História tehliarskej výroby na Slovensku

Tehliarska výroba má na Slovensku bohatú históriu, ktorá sa vyvíjala od rímskych čias až po moderné technológie. Tento článok sa zameriava na dôležité míľniky a vývoj tohto remesla a priemyslu na našom území.

Začiatky tehliarskej výroby na Slovensku

Používanie pálených tehál na území dnešného Slovenska zaviedli starí Rimania už v 1. storočí nášho letopočtu. Ich prvá výroba bola v Stupave okolo roku 71. V druhom storočí rozšírili výrobu pálenej tehly v Bratislave (Gerulata), Komárne a Trenčíne. Tieto rímske tehly sa našli aj v Dúbravke, na Bratislavskom hrade, na Devínskej Kobyle, vo Veľkom Kýre, v Cíferi - Páci a ďalších lokalitách. Spolu s rímskymi jednotkami po roku 476 vymizla zo slovenského územia aj znalosť výroby tehál.

Opäť sa objavila až v 9. - 10. storočí. Prvým stredovekým objektom z pálených tehál na území Slovenska je rotunda v Bíni, ktorá podľa Slivku pravdepodobne pochádza už z 10. storočia. Výrobu pálených tehál na území Slovenska zaviedli Taliani, ktorí tu postavili niekoľko významnejších kostolov.

Stredoveký rozvoj tehliarstva

V priebehu 11. a 13. storočia sa tehliarska výroba postupne rozširovala. Výstavba tehlových stavieb prebiehala aj počas Nemeckej kolonizácie slovenského územia v 12. a od polovice 13. - 15. storočia. V priebehu celého stredoveku bola tehla na Slovensku využívaná skôr ako doplnkový materiál popri kameni a používala sa na stavbu klenieb a špaliet okien a dverí. Výnimkou bolo mesto Trnava, kde v stredoveku použili tehlu na stavbu meštianskych domov aj hradieb, a kostoly na južnom Slovensku z 13. storočia.

Výraznejší rozmach tehliarstvo zaznamenalo v 14. a 15. storočí a súviselo s výstavbou nesakrálnych tehlových budov v mestách a väčších obciach. Písomné zmienky o tehliarskej výrobe na Slovensku sú veľmi ojedinelé, no je možné ich nájsť v Bardejove, Bratislave a Košiciach z konca 14.tého a začiatku 15. storočia. V Bratislave sa v 15. storočí nachádzalo viacero hlinísk, napríklad na konci Schöndorfskej (Obchodnej) ulice.

Prečítajte si tiež: Podmienky dotácie na elektromobily

Renesancia a protiturecká obrana

Okolo 15. storočia tehliarstvo veľmi nevynášalo, no zmenilo sa to so zvýšeným záujmom o tehlu, ako nehorľavý stavebný materiál, v 16. storočí. V dôsledku hrozby Tureckých útokov po roku 1526 sa tehla stala dôležitým prvkom pri budovaní protitureckých pevností a posilnil sa štátny a vojenský dohľad Uhorska nad tehliarskou výrobou. Došlo k zvýšeniu produkcie tehál a zmenila sa aj tvarová škála výrobkov. Dominovala výroba tzv. imperiálnych tehál. Na slovenskom území stála v centre protitureckej obrany pevnosť Nové Zámky.

Od počiatku novoveku bola výroba tehál vo väčších panstvách a mestách orientovaná na pokrytie vlastných potrieb. V roku 1579 bola v Nitre postavená tehliarska pec, kde sa pálili tehly na opravu a stavbu hradu. Taktiež v 16. storočí sa na červenokamenskom panstve začali vypaľovať tehly kvôli výstavbe hradu. Až po jeho dokončení v roku 1556 sa začala výroba tehál orientovať aj na trh. Panská tehelňa v Budmericiach vyrábala tri druhy tehál: klenbové, múrové a tehlové dlaždice. V Bardejove bola v 16. storočí ročná výroba 30 000 až 50 000 tehál, no niekedy sa výroba priblížila takmer k 100 000 kusom.

Remeselná výroba a prvé manufaktúry

Tehliarska výroba bola manuálna a sezónna, závislá od počasia. Príprava hliny spočívala v odstátí na halde (pokojne aj rok) a následne sa z nej pridaním vody nohami miesilo plastické cesto. Z toho sa ručne alebo pomocou drevených foriem tvarovali tehly. Surové tehly sa v lete vysušili a pripravili na výpal v zastrešených sušiarňach. Po spoločenských nepokojoch v prvej polovici 17. storočia došlo na Slovensku k úpadku tehliarskej výroby. K jej obnoveniu došlo až na prelome 17. a 18. storočia.

O lokálnych tehliarskych prevádzkach existuje z tohto obdobia len málo záznamov. V období okolo roku 1550 sa spomína mestská tehelňa v Skalici. Zo začiatku 17. storočia pochádzajú písomné zmienky o existencií a činnosti tehliarskej pece v Modre. V Prešove tehelňa generovala zisk už v roku 1613. Prvá písomná zmienka o výrobe tehál v Pezinku je z roku 1614 a ďalšia sa nachádza aj v privilégiu kráľa Mateja II. z 31. marca 1615. Ďalšie tehelne sa v priebehu 17. storočia objavujú aj v iných mestách a obciach.

18. a 19. storočie: Rozmach a industrializácia

Napriek zavádzaniu nových náradí a jednoduchých strojov, uľahčujúcich tehliarsku výrobu, na území Slovenska aj na prelome 18. a 19. storočia prevládala malokapacitná, ručná výroba tehál a škridiel. V mestskom protokole Ilavy z roku 1751 sa nachádza starý písomný doklad o existencii tehliarskej výroby, ktorej majiteľom bol gróf Königsegg. S koncom 18. storočia sa budovanie tehelní výrazne rozmáha. Na rozvoj tehliarskej výroby mala vplyv aj výstavba železničných tratí, s ktorou vyvstal tvrdý konkurenčný boj medzi fabrikami rôznych veľkostí.

Prečítajte si tiež: Analýza Cav príspevku

Rozpoznávanie a zaradenie novovekých tehál umožňuje ich značenie - kolkovanie. Prvé značky na tehlách sa začínajú objavovať od konca stredoveku, na Slovensku je však ich výskyt zriedkavý. V 19. storočí slúžili značky jednotlivých tehelní ako lacná reklama v trhovej súťaži. Z hľadiska techniky prevedenia rozlišujeme pozitívne tzv. vystupujúce a negatívne tzv. vtlačené kolky.

Od polovice 19. storočia dochádza k stále výraznejšiemu spriemyselňovaniu tehliarstva a novodobé tehliarske stroje sa dostávajú aj na naše územie, čo umožňuje vznik prvých tehelní priemyselného typu. Koncom 19. storočia už bolo tehliarstvo na Slovensku významnou zložkou priemyslu. Na Slovensku bolo v tomto čase už viac ako 40 priemyselných tehelní. Prvé dostupné údaje o stave tehelní na Slovensku, pochádzajúce z roku 1900, uvádzajú, že v Bratislavskej župe bolo k roku 1900 v prevádzke 70 lokalít, v ktorých pracovalo 835 tehliarov.

Okrem výroby tehál sa rozbieha v tomto období v niektorých Slovenských tehelniach špeciálnejšia výroba - keramické dlaždice, obkladačky, ozdobné lícové tehly, viacfarebné ozdobné škridly, rúrky, kachlice, šamotové tehly a podobne. Rok 1897 prináša odbytový pokles súvisiaci s poklesom činnosti v stavebníctve, ktorý trvá až do prvých rokov 20. storočia. V období pred prvou svetovou vojnou sa najvýznamnejšie veľkotehelne nachádzali v Bratislave, Devínskej Novej Vsi, Pezinku, Závode, Zlatých Moravciach, Martine, Sučanoch, Ružomberku, Lučenci a Košiciach. V tomto období už mali viaceré z nich strojovú výrobu, ktorá ešte progredovala v súvislosti s vylepšovaním používaných mechanizmov.

20. storočie: Krízy, znárodňovanie a modernizácia

Počas prvej svetovej vojny opäť došlo k stagnácií tehliarskej výroby, ktorá sa obnovila v povojnovom období a dobre prosperovala až do začiatku hospodárskej krízy v roku 1930. Tehelne pribúdali po celom Slovensku a koncom 20. rokov dosiahla tehliarska výroba vrchol. Tehelňa v Želiezovciach bola výnimočná mimoriadnou snahou o zavádzanie technického pokroku vo výrobe. Už v roku 1898 tu postavili kruhovú pec a sušiarne na odpadové teplo z nej, neskôr tu mali prvú zdokonalenú kruhovú pec a aj prvý strojový formovací lis.

Prevratné spoločenské zmeny po druhej svetovej vojne mali za následok postupné znárodňovanie súkromného majetku. V roku 1946 vznikol podnik Slovenské tehelne, národný podnik, Pezinok, do ktorého bolo v priebehu 2 rokov zaradených celkovo 54 tehelní. Ročná produkcia tohto podniku bola 177 miliónov tehlových jednotiek. Lepšie časy pre tehliarstvo na Slovensku nastali od roku 1966, kedy začala výstavba nových, moderných tehliarskych závodov.

Prečítajte si tiež: Žiadosť o príspevok na nové auto

Národnohospodárska reorganizácia koncom 80. rokov priniesla zmenu národných podnikov na štátne podniky, ktoré boli riadené priamo Ministerstvom stavebníctva Slovenskej republiky. Transformácia tehliarskych výrobných kapacít po roku 1990 priniesla rozšírenie počtu štátnych podnikov osamostatnením sa aj niekoľkých ďalších závodov. Následnou privatizáciou sa viaceré tehelne transformovali na akciové spoločnosti a iné išli do likvidácie.

Súčasnosť a budúcnosť

V roku 1993 bola založená nezávislá dobrovoľná organizácia Tehliarsky zväz Slovenska, ktorá združuje podnikateľov-výrobcov tehliarskych materiálov, inžiniersko-projektových inštitúcií a dodávateľov tehliarskych technológií.

Tehla má neuveriteľne bohatú históriu a je nezmazateľne zapísaná v celej histórii ľudstva. V závislosti od spôsobu použitia, veľkosti, tvaru či použitého materiálu existuje niekoľko rôznych typov tehál. Medzi základné typy patria tehly pálené, nepálené, chemicky tvrdené tehly a tehly z lisovanej zeminy. Okrem hliny môžu byť tehly vyrobené aj z bridlice, kremičitanu vápenatého, betónu alebo tvarované z kameňa.

Výroba tehál: Od hliny po finálny produkt

Nepálené tehly

Nepálené tehly sa dodnes vyrábajú po celom svete. Aj keď sa líšia použité metódy výroby, materiál zostáva relatívne rovnaký. Základom je zmes piesku, hliny a bahna v kombinácií s nasekanou slamou alebo trusom ako temperovacím a spojovacím činidlom. Pri výrobe sa zmes zmieša s vodou tak aby vznikla tuhá hmota, ku ktorej sa potom pridá nasekaná slama v pomere 1:5. Táto hmota sa dôkladne premiesi a nechá sa jednu - dve noci odležať. Na formovanie tehál sa používajú jednoduché drevené obdĺžnikové formy. Vytvarované tehly sa sušia na slnku 3 dni z každej strany a potom ďalej až dokým ich netreba použiť. Priemerný čas schnutia je 8 až 9 dní.

Pálené tehly

Základom pálených tehál sú prírodné materiály ako hlina a bridlica. Pálené tehly sa vyznačujú svojou trvácnosťou a minimálnymi nárokmi na údržbu. Tento proces je najbežnejší a ekonomicky najvýhodnejší. Používa sa rozomletá hlina s obsahom piesku 25 - 30 %, ktorá sa zmieša s vodou na požadovanú konzistenciu. Následne sa lisuje do oceľových foriem za pomoci hydraulického lisu. Metóda suchého lisovania je podobná ako predchádzajúca, ale pracuje s oveľa hrubšou hlinenou zmesou, takže vznikajú tehly s ostrejšími hranami. Hlina používaná na extrudované tehly sa mieša s 10 - 15 % vody (tuhé vytláčanie) alebo 20 - 25 % vody (mäkké vytláčanie). Zmes sa následne pretlačí cez matricu a vznikne z nej dlhý pás požadovanej hrúbky a šírky. Väčšina tehál na konštrukcie sa vyrába týmto spôsobom, pretože výsledne tehly sú hutné a tvrdé. Matrica môže byť použitá aj na vytvorenie otvorov a perforácií, ktoré znižujú množstvo použitej hliny. Tehly si pri tom zachovávajú svoju pevnosť, ale sú ľahšie a majú lepšie termoizolačné vlastnosti než plné tehly. Pred vypaľovaním sa takto narezané tehly spevňujú sušením po dobu 20 až 40 hodín pri teplote 50 - 150 stupňov. Farba pálených tehál závisí od obsahu chemických a minerálnych látok, teploty výpalu a atmosféry v peci. Napríklad vyšší obsah železa spôsobuje ružové zafarbenie, vápenec zas biele alebo žlté. Väčšina tehál sa vypaľuje do rôznych červených odtieňov. Pri teplote nad 1300 stupňov sa farba mení na tmavočervenú, fialovú a potom hnedú alebo sivú.

Chemicky tvrdené tehly

Tieto tehly sa vyrábajú zmiešaním vápenca s kremeňom, drveným pazúrikom alebo kremičitanom spolu s minerálnymi farbivami. Vzniknutá zmes sa po odstátí lisuje do foriem a dve až tri hodiny tvrdne v autokláve, kde pôsobenie tepla a tlaku urýchli chemické tvrdnutie. Tieto tehly môžu byť vyrobené v rôznych farbách.

Betónové tehly

Betónové tehlové bloky majú zvyčajne svetlosivú farbu a skôr sa vytvrdzujú ako vypaľujú. Takéto tehly sa väčšinou vyrábajú z mierne navlhčenej miestnej zeminy.

Príklad z Hlohovca

História pálenia tehál v Hlohovci sa viaže k údolí medzi vinohradmi pod Gáborskou a Syslovu horou. V roku 1918 tu bratia Herzovci postavili tehelňu na mieste staršej prevádzky. Firma „Bratia Herz Tehelňa a výroba hlineného a cementového tovaru vo Fraštáku“ používala značky HERZ. V roku 1931 ju odkúpil Koloman Fuchs a po ňom v roku 1947 Július Loh. Po roku 1990 bola tehelňa v reštitúcii vrátená pôvodnému majiteľovi. Nedostatok kvalitnej hliny však priniesol postupný zánik výroby tehly v Hlohovci.

Pezinské tehelne: Príklad dlhej tradície

Pezinské tehelne patria medzi najstaršie tehliarske podniky na Slovensku. Prvá písomná zmienka o výrobe pálenej tehly v Pezinku je z roku 1615. V roku 1872 bol založený závod, ktorý využíva ložiská kvalitných tehliarskych ílov na úpätí Malých Karpát. V roku 1895 bola založená Prvá parná tehelňa, bratislavského podnikateľa Imricha Rosslera. V roku 1899 začala výstavba prvej Hoffmanovej kruhovej pece. Po zaniknutí pálffyovskej tehelne v roku 1901 dostal povolenie vystavať ďalšiu tehelňu viedenský podnikateľ Viliam Spitzer. V októbri 1909 kúpil Rosslerovu tehelňu viedenský podnikateľ Štefan Kriser. Zavedením 3 Gibbsonových kruhových pecí sa pezinská tehelňa stala jednou z najmodernejších tehelní v ČSR a Strednej Európe vôbec.

Značky na tehlách

V roku 2003 sa na Slovensku začalo systematické zhromažďovanie „signovaných“ - značkovaných tehál z rôznych objektov. Boli to unikátne tehly označené názvom a iniciálami tehelne, v ktorej boli vyrobené. Dnes dokonca existuje i tzv. Register tehliarskych značiek na Slovensku. Medzi najčastejšie značky z hlohovských tehelní patria CGE (Comes Georgius Erdődy), CNE (Comes Nepomucus Erdődy), CIE (Comes Iosephus Erdődy), CEE - GEE (Comes Emericus Erdődy) a ďalšie. Jedným z najkrajšie výtvarne stvárnených kolkov je značka tehelne Barnabáša Frideckého v neďalekých Koplotovciach z konca 19. storočia (značka prepletených iniciál BF v ovále s korunkou).

tags: #história #tehliarskej #výroby #Slovensko