Zamestnávanie na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru je na Slovensku bežnou praxou. S týmto typom zamestnávania sa však spája aj rad povinností, ktoré musia zamestnávatelia dodržiavať. Jednou z nich je aj prihlasovanie a odhlasovanie dohodárov do zdravotnej poisťovne. Táto povinnosť, hoci na prvý pohľad jednoduchá, môže v praxi spôsobovať zamestnávateľom značné administratívne komplikácie.

Častá zmena platiteľa zdravotného poistenia u dohodárov

U zamestnancov pracujúcich na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru môže v praxi častokrát a dokonca aj niekoľkokrát mesačne dochádzať k zmene platiteľa poistného. Podľa § 11 ods. 3 druhej vety zákona o zdravotnom poistení sa totižto zamestnanci pracujúci na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru nepovažujú za zamestnancov v dňoch, za ktoré nepoberajú príjem. V praxi to teda znamená to, že v dňoch, v ktorých dohodár skutočne nevykonáva prácu, sa nepovažuje za zamestnanca. A to má za následok to, že v týchto dňoch nie je za neho platiteľom zdravotného poistenia ani jeho zamestnávateľ.

Ak teda dohodár nepracuje v každý pracovný deň príslušného kalendárneho mesiaca, dochádza u neho k zmenám platiteľa zdravotného poistenia (k vzniku alebo k zániku platiteľa zdravotného poistenia). K vzniku platiteľa zdravotného poistenia u neho dochádza v deň, keď začne pracovať po jednom alebo viacerých predchádzajúcich pracovných dňoch, v ktorých nepracoval. K zániku platiteľa zdravotného poistenia u dohodára dochádza zase v pracovný deň bezprostredne predchádzajúci pracovnému dňu, v ktorom už nepracoval.

Príklad z praxe:

Predstavme si situáciu, že dohodár v priebehu pracovného týždňa príde do práce v utorok a vo štvrtok. V pondelok v práci nebol, preto sa v tento deň nepovažuje za zamestnanca a jeho zamestnávateľ za neho nie je ani platiteľom zdravotného poistenia. V utorok, keď dohodár príde do práce, u neho ale dochádza k vzniku platiteľa zdravotného poistenia (zdravotné poistenie za neho za tento deň bude platiť jeho zamestnávateľ). Keďže ale dohodár už v stredu do práce neprišiel, tak ešte v utorok u neho dochádza aj k zániku platiteľa zdravotného poistenia. Podobná situácia sa opakuje aj v súvislosti so štvrtkom a piatkom. Vo štvrtok dohodár pracuje, preto u neho dochádza k vzniku platiteľa zdravotného poistenia. V piatok ale dohodár do práce nepríde, preto ešte vo štvrtok u neho dochádza k zániku platiteľa zdravotného poistenia. V priebehu jedného týždňa teda u tohto dohodára došlo až k štyrom zmenám platiteľa zdravotného poistenia - 2 krát vznik a 2 krát zánik.

Povinnosti zamestnávateľa pri prihlasovaní a odhlasovaní dohodárov

Jednou z povinností zamestnávateľa súvisiacou so zamestnancami pracujúcimi na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru môže byť neustále oznamovanie zmeny platiteľa poistného zdravotnej poisťovni. Ide o takzvané prihlasovanie dohodárov do zdravotnej poisťovne a odhlasovanie dohodárov zo zdravotnej poisťovne. Zamestnávateľ je povinný zmenu platiteľa zdravotného poistenia za dohodárov oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom došlo k zmene platiteľa poistného. Táto povinnosť zamestnávateľovi vyplýva z § 24 písm. c) zákona o zdravotnom poistení.

Prečítajte si tiež: Jednota dôchodcov: Aktívny život seniorov v obci Čierna Voda

Ak teda zamestnávateľ zamestnáva dohodára s pravidelným príjmom, ktorý v danom mesiaci neodpracuje všetky pracovné dni (aspoň v jeden pracovný deň prácu nevykonáva), vzniká mu povinnosť do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca oznámiť zdravotnej poisťovni zmenu platiteľa zdravotného poistenia za tohto dohodára. Tento dohodár s pravidelným príjmom sa prihlási do zdravotnej poisťovni len na konkrétne dni, počas ktorých prácu skutočne vykonával.

U dohodárov s nepravidelnými príjmami sa v zmysle metodického usmernenia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č. 12/6/2014 v znení neskorších predpisov postupuje odlišne. Dohodárov poberajúcich príjmy v nepravidelných intervaloch alebo po skončení dohody zamestnávateľ prihlasuje a odhlasuje v zdravotnej poisťovni iba na jeden deň, a to na posledný deň kalendárneho mesiaca, ktorý predchádza mesiacu, v ktorom dochádza k vyplateniu príjmu (prihlásenie a odhlásenie v zdravotnej poisťovni sa vykoná v ten istý deň). Lehota na prihlásenie a odhlásenie týchto dohodárov je do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bol dohodárovi príjem vyplatený.

Na prihlasovanie a odhlasovanie dohodárov v zdravotnej poisťovni sa používa formulár „Oznámenie zamestnávateľa o poistencoch pri zmene platiteľa poistného na verejné zdravotné poistenie“. Ak má zamestnávateľ najmenej troch zamestnancov, je povinný zmenu platiteľa poistného oznamovať príslušnej zdravotnej poisťovni výlučne elektronicky.

Príklad:

• Zamestnanec má uzavretú dohodu na obdobie jedného mesiaca február. Činnosť, ktorú má vykonávať na túto dohodu, vykonáva však iba v období od 1.februára do 15. februára. Zamestnávateľ oznámi zdravotnej poisťovni ako zamestnanca nasledovne:
  • Z / 2D : 1.februára
  • K/ 2D: 15. februára
  • Od 16.februára do 28.februára sa nepovažuje za zamestnanca.
• Zamestnanec má vyplatenú odmenu z titulu nepravidelného príjmu alebo z titulu príjmu vyplateného po skončení pracovného pomeru v marci. Zamestnávateľ oznámi zdravotnej poisťovni ako zamestnanca nasledovne:
  • Z / 2D: 28.februára
  • K / 2D: 28.februára

Ktorých dohodárov sa sústavné prihlasovania a odhlasovanie netýka

Sústavné prihlasovanie a odhlasovanie dohodárov do zdravotnej poisťovne sa netýka tých, ktorí sa na účely zákona o zdravotnom poistení nepovažujú za zamestnancov a teda sa na nich neplatí ani zdravotné poistenie.

Prihlasovanie do a odhlasovanie zo zdravotnej poisťovne sa netýka dohodárov:

Prečítajte si tiež: Sprievodca: Denné centrum pre seniorov

• pracujúcich na základe dohody o brigádnickej práci študentov,
• pracujúcich na základe dohody o vykonaní práce poberateľov výsluhového dôchodku (ak dovŕšili dôchodkový vek), poberateľov invalidného výsluhového dôchodku, poberateľov starobného dôchodku, poberateľov predčasného starobného dôchodku, poberateľov invalidného dôchodku,
• pracujúcich na základe dohody o pracovnej činnosti poberateľov výsluhového dôchodku (ak dovŕšili dôchodkový vek), poberateľov invalidného výsluhového dôchodku, poberateľov starobného dôchodku, poberateľov predčasného starobného dôchodku, poberateľov invalidného dôchodku.

Zjednodušene je tak možné povedať, sústavné prihlasovanie do a odhlasovanie zo zdravotnej poisťovne sa týka zamestnancov pracujúcich na základe dohody o vykonaní práce a dohody o pracovnej činnosti, ktorí nie sú dôchodcami. Taktiež sa pravidelné prihlasovanie a odhlasovanie v zdravotnej poisťovni netýka dohodárov s pravidelným príjmom, ktorí vykonávajú prácu v každom pracovnom dni príslušného mesiaca.

Špecifické situácie pri prihlasovaní a odhlasovaní dohodárov

• A) Práca na dohodu vznikne a zanikne v čase trvania pracovného pomeru: Zamestnávateľ nič neoznamuje zdravotnej poisťovni, nakoľko poistenec je už prihlásený v zdravotnej poisťovni z titulu pracovného pomeru (príjem z dohody a príjem z pracovného pomeru sa v mesačnom výkaze spočítajú).
• B) Práca na dohodu zanikne ale pracovný pomeru naďalej trvá: Zamestnávateľ neoznamuje zánik dohody, nakoľko pracovný pomer trvá. Pracovný pomer je priorita a má vždy prednosť.
• C) Pracovný pomer sa ukončí ale práca na dohodu pokračuje: Zamestnávateľ poistenca z dôvodu ukončenia pracovného pomeru odhlási kódom 2 a zároveň oznámi vznik výkonu činnosti na dohodu osobitným kódom 2D.
• D) Vznik práce na dohodu, počas ktorej vznikne pracovný pomer: Zamestnávateľ oznámi vznik práce na dohodu osobitným kódom 2D. Po vzniku pracovného pomeru ukončí prácu na dohodu osobitným kódom 2D a oznámi vznik pracovného pomeru kódom 2.
• E) V prípade, ak poistenec má pracovný pomer u jedného zamestnávateľa a zároveň pracuje na dohodu u iného zamestnávateľa /prípadne aj u viacerých zamestnávateľov/, kde nie je súčasne v pracovnom pomere: Zamestnávateľ, u ktorého má poistenec pracovný pomer, prihlási do zdravotnej poisťovne kódom 2. Každý zamestnávateľ, u ktorého má poistenec uzatvorenú dohodu, prihlási do zdravotnej poisťovne kódom 2D na dni, kedy má príjem z dohody.
• F) Vznik práce na dohodu, počas ktorej sa poistenec stane starobným dôchodcom: Zamestnávateľ ukončí v zdravotnej poisťovni prácu na dohodu osobitným kódom 2D dňom, kedy nastala skutočnosť od kedy sa začal poistenec považovať za poistenca štátu z titulu poberania starobného dôchodku.

Vykazovanie preddavkov zamestnanca na dohodu

Vykazovanie preddavkov za zamestnancov, ktorí majú príjmy z dohôd mimo pracovného pomeru bude zamestnávateľ vykonávať na výkazoch preddavkov rovnako ako vykazovanie preddavkov za zamestnancov, ktorí majú príjmy z pracovného pomeru.

Zamestnanca, ktorý je u jedného zamestnávateľa evidovaný z titulu existencie pracovného pomeru a zároveň má príjem z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, v rovnakom čase, zamestnávateľ vykazuje na mesačnom výkaze len raz a príjmy z oboch činnosti sa sčítajú.

Administratívna záťaž a jej dopad na podnikateľov

Vychádzajúc z praxe a obmedzeného pracovného času dohodárov je zrejmé, že máloktorý dohodár bude v kalendárnom mesiaci pracovať každý jeden deň. Preto sa takmer žiaden zamestnávateľ zamestnávajúci zamestnancov pracujúcich na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru nevyhne povinnosti každý mesiac prihlasovať a odhlasovať dohodárov do a zo zdravotnej poisťovne. Splnenie tejto povinnosti si vyžaduje prihlásiť dohodára do zdravotnej poisťovne len na konkrétne dni, v ktorých pracoval. Pri tom musí zamestnávateľ nevyhnutne vychádzať z evidencie pracovného času a posudzovať v nej každý jeden deň príslušného kalendárneho mesiaca. V praxi dochádza k niekoľkým prihláseniam a odhláseniam dohodára do a zo zdravotnej poisťovne v rámci jedného mesiaca. Zamestnávateľ pri plnení tejto musí sledovať aj to, aký druh príjmu (pravidelný alebo nepravidelný) a aký status má dohodár (či napríklad nie je študent alebo dôchodca).

Neustále prihlasovanie a odhlasovanie dohodárov v zdravotnej poisťovni sa každý mesiac týka približne viac ako 200 000 zamestnancov.

Prečítajte si tiež: Všetko o prihláške na dôchodkové poistenie

Finančné náklady spojené s prihlasovaním a odhlasovaním

Zjednodušene predpokladajme, že priemerný mzdový účtovník plniaci za zamestnávateľa povinnosť neustáleho prihlasovania a odhlasovania dohodárov v zdravotnej poisťovni zarobí za 160 hodín svojej práce mesačne hrubú mzdu vo výške 980 eur (to je priemerná mesačná hrubá mzda na Slovensku za január až jún 2018). Celková cena práce tohto zamestnanca pre zamestnávateľa je potom vo výške 1 324,96 eura mesačne. Ďalej zjednodušene predpokladajme, že každomesačné prihlásenie a odhlásenie jedného dohodára v zdravotnej poisťovni trvá mzdovému účtovníkovi v priemere 3 minúty. Ak by sa táto povinnosť týkala každý mesiac v priemere len 200 000 dohodárov, podnikateľov by ročne jej splnenie stálo približne 993 720 eur (spôsob výpočtu: mesačná cena práce mzdového účtovníka 1 323,96 eura / 160 hodín práce za mesiac / 60 minút x 3 minúty na prihlásenie a odhlásenie jedného dohodára v zdravotnej poisťovni x 200 000 dohodárov mesačne x 12 mesiacov v kalendárnom roku).

Snahy o zníženie administratívnej záťaže

Zamestnávatelia si boli vedomí neprimeranej administratívnej záťaže spojenej so sústavným prihlasovaním a odhlasovaním dohodárov v zdravotnej poisťovni a svoju nespokojnosť dávali aj najavo. Na túto neprimeranú administratívnu záťaž podnikatelia príslušné inštitúcie upozorňovali už roku 2013 prostredníctvom ankety Byrokratický nezmysel roka 2013. Jej neslávnym absolútnym víťazom sa stala práve povinnosť neustáleho prihlasovania a odhlasovania dohodárov do a zo zdravotnej poisťovne.

Analýza regulačného zaťaženia pri zamestnávaní v mikro a malých podnikoch z marca 2018 vypracovaná Slovak Business Agency zvýšenú administratívnu záťaž spojenú s prihlasovaním a odhlasovaním dohodárov v zdravotnej poisťovni spomína tiež. V odporúčaniach na zjednodušenie systému zamestnávania poukazuje aj na viaceré nepresnosti zákona o zdravotnom poistení v súvislosti s touto povinnosťou. Navrhuje, aby mal zamestnávateľ povinnosť dohodárov prihlasovať do zdravotnej poisťovne do 8 pracovných dní od vzniku dohody a odhlasovať ich zo zdravotnej poisťovne do 8 pracovných dní od zániku dohody. A to bez ohľadu na to, či prácu vykonávajú alebo nevykonávajú vo všetky pracovné dni, čiže rovnako, ako je tomu pri zamestnancoch pracujúcich na pracovnú zmluvu.

Samotná vláda sa zaviazala záťaž znížiť, ale svoju vlastnú úlohu si nesplnila. V roku 2014 sa zvýšenou záťažou súvisiacou s prihlasovaním a odhlasovaním dohodárov v zdravotnej poisťovni dokonca zaoberala aj vláda Slovenskej republiky. Vo svojom uznesení č. 172 zo 16. apríla 2014 k Správe o stave podnikateľského prostredia v Slovenskej republike s návrhmi na jeho zlepšovanie vláda Slovenskej republiky uložila vtedajšej ministerke zdravotníctva za úlohu zjednodušiť administratívu spojenú s neustálym prihlasovaním a odhlasovaním zamestnancov v zdravotnej poisťovni. Napriek naliehaniam podnikateľov a uplynutí približne štyroch rokov od záväzku vlády Slovenskej republiky znížiť neprimeranú administratívnu záťaž súvisiacu so zamestnávaním dohodárov v tejto súvislosti k žiadnej pozitívnej zmene ani v závere roka 2018 nedošlo.

Zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím

Nepriaznivý zdravotný stav človeka v pracovnom živote nepochybne znevýhodňuje. Aby sa toto znevýhodnenie vyvážilo, je zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím rôzne podporované.

Za občana so zdravotným postihnutím je v pracovnom práve považovaný človek, ktorý bol uznaný za invalidného rozhodnutím Sociálnej poisťovne, t. j. jeho ochorenie spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40%. Nie je osoba s ťažkým zdravotným postihnutím (ktorá má preukaz osoby s ŤZP) podľa rozhodnutia úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Samozrejme, aj osoba s ŤZP môže byť zároveň aj uznaná za invalidnú, nemusí to tak ale byť vždy.

Poberatelia invalidného dôchodku môžu byť zamestnaní alebo podnikať bez akéhokoľvek obmedzenia. Neprídu o invalidný dôchodok, ani im nebude krátený. Pri hľadaní a udržaní zamestnania majú zdravotne postihnutým pomáhať aj špeciálne agentúry podporovaného zamestnávania.

Povinnosti zamestnávateľov zamestnávajúcich osoby so zdravotným postihnutím

Každý zamestnávateľ, ktorý má viac ako dvadsať zamestnancov, je povinný zamestnávať zdravotne postihnutých, a to v počte 3,2 % z celkového počtu zamestnancov. Plne invalidný zamestnanec (s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%), sa počíta za troch. Ak zamestnávateľ túto povinnosť nesplní, musí raz ročne zaplatiť Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny určitú sumu peňazí, za každého človeka, ktorý mu chýba do splnenia „limitu“.

Výhody zamestnávania osôb so zdravotným postihnutím

Odvody do zdravotnej poisťovne sú oproti zdravému zamestnancovi v polovičnej výške, to je 5 % za zamestnávateľa a 2 % za zamestnanca. Nižšie odvody sa vzťahujú nielen na invalidného zamestnanca, ale aj na zamestnanca, ktorý bol uznaný za osobu s ŤZP. Osoba, ktorá je poberateľom plného invalidného dôchodku (pri poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad 70%), neplatí poistné na poistenie v nezamestnanosti.

Chránené dielne a chránené pracoviská

Zamestnávateľ môže požiadať úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o príspevok na zriadenie chránenej dielne a chráneného pracoviska aj o príspevok na úhradu ich prevádzkových nákladov a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov.

Chránená dielňa je pracovisko, ktoré spĺňa dve podmienky - sú tam zriadené aspoň dve pracovné miesta pre ľudí so zdravotným postihnutím a zdravotne postihnutí predstavujú aspoň polovicu z celkového počtu zamestnancov. Pre poskytnutie príspevku na zriadenie chránenej dielne je ešte potrebné, aby zdravotne postihnutí zamestnanci boli predtým aspoň mesiac vedení v evidencii nezamestnaných.

Chránené pracovisko je pracovné miesto jednu osobu so zdravotným postihnutím, napríklad aj pracovisko, na ktorom osoba so zdravotným postihnutím prevádzkuje samostatnú zárobkovú činnosť. Chránené pracovisko môže byť zriadené aj v domácnosti osoby so zdravotným postihnutím. Miesto v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku, na ktoré sa poskytol príspevok, musí existovať najmenej dva roky.

Maximálna výška príspevku na jedno zriadené pracovné miesto v chránenej dielni alebo pracovisku sa líši podľa miery nezamestnanosti na danom mieste. Po vytvorení chránenej dielne, resp. pracoviska je možné požiadať úrad práce o príspevok na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov.

Pomoc v práci

Pracovný asistent je človek, ktorý poskytuje zamestnancovi so zdravotným postihnutím pomoc pri vykonávaní pracovných úloh a osobných potrieb počas pracovného času. Na pracovného asistenta má nárok aj samostatne zárobkovo činná osoba so zdravotným postihnutím. Pracovný asistent nemusí spĺňať nijaké osobitné predpoklady, stačí ak má 18 rokov a je spôsobilý na právne úkony. Pracovný asistent je u zamestnávateľa zamestnaný, SZČO uzatvára s pracovným asistentom zmluvu o poskytovaní pomoci pri prevádzkovaní alebo vykonávaní samostatnej zárobkovej činnosti. Presnú náplň práce asistenta zákon nezakotvuje, môže teda plniť akékoľvek úlohy, ktorými pomáha zdravotne postihnutému počas pracovnej doby.

Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru

Pracovný vzťah medzi zamestnávateľom a zamestnancom najčastejšie vzniká prostredníctvom pracovnej zmluvy. Zamestnávateľ však môže na plnenie pracovných úloh alebo zabezpečenie svojich potrieb uzatvoriť s fyzickými osobami aj dohodu o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Takéto zamestnávanie je pre zamestnávateľa častokrát výhodnejšie ako uzatvorenie pracovnej zmluvy.

Podľa Zákonníka práce ide o tieto typy dohôd:

• Dohoda o vykonaní práce (dohoda vymedzená výsledkom)
• Dohoda o pracovnej činnosti (príležitostná činnosť vymedzená druhom práce)
• Dohoda o brigádnickej práci študentov (príležitostná činnosť vymedzená druhom práce)

Ako je uvedené v Zákonníku práce, pracovný čas zamestnanca vykonávajúceho prácu na základe dohôd nesmie presiahnuť 12 hodín v priebehu 24 hodín, v prípade mladistvého zamestnanca 8 hodín počas 24 hodín. Rovnako nie je možné so zamestnancami vykonávajúcimi prácu na základe dohody dohodnúť prácu nadčas alebo pracovnú pohotovosť.

Minimálna mzda pri dohodách

V prípade odmeňovania sa na dohodárov, rovnako ako na zamestnancov v pracovnom pomere, sa na nich vzťahuje podľa ustanovenie Zákonníka práce § 119 ods. 1 a ich odmena nemôže byť nižšia ako minimálna mzda. V roku 2025 je minimálna mzda za jednu odpracovanú hodinu stanovená na úrovni 4,69 eura.

Za každú hodinu práce počas sviatkov tiež dohodárom prináleží dohodnutá odmena navýšená najmenej o sumu minimálnej mzdy za hodinu podľa osobitného predpisu.

Pre splatnosť odmeny je dôležité rozlišovať, o aký typ dohody ide. V prípade dohody o vykonaní práce je odmena splatná po odovzdaní celej pracovnej úlohy, prípadne po vykonaní jej určitej časti. Pri dohode o pracovnej činnosti a brigádnickej práci študentov je odmena splatná najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom sa pracovná úloha vykonala.

Špecifiká jednotlivých druhov dohôd

• Dohoda o vykonaní práce: Tento typ dohody môže zamestnávateľ uzatvoriť s fyzickou osobou najviac na dobu 12 mesiacov, ak rozsah pracovnej úlohy, na ktorú je táto dohoda uzatvorená, neprekročí v kalendárnom roku 350 hodín. Dohodu je nutné uzatvoriť písomne s jasne vymedzenou pracovnou úlohou, dohodnutou odmenou a dobou, počas ktorej sa má pracovná úloha vykonať. Odmena za vykonanú prácu je splatná až po jej dokončení a odovzdaní. Zúčastnené strany sa však môžu dohodnúť, že časť odmeny bude splatná už po vykonaní určitej časti stanovenej úlohy.
• Dohoda o brigádnickej práci študentov: Zamestnávateľ ju môže uzavrieť s fyzickou osobou, študentom strednej alebo vysokej školy študujúceho dennou formou, ktorý ešte nedovŕšil 26 rokov. Rovnako ako v predchádzajúcom prípade ju možno uzatvoriť iba písomne, s jasne vymedzenou pracovnou úlohou, odmenou za vykonanú prácu, rozsahom pracovného času a dobou, na ktorú sa uzatvára. Neoddeliteľnou súčasťou je potvrdenie o návšteve školy. Na základe takéhoto druhu dohody môže študent vykonávať prácu najviac v priemere 20 hodín týždenne. Tento priemer sa posudzuje za celú dobu, počas ktorej bola dohoda uzatvorená. Maximálna doba, na ktorú je možno dohodu uzatvoriť, je 12 mesiacov a je možné tak urobiť najneskôr do konca kalendárneho roka, v ktorom fyzická osoba dosiahne vek 26 rokov. Odmena za vykonanú prácu sa vypláca pravidelne (mesačne).
• Dohoda o pracovnej činnosti: Uzatvára sa písomne, s uvedením dohodnutej práce, odmeny, rozsahom pracovného času a dobou, na ktorú sa táto dohoda uzatvára. Možno ju uzatvoriť na dobu najviac 12 mesiacov a na jej základe je možné vykonávať pracovnú činnosť v rozsahu najviac 10 hodín týždenne. Po uplynutí 12 mesiacov je možné uzatvoriť ďalšiu dohodu na ďalšie obdobie.
• Sezónna práca: Možnosť uzatvárať dohody so sezónnymi pracovníkmi platí od roku 2023 a je určená pre odvetvia, kde je práca viazaná na ročné obdobia. Týka sa najmä poľnohospodárstva (zbery ovocia, zeleniny, vinobranie), lesníctva (zalesňovanie, pestovateľské práce), potravinárskej výroby (spracovanie plodín, sezónna výroba) a cestovného ruchu (letné a zimné turistické strediská, hotely počas sezóny). Pri sezónnej dohode je možné odpracovať až 520 hodín u jedného zamestnávateľa za kalendárny rok, čo je viac než pri klasickej dohode o vykonaní práce (limit 350 hodín). Dohoda sa dá uzatvoriť len na prácu, ktorá je jednoznačne viazaná na sezónne obdobie a nemôže sa využívať na činnosti, ktoré majú celoročný charakter.

Odvody z dohôd

Zamestnanci, ktorí pracujú na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, sú zahrnutí do nemocenského, dôchodkového poistenia aj do poistenia v nezamestnanosti. Výnimku majú študenti a poberatelia dôchodku, ktorí si po splnení zákonných podmienok môžu uplatniť odvodovú výnimku. Konkrétny druh a výška odvodov sa pritom odvíja od typu uzatvorenej dohody a od toho, či ide o príjem vyplácaný pravidelne alebo nepravidelne.

Odvody z dohody o vykonaní práce

Odvody platené zamestnávateľom z tohto typu dohody sa líšia podľa toho, či je zamestnanec odmeňovaný pravidelne alebo nepravidelne.

Odvody z dohody o pracovnej činnosti

Pri dohode o pracovnej činnosti sa odvody platia v rovnakej výške ako pri pracovnom pomere. Zamestnávateľ odvádza 25,20 % do Sociálnej poisťovne a 11 % do zdravotnej poisťovne (pri zamestnancovi so ZŤP 5,5 %). Zamestnanec odvádza 13,40 % do Sociálnej poisťovne a 4 % do zdravotnej poisťovne (pri ZŤP 2 %).

Odvody z dohody o brigádnickej práci študentov

Študent si môže uplatniť oslobodenie od sociálneho poistenia do výšky 200 eur mesačne. Do tohto limitu neplatí žiadne sociálne odvody a zamestnávateľ odvádza len garančné a úrazové poistenie vo výške 1,05 %. Ak odmena presiahne 200 eur mesačne, študent odvádza zo sumy nad tento limit 4 % na starobné a 3 % na invalidné poistenie. Zamestnávateľ v takom prípade odvádza poistné na starobné, invalidné, garančné, úrazové poistenie a do rezervného fondu, spolu vo výške 22,80 %. Zdravotné poistenie sa pri dohode o brigádnickej práci študentov neplatí, keďže za študentov ho hradí štát.

#

tags: #prihlásenie #do #zdravotnej #poisťovne #dohoda #o