Podmienky prenájmu zariadenia podnikateľovi z EÚ

V záujme každého podnikateľa je vykonávať podnikateľskú činnosť tak, aby z nej čo najviac profitoval, preto sa mnohí snažia rozšíriť svoje aktivity aj na zahraničný trh. Cezhraničné poskytovanie služieb zahraničnou osobou môže byť na prvý pohľad vnímané ako najjednoduchší spôsob podnikania zahraničnej osoby na území Slovenskej republiky.

Sloboda pohybu služieb v EÚ

Voľný pohyb služieb je jednou zo štyroch základných slobôd garantovaných Zmluvou o fungovaní EÚ. V praxi ide o slobodné rozhodnutie osôb o tom, kde, akým spôsobom a akou formou budú poskytovať služby v EÚ. Cezhraničné poskytovanie služieb je regulované smernicou EP a Rady o službách na vnútornom trhu 2006/123/ES z 12. decembra 2006. Je nutné rozlišovať členské štáty EÚ od zmluvných štátov dohody o Európskom hospodárskom priestore (Nórsko, Lichtenštajnsko a Island) a tiež štáty združené v OECD.

Proces zabezpečenia realizácie zásady slobodného pohybu služieb na území Slovenskej republiky na úrovni národnej legislatívy zavŕšil zákon č. 136/2010 Z. z. o službách na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o službách“), ktorý transponoval smernicu o službách do právneho poriadku Slovenskej republiky.

Zákon o službách garantuje rovnaký prístup k možnostiam a podmienkam poskytovania služieb na území Slovenskej republiky bez ohľadu na spôsob a formu ich poskytovania. Zákon upravuje cezhraničné poskytovanie služieb fyzickými a právnickými osobami, ktoré majú štátnu príslušnosť resp. sídlo v členskom štáte EÚ.

Definícia služby

Ako zo samotného názvu smernice o službách a zákona o službách vyplýva, služba je východiskovým pojmom danej problematiky. Službou sa rozumie samostatne zárobková činnosť priemyselnej, výrobnej, obchodnej alebo remeselnej povahy a tiež činnosť v oblasti slobodných povolaní. Aj napriek tomu, že u absolútnej väčšiny poskytovaných služieb pôjde o činnosť, ktorá bude spĺňať znaky podnikateľskej činnosti resp. znaky živnosti, na účely zákona o službách môže ísť v ojedinelých prípadoch aj o činnosti, ktoré nie sú výslovne podnikateľskou činnosťou v zmysle Obchodného zákonníka resp. živnostenského zákona.

Prečítajte si tiež: Príjem dôchodcu zo zamestnania

Zákon o službách síce pozitívnym spôsobom nevymedzuje okruh služieb, na ktoré sa vzťahuje, no vzhľadom na negatívny výpočet uvedený v § 1 ods. 2 a ods. 3 zákona o službách možno vyvodiť, že sa vzťahuje na všetky činnosti, ktoré nie sú osobitne vylúčené z jeho pôsobnosti.

Dočasnosť cezhraničného poskytovania služieb

Kľúčovou podmienkou cezhraničného poskytovania služieb je dočasnosť takéhoto poskytovania. Dočasnosť služieb je chápaná v jednotlivých krajinách individuálne. Niektoré členské štáty si hranicu dočasnosti určili priamo vo svojej národnej legislatíve napr. v Holandsku je to max. 6 mesiacov, v Španielsku max. podnikateľ musí i počas výkonu dočasnej činnosti v Rakúsku zachovávať v Slovenskej republike podmienky umožňujúce pokračovanie jeho činnosti po návrate (napríklad zachovanie kancelárie a zariadenia, platenie poistného na sociálne poistenie, platenie daňových odvodov, trvanie zápisu v živnostenskom resp. obchodnom registri).

Názorným príkladom je zmluvný záväzok na zatepľovanie obytných domov na území Slovenskej republiky zahraničnou firmou s dátumom dodania služby 36 mesiacov. Samotný fakt, že dodávka zatepľovacích prác bude trvať niekoľko mesiacov resp. rokov, nevylučuje cezhraničné poskytovanie služieb, nakoľko zahraničná firma nemá na území Slovenskej republiky zriadenú stálu prevádzkareň.

Súdny dvor EÚ sa problematikou rozlíšenia práva usadiť sa a voľného pohybu služieb zaoberal v prípade Schnitzer. Súdny dvor EÚ v prípade Schnitzer dospel k právne významnému názoru, že dočasný charakter výkonu nevylučuje pre cezhraničné poskytovanie služby možnosť vybaviť sa v hostiteľskom štáte určitou infraštruktúrou resp. prevádzkovou základňou, pokiaľ je táto potrebná na poskytnutie predmetného výkonu. Výklad Súdneho dvora EÚ zašiel až tak ďaleko, že za usadenie sa, teda za podnikanie zahraničnej osoby, považuje až skutočné vykonávanie hospodárskej činnosti prostredníctvom stálej prevádzky na neurčité obdobie.

Aj napriek tomu, že cezhraničný poskytovateľ služieb nie je povinný získať podnikateľské oprávnenie a aj napriek tomu, že tieto služby poskytuje priamo z domovského štátu v mnohých prípadoch bez toho, aby si zriadil v hostiteľskom štáte prevádzku, zákon o službách mu ukladá splnenie určitých povinností. Ide predovšetkým o oznamovaciu povinnosť, ktorá spočíva v predložení požadovaných dokladov príslušnému orgánu a ďalšie povinnosti uložené mu osobitnými zákonmi.

Prečítajte si tiež: Kreslá pre seniorov: prenájom

Nakoľko mnohí podnikatelia majú záujem poskytovať služby v zahraničí len jednorazovo resp. nie natrvalo, prichádza do úvahy využitie inštitútu cezhraničného poskytovania služieb, ktorý umožňuje podnikateľovi poskytovať služby aj na území iného členského štátu EÚ, a to len na základe oprávnenia jeho domovského štátu.

Prenájom zariadenia a DPH

V dnešnom článku si uvedieme častú situáciu, s ktorou sa stretávame v praxi, keď začínajúci podnikateľ poskytuje marketingové alebo IT služby. Príklad uvádzame pre grafikov, programátorov, marketingových odborníkov a podobne, ale platí to aj pre iné obdobné služby. Na základe vykonaných prác bude živnostník vystavovať faktúru bez DPH, keďže nie je platcom DPH. Uvedie svoje pridelené fakturačné údaje vrátane IČO a DIČ. Nerozlišuje, či vystavuje faktúru na slovenského občana-nepodnikateľa alebo na slovenskú firmu. Faktúra bude rovnaká. Netreba však zabudnúť na vyplnenie všetkých potrebných údajov, ktoré na faktúre majú byť. Následne faktúru fyzicky alebo elektronicky odošle. Fakturácia môže prebiehať za každú dodanú službu, týždenne alebo na konci mesiaca jednou faktúrou. Je to na dohode medzi dodávateľom a odberateľom. Už len počkať na úhradu vystavenej faktúry.

Podnikanie sa rozbehne, zvyšuje sa dopyt po službách, znalosť jazyka dovoľuje pracovať aj pre zahraničné firmy, a preto sa živnostník rozhodne spolupracovať so zahraničnými firmami. Najčastejšie je to Česká republika, Rakúsko, Maďarsko alebo iná krajina z EÚ. Podnikateľ začne pracovať na projekte a príde situácia, kedy má vystaviť faktúru za svoje služby. Odberateľ poskytne svoje fakturačné údaje, kde bude IČO, DIČ a IČ DPH (VAT number). Tu si treba dať pozor. Mnoho podnikateľov vystaví rovnakú faktúru ako v prípade služieb na Slovensku. A tu dochádza k porušeniu zákona o DPH.

Je potrebné vedieť, že keď živnostník dodáva službu do inej krajiny EÚ inej firme - zdaniteľnej osobe, tak sa ho týka zákon o dani z pridanej hodnoty a konkrétne §7a. Vzniká mu povinnosť registrovať sa podľa tohto ustanovenia na daňovom úrade, a to vyplnením žiadosti. Žiadosť sa zasiela elektronicky cez portál finančnej správy, kde by mal mať každý podnikateľ vytvorenú elektronickú komunikáciu. Žiadosť o registráciu pre pridelenie IČ DPH musí podať pred poskytnutím služby do zahraničia. Daňový úrad má do 7 dní od podania registrácie vydať rozhodnutie o pridelení identifikačného čísla pre DPH. Od dátumu pridelenia IČ DPH musí toto číslo uvádzať na faktúrach a zároveň informovať zahraničného odberateľa na faktúre poznámkou, že Prenesenie daňovej povinnosti alebo Reverse charge. Pozor živnostník sa nestáva platcom DPH aj keď disponuje číslom IČ DPH! Overiť si pridelné IČ DPH slovenských subjektov môže v zozname daňových subjektov registrovaných pre DPH.

Registráciou povinnosti živnostníka nekončia. Ďalej je povinný podávať štvrťročný súhrnný výkaz daňovému úradu, a to elektronicky vždy do 25. dňa po uplynutí štvrťroku. To znamená, že ak v januári, februári a v marci roku 2022 dodal služby firme v rámci EÚ, tak do 25. apríla 2022 mal povinnosť zaslať súhrnný výkaz.

Prečítajte si tiež: Možnosti rekreácie

Ak podnikateľ v IT oblasti dodáva elektronické služby inej firme v krajine EÚ, tak postupuje podľa postupu opísaného vyššie. V prípade, že podnikateľ dodáva elektronickú službu fyzickej osobe-nepodnikateľovi do zahraničia v rámci krajín EÚ alebo právnickým osobám neurčeným na podnikanie-nezdaniteľným osobám, tak nepostupuje podľa vyššie uvedeného postupu ak hodnota takto dodaných služieb prekročí hranicu 10 000 €. Po prekročení hranice by mal podnikateľ vedieť o osobitnej úprave OSS, ktorá sa týka dodaní telekomunikačných služieb, služieb rozhlasového a televízneho vysielania a elektronických služieb zákazníkom usadeným na území Európskej únie. V tomto prípade je miestom dodania trvalý pobyt odberateľa, konečného zákazníka. Následne musí dodávateľ zdaňovať sadzbou DPH danej krajiny a využitím schémy OSS túto DPH aj odviesť do krajiny zdanenia. Podáva sa štvrťročne, a to pomocou elektronického formulára na finančnej správe.

Príklady z praxe a daňové aspekty

V rámci vnútorného trhu EÚ, jeho globalizácie a technologických zmien, bol prijatý systém zdaňovania služieb podľa zásady miesta určenia. Pokiaľ ide o služby poskytované zdaniteľným osobám, všeobecné pravidlo o mieste poskytovania služieb sa zakladá na mieste, kde je usadený príjemca. Za určitých okolností sa všeobecné pravidlá, pokiaľ ide o miesto poskytovania služieb zdaniteľným aj nezdaniteľným osobám, neuplatňujú a namiesto nich sa uplatňujú osobitné výnimky. Pri posudzovaní toho, či odberateľ koná ako zdaniteľná osoba, dodávateľ vezme do úvahy charakter poskytovaných služieb. Pri posudzovaní účelu služby, ktorý je potrebný na určenie miesta poskytnutia uvedenej služby, sa zohľadnia okolnosti existujúce v čase poskytnutia danej služby.

Podľa zákona o DPH č. 222/2004 Z. z. miestom dodania služby zdaniteľnej osobe, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, je miesto, kde má táto osoba sídlo alebo miesto podnikania, a ak je služba dodaná prevádzkarni zdaniteľnej osoby, miestom dodania služby je miesto, kde má táto osoba prevádzkareň. Miestom dodania služby osobe inej ako zdaniteľnej osobe je miesto, kde má dodávateľ služby sídlo alebo miesto podnikania, a ak je služba dodaná z prevádzkarne dodávateľa služby, miestom dodania služby je miesto, kde má dodávateľ služby prevádzkareň.

Tieto pravidlá na určenie miesta dodania služieb sú založené na postavení príjemcu služby, t. j. či ide o zdaniteľnú alebo nezdaniteľnú osobu. Definícia zdaniteľnej osoby na účely DPH vyplýva z ustanovenia § 3 zákona o DPH - zdaniteľnou osobou je každá osoba, ktorá vykonáva nezávisle akúkoľvek ekonomickú činnosť bez ohľadu na účel alebo výsledky tejto činnosti. Ekonomickou činnosťou sa rozumie každá činnosť, z ktorej sa dosahuje príjem a ktorá zahŕňa činnosť výrobcov, obchodníkov a dodávateľov služieb, výkon slobodných povolaní, duševnú tvorivú činnosť a športovú činnosť.

Pri dodaní služby zdaniteľnej osobe, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, je miestom dodania služby miesto, kde má táto osoba sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň alebo bydlisko. Platí to teda v prípade, ak príjemca služby koná v postavení zdaniteľnej osoby (napríklad fyzická osoba prijíma službu ako podnikateľ, nie v postavení nepodnikateľa), t. j. prijíma službu v rámci svojej ekonomickej činnosti, z ktorej dosahuje príjmy.

Pri určení miesta ekonomickej činnosti zdaniteľnej osoby je potrebné vziať do úvahy viacero faktorov, napr. sídlo ekonomickej činnosti; miesto ústrednej správy; miesto, kde sa určuje hlavná stratégia ekonomickej činnosti. Do úvahy je možné vziať aj ďalšie faktory, napr. miesto, kde sa koná valné zhromaždenie; miesto, kde sa uschovávajú organizačné a účtovné dokumenty; miesto, kde sa obvykle vykonávajú finančné a bankové prevody.

Príklady z praxe

• Reklamná služba pre českého podnikateľa: Český podnikateľ so sídlom a identifikačným číslom pre DPH prideleným v ČR uzatvoril zmluvu so slovenským podnikateľom, ktorý nie je registrovaný pre DPH, na dodanie reklamnej služby. Miestom dodania služby je miesto, kde má príjemca služby sídlo, t. j. ČR. Slovenský podnikateľ - zdaniteľná osoba, je povinný pred prijatím reklamnej služby podať miestne príslušnému daňovému úradu žiadosť o registráciu pre daň podľa § 7a ZDPH. Český podnikateľ dodanie reklamných služieb fakturuje bez českej DPH, osobou povinnou platiť daň je podľa § 69 ods. 3 ZDPH slovenský príjemca služby.
• Preprava tovaru v Chorvátsku pre slovenského platiteľa dane: Slovenský platiteľ dane B si u slovenského platiteľa dane A objednal prepravu tovaru v Chorvátsku. Miestom dodania služby je miesto, kde má príjemca služby sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň alebo bydlisko, t. j. SR. Osobou povinnou platiť daň je platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku, t. j. platiteľ dane A.
• Preprava tovaru v Chorvátsku pre českého podnikateľa: Český podnikateľ so sídlom a IČ DPH prideleným v ČR si u prepravcu - slovenského platiteľa dane, objedná prepravu tovaru v Chorvátsku. Miestom dodania služby je miesto, kde má príjemca služby sídlo, t. j. ČR. Osobou povinnou platiť daň je český príjemca služby.
• Preprava tovaru zo Slovenska do Chorvátska pre českého podnikateľa: Český podnikateľ so sídlom a IČ DPH prideleným v ČR si u dopravcu - slovenského platiteľa dane, objedná prepravu tovaru zo Slovenska do Chorvátska. Miestom dodania služby je miesto, kde má príjemca služby sídlo, t. j. Česká republika. Slovenský dopravca vykonanú prepravu fakturuje bez slovenskej DPH a neuvedie ju v súhrnnom výkaze, pretože ide o prepravnú službu spojenú s vývozom tovaru, ktorá je oslobodená od dane a táto sa v súhrnnom výkaze neuvádza.

Prevádzkareň na účely DPH

O prevádzkarni na účely DPH (§ 4 ods. 7) je možné uvažovať vtedy, ak sú splnené podmienky jej určitej stálosti a existencie ľudských a technických zdrojov. Ak je zdaniteľná osoba, ktorej sa poskytli služby s miestom dodania podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH, usadená na viac ako jednom mieste, tieto služby sa v princípe zdaňujú v mieste, kde má príjemca služby zriadené sídlo svojej ekonomickej činnosti. Ak sa služby poskytujú prevádzkarni zdaniteľnej osoby umiestnenej na inom mieste, ako je sídlo ekonomickej činnosti zdaniteľnej osoby, služba sa zdaňuje v mieste, kde sa táto prevádzkareň nachádza.

Pokiaľ nie je dôkaz o zneužití práva, iba zdaniteľná osoba, ktorá prijíma služby, je zodpovedná za určenie, kde sa služby poskytujú. Pre účely správneho určenia miesta dodania služby je dôležitá informácia o postavení príjemcu služby, t. j. či je zdaniteľná osoba. Na Daňovom riaditeľstve SR je zriadená služba overovania platnosti IČ DPH v členských štátoch EÚ. Táto služba je sprístupnená daňovým subjektom, ktoré môžu ústne alebo písomne preveriť platnosť IČ DPH prideleného v členských štátoch EÚ. Služba overovania platnosti IČ DPH v členských štátoch EÚ je dostupná aj na stránke Daňového riaditeľstva SR prostredníctvom odkazu na stránku Európskej komisie.

Identifikačné číslo pre DPH slúži dodávateľovi ako dôkaz o postavení odberateľa ako zdaniteľnej osoby. Pri posúdení miesta dodania služby podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH je podstatné, aby poskytnuté IČ DPH zodpovedalo sídlu alebo miestu podnikania zdaniteľnej osoby.

Príklad

Podnikateľ so sídlom v Maďarsku je registrovaný pre DPH v Maďarsku i v SR, kde má prevádzkareň. Pod identifikačným číslom prideleným v Maďarsku si objednal u slovenského platiteľa dane dlhodobý nájom dopravného prostriedku na obdobie jedného roka. Je však zrejmé, že dopravný prostriedok bude využívať výlučne v súvislosti s činnosťou vykonávanou na základe prevádzkarne v SR. Miestom dodania služby je v tomto prípade miesto, kde má príjemca služby prevádzkareň, t. j. SR.

Ak je príjemca služby z tretieho štátu, musí dodávateľ služby okrem dôkazu, že sídlo alebo miesto podnikania príjemcu služby sa nachádza mimo územia EÚ, preukázať, že zákazník je zdaniteľnou osobou. Ako dôkaz o takomto postavení môže byť IČ DPH alebo podobné číslo, ktoré sa používa v danom štáte, miesto podnikania, informácie získané od kompetentných daňových úradov, ktoré potvrdzujú, že príjemca služby je zdaniteľná osoba. Rovnako to môže byť objednávkový formulár príjemcu služby, ktorý obsahuje údaj o sídle jeho ekonomickej činnosti, identifikačné číslo alebo výpis z webovej stránky príjemcu služby, ktorý potvrdzuje, že zákazník vykonáva ekonomickú činnosť.

Služby vzťahujúce sa na nehnuteľnosť

Miestom dodania služby vzťahujúcej sa na nehnuteľnosť vrátane realitnej činnosti a činnosti znalcov, ubytovacích služieb, poskytnutia práva na užívanie nehnuteľnosti, služieb zameraných na prípravu a koordináciu stavebných prác, ako sú služby poskytované architektmi a osobami zabezpečujúcimi stavebný dozor, je miesto, kde sa nehnuteľnosť nachádza. Uvedené pravidlo podľa § 16 ods. 1 zákona o DPH sa rovnako uplatní pri dodaní služby vzťahujúcej sa na nehnuteľnosť tak zdaniteľnej, ako aj nezdaniteľnej osobe.

Pri sprostredkovaní ubytovania sprostredkovateľom, ktorý koná v mene a na účet inej osoby pre zdaniteľnú osobu, sa miesto dodania sprostredkovateľskej služby určí podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH, t. j. v mieste sídla príjemcu služby. Pri sprostredkovaní ubytovania sprostredkovateľom, ktorý koná v mene a na účet inej osoby pre inú ako zdaniteľnú osobu, je miestom dodania sprostredkovateľskej služby podľa § 16 ods. 13 zákona o DPH to isté miesto ako miesto dodania ubytovacej služby.

Príklad

Česká spoločnosť so sídlom a IČ DPH prideleným v ČR vykonáva rekonštrukciu nehnuteľnosti na Slovensku. Objednávateľom služby je zdaniteľná osoba, ktorá vykonáva ekonomickú činnosť a súčasne aj činnosti, ktoré nie sú predmetom dane. Miestom dodania služby je miesto, kde sa nehnuteľnosť nachádza, t. j. SR. Ak by česká spoločnosť vykonala rekonštrukciu nehnuteľnosti pre nezdaniteľnú osobu, miesto dodania služby zostáva nezmenené, t. j. nachádza sa v SR.

Intrakomunitárne dodanie tovaru a súhrnné výkazy

Pri tzv. intrakomunitárnom dodaní tovaru, t. j. dodaní tovaru do iného členského štátu, si zvykli na nový systém uplatňovania oslobodenia od dane. Namiesto písomných colných vyhlásení (JCD), predkladaných na prerokovanie colným orgánom, platitelia dane pri tomto druhu obchodných transakcií vypĺňajú súhrnné výkazy, ktoré štvrťročne podávajú daňovým úradom.

Podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z jedného členského štátu do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak je nadobúdateľom tovaru osoba identifikovaná pre daň v inom členskom štáte, oslobodené od dane.

Základ dane pri dodaní tovaru

Pri určení základu dane vychádza platiteľ z ustanovenia § 22 zákona o DPH. Základom dane pri dodaní tovaru je všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby za dodanie tovaru alebo služby, zníženú o daň. Do základu dane sa zahŕňa dotácia alebo príspevok, ktorý dodávateľ prijal alebo má prijať k cene tovaru alebo služby, ako aj iné dane, clá a poplatky vzťahujúce sa k tovaru, súvisiace náklady (výdavky), ako sú napríklad provízia, náklady na balenie, náklady na prepravu a náklady poistenia požadované dodávateľom od kupujúceho alebo zákazníka. Do základu dane sa nezahŕňajú výdavky platené v mene a na účet kupujúceho alebo zákazníka, ktoré dodávateľ požaduje od kupujúceho alebo zákazníka. Ak je v čase dodania tovaru poskytnutá zľava z ceny alebo ak je poskytnutá zľava za skoršiu úhradu ceny, základ dane sa zníži o sumu zľavy.

Dodanie nového dopravného prostriedku

Oslobodené od dane je dodanie nového dopravného prostriedku, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu kupujúcemu predávajúcim alebo kupujúcim alebo na ich účet. Každá osoba, ktorá dodá nový dopravný prostriedok z tuzemska do iného členského štátu, je v zmysle § 72 ods. 4 povinná vyhotoviť faktúru najneskôr do 15 dní od dodania nového dopravného prostriedku alebo od prijatia platby pred dodaním nového dopravného prostriedku. Ak takáto osoba príležitostne dodá nový dopravný prostriedok z tuzemska do iného členského štátu, vzniká jej podľa § 52 zákona o DPH, v čase dodania, právo odpočítať daň zahrnutú do kúpnej ceny alebo zaplatenú pri dovoze, alebo pri nadobudnutí v tuzemsku z iného členského štátu, a to do výšky, ktorá neprekročí daň, ktorú by bola povinná táto osoba uhradiť, ak by pri dodaní nového dopravného prostriedku z tuzemska do iného členského štátu bola povinná platiť daň.

Premiestnenie tovaru

Oslobodenie od dane sa uplatní aj pri premiestnení tovaru zdaniteľnej osoby z tuzemska do iného členského štátu na účely jej podnikania, ak by dodanie tohto tovaru pre inú osobu bolo oslobodené od dane (§ 43 ods. 4). Aby premiestnenie tovaru zdaniteľnej osoby bolo oslobodené od dane, musí byť táto osoba registrovaná pre daň v tuzemsku a rovnako aj v členskom štáte, do ktorého tovar premiestňuje. Platiteľ je povinný pri premiestnení tovaru do iného členského štátu vyhotoviť v zmysle § 72 ods. 3 bezodkladne doklad o premiestnení tovaru, ktorý musí obsahovať náležitosti faktúry pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu. Hodnotu premiestneného tovaru uvádza platiteľ v daňovom priznaní aj v súhrnnom výkaze.

tags: #prenajom #zariadenia #podnikatelovi #z #eu #podmienky