Príjem zo závislej činnosti ZŤP: Podmienky a aspekty

Úvod

Tento článok sa venuje problematike príjmu zo závislej činnosti osôb so zdravotným postihnutím (ZŤP) na Slovensku a podmienkam, ktoré s tým súvisia. Analyzuje rôzne aspekty tejto problematiky, od neplatnosti skončenia pracovného pomeru až po opakované posudzovanie zdravotného stavu a nepriznávanie príspevku na osobnú asistenciu. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o tejto zložitej téme a poukázať na problémy, s ktorými sa osoby so ZŤP stretávajú pri uplatňovaní svojich práv.

Neplatnosť skončenia pracovného pomeru

Z riešenia problémov zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím vyplynulo, že pre zamestnávateľa nie sú takíto zamestnanci väčšinou žiaduci a zamestnávatelia robia všetky kroky k tomu, aby sa ich zbavili. Takýto postup zamestnávateľov ilustruje podnet zaevidovaný na Úrade komisára, ktorý sa týka Základnej umeleckej školy Svit.

Príklad z praxe: Základná umelecká škola Svit

Podávateľka podnetu pracovala u zamestnávateľa od 10. septembra 2007 ako učiteľka výtvarného odboru. Dňa 2. novembra 2009 podpísala „Dohodu o zmene pracovnej zmluvy“, ktorej súčasťou bolo aj upozornenie o tom, že si má doplniť vzdelanie podľa zákona č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov najneskôr do 31. decembra 2013.

Základná umelecká škola Svit vydala „Upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny“, v ktorom podávateľke podnetu vytkla zlé vedenie triednej knihy a zlú evidenciu žiakov. Následne bol podávateľke podnetu doručený list, ktorým bola vyzvaná na predloženie potvrdenia o prebiehajúcom, prípadne ukončenom štúdiu, ktorým si doplňuje požadované kvalifikačné predpoklady na výkon funkcie učiteľa. Škola požadovala doklady preukazujúce, že si dopĺňa vzdelanie. Ešte pred uplynutím lehoty na predloženie potvrdenia o doplnenom vzdelaní, listom zo dňa 22. novembra 2013 Základná umelecká škola Svit požiadala Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad o udelenie predchádzajúceho súhlasu s rozviazaním pracovného pomeru. Ako dôvod uviedla, že podávateľka podnetu nepredložila požadovaný doklad o doplnení vzdelania.

Podľa názoru Základnej umeleckej školy Svit nebola podávateľka podnetu dostatočne kvalifikovaná na výkon funkcie učiteľa. Podávateľke podnetu bolo doručené ďalšie „Upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny“, odôvodnené nepodpísaním Dohody o zmene pracovnej zmluvy a nevypracovaním rozvrhu pre žiakov v termíne do 15. novembra 2013. Dňa 18. decembra 2013 vydal Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad rozhodnutie, ktorým udelil Základnej umeleckej škole Svit predchádzajúci súhlas so skončením pracovného pomeru výpoveďou podľa ustanovenia § 63 ods. 1 písm. d) bod 1 Zákonníka práce. Podávateľka podnetu bola od 8. januára 2014 práceneschopná. Poukazuje na to, že dlhodobé šikanovanie zo strany Základnej umeleckej školy Svit spôsobilo zhoršenie jej zdravotného stavu a veľmi vážne zdravotné problémy. Šikanovanie a mobing v kolektíve zamestnancov Základnej umeleckej školy Svit potvrdilo aj Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie Poprad po vykonaní prieskumu v stanovisku zo dňa 18. marca 2014 a Základnej umeleckej škole Svit odporučilo do pracovného poriadku zapracovať „Antimobingové opatrenia“.

Prečítajte si tiež: Všetko o peňažných príspevkoch pre ŤZP

Po ukončení práceneschopnosti v deň nástupu podávateľky do práce dňa 25. marca 2015 jej Základná umelecká škola Svit doručila výpoveď z pracovného pomeru, podľa ustanovenia § 63 ods. 1 písm. d) bod 1. Zákonníka práce s odôvodnením, že nespĺňa kvalifikačné predpoklady požadované Zákonom o pedagogických zamestnancoch. Následne listom zo dňa 11. júla 2015 podávateľka oznámila Základnej umeleckej škole Svit, že trvá na tom, aby ju škola ďalej zamestnávala a prideľovala jej prácu. Základná umelecká škola Svit sa v liste zo dňa 10. augusta 2015 vyjadrila, že nemá možnosť podávateľku podnetu ďalej zamestnávať v mieste výkonu práce a že výpoveď považuje za platnú. Svoj nesúhlas so skončením pracovného pomeru vyjadrila podávateľka podnetu žalobou, ktorú podala dňa 30. júla 2015 na Okresný súd Poprad.

Za účelom obhajoby práv podávateľky podnetu som dňa 20. februára 2017 vstúpila do súdneho konania. Vo vyjadrení som skonštatovala, že Základná umelecká škola Svit svojím postupom porušila právo podávateľky podnetu, ako osoby so zdravotným postihnutím, na prácu a zamestnanie, ktoré garantuje ustanovenie Článku 27 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím v spojení s Článkom 5 tohto Dohovoru. Konaním Základnej umeleckej školy Svit došlo tiež k porušeniu viacerých ustanovení Zákonníka práce. Okrem Dohovoru došlo aj k porušeniu Charty základných sociálnych práv. Postup Základnej umeleckej školy Svit doručením výpovede podávateľke podnetu v deň jej návratu do práce po skončení práceneschopnosti, je podľa môjho názoru nekorektný a má znaky konania v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 63 ods. 2 Zákonníka práce mala Základná umelecká škola Svit povinnosť ponúknuť zamestnankyni inú vhodnú prácu, napr. prácu v zníženom pracovnom úväzku, pre ktorý by nemusela spĺňať predpoklady. Avšak Základná umelecká škola Svit tvrdí, že v čase výpovede nemala možnosť podávateľku podnetu ďalej zamestnávať z dôvodu, že v mieste výkonu práce podávateľky podnetu pre ňu neexistovala žiadna vhodná práca. Toto tvrdenie musí v súdnom konaní Základná umelecká škola Svit preukázať. Dôkazné bremeno je na Základnej umeleckej škole Svit. Podávateľka podnetu má právo na to, aby jej Základná umelecká škola Svit umožnila prácu aj naďalej vykonávať a aby výkon jej práce primerane upravila tak, ako to zaručuje Zákonník práce a Článok 27 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím v spojení s Článkom 5 tohto Dohovoru.

Návrh na prijatie opatrení

Základnú umeleckú školu Svit som požiadala, aby prijala primerané opatrenia, ktoré zabezpečia právo podávateľky podnetu na prácu. Preto som navrhla, aby Základná umelecká škola Svit umožnila podávateľke podnetu prácu aj naďalej vykonávať, aby vytvorila pracovné podmienky vhodné pre podávateľku podnetu a aby zabezpečila primerané úpravy výkonu práce s prihliadnutím na jej zdravotný stav. Krajskému súdu v Prešove som ako účastníkovi konania navrhla, aby ako odvolací súd zrušil rozsudok Okresného súdu Poprad a vec mu vrátil ako súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

Vyhodnotenie opatrení k 31. decembru 2017

Prijatie uloženého opatrenia zo strany zamestnávateľa stratilo opodstatnenie, keďže je vedené súdne konanie, ktoré nebolo doposiaľ právoplatne ukončené. Po predložení môjho vyjadrenia Krajský súd v Prešove zrušil rozsudok Okresného súdu Poprad a vec mu vrátil na ďalšie konanie a na nové rozhodnutie. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia skonštatoval, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom porušil právo podávateľky podnetu na spravodlivý proces. Úlohou súdu prvej inštancie po vrátení veci bude, aby sa zaoberal splnením ponukovej povinnosti podľa § 63 ods. 2 Zákonníka práce. Vo veci je určený termín pojednávania na marec 2018.

Prečítajte si tiež: Všetko o predčasnom dôchodku a daniach

Nelegálna práca a nevyplácanie mzdy za vykonanú prácu

Podľa zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, patrí do pôsobnosti Inšpektorátu práce výkon dozoru nad dodržiavaním pracovnoprávnych predpisov. Spolupráca s príslušným inšpektorátom práce je dôležitá súčasť práce pri preskúmavaní podnetov v oblasti zamestnávania. Preto som pri šetrení podnetu zaevidovaného požiadala o súčinnosť Inšpektorát práce Bratislava, ktorej súčasťou bola zároveň žiadosť o prešetrenie kľúčového problému daného podnetu. Podnet sa týkal nevyplatenia mzdy podávateľovi podnetu, ktorý vykonával prácu, ktorú mu prideľoval zamestnávateľ Lepší svet, n. o. Podávateľ podnetu uviedol, že danú prácu vykonával od 1. februára 2017 do 1. júna 2017, pričom mu bývalý zamestnávateľ nevyplatil mzdu za vykonanú prácu. Podávateľ podnetu nedisponuje pracovnou zmluvou uzatvorenou medzi ním a bývalým zamestnávateľom, tvrdí, že žiadnu pracovnú zmluvu nepodpisoval.

Často sa opakujúce problémy pri dokazovaní nároku na dávky pre osoby so ZŤP

Služby zamestnanosti orgánov verejnej správy považujú odňatie príspevku, jeho nepriznanie alebo čiastočné odobratie za vážny zásah do práv osôb so zdravotným postihnutím.

Opakovaná posudková činnosť úradov práce

Právna úprava posudkovej činnosti vyplýva z § 10 ods. 1 a 2 Zákona o peňažných príspevkoch, podľa ktorého posudková činnosť na účely kompenzácie, preukazu a parkovacieho preukazu je lekárska posudková činnosť a sociálna posudková činnosť. Posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár príslušného orgánu, sociálny pracovník príslušného orgánu a iní prizvaní odborníci najmä z oblasti stavebníctva, architektúry, ergoterapie a pomôcok.

Lekárska posudková činnosť na účely Zákona o peňažných príspevkoch podľa § 11 ods. 1 písm. a) až g), je hodnotenie a posudzovanie zdravotného stavu, jeho zmien a porúch, ktoré podmieňujú zdravotné postihnutie fyzickej osoby; určovanie miery funkčnej poruchy; posudzovanie sociálnych dôsledkov v oblasti kompenzácií, ktoré má fyzická osoba v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia; posudzovanie jednotlivých druhov odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím; posudzovanie fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby vykonávať opatrovanie; posudzovanie fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím udeliť písomný súhlas podľa § 40 ods. 6; posúdenie potreby osobitnej starostlivosti podľa osobitného predpisu.

Podľa § 11 ods. 9 Zákona o peňažných príspevkoch, môže posudkový lekár predvolať fyzickú osobu na posúdenie jej zdravotného stavu, ak má pochybnosti o správnosti diagnostického záveru vyplývajúceho z predloženého lekárskeho nálezu alebo je potrebné overiť objektívnosť alebo úplnosť diagnostického záveru. V ostatných prípadoch posudkový lekár vykoná posúdenie bez prítomnosti posudzovanej fyzickej osoby. Podávatelia podnetov, ktorí sa na mňa obracajú so žiadosťami o preskúmanie rozhodnutí úradov práce a ústredia práce, ma často informujú o postupoch a skúsenostiach, ktoré majú pri posudzovaní ich zdravotného stavu. Namietajú najmä skutočnosť, že posudkový lekár nezohľadní všetky lekárske nálezy pri vypracovávaní lekárskeho posudku, ako aj to, že si posudkový lekár úradu práce nevyžiada od žiadateľa doplnenie ďalších lekárskych nálezov.

Prečítajte si tiež: Pomoc pre osoby so zdravotným postihnutím

O možnosti byť osobne prítomný pri posudzovaní zdravotného stavu a komunikovať s posudkovým lekárom správneho orgánu sa často podávatelia podnetov dozvedajú až keď sa so žiadosťou o preskúmanie rozhodnutí úradov práce a ústredia práce obracajú na Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím. Do tej doby nie je žiadateľom o peňažný príspevok táto informácia poskytnutá ani samotným úradom práce v rámci základného poradenstva vo veciach kompenzácie, preukazu a parkovacieho preukazu.

Trojaké posudzovanie zdravotného stavu

Jedným z častých problémov, ktorý sa objavuje v podnetoch, je tzv. trojaké posudzovanie zdravotného stavu žiadateľa a to Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, Sociálnou poisťovňou a obcou. Stanoveným systémom trojakého posudzovania, dochádza k dezorientácii žiadateľov o dávky sociálneho poistenia, žiadateľov o kompenzácie a žiadateľov o posúdenie odkázanosti na sociálnu službu, pretože každý orgán posudzuje zdravotný stav žiadateľa len v súvislosti s tou formou kompenzácie alebo sociálnej dávky, ktorá patrí do rozhodovacej činnosti toho ktorého orgánu.

• Posudok úradu práce: Úrad práce vykonáva podľa Zákona o peňažných príspevkoch posudkovú činnosť na účely kompenzácie, preukazu a parkovacieho preukazu, ktorou posudzuje u človeka zdravotný stav a „mieru funkčnej poruchy“. Kompenzáciou sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia je zmiernenie alebo prekonanie sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia poskytovaním peňažných príspevkov na kompenzáciu podľa Zákona o peňažných príspevkoch alebo poskytovaním sociálnych služieb podľa osobitného predpisu. Sociálny dôsledok ťažkého zdravotného postihnutia je znevýhodnenie, ktoré má fyzická osoba z dôvodu jej ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých podmienok a ktoré nie je schopná z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia prekonať sama.
• Posudok sociálnej poisťovne: Sociálna poisťovňa posudzuje pre účely dôchodkového poistenia dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a „pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou osobou“. Lekárska posudková činnosť vykonávaná posudkovými lekármi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne sa vykonáva na základe zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, na účely priznania invalidity. Pri posudzovaní zdravotného stavu poistenca sa v príslušných prílohách Zákona o sociálnom poistení uvádzajú iné kritériá a podmienky, ako pri posudzovaní zdravotného stavu poistenca podľa Zákona o peňažných príspevkoch na účely poskytnutie peňažných príspevkov.
• Posudok obce: Na účely poskytnutia sociálnej služby vykonáva posudkovú činnosť podľa Zákona o sociálnych službách posudzujúci zdravotnícky pracovník. Posudkovou činnosťou na účely poskytovania sociálnej služby uvedenej v § 34 až 41 sa rozumie zdravotná posudková činnosť a sociálna posudková činnosť. Posudkovou činnosťou sa zisťuje „odkázanosť fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím alebo fyzickej osoby s nepriaznivým zdravotným stavom na sociálnu službu“ v zariadení pre fyzické osoby, ktoré sú odkázané na pomoc inej fyzickej osoby a na opatrovateľskú službu.

Nepriznávanie príspevku na osobnú asistenciu

Osobná asistencia je základným nástrojom podpory samostatnosti a nezávislosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Peňažný príspevok na osobnú asistenciu sa poskytuje na základe…

Hromadné prepúšťanie

V roku 2020 sa Súdny dvor EÚ venoval aktuálnej otázke hromadného prepúšťania. Právo SR v § 73 Zákonníka práce ustanovuje, kedy ide o hromadne prepúšťanie. Podľa § 73 ods. 1 ZP: „O hromadné prepúšťanie ide, ak zamestnávateľ alebo časť zamestnávateľa rozviaže pracovný pomer výpoveďou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. V kontexte práva SR teda ide o vykonanie úkonu rozviazania pracovného pomeru výpoveďou alebo o skončenie pracovného pomeru iným spôsobom (v tomto prípade v podmienkach SR dohodou) počas doby 30 dní. Právo SR vychádza z čl. 1 ods. 1 písm. a) bod i) smernice 98/59/ES o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúci…

Daňové aspekty príjmu z osobnej asistencie

Podľa § 6 ods. 2 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov sa odmena, ktorú dostáva osobný asistent za výkon činnosti osobnej asistencie od fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, považuje za príjem z inej samostatnej zárobkovej činnosti a podlieha dani z príjmu fyzických osôb. To platí i v prípade, ak osobný asistent túto činnosť nevykonáva ako svoju živnosť.

Daňové priznanie

Daňové priznanie k dani z príjmov fyzických osôb za rok 2022 je fyzická osoba povinná podať v prípade, ak jej celkové zdaniteľné príjmy dosiahnuté v roku 2022 presiahnu 50 % 21-násobku sumy životného minima pre plnoletú fyzickú osobu platného k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia, t.j. prijatá náhrada oprávnenej osoby podľa osobitných predpisov.

Všetky príjmy, ktoré sú od dane oslobodené, sú taxatívne vymenované v ustanovení § 9 zákona o dani z príjmov. Medzi príjmy oslobodené od dane patria napríklad:

• s účinnosťou od 1.9.2022 aj z predaja nehnuteľnosti nadobudnutej podľa § 11 zákona č. 330/1991 Zb.
• prijaté náhrady škôd, náhrady nemajetkovej ujmy okrem náhrady nemajetkovej ujmy podľa § 8 ods. 1 písm.
• štipendiá poskytované z prostriedkov štátneho rozpočtu alebo poskytované vysokými školami, štipendiá poskytované žiakom podľa osobitného predpisu,
• podpory a príspevky z prostriedkov nadácií, občianskych združení, neziskových organizácií, rozpočtov obcí, VÚC a štátnych fondov okrem platieb prijatých ako náhrada za stratu príjmu alebo v súvislosti s výkonom závislej činnosti alebo podnikateľskej činnosti alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti, ak nejde o platby poskytnuté podľa § 2 ods. 1 písm. e) zákona č. 299/2020 Z. z.
• výhry v lotériách a iných podobných hrách prevádzkovaných na základe povolenia vydaného podľa osobitných predpisov a obdobné výhry zo zahraničia (napr.
• nepeňažné plnenie poskytnuté držiteľom vo forme hodnoty stravy poskytnutej poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti na odbornom podujatí podľa zákona č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach určenom výhradne na vzdelávací účel a nepeňažné plnenie poskytnuté držiteľom vo forme účasti poskytovateľa zdravotnej starostlivosti na sústavnom vzdelávaní podľa § 42 zákona č. 578/2004 Z. z.
• jednorazový príspevok 10 000 eur za zásluhy v športovej oblasti poskytovaný podľa § 9 zákona č. 228/2019 Z. z. o príspevku za zásluhy v oblasti športu (príspevok poskytnutý štátnemu občanovi SR, ktorý získal zlatú medailu (1. miesto), striebornú medailu (2. miesto) alebo bronzovú medailu (3.

Do celkových zdaniteľných príjmov sa zahrňuje akýkoľvek dosiahnutý príjem, ktorý je predmetom dane a nie je od dane z príjmov oslobodený. Do celkových zdaniteľných príjmov sa zahrňuje aj príjem dosiahnutý zo zdrojov v zahraničí, ak sa jedná o daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou.

Základ dane sa vypočíta ako:

• súčet čiastkového základu dane z príjmov zo závislej činnosti podľa § 5 zákona, ktorý sa zníži o nezdaniteľné časti základu dane (§ 11 zákona) alebo ich časť, a
• čiastkových základov dane z príjmov za prenájom nehnuteľností podľa § 6 ods.
• čiastkový základ dane z príjmov z podnikania a z príjmov z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods.

V daňovom priznaní uvedie osobný asistent úhrn príjmov podľa príjmových dokladov, ktoré z tejto činnosti dosiahol v roku 2022. Do úhrnu zahrnie len tie príjmy, ktoré mu boli v mesiacoch január až december 2022 vyplatené. Z dosiahnutého príjmu za výkon osobnej asistencie si môže osobný asistent odpočítať výdavky preukázateľne vynaložené na dosiahnutie tohto príjmu.

Osobný asistent má možnosť v súlade s § 6 ods. 10 zákona uplatniť výdavky percentuálnou sadzbou 60 % z dosiahnutého úhrnu príjmov za výkon činnosti osobného asistenta, najviac do výšky 20 000 € za kalendárny rok; túto hranicu paušálnych výdavkov z príjmu za činnosť osobnej asistencie samozrejme nie je možné dosiahnuť, hranica sa týka uplatnenia paušálnych výdavkov za všetky príjmy zo samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona. Ak daňovník uplatní výdavky týmto spôsobom, v sumách výdavkov sú zahrnuté všetky daňové výdavky daňovníka okrem zaplateného poistného a príspevkov na sociálne poistenie a povinné zdravotné poistenie, ktoré je daňovník povinný platiť z titulu vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti; toto poistné a príspevky si môže daňovník uplatniť vo výdavkoch v preukázanej výške. Pri uplatnení výdavkov percentuálnou sadzbou nemusí daňovník viesť doklady preukazujúce jeho výdavky.

Ak sa daňovník vykonávajúci viacero samostatných zárobkových činností rozhodne pri niektorom druhu príjmov zo samostatnej zárobkovej činnosti uplatniť výdavky percentom z príjmov, je povinný používať takýto spôsob uplatnenia výdavkov aj pri ostatných druhoch príjmov zo samostatnej zárobkovej činnosti. V daňovom priznaní nie je možné oba spôsoby uplatnenia výdavkov kombinovať. Daňovník, ktorý uplatňuje výdavky percentom z príjmov, je povinný vždy viesť evidenciu príjmov v časovom slede a evidenciu hnuteľného a nehnuteľného majetku, ktorý na samostatnú zárobkovú činnosť používa. Užívateľ osobnej asistencie si môže vyplatenie odmeny nechať potvrdzovať na výdavkovom pokladničnom doklade, prípadne na samostatnom potvrdení, ktorého kópiu odovzdá osobnému asistentovi.

Pokiaľ osobný asistent mal príjem i zo závislej činnosti podľa § 5 zákona, uvedie na základe Potvrdenia o zdaniteľnej mzde a zrazených preddavkoch pre zdanenie príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti, ktoré dostane od svojho zamestnávateľa, prípadne na základe potvrdenia o príjme na základe dohody o vykonaní práce, výkone pracovnej činnosti alebo brigádnickej činnosti študenta, v daňovom priznaní úhrn príjmov z tejto činnosti a úhrn povinného poistného plateného zamestnancom na zdravotné poistenie a na sociálne poistenie (nemocenské a dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti). Z týchto údajov tak tiež vypočíta čiastkový základ dane.

Nezdaniteľná časť základu dane

Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka je v sume 4 579,26 € ročne na daňovníka, ak jeho základ dane sa rovná alebo je nižší ako 20 235,97 €. Nezdaniteľná časť základu dane na manžela/manželku je v sume 4 186,75 € ročne na manželku (manžela) žijúcu s daňovníkom v domácnosti, ak nemá vlastný príjem a príjem daňovníka sa rovná alebo je nižší ako 38 553,01 €.

Ak má manželka (manžel) vlastný príjem nepresahujúci sumu 4 186,75 € ročne, nezdaniteľná časť základu dane je rozdiel medzi sumou 4 186,75 € a vlastným príjmom manželky (manžela). Do vlastného príjmu manželky (manžela) patria okrem zdaniteľných príjmov napr. aj nemocenské dávky (napr. materské), dôchodkové dávky (napr. starobný dôchodok a invalidný dôchodok), ďalej dávka v nezamestnanosti, peňažný príspevok na opatrovanie, dávka v hmotnej núdzi, rôzne ďalšie sociálne dávky (napr. i peňažné príspevky na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia) a pod.; do vlastného príjmu sa nezahŕňa zamestnanecká prémia, daňový bonus na dieťa, zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť, štátne sociálne dávky, (rodičovský príspevok, prídavok na dieťa, príspevok pri narodení dieťaťa) a štipendium poskytované študujúcim sústavne sa pripravujúcim na budúce povolanie.

V zmysle § 11 ods. 4 písm. ktorá sa v príslušnom zdaňovacom období starala o vyživované maloleté dieťa do 3 rokov, resp. Ak má daňovník súčet čiastkových základov dane z príjmov podľa § 5 a § 6 ods. 1 a 2, zníži si najskôr čiastkový základ dane z príjmov podľa § 5 o nezdaniteľné časti základu dane uvedené v § 11 odseky 2, 3 a 8 zákona. Čiastkový základ dane z príjmov podľa § 6 ods.

Zníženie základu dane o príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie (III. Nezdaniteľnou časťou základu dane sú podľa § 11 ods. 8 a 9 zákona aj príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie (III. pilier) v úhrne najviac do výšky 180 € za rok. Podmienky uplatnenia tejto nezdaniteľnej časti základu dane sú uvedené v § 11 ods.

#

tags: #príjem #zo #závislej #činnosti #ZŤP #podmienky