Príprava na telesnú výchovu pre mentálne postihnutých

Úvod

Tento článok sa zaoberá prípravou na telesnú výchovu pre mentálne postihnutých jedincov. Cieľom je poskytnúť komplexný pohľad na túto problematiku, zohľadňujúc vývoj telesnej výchovy zdravotne oslabených, špecifiká učebných osnov, výchovu k správnemu držaniu tela, telesné a zdravotné oslabenia, svalovú disbalanciu a integráciu zdravotne oslabených žiakov do bežného vyučovacieho procesu.

1. Vývoj telesnej výchovy zdravotne oslabených

Vývoj telesnej výchovy zdravotne oslabených, resp. aplikovanej telesnej výchovy, má svoje korene v snahe o integráciu a inklúziu osôb s rôznym stupňom postihnutia do spoločnosti. Tento proces zahŕňa rozširovanie teoretického zázemia pre telovýchovný proces a skvalitňovanie starostlivosti o zdravotne oslabených v školách a iných inštitúciách.

V minulosti sa často používali rôzne pojmy na vyjadrenie poruchy zdravia, ako napríklad postihnutie, narušenie alebo defekt. Dnes sa kladie dôraz na pochopenie pojmu zdravotne oslabený, čo vytvára predpoklad na realizáciu telovýchovného procesu a na uplatnenie integrácie v telesnej výchove.

Špecifikácia výchovno-vzdelávacieho procesu závisí od stupňa a druhu poruchy, pričom stanovenie diagnózy patrí do kompetencie lekára.

2. Učebné osnovy zdravotnej telesnej výchovy

Učebné osnovy zdravotnej telesnej výchovy zohľadňujú individuálne potreby a možnosti zdravotne oslabených žiakov. Ich cieľom je zabezpečiť, aby telesná výchova plnila výchovno-vzdelávacie a zdravotné ciele vzhľadom na druh a stupeň oslabenia. Pre žiakov s prechodnými nefixovanými chybami sa pozornosť zameriava na zlepšenie, prípadne odstránenie oslabení s perspektívou preradenia žiaka do normálnej telesnej výchovy.

Prečítajte si tiež: Kondičná príprava seniorov: metodika

Učebné osnovy z roku 1960 ponúkali obsah pre ortopedické, interné oslabenie a oslabenie následkom nervových porúch. Prínosom bolo rozšírenie cieľa o výchovné, vzdelávacie a zdravotné aspekty, a to najmä o požiadavku širších možností pohybového rozvoja zdravotne oslabených.

V súčasnosti platné učebné osnovy telesnej výchovy pre základné školy z roku 1995 obsahujú iba zmienku o zdravotne oslabených žiakoch (III. zdravotná skupina). Doposiaľ však neboli spracované, inovované a chýbajú medzi pedagogickými dokumentmi.

3. Integrácia zdravotne oslabených žiakov

Integrácia zdravotne oslabených žiakov do bežného vyučovacieho procesu je dôležitým krokom k ich plnohodnotnému začleneniu do spoločnosti. Integrácia je založená na rešpektovaní ľudských hodnôt a hľadaní ich realizácie cez rôzne formy s akceptovaním hodnôt ľudského bytia.

Organizácia Spojených národov (OSN) vo svojich pravidlách z roku 1993 v pravidle 6 - Vzdelávanie deklaruje, že štáty budú akceptovať princípy inkluzívneho vzdelávania. Členským štátom otvára príležitosť, snáď i povinnosť pripraviť vzdelávanie zdravotne oslabených na princípoch integrácie v rámci normálnych vzdelávacích systémov.

Integrácia umožňuje žiakom s rôznymi predpokladmi rásť spoločne, bez strachu, že stratia svoju identitu. Je dôležité, aby sa do procesu integrácie zapojili všetky participujúce zložky a okolie žiaka, ako je napr. škola, rodina, lekár rovnakou mierou.

Prečítajte si tiež: Potreby dieťaťa v náhradnej starostlivosti

4. Výchova k správnemu držaniu tela a jeho význam

Výchova k správnemu držaniu tela je dôležitou súčasťou telesnej výchovy, najmä u detí a mládeže. Správne držanie tela má vplyv na celkové zdravie a pohodu jedinca. Nesprávne držanie tela môže viesť k rôznym zdravotným problémom, ako sú bolesti chrbta, hlavy a kĺbov.

Zdravotné cviky majú zdravotný účinok. Sú rozdelené do skupín podľa svalových oblastí a to: medzilopatkové svalstvo, prsné svalstvo, krčná časť chrbtice, brušné svalstvo, chodidlá, stehenné svalstvo, svalstvo chrbta a zadnej strany stehien, bedrový kĺb. Zahrňujú precvičenie posturálnych svalov, ktoré sa podieľajú na správnom držaní tela. Patria sem aj dychové a relaxačné cvičenia.

Ich zdravotná úloha spočíva v systematickom pôsobení na svaly, väzivo a kosti. Vzdelávacou úlohou je získať uvedomelé pohybové schopnosti správneho držania tela . Výchovnou úlohou je viesť deti k trvalému návyku správneho a estetického držania tela.

5. Telesné a zdravotné oslabenie

Telesné a zdravotné oslabenie môže mať rôzne príčiny a prejavy. Môže byť spôsobené genetickými anomáliami, úrazmi, prekonanými chorobami alebo životným štýlom. V súčasnosti sa stretávame so širokou škálou ochorení, ktoré boli v minulosti takmer neznáme, ale aj takých, ktoré síce známe boli, ale ich frekvencia nebola taká ako dnes.

Medzi najčastejšie príčiny telesného a zdravotného oslabenia patria ekologické problémy, problémy ochrany životného prostredia, stres, nedostatok pohybu a nezdravá strava.

Prečítajte si tiež: Záhrada snov

6. Svalová disbalancia

Svalová disbalancia je stav, kedy sú niektoré svaly preťažené a skrátené, zatiaľ čo iné sú oslabené a natiahnuté. Svalová disbalancia môže viesť k nesprávnemu držaniu tela, bolestiam a obmedzeniu pohybu.

Prevencia a korekcia svalovej disbalancie je dôležitou súčasťou telesnej výchovy a rehabilitácie. Zahŕňa cvičenia na posilnenie oslabených svalov a na uvoľnenie a natiahnutie preťažených svalov.

7. Mentálne postihnutie a telesná výchova

Mentálne postihnutie (MP) je závažná a nezvratná porucha, ktorá sa prejavuje počas vývinu dieťaťa. Zahŕňa poškodenie schopností, ktoré patria k celkovej úrovni inteligencie (poznávacie, jazykové, pohybové a sociálne) a zároveň obmedzenie v oblasti adaptívneho správania, čiže v schopnosti prispôsobovať sa a fungovať v bežnom sociálnom prostredí.

Telesná výchova má dôležitú úlohu pri rozvoji a socializácii detí s mentálnym postihnutím. Pomáha im zlepšovať motorické zručnosti, koordináciu pohybov, sebaúctu a sociálne interakcie.

Výchova detí a práca s nimi sa v rámci možností ich socializácie odvíja od poznania stupňa mentálneho postihu.

Stupne mentálnej retardácie:

• Ľahká mentálna retardácia (IQ 69 - 50): Väčšina ľudí s týmto typom postihnutia neskôr dosiahne úplnú nezávislosť v starostlivosti o seba, v praktických zručnostiach, i keď vývin je u nich v porovnaní s normou pomalší.
• Stredná mentálna retardácia (IQ 49 - 35): Sú to jedinci nesamostatní, odkázaní na dozor a riadenie iných osôb. Môžu vykonávať rôzne pomocné práce, avšak len pod vedením a za kontroly.
• Ťažká mentálna retardácia (IQ 34 - 20): Jedinec nie je vychovávateľný, ani vzdelávateľný a je trvale odkázaný na starostlivosť druhých, a to v rodine či v ústave.

tags: #príprava #na #telesnú #výchovu #pre #mentálne