Význam a tvorba školského časopisu: Príspevok do školského časopisu

Školský časopis má dlhodobý význam na školách a slúži ako dôležitý nástroj v rôznych oblastiach. Tento článok sa zaoberá významom školského časopisu, útvarmi, ktoré sa dajú v ňom použiť, a praktickými radami pri jeho tvorbe.

Význam školského časopisu

Školský časopis má významné miesto v živote školy. Je jedným zo základných „symbolov“ školy, ktoré reprezentujú jej identitu a hodnoty. Časopis môže informovať o blížiace sa podujatia a podobne, čím prispieva k informovanosti študentov a zamestnancov.

Útvary a obsah školského časopisu

V školskom časopise sa dajú bežne použiť rôzne útvary, ktoré ho obohacujú a robia zaujímavým pre čitateľov. Časopis môže obsahovať:

• Literárne príspevky: Časopis môže vyzývať študentov k literárnej tvorbe, napríklad k písaniu básní na podobné témy, ako to robili naši významní umelci. Balady môžu vytvoriť príbeh, prebásniť prozaický text a podobne). Tieto práce žiakov sa dajú uverejniť v časopise.
• Výtvarné príspevky: Časopis môže využiť výtvarný talent žiakov a poveriť ich ilustrovaním článkov alebo vytváraním originálnych diel.
• Príspevky o živote školy: Články v časopise sa sústreďujú na život školy, aktivity a úspechy žiakov, nechýbajú rozhovory (či už s učiteľmi, alebo so žiakmi) a súťaže. Užitočné sú aj návody a ťaháky, občas sa vyskytne anketa.
• Spravodajské príspevky: Časopis formou spravodajských príspevkov informuje o živote školy a zároveň prezentuje literárnu tvorbu žiakov.
• Tematické a náučné príspevky: Štruktúru časopisu môžu tvoriť tematické a náučné príspevky, ktoré rozširujú obzor čitateľov.
• Oddychové strany: Nechýbajú oddychové strany s hádankami, krížovkami a tajničkami.
• Prílohy a špeciálne vydania: Osobitným prvkom sú prílohy, prípadne špeciálne vydania, ktoré sa venujú konkrétnym témam.
• Duchovné príhovory: Štruktúru časopisu môžu tvoriť aj duchovné príhovory.

Tvorba školského časopisu

Tvorba školského časopisu je namáhavá a zodpovedná činnosť, ktorá si vyžaduje pomerne veľa času. Autorskí nadšenci - budúci redaktori - si musia byť vedomí hlavne jednej veci: založenie časopisu je síce vec radostná, ale aj namáhavá a zodpovedná. Vyžaduje si pomerne veľa času.

Kto bude vydavateľom?

Treba si ozrejmiť, kto bude vydavateľom časopisu. Spravidla by ním mali byť študenti sami. Ak sa do tvorby zapája aj škola, treba pamätať na dôležitú vec: sila písaného slova je veľká.

Prečítajte si tiež: Podmienky dotácie na elektromobily

Pedagogický dohľad

Pedagóg, ktorý drží nad časopisom ochrannú ruku, ju musí mať pevnú, ale láskavú. Musí viac chváliť, ako haniť.

Periodicita a rozsah

Pribúdaním redaktorov, nápadov, rubrík i financií sa zväčšuje aj rozsah časopisu. To však úmerne ovplyvní jeho periodicitu. Treba si preto rázne určiť, či bude lepší tenší a častejší alebo hrubší a menej často vychádzajúci časopis.

Rubriky

Ak sa články zaradia do rubrík, čitateľ sa môže ľahšie orientovať v obsahu (ten býva dvojzložkový: štandardný názov rubriky a originálny názov článku) a nemusí hádať, pod ktorým titulom sa jeho obľúbený článok skrýva.

Organizácia textov

Každý z redakcie by mal mať jasno v tom, v ktorých adresároch a súboroch ukladá svoje texty. Problém môže nastať vtedy, keď sa ukladajú tie iste texty po korektúre.

Komunikácia medzi učiteľmi a žiakmi

Školský časopis môže byť aj výbornou príležitosťou, ako zlepšiť komunikáciu medzi učiteľmi a žiakmi.

Prečítajte si tiež: Analýza Cav príspevku

Príklady školských časopisov

SRDCE

Pred rokmi sa v novovzniknutej Základnej škole svätého Jána Krstiteľa v Spišských Vlachoch zrodila odvážna myšlienka - pripraviť prvé číslo školského časopisu SRDCE. Odvtedy vychádza nepretržite. Postupne sa menili redakcie, formát, náklad, obsah i rozsah, rubriky, grafika, prispievatelia i čitatelia. To, čo sa nezmenilo, bol názov a posolstvo časopisu, ktorý má byť darom pre všetkých čitateľov. Motto časopisu znie: „Kto má srdce, je bohatý, kto má Boha v srdci, je najbohatší.“ Školský časopis SRDCE začal vychádzať v školskom roku 1992/1993, vychádza teda od založenia školy. Prvé číslo vyšlo na Vianoce v roku 1992. Pravidlom sa stalo vydávanie troch čísel v priebehu školského roka (Vianoce, Veľká noc a koniec školského roka). Časopis formou spravodajských príspevkov informuje o živote školy a zároveň prezentuje literárnu tvorbu žiakov. Štruktúru tvoria duchovné príhovory, spravodajstvo, tematické a náučné príspevky, literárna tvorba, oddychové strany. Osobitným prvkom sú prílohy, prípadne špeciálne vydania. Asi najvýraznejšia zmena sa uskutočnila v šk. roku 2009/2010. Zmenil sa formát časopisu z malej formy A5 na veľkú A4. Nový formát ponúkol nové možnosti rozčlenenia a grafického usporiadania príspevkov. V tom istom školskom roku začalo vychádzať aj SRDCE info. Ide o jednoduché bulletinové vydanie časopisu so základnými informáciami súvisiacimi so začínajúcim školským rokom. Nóvum od školského roku 2013/2014 sa stalo vydávanie časti časopisu v anglickom jazyku. Bola jeho súčasťou a zároveň tvorila aj samostatný anglický celok pod názvom THE HEART. Vznikala v spolupráci s vyučujúcimi anglického jazyka do roku 2019. ​​​​​​​Na jeho tvorbe sa podieľa predovšetkým učiteľská redakčná rada a kolektív žiakov navštevujúcich záujmový útvar SRDCE - malý novinár. Prispievateľmi sú aj ďalší žiaci a učitelia, rodičia, prípadne oslovení hostia. Členovia záujmového útvaru SRDCE - malý novinár sa popri tvorbe školského časopisu zúčastnili aj exkurzií v rôznych médiách (TV LUX, Rádio LUMEN, KORZÁR). V novembri 2015 absolvovali kurz mediálnej školy s názvom Mediálna aktovka, organizovaný v spolupráci s Nadáciou Intenda. Ďalšou aktivitou je aj publikovanie spravodajských príspevkov v tlačových agentúrach TASR - školský servis či TK KBS. Štvrťstoročnicu - 25 rokov školy i školského časopisu sme si pripomenuli vydaním knižnej publikácie Rozhovory so SRDCA. Rozhovory sa nerodili so zámerom vytvoriť knihu. Vznikali postupne od roku 2009 ako súčasť stálej rubriky Interview s … . Časom sa vytvorila vzácna zbierka. Z úcty k týmto ľuďom by nám bolo veľmi ľúto, keby upadli do zabudnutia. Preto sme sa rozhodli opätovne si ich pripomenúť v knižnej podobe.

Vincentín

Písal sa rok 2005, keď uzrelo svetlo sveta prvé číslo školského časopisu Gymnázia sv. Vincenta de Paul. Vtedajší názov Frikulín vyjadroval jeho podstatu - časopis bol free, cool a in… Redakčnú radu tvorili žiaci štvorročného gymnázia pod vedením p. Vincentín sa prispôsobil dobe a zmenil nielen obsah, ale aj formát a grafiku. Články v časopise sa sústreďujú na život školy, aktivity a úspechy žiakov, nechýbajú rozhovory (či už s učiteľmi, alebo so žiakmi) a súťaže. Užitočné sú aj návody a ťaháky, občas sa vyskytne anketa. V súčasnosti tvoria redakčnú radu časopisu Vincentín traja členovia pod vedením p. zástupkyne Tehlárovej. Členovia redakčnej rady privítajú akékoľvek príspevky od žiakov našej školy - či už literárne, alebo výtvarné… Redaktori sa budú tešiť, ak žiaci pošlú svoje odpovede na súťažné hádanky či krížovky a tajničky. Taktiež sú otvorení rôznym postrehom či názorom.

Individuálny prístup vo vzdelávaní a školský časopis

Individuálny prístup k žiakovi je mantra pedagogiky. Študenti všetkých učiteľských fakúlt sa o ňom učia, pedagógovia toto slovné spojenie často opakujú. V realite frontálneho vyučovania sme však od uplatňovania individuálneho prístupu ku každému dieťaťu veľmi vzdialení, tak ako sme stále vzdialení od vybudovania inkluzívneho školstva, hoci sme sa k nemu zaviazali medzinárodnou zmluvou už pred dvanástimi rokmi (oznámenie MZV SR č. 317/2010 Z. z.). Inkluzívne vzdelávanie ako rovnoprávna príležitosť pre všetkých žiakov bez ohľadu na ich rozdiely je poslednou novelou školského zákona deklarované, zatiaľ však u nás nefunguje. Realitou je aspoň školská integrácia (začleňovanie odlišných detí do mainstreamových škôl). To sa bez individuálneho prístupu nezaobíde. Podľa platného znenia školského zákona má dieťa právo na „inkluzívne vzdelávanie a individuálny prístup rešpektujúci jeho rôzne výchovno-vzdelávacie potreby, schopnosti a možnosti, nadanie a zdravotný stav v rozsahu ustanovenom týmto zákonom“ [§ 144 ods. 1 písm. e) zákona č. 245/2008 Z. z.[1]]. Na iných miestach zákon o individuálnom prístupe nehovorí; prídavné meno „individuálny“ však používa v názve troch rozdielnych, aj keď čiastočne súvisiacich opatrení týkajúcich sa organizácie vzdelávania. Jedná sa o „individuálny vzdelávací program“ (§ 7a), „individuálne vzdelávanie“ (§ 24) a „individuálny učebný plán“ (§ 26). Človeka, ktorý má podľa školského zákona postupovať, toto terminologické (a čiastočne aj vecné) prekrývanie často mýli. Až do roku 2000 mohol orgán štátnej správy v školstve (pôvodne národný výbor) dieťa, ktoré pre svoj duševný stav nie je schopné sa vzdelávať, celkom oslobodiť od povinnej školskej dochádzky. Táto možnosť bola v súlade s medzinárodným právom zrušená (vypustená zo zákona) od septembra 2000. V novom školskom zákone z roku 2008 je jednoznačne deklarované: „Nikoho nemožno oslobodiť od plnenia povinnej školskej dochádzky“ (§ 19 ods. 1 zákona č. 245/2008 Z. z.). V rokoch 2000 - 2003 školský zákon možnosť nevzdelávať dieťa nepoznal. Až novela platná od januára 2004 riešila problém dieťaťa, ktoré sa zo závažných zdravotných dôvodov vzdelávať nemohlo. „Žiakovi so zdravotným znevýhodnením, ktorý je oslobodený od povinnosti dochádzať do školy a jeho zdravotný stav mu neumožňuje vzdelávať sa, sa vzdelávanie neposkytuje do pominutia dôvodov, a to na základe písomného odporučenia všeobecného lekára pre deti a dorast a písomného odporučenia zariadenia poradenstva a prevencie“ (§ 19 ods. 5 zákona č. 245/2008 Z. Možnosť neposkytovať vzdelávanie je vždy iba dočasná. Napriek uzákonenej povinnej školskej dochádzke (termín je nepresný, v skutočnosti ide o povinné vzdelávanie) nie každé dieťa a nie vždy môže do školy chodiť. Preto už v minulosti poznal školský zákon oslobodenie od povinnosti dochádzať do školy. Dôvodom pre takéto oslobodenie bol zdravotný stav a oslobodenému žiakovi musel orgán štátnej správy v školstve zabezpečiť takú formu vzdelávania, ktorá mu umožní dosiahnuť rovnaké vzdelanie ako pri školskej dochádzke. Súčasný školský zákon nevymedzuje oslobodenie od povinnosti dochádzať do školy v osobitnom paragrafe, vo viacerých ustanoveniach s ním však počíta. O oslobodení od povinnosti dochádzať do školy rozhoduje riaditeľ podľa zákona č. 596/2003 Z. riaditeľovi základnej školy podľa § 5 ods. 3 písm. riaditeľovi strednej školy podľa § 5 ods. 4 písm. Individuálne vzdelávanie ako organizačnú formu vzdelávania zaviedol do praxe až školský zákon z roku 2008. Termín nie je presný - označuje sa ním každé školské vzdelávanie realizované mimo školy (najčastejšie v domácom prostredí). „Individuálne“ tu neznamená, že je prispôsobené individuálnym potrebám žiaka, ale fakt, že sa neuskutočňuje v skupine (školskej triede). Netýka sa iba dieťaťa oslobodeného od povinnosti dochádzať do školy zo zdravotných dôvodov, môžu ho využiť aj iní žiaci. Školský zákon ho v § 23 uvádza ako jednu z foriem osobitného spôsobu plnenia školskej dochádzky a povinného predprimárneho vzdelávania: „…individuálne vzdelávanie, ktoré sa uskutočňuje bez pravidelnej účasti na vzdelávaní v škole podľa tohto zákona“ (ďalej len „individuálne vzdelávanie“) [§ 23 písm. a) zákona č. Individuálne vzdelávanie upravuje § 24 ods. 1 a 2 zákona č. 245/2008 Z. O povolení individuálneho vzdelávania rozhoduje riaditeľ školy v rámci rozhodovania o oslobodení žiaka od povinnosti dochádzať do školy podľa osobitného predpisu (ktorým je zákon č. 596/2003 Z. z.). O povolení individuálneho vzdelávania žiaka, ktorý sa pripravuje v systéme duálneho vzdelávania, rozhoduje riaditeľ školy po súhlase zamestnávateľa, u ktorého sa tento žiak pripravuje. Prípad podľa písm. a) sa týka žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, prípad podľa písm. b) ktoréhokoľvek žiaka základnej školy, ak o to jeho zákonný zástupca požiada. „Individuálne vzdelávanie“ je v tomto prípade nepresným pomenovaním toho, čo sa bežne nazýva domácim vzdelávaním alebo homeschoolingom. Do roku 2021 sa umožňovalo iba žiakom 1. stupňa ZŠ, dnes je sprístupnené na oboch stupňoch základnej školy. Dôležité je upozorniť, že podľa zákona č. 596/2003 Z. z. rozhoduje riaditeľ školy o oslobodení od povinnosti dochádzať do školy: základnej školy [§ 5 ods. 3 písm. c)], strednej školy [§ 5 ods. 4 písm. c)] i materskej školy, ak ide o dieťa v povinnom predškolskom vzdelávaní [§ 5 ods. 14 písm. d)], a tiež o individuálnom vzdelávaní žiaka základnej školy [§ 5 ods. 3 písm. j)], strednej školy [§ 56 ods. 4 písm. o)] alebo materskej školy [§ 5 ods. 14 písm. e)]. To by naznačovalo, že v prípade individuálneho vzdelávania musí vydať dve rozhodnutia. Školský zákon hovorí, že riaditeľ o individuálnom vzdelávaní rozhoduje „..v rámci rozhodovania o oslobodení žiaka od povinnosti dochádzať do školy“ (§ 24 ods. 2). Ak ide o individuálne vzdelávanie, vydá riaditeľ školy len jedno rozhodnutie, v ktorom uvedie, že žiaka oslobodzuje od povinnosti dochádzať do školy a povoľuje mu individuálne vzdelávanie. Analogicky by mal postupovať, ak žiakovi schvaľuje individuálne vzdelávanie v zahraničí [§ 23 písm. e) školského zákona a § 5 ods. 3 písm. l) zákona č. Rozhodnutie o oslobodení od povinnosti dochádzať do školy bez súčasného určenia inej formy vzdelávania neobstojí, keďže od plnenia povinnej školskej dochádzky (povinného vzdelávania) nemožno nikoho oslobodiť (§ 19 ods. 1 zákona č. 245/2008 Z. Individuálne (domáce) vzdelávanie svojich detí volí čoraz viac rodičov nespokojných s úrovňou škôl. Keď ide o deti bez zdravotného znevýhodnenia, musia zákonní zástupcovia splniť množstvo podmienok vymenovaných v § 24 školského zákona, o. i. predložiť individuálny vzdelávací program, ktorého princípy a ciele vzdelávania musia byť v súlade s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania podľa tohto zákona [§ 24 ods. 5 písm. d) zákona č. Musia tiež zabezpečiť priestorové a materiálno-technické podmienky [§ 24 ods. 5 písm. e)] a predovšetkým fyzickú osobu, ktorá bude žiaka učiť a ktorá spĺňa kvalifikačné predpoklady [§ 24 ods. 5 písm. f)]; tejto osobe uhrádzajú finančnú odmenu [§ 24 ods. 14)]. Za každý polrok musí žiak vykonať v kmeňovej škole komisionálne skúšky [§ 24 ods. 6 a § 57 ods. 1 písm. i) zákona č. 245/2008 Z. V § 25 ods. 4 zákona č. 245/2008 Z. z. sa píše: „Kmeňová škola poskytuje žiakovi na základe žiadosti zákonného zástupcu alebo plnoletého žiaka edukačné publikácie.“ Ostatné odseky tohto paragrafu sa týkajú žiakov, ktorým bolo povolené vzdelávanie v školách mimo územia SR, v školách, ktoré na území SR zriadil iný štát, alebo individuálne vzdelávanie v zahraničí [podľa § 23 písm. b), c) a e)]. Avšak odsek 4 je formulovaný bez odvolania sa na niektoré z týchto písmen, týka sa teda zjavne všetkých žiakov s osobitným spôsobom plnenia školskej dochádzky a predprimárneho vzdelávania vrátane tých, ktorí postupujú podľa § 23 písm. Pre individuálne vzdelávania žiaka, ktorému dochádzku do školy nedovoľuje jeho zdravotný stav, platí (§ 24 ods. 3 zákona č. „K žiadosti o povolenie individuálneho vzdelávania podľa odseku 2 písm. Vyžaduje sa vyjadrenie lekára alebo poradenského zariadenia (nemusia byť obe). Hoci v tomto prípade § 24 nehovorí nič o individuálnom vzdelávacom programe, je zrejmé, že ak ide o dieťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, takýto program mu v zmysle § 7a školského zákona treba vypracovať; v ňom sa stanovia aj formy a metódy vzdelávania, ktoré poskytuje škola, spôsoby hodnotenia žiaka, aj spolupráca s odbornými zamestnancami. „Žiak, ktorému bolo povolené individuálne vzdelávanie podľa odseku 2 písm. a) na základe odporúčania všeobecného lekára pre deti a dorast z dôvodu zdravotného znevýhodnenia, nevykonáva komisionálnu skúšku. Hoci pre niektorých žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami môže byť domáce vzdelávanie vhodným riešením, nie vždy je to tak. Napriek tomu rodičia o túto formu vzdelávania žiadajú, pretože škola nevie ich deťom zaistiť bezpečné prostredie a vzdelávací prístup, aký by potrebovali. „Individuálne vzdelávanie“ je vo väčšine prípadov kryptonym pre domáce vzdelávanie (homeschooling). Po splnení rôznych podmienok sa umožňuje žiakom základnej školy. Rodičia musia zabezpečiť kvalifikovanú osobu, ktorá bude domáce vzdelávanie ich dieťaťa realizovať. Na všetkých stupňoch vzdelávania je individuálne vzdelávanie k dispozícii žiakom, ktorým zdravotný stav (podľa vyjadrenia lekára alebo poradenského zariadenia) nedovoľuje dochádzať do školy. V takom prípade je škola povinná zabezpečiť vzdelávanie dieťaťa v priestoroch mimo školy minimálne dve hodiny do týždňa. Ako individuálne vzdelávanie sa označuje aj vzdelávanie žiaka, ktorý je na viac ako dva mesiace umiestnený vo väzbe. „Individuálny učebný plán“ prešiel do zákona č. 245/2008 Z. z. z predchádzajúceho zákona, ktorý ho poznal ako „štúdium podľa individuálneho študijného plánu“. V odôvodnených prípadoch umožňovalo mimoriadne nadaným a talentovaným žiakom stredných škôl osobitnú organizáciu výuky a dĺžky štúdia pri zachovaní obsahu a rozsahu určeného učebným plánom a učebnými osnovami. V skutočnosti sa využívalo v prospech športovo nadaných žiakov, ktorí nemuseli dochádzať do školy, aby mali čas venovať sa tréningom a súťažiam. Súčasný zákon o individuálnom učebnom pláne hovorí, ale nijako ho nedefinuje. Na to, o čo by mohlo ísť, sa dá usudzovať iba z ustanovenia § 26 ods. 3 zákona č. Podmienky a organizácie vzdelávania môžu znamenať čokoľvek; podľa zvyku sa jedná o to, že žiak nemusí každý deň dochádzať do školy a dohovorí si s ňou termíny komisionálnych skúšok. Školský zákon v § 57 písm. h) stanoví, že žiak, ktorý plní školskú dochádzku osobitným spôsobom, sa hodnotí podľa výsledkov komisionálnej skúšky. Pri individuálnom učebnom pláne nejde v žiadnom prípade o možnosť úpravy (ani redukcie) učiva. Individuálny je iba v dohovorených podmienkach dochádzky a časovom rozvrhnutí plnenia vzdelávacích cieľov jednotlivých predmetov. Športové nadanie sa tu neuvádza explicitne, ale práve potreba časového managementu mladého športovca býva najčastejšie uznaná ako „závažný dôvod“ pre povolenie individuálneho učebného plánu. V ojedinelých prípadoch môže táto organizačná forma pripadať do úvahy aj pre žiakov rozvíjajúcich mimo školu svoje umelecké či technické nadanie, posúdenie je na riaditeľovi školy. To isté sa týka detí so zdravotným znevýhodnením. Bez diskusie je tehotenstvo a materstvo, hoci ani vtedy riaditeľ individuálny učebný plán povoliť nemusí (keďže zákon používa sloveso „môže“). Podľa § 26 ods. 5 zákona č. 245/2008 Z. z. existuje možnosť povoliť individuálny vzdelávací plán žiakovi vo väzbe a podľa § 25 ods. V časti školského zákona venovanej stredným školám sa individuálny učebný plán spomína jednak ako existujúca všeobecná možnosť [§ 33 ods. 4 písm. h)], jednak ako alternatíva (popri prerušení štúdia) pre tehotnú žiačku, resp. matku (§ 34 ods. 1). Vyhláška MŠVVaŠ SR č. 224/2022 Z. z. o strednej škole pozná ešte iné uplatnenie individuálneho učebného plánu: ak sa žiak hudobného a dramatického konzervatória vzdeláva súbežne v dvoch odboroch alebo zameraniach, vzdelávanie v druhom odbore, resp. Podobne ako individuálne vzdelávanie, aj individuálny učebný plán povoľuje na základe žiadosti zákonného zástupcu žiaka alebo plnoletého žiaka riaditeľ školy (§ 26 ods. 1 zákona č. 245/2008 Z. z.) rozhodnutím podľa § 5 ods. 3 písm. m) zákona č. 596/2003 Z. z. ak ide o žiaka základnej školy, resp. Vzdelávanie podľa individuálneho učebného plánu sa povoľuje zo závažných dôvodov, explicitne sa uvádza nadanie, tehotenstvo a materstvo. Na rozdiel od individuálneho vzdelávania, ktoré musí aspoň čiastočne zabezpečiť škola, resp. zákonný zástupca prostredníctvom kvalifikovanej osoby, individuálny učebný plán počíta so samoštúdiom žiaka. Predpisy nevyžadujú doložiť žiadosť žiadnymi potvrdeniami.

Kurikulárne zmeny a školský vzdelávací program

Piate minuloročné číslo odborného časopisu Pedagogické rozhľady sa zameriava na tému kurikulárnych zmien. V texte nájdete popísané základné kroky, ktoré sú odporúčané pri tvorbe školského vzdelávacieho programu. Príspevok vysvetľuje potrebu práce učiteľa s cieľmi vzdelávania a ich úlohu pri vymedzovaní obsahu a následnej voľbe vyučovacích stratégií, ale aj pri hodnotení výsledkov vzdelávania. Petra Fridrichová opísala vo svojom príspevku kroky vytvárania školského vzdelávacieho programu, ktoré reflektujú požiadavky na tieto programy vymedzené v Zákone o výchove a vzdelávaní č. 245/2008 Z. z. Jednou z úprav v novom štátnom vzdelávacom programe je pomenovanie očakávaných výstupov žiakov po dlhších časových úsekoch, tzn. cykloch. Vyučujúci tak môžu lepšie prispôsobiť vzdelávanie v školách potrebám a potenciálu učiacich sa. Vytváranie vlastných obsahov vzdelávania pre školy nie je na Slovensku populárna a ani žiadaná zmena. Vyučujúci sa nepovažujú za tvorcov obsahu vzdelávania, avšak cesta k vytváraniu školského prostredia citlivého k rozmanitým potrebám detí vedie aj cez vytváranie alebo aspoň úpravy obsahu vzdelávania na úrovni školy podľa rámcov vymedzených v štátnom vzdelávacom programe. Školský vzdelávací program (ŠkVP) obsahuje časti vymedzené v § 7 Zákona č. 245/2008 Z.z. Novela školského zákona zjednodušila štruktúru ŠkVP. Dôležitým východiskom je, že základná škola, v zmysle § 7, ods. 3 školského zákona, môže vypracovať jeden program pre všetky poskytované stupne vzdelávania. Navyše, môže byť jeho súčasťou aj program pre výchovné zariadenia, napr. školský klub detí. Ako teda jednoducho postupovať pri vytváraní školských programov v zmysle toho, ako ich obsah vymedzuje školský zákon?

1. Zistenie vzdelávacích a rozvojových potrieb žiakov a žiačok školy2.3.4.5.6.7.

V nasledujúcich častiach v základných rámcoch konkretizujeme jednotlivé kroky. Krok 1: Zistenie vzdelávacích a rozvojových potrieb žiakov a žiačok školy Vytváranie školských vzdelávacích programov (ŠkVP) by malo reagovať na konkrétnych žiakov a ich potenciál a potreby. Ciele a očakávania sú formulované ako výzvy, ktoré sú motivujúce a zároveň sú primerané na to, aby sa učiaci neobávali zlyhania. Škola môže tiež uskutočňovať reflexiu realizovaných aktivít a získať spätnú väzbu od rodičov žiakov. Analýzu vzdelávacích potrieb je možné realizovať prostredníctvom rôznych dotazníkov, štruktúrovaných alebo pološtruktúrovaných rozhovorov príp. fókusových skupín, ale aj prostredníctvom rozboru vzdelávacích výsledkov (tu sa môže brať do úvahy napríklad výsledok v Testovaní 9 alebo výstupné testy pri ukončovaní ročníka a pod.). Niektoré dotazníky poskytnú prehľad, iné vedia poukázať na názory dopytovaných na rôzne témy spojené s kultúrou školy alebo so vzdelávacích procesom či na obsah vzdelávania. Analýza vzdelávacích výsledkov môže škole poukázať na nedostatky, silné stránky, môže odhaliť pretrvávajúci problém u istej skupiny žiakov atď. Rozhovory dokážu odpovedať na otázku, prečo je to tak a umožnia ísť viac do hĺbky pri zisťovaní dôvodov problémov v škole, napr. Jednotlivé dáta získané z rozhovorov, rozborov testov alebo z dotazníkov je potrebné analyzovať a abstrahovať z nich to, čo je pre školu podstatné z hľadiska tvorby ŠkVP. Rozborom je možné pomenovať problémy a ich možné príčiny.

Prečítajte si tiež: Žiadosť o príspevok na nové auto

tags: #prispevok #do #skolskeho #casopisu #tema