
Článok sa zaoberá problematikou prevodu vlastníckeho práva bezodplatne, najmä v kontexte spoluvlastníctva a zákonného predkupného práva. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o podmienkach, výnimkách a dôsledkoch takýchto prevodov, s prihliadnutím na relevantnú legislatívu a judikatúru.
Ak jednu vec vlastní viacero osôb, ide o podielové spoluvlastníctvo. Každý zo spoluvlastníkov vlastní určitý podiel na veci. K takto určenému podielu má každý z nich dispozičné právo, čo znamená, že každý z nich môže svoj spoluvlastnícky podiel zaťažiť alebo predať. Predaj spoluvlastníckeho podielu je však obmedzený zákonným predkupným právom.
Podľa ustanovenia § 140 Občianskeho zákonníka majú spoluvlastníci pri prevode spoluvlastníckeho podielu zákonné predkupné právo. To znamená, že spoluvlastník prevádzajúci svoj spoluvlastnícky podiel je povinný ponúknuť ho najskôr ostatným spoluvlastníkom.
Spoluvlastník prevádzajúci svoj spoluvlastnícky podiel je povinný ponúknuť ho najskôr ostatným spoluvlastníkom tzv. ponukou na odkúpenie podielu. K prijatiu ponuky na odpredaj spoluvlastníckeho podielu dochádza vyplatením tohto podielu oprávnenou osobou v zákonnej 2-mesačnej lehote, samotné vyhlásenie o prijatí ponuky bez vyplatenia podielu v tejto lehote nemožno považovať za účinné prijatie ponuky.
V prípade existencie viacerých spoluvlastníkov vzniká v praxi otázka, kto bude oprávnený odkúpiť spoluvlastnícky podiel v prípade, ak by všetci spoluvlastníci mali reálny záujem na jeho odkúpení. Nie je pritom dôležité, aký veľký je podiel jednotlivých spoluvlastníkov. Iba v prípade, ak by spoluvlastníci nemali záujem o kúpu spoluvlastníckeho podielu, môže ho spoluvlastník predať 3. osobe.
Prečítajte si tiež: Kalkulačka prevodu jednotiek
Kupujúcemu (3. osobe) nemôže byť spoluvlastnícky podiel prenechaný za nižšiu sumu resp. za výhodnejších podmienok, ako boli obsiahnuté v ponuke na odkúpenie podielu pre ostatných spoluvlastníkov.
Z uvedeného pravidla však existujú aj výnimky. Výnimkou, kedy sa zákonné predkupné právo neuplatní je prípad, ak ide o prevod blízkej osobe.
Pokiaľ by spoluvlastník prevádzajúci svoj spoluvlastnícky podiel opomenul svoju povinnosť, ostatní spoluvlastníci môžu napadnúť prevod podielu a domáhať sa určenia relatívnej neplatnosti zmluvy podľa ustanovenia § 40a Občianskeho zákonníka, ktorou sa podiel prevádzal. Právna teória i prax rozoznáva vo všeobecnosti 3 rozdielne (a navzájom sa vylučujúce) nároky, ktoré si môže oprávnený spoluvlastník uplatniť v prípade, že jeho predkupné právo bolo porušené.
Jedným z týchto nárokov, ktorý sa analogicky odvodzuje z § 603 ods. 3 OZ, je právo osoby oprávnenej z predkupného práva domáhať sa priamo od nadobúdateľa, aby jej spoluvlastnícky podiel ponúkol na kúpu, a to za rovnakých podmienok, za akých ich kúpil od osoby povinnej. Za týmto účelom musí oprávnený spoluvlastník adresovať navrhovateľovi konkrétnu výzvu (tzv. predžalobná výzva) - žiadosť o ponúknutie spoluvlastníckeho podielu na kúpu.
Ponuka musí zároveň obsahovať všetky podmienky, za ktorých nadobúdateľ odkúpil podiel od pôvodného spoluvlastníka (predmet kúpy, kúpna cena, splatnosť kúpnej ceny, zriadenie vecného bremena, vykonanie osobných služieb a pod.). Na prijatie ponuky nestačí len vyhlásenie oprávneného, že ponuku prijíma, ale musí zaplatiť aj kúpnu cenu. Ak ide o vyplatenie nehnuteľnosti, zákonná lehota je 2 mesiace, ak o vyplatenie hnuteľnej veci, 8 dní. Táto lehota však pôsobí len v prípade, ak sa strany nedohodli na vlastnej lehote.
Prečítajte si tiež: Ako previesť Celzia na Fahrenheita
Ak si nadobúdateľ nesplní túto ponukovú povinnosť, môže sa oprávnený spoluvlastník domáhať na súde, aby bol jeho prejav vôle v tomto smere nahradený súdnym rozhodnutím.
Zákonné predkupné právo nie je možné obísť. Spoluvlastníci sa však pri jeho vzniku môžu dohodnúť, že v prípade predaja spoluvlastníckeho podielu niektorého z nich, nebudú uplatňovať predkupné právo.
Zákonné predkupné právo sa viaže aj na pozemok v spoluvlastníctve viacerých osôb. V prípade pozemku platí, že nie je možné presne určiť, ktorú časť pozemku vlastní ktorý spoluvlastník. V prípade, ak by osoba chcela previesť spoluvlastnícky podiel k pozemku, má ponukovú povinnosť voči ostatným spoluvlastníkom.
V prípade, ak by niektorý zo spoluvlastníkov, prípadne viacerí z nich mali záujem o kúpu spoluvlastníckeho podielu, majú možnosť sa dohodnúť, prípadne nadobudnúť podiely pomerne k výške už svojich existujúcich podielov. Následne musí byť spísaná kúpna zmluva (prípade iná scudzovacia zmluva) s každým spoluvlastníkom zvlášť alebo spoločná kúpna zmluva pre všetkých spoluvlastníkov.
Osobitným spôsobom, ktorý by prichádzal do úvahy je vypracovanie dohody o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, aj to len v prípade, ak by všetci podieloví spoluvlastníci mali záujem na vyporiadaní. Následne by sa spoluvlastníkovi, ktorý nemá záujem na ďalšom trvaní spoluvlastníctva, vyplatila hodnota jeho podielu.
Prečítajte si tiež: Vzor žiadosti o prevod dávok
Vo vzťahu k pozemku je možné tiež dojednať aj zmluvné predkupné právo. Predkupné právo k pozemku môže mať vo všeobecnosti povahu osobného práva, ako aj vecnoprávnu povahu, ktorá sa zapisuje do katastra nehnuteľností. Zmluvné predkupné právo je neprevoditeľné, neprechádza na dedičov (na rozdiel od zákonného predkupného práva spoluvlastníkov) a oprávnený z tohto práva je iba ten, kto je v zmluve o jeho zriadení označený. Zánikom oprávneného subjektu zaniká aj predkupné právo. Ak však bolo predkupné právo dohodnuté ako vecné právo zapísané do katastra nehnuteľností, toto pôsobí aj voči nástupcom kupujúceho a ak predávajúci nekúpil vec ponúknutú kupujúcim, zostáva mu zachované predkupné právo aj voči jeho právnemu nástupcovi.
Osobitná právna úprava sa vzťahuje na poľnohospodárske pozemky. Pri predaji poľnohospodárskeho pozemku bol predávajúci podľa § 4 ods. 3 zákona č. 140/2014 Z. z. povinný ponúknuť pozemok na predaj určitým osobám. Nálezom Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 20/2014 zo 14. novembra 2018 Ústavný súd SR rozhodol, že ustanovenia čl. I § 4, § 5 a § 6 zákona č. 140/2014 Z. z. o nadobúdaní vlastníctva k poľnohospodárskemu pozemku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nie sú v súlade s Ústavou. Dňom vyhlásenia tohto nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky (10.2.2019) stratili tieto ustanovenia účinnosť.
Ďalším príkladom predkupného práva k nehnuteľnosti vznikajúceho na základe zákona je predkupné právo nájomcu. Podľa § 16 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov: „Byt, ktorého nájomcom je fyzická osoba, môže vlastník domu previesť do vlastníctva len tomuto nájomcovi, ak nie je nájom bytu dohodnutý na určitý čas.“ V tejto súvislosti upozorňujeme, že zákonné predkupné právo nájomcu sa nevzťahuje na všetky prípady, kedy dochádza k prevodu bytu, ktorý je predmetom nájmu, ale iba na prípady, kedy na strane predávajúceho vystupuje vlastník bytového domu, v ktorom sa predmetný byt nachádza.
Osobitný druh predkupného práva je upravený v ustanovení § 489 a nasl. Obchodného zákonníka pod názvom „zmluva o kúpe prenajatej veci“. Zmluvou o kúpe prenajatej veci si strany dojednajú v nájomnej zmluve alebo po jej uzavretí, že nájomca je oprávnený kúpiť prenajatú vec alebo prenajatý súbor vecí počas platnosti nájomnej zmluvy alebo po jej zániku. Zmluva o kúpe prenajatej veci vyžaduje písomnú formu.
Ak sa teda vlastník nehnuteľnosti viazaný predkupným právom rozhodne nehnuteľnosť predať, je povinný ponúknuť ju oprávnenému z predkupného práva. Ponuku uskutoční ohlásením všetkým podmienok predaja. Pri nehnuteľnostiach zákon pre ponuku predpisuje písomnú formu. Oprávnený z predkupného práva si svoje predkupné právo uplatní tak, že príjme oznámené podmienky predaja a včas vyplatí kúpnu cenu.
Dobu, do ktorej je v prípade uplatnenia predkupného práva potrebné vyplatiť kúpnu cenu je možné dojednať. Ak doba dokedy sa má predaj uskutočniť nie je dohodnutá, je oprávnená osoba povinná nehnuteľnosť vyplatiť do dvoch mesiacov od doručenia ponuky.
V otázke uplatnenia predkupného práva pri bezodplatnom darovaní spoluvlastníckeho podielu nie je odborná verejnosť ani rozhodovacia prax súdov jednotná.
Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 102/2005 z 25. mája 2006 predkupné právo sa vzťahuje na prevod spoluvlastníckeho podielu, a nie na jeho prechod. Slovenská odborná literatúra (Fekete, I.: Občiansky zákonník 1. Veľký komentár, Bratislava: Eurokódex 2011) zas uvádza: “Ustanovenie § 140 OZ, ktoré upravuje nakladanie spoluvlastníka so svojím podielom na veci, je treba v súvislosti s ustanovením § 602 ods. 2 OZ vykladať tak, že predkupné právo možno dohodnúť aj pre prípad iného scudzenia veci, než predajom.
Rozdielny právny názor v porovnaní so slovenskými súdmi zastávajú rozhodnutia českých súdov, ktoré dávajú ustanovenie § 140 Občianskeho zákonníka do súvislosti s ustanovením § 602 ods. 1 OZ. Podľa Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22 Cdo 2408/2007 z 20. októbra 2008 “z gramatického, systematického i logického výkladu vyplýva záver, že predkupné právo náleží spoluvlastníkovi iba v prípade predaja podielu.
Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom Uznesení ÚS 186/2012-11 zo dňa 21.06.2012 zaujal stanovisko k uvedeným rozhodnutiam českých súdov, keď uvádza: “Českými súdmi zastávaný výklad, ktorý prevod spoluvlastníckeho podielu darovaním vyníma zo skutkovej podstaty § 140 Občianskeho zákonníka, dáva veľmi široký priestor na obchádzanie zákonného predkupného práva podľa § 140 Občianskeho zákonníka pomocou simulovaných darovacích zmlúv.
Prevod vlastníctva majetku štátu môže byť podľa § 11 ods. 2 zákona č. 278/1993 Z. z. odplatný alebo bezodplatný. Prevod vlastníctva nehnuteľného majetku štátu musí byť vždy odplatný, a to najmenej za primeranú cenu, okrem prevodu nehnuteľného majetku štátu do vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku, cudzieho štátu alebo registrovaného sociálneho podniku, a to za zákonom ustanovených podmienok.
Ak sa uskutoční bezodplatný prevod vlastníctva dlhodobého majetku do vlastníctva obce, VÚC, rozpočtových a príspevkových organizácií obcí a VÚC, ide o formu nefinančného transferu. Neodpisovaný dlhodobý hmotný majetok získaný bezodplatne sa účtuje ako výnosy bežného obdobia (účet 648 - Ostatné výnosy z prevádzkovej činnosti) v účtovnej jednotke, ktorou je obec, VÚC, príspevková organizácia alebo ako zúčtovací vzťah k zriaďovateľovi (účet 355 - Zúčtovanie transferov rozpočtu obce a vyššieho územného celku), ak ide o rozpočtovú organizáciu. Odpisovaný dlhodobý majetok (hmotný aj nehmotný) nadobudnutý bezodplatne sa účtuje v ocenení reálnou hodnotou na ťarchu účtu účtovej skupiny 04 - Obstaranie dlhodobého majetku so súvzťažným zápisom v prospech účtu 384 - Výnosy budúcich období.
Zaopatrovacia zmluva predstavuje nepomenovaný zmluvný typ, ktorý nie je výslovne zákonom upravený a je prejavom zásady autonómie vôle účastníkov občianskoprávnych vzťahov. V zmysle Občianskeho zákonníka, účastníci občianskoprávnych vzťahov môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená. Všeobecnými právnymi požiadavkami pre platnosť zaopatrovacej zmluvy, ako nepomenovaného zmluvného typu, je jej súlad s obsahom a účelom zákona.
Ak by mal byť prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti bezodplatný, za účelom právnej istoty je žiadúce uzatvoriť darovaciu zmluvu a zaopatrovaciu zmluvu osobitne. Podmienka bezodplatnosti totiž znamená, že darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma bez povinnosti poskytnúť akékoľvek protiplnenie, ktoré by malo majetkovú povahu. Neplatná preto môže byť taká darovacia zmluva, ktorá by bola podmienená povinnosťou poskytnúť darcovi protiplnenie, ktorým môže byť aj povinnosť starať sa a doopatrovať osobu až do času jej smrti.
V praxi častejšia je preto situácia prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti už počas života prevodcu, napríklad formou darovacej či kúpnej zmluvy. Okrem takejto zmluvy je v prospech osoby, ktorá stráca právo k nehnuteľnosti zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného užívania danej nehnuteľnosti, ktorému koreluje povinnosť nového vlastníka nehnuteľnosti, a teda povinného z vecného bremena, strpieť užívanie nehnuteľnosti oprávneným z vecného bremena.
V prvom rade je potrebné formálne osloviť obec s ponukou na odkúpenie prostredníctvom obecného úradu. Následne o predaji majetku rozhoduje obecné zastupiteľstvo, ktoré predaj schváli, resp. neschváli.
Ak ste sa s vaším zmluvným partnerom dohodli na predmete prevodu (špecifikovaný pozemok) a výške kúpnej ceny vrátane spôsobu jej splatenia, je najdôležitejšou skutočnosťou na úspešný prevod vlastníckeho práva uzatvorenie kúpnej zmluvy s obsahovými náležitosťami, ktoré vyžaduje Občiansky zákonník a katastrálny zákon. Odporúčame v tomto smere využiť odborné služby advokáta, príp. notára.
Následne je potrebné uzatvorenú kúpnu zmluvu predložiť katastru ako prílohu takzvaného návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Vklad je evidenčný úkon katastra, s ktorým legislatíva spája prevod vlastníckeho práva, teda až vydaním rozhodnutia o povolení vkladu sa stávate vlastníkom nehnuteľnosti v zmysle zákona.
Kúpna zmluva by mala obsahovať predovšetkým:
Pokiaľ predávajúci po uzatvorení zmluvy už nesúhlasí s prevodom vlastníckeho práva, môže od kúpnej zmluvy odstúpiť, avšak len v prípadoch ustanovených zákonom, respektíve ak je určitá podmienka k odstúpeniu od kúpnej zmluvy uvedená v zmluve a táto bola splnená. Inak je predávajúci prejavom svojej vôle (teda uzatvorením kúpnej zmluvy) viazaný.
Medzi najčastejšie chyby patria formálne nedostatky kúpnej zmluvy. Preto odporúčame, aby ľudia, ktorí nemajú právnické vzdelanie, respektíve prehľad o problematike, vyhľadali odborné poradenstvo. Následne sú to nedostatky brániace po uzatvorení zmluvy úspešnému prevodu vlastníctva, pokiaľ sa prevádza spoluvlastnícky podiel na pozemku na tretiu osobu (nie spoluvlastníka). V právnom poriadku totiž platí pravidlo, že pokiaľ spoluvlastník prevádza spoluvlastnícky podiel na tretiu osobu (odlišnú od ostatných spoluvlastníkov, respektíve vlastnej blízkej osoby), je povinný ponúknuť prevádzaný podiel ostatným spoluvlastníkom za tých istých podmienok, za ktoré zamýšľa predaj tretej osobe. V opačnom prípade sa stáva, že obídení spoluvlastníci napadnú platnosť kúpnej zmluvy.
Taktiež je dôležité dať si pozor na jasné definovanie výšky kúpnej ceny a najmä spôsob jej úhrady.
Pokiaľ spoluvlastník prevádza podiel na tretiu osobu (odlišnú od ostatných spoluvlastníkov, respektíve vlastnej blízkej osoby), je povinný ponúknuť prevádzaný podiel ostatným spoluvlastníkom za tých istých podmienok, za ktoré zamýšľa predaj tretej osobe. občiansky zákonník a katastrálny zákon. v tomto smere sa odporúča využiť odborné služby advokáta. je povinný uhradiť vami ponúknutú kúpnu cenu najneskôr do dvoch mesiacov po doručení ponuky. Pokiaľ sa tak nestane, ste oprávnení predať pozemok tretej osobe.
Ak ide o neznámych vlastníkov, tých by mal zastupovať Slovenský pozemkový fond. Teda je potrebné sa s vašou ponukou na odpredaj obrátiť na Slovenský pozemkový fond. Pokiaľ nedospejete k dohode, môžete iniciovať súdne konanie o zrušenie a vysporiadanie podielového spoluvlastníctva, kde budete žiadať prikázať podiel neznámeho vlastníka do vášho vlastníctva. A následne môžete iniciovať predaj. Ale tento proces podlieha viacerým špecifikám a je to podstatne zložitejšie.
SPF predáva pozemky výlučne v prípadoch, v ktorých to dovoľujú platné právne predpisy. Každá žiadosť je posudzovaná individuálne aj podľa širších okolitých vlastníckych vzťahov. Z toho vyplýva, že fond nemôže predať záujemcovi ľubovoľný pozemok vo vlastníctve Slovenskej republiky alebo vo vlastníctve nezistených vlastníkov, ktorý spravuje.
Základnými dokladmi, ktoré je potrebné doložiť k žiadosti o odkúpenie, zámenu alebo o zriadenie vecného bremena na pozemok, sú:
Doklady ako geometrický plán, znalecký posudok a podobne neodporúčame dokladať pri predkladaní prvotnej žiadosti, aby žiadateľ vopred nevynaložil náklady na podklady, pričom ešte nie je jednoznačné, či k prevodu pozemku, respektíve inému úkonu dôjde.
Pri podaní žiadosti nie je potrebné ani vhodné doložiť znalecký posudok na ocenenie dotknutého pozemku. Po preskúmaní žiadosti na SPF bude žiadateľ v prípade potreby vyzvaný na predloženie znaleckého posudku. Upozorňujeme, že znalecký posudok je nevyhnutným dokladom pri každom prevode pozemkov SPF. Znalecký posudok si dá na výzvu fondu vypracovať a dokladá ho žiadateľ, pričom jeho vypracovanie je jeho nákladovou položkou.
Slovenský pozemkový fond predáva pozemky v zmysle platných právnych predpisov za v mieste obvyklé trhové ceny, minimálne však za cenu stanovenú znaleckým posudkom. V každom prípade je určená individuálne na základe dostupných podkladov a údajov tak, aby reflektovala trhové ceny v danom mieste. Pokiaľ bude spis posúdený ako spôsobilý, bude žiadateľa po určení ceny kontaktovať príslušné pracovisko, ktoré mu oznámi jej výšku.
Vzhľadom na zložitosť ďalšieho postupu podľa interných predpisov SPF a veľkého počtu doručených žiadostí celý proces prípravy zmluvy, schválenia ceny za prevod a samotného podpisu zmluvy trvá dlhší čas. Keďže uvedená problematika nepodlieha konaniu podľa zákona o správnom konaní, neviažu sa k vybaveniu spisu žiadne lehoty. Snahou SPF je však postupovať čo najrýchlejšie.
Slovenský pozemkový fond môže prenajať mladému či malému poľnohospodárovi alebo mikropodniku pozemky na poľnohospodárske účely. Postupuje pri tom podľa všeobecne záväzných právnych predpisov a rozdelení pozemkov podľa jednotlivých kategórií. Žiadosť následne fond posúdi a rozhodne o nej.
Žiadosť o prenájom podáva mladý poľnohospodár, poľnohospodár spĺňajúci podmienky malého podniku alebo mikropodniku, ktorému Pôdohospodárska platobná agentúra vydala právoplatné rozhodnutie o schválení žiadosti o nenávratný finančný príspevok. K žiadosti musí priložiť právoplatné rozhodnutie PPA, uviesť číslo listu vlastníctva pozemkov vo svojom vlastníctve alebo doložiť kópiu nájomnej zmluvy, na základe ktorej si prenajíma pozemky od známych vlastníkov, v tom katastrálnom území, kde si žiada pozemky na prenájom.
Ak je nájomná zmluva uzatváraná s nájomcom, ktorý je právnickou osobou alebo súkromne hospodáriacim roľníkom (fyzická osoba - podnikateľ), uzatvára sa podľa zákona o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Výška nájomného je stanovená podľa obvyklej výšky nájomného pre jednotlivé katastrálne územia.
Ak je nájomná zmluva uzatváraná s nájomcom, ktorý je fyzickou osobou nepodnikateľom na drobnú pestovateľskú a chovateľskú činnosť, uzatvára sa podľa zákona o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Výška nájomného je stanovená dohodou v závislosti od výmery pozemku, jeho umiestnenia a posúdenia miestnych podmienok.
Podľa platnej právnej úpravy: „Nájomca je povinný viesť a uchovávať evidenciu o dohodnutom a zaplatenom nájomnom za pozemky podľa katastrálnych území k 31. decembru a údaje a informácie z tejto evidencie poskytnúť okresnému úradu každoročne do 31. januára nasledujúceho roku.“ Okresný úrad pri stanovení obvyklej výšky nájomného prioritne vychádza z údajov poskytnutých nájomcami za predchádzajúci kalendárny rok a katastrálne územie. Údaje o obvyklej výške nájomného sú zverejnené na webovej stránke ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka.
Na poskytnutie primeranej zľavy na nájomnom zo strany fondu, respektíve na neplatenie nájomného zo strany nájomcu je potrebné kumulatívne splnenie nasledujúcich podmienok:
tags: #prevod #vlastníckeho #práva #bezodplatne #podmienky