného zariadenia domu, ktorým je výťah.

Zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov jednoznačne definuje použitie prostriedkov fondu prevádzky, údržby a opráv, a to v § 10 ods. Z fondu prevádzky, údržby a opráv sa financujú aj opravy balkónov, lodžií a tých terás, ktoré sú spoločnými časťami domu. Nemožno ich teda použiť na úhradu nákladov za elektrinu spoločných priestorov ani na žiadnu inú službu či iné plnenie.

tags: #prenajom #priestorov #skusenosti #a #rady