Príspevok na bývanie a darovacia zmluva: Podmienky a aspekty

Darovanie majetku, najmä nehnuteľností, je bežnou praxou, ktorá umožňuje prevod vlastníctva medzi darcom a obdarovaným. Tento proces je upravený Občianskym zákonníkom a vyžaduje splnenie určitých podmienok a náležitostí, aby bol právne platný. Darovacia zmluva zohráva kľúčovú úlohu pri tomto prevode, a preto je dôležité poznať jej podmienky a aspekty, najmä v kontexte príspevkov na bývanie a možných komplikácií.

Princíp darovacej zmluvy

Princíp darovacej zmluvy spočíva v bezodplatnom prevode vlastníctva medzi darcom a obdarovaným. Dôležité je odovzdanie a prevzatie daru, pričom sa vyžaduje dohoda oboch zmluvných strán. Súhlasiť musí aj darca, aj obdarovaný. Dohoda sa môže dosiahnuť dvoma spôsobmi: prijatím daru alebo výslovným prejavom vôle, ktorým sa prijme sľub daru.

Bezodplatnosť a podmienky

Podstatnou náležitosťou darovacej zmluvy je bezodplatnosť, čo znamená, že darca za svoj dar nedostane žiadnu protihodnotu. Ak darca požaduje za svoj dar nejakú protislužbu, výkon alebo činnosť, nemožno hovoriť o darovacej zmluve. Napríklad, ak rodičia chcú darovať synovi dom a podmienkou je, že sa musí rozviesť, darovacia zmluva je v takomto prípade neplatná. O darovanie nejde ani vtedy, ak niekto požaduje za dar podstatne zníženú sumu oproti bežnej sume, za akú sa napríklad byt predáva.

Formálne náležitosti darovacej zmluvy

Darovacia zmluva musí mať písomnú podobu, ak ide o darovanie nehnuteľnosti. Vlastníctvo sa nenadobúda na základe darovacej zmluvy, ale až vkladom do katastra nehnuteľností. Darovacie zmluvy týkajúce sa hnuteľných vecí sa musia uzatvoriť písomne len vtedy, ak nedochádza súčasne aj k odovzdaniu daru a obsahom zmluvy je len sľub daru a prijatie tohto sľubu.

Obsah darovacej zmluvy

Darovacia zmluva by mala obsahovať aj podmienky, na základe ktorých sa môže majiteľ domáhať vrátenia daru. Občiansky zákonník stanovuje presné podmienky, na základe ktorých sa možno domáhať vrátenia daru, a znamená to, že majiteľ nemôže darovanú nehnuteľnosť len tak svojvoľne pýtať späť. Za hrubé porušenie mravov sa považuje napríklad fyzické napadnutie darcu obdarovaným, neposkytnutie pomoci v starobe, chorobe a to isté platí aj voči členom darcovej rodiny. Právo si vrátenie daru darca uplatňuje u obdarovaného.

Prečítajte si tiež: Podmienky dotácie na elektromobily

Darovanie neplnoletým deťom a manželom

Obdarovať možno hocikoho. Zákon povoľuje darovať nehnuteľnosť a iný majetok napríklad aj neplnoletým deťom. Ak chce niekto obdarovať maloleté dieťa, môže tak urobiť, dieťa však musí zastupovať zákonný zástupca. Pokiaľ ide o darovanie daru počas manželstva, treba rozlišovať dve situácie. V prípade, ak sú obdarovaní obaja manželia spoločne, dar nadobúdajú do podielového spoluvlastníctva napriek tomu, že ostatný majetok nadobúdajú do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Zmeny v právnej úprave darovacej zmluvy

V právnej úprave darovacej zmluvy nedošlo k výraznejším zmenám od času, keď nadobudol účinnosť súčasný Občiansky zákonník, teda od 01.04.1964. Až na drobné formálne zmeny v regulácii tohto právneho úkonu (napr. v jeho označení z darovania na darovaciu zmluvu, ku ktorej došlo na začiatku 90. rokov). V novom Občianskom zákonníku by malo dôjsť v súvislosti s darovacou zmluvou k viacerým výrazným zmenám. Napríklad v novej úprave má byť zavedené právo darcu na vrátenie daru v prípade, ak sa ocitne v hmotnej núdzi, pričom obdarovaný v takomto prípade bude môcť buď vrátiť dar alebo poskytovať darcovi výživné, pričom jeho maximálny rozsah nemôže presiahnuť hodnotu daru v čase jeho vrátenia.

Obvyklé dary a motivácia darcov

Hoci spravidla sa s pojmami darovanie či darovacia zmluva spája najmä darovanie nehnuteľností či hodnotného majetku, darovacou zmluvou sa však prenechávajú aj rôzne iné dary - právnou teóriou označované ako obvyklé dary. V spoločenskej praxi sa právny úkon darovania najčastejšie používa ako nástroj na vyjadrenie vďaky, prehĺbenie rodinných väzieb či rešpektovanie spoločenských konvencií (darovanie osobám mimo rodiny pri príležitosti výročia, narodenín a pod). Čo sa týka motivácie darcov darovať určitú vec inej osobe, možno ako dôvody uviesť nielen odmenu za pomoc v núdzi, alebo darovanie odmeny obdarovanému vopred za budúce povinnosti obdarovaného spočívajúce v doživotnej starostlivosti o darcu a pod., ale aj negatívne motívy darovania - napr. snaha zbaviť sa majetku, ktorý darcu zaťažuje.

Predmet darovania a právne náležitosti

V praxi sú najčastejšími darmi veci - a to tak nehnuteľné (pozemky, stavby, byty, nebytové priestory), ako aj rôzne hnuteľné veci - peniaze, rôzne iné vecné dary menšej či väčšej hodnoty, zvieratá (dobytok, stáda) a pod. Čo sa týka právnej úpravy darovacej zmluvy je potrebné uviesť, že predmetom darovania - teda darom môžu byť nielen veci, byty a nebytové priestory ale aj rôzne práva a iné majetkové hodnoty, pokiaľ to ich povaha umožňuje. Ako sme už uviedli vyššie, ľudia v praxi často uskutočňujú právny úkon darovacej zmluvy bez toho, že by si to vôbec uvedomovali. Darovacia zmluva môže (ak to Občiansky zákonník pri rôznych druhoch vecí nevyžaduje inak) byť uzavretá totiž tak písomne, ako aj ústne. Z hľadiska náležitostí právneho úkonu darovacej zmluvy je nutné uviesť, že Občiansky zákonník uvádza, v ktorých prípadoch sa pre platnosť darovacej zmluvy vyžaduje písomná forma. Písomná forma darovacej zmluvy sa vyžaduje vtedy, ak je darom nehnuteľnosť (pozemky, stavby), byty a nebytové priestory a hnuteľné veci v prípade, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu hnuteľnej veci pri darovaní. Písomná forma darovacej zmluvy sa ale vyžaduje napr. aj v prípade, ak je darom nehnuteľnosť (pozemky, stavby), tento dar musí byť opísaný spôsobom vyplývajúcim z katastrálneho zákona (rovnako ako je to pri kúpnych zmluvách, ktorých predmetom prevodu je nehnuteľnosť) - teda napr. parcelné číslo, katastrálne územie a pod. Ak je darom byt alebo nebytový priestor, písomná darovacia zmluva musí okrem opisu týchto vecí spôsobom ustanoveným katastrálnym zákonom spĺňať aj všetky náležitosti zmluvy o prevode vlastníctva k bytu alebo nebytovému priestoru ustanovené zákonom o vlastníctve bytov a nebytových priestorov - napr. číslo bytu, poschodie, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach domu a pod.

Darovanie a dedičstvo

Občiansky zákonník upravuje právny úkon darovacej zmluvy výlučne ako dvojstranný právny úkon (medzi darcom a obdarovaným). Darovanie pre prípad smrti (ako jednostranný právny úkon urobený darcom, ktorým nakladá so svojím majetkom pre prípad smrti) by preto z uvedeného dôvodu mohlo byť uskutočnené len formou závetu a podľa právnej úpravy dedičského práva (nie záväzkového, ako je tomu pri darovacej zmluve). Občiansky zákonník výslovne v § 628 ods. 3 uvádza, že darovacia zmluva, podľa ktorej sa má plniť až po smrti darcu, je neplatná.

Prečítajte si tiež: Analýza Cav príspevku

Využitie darovacej zmluvy a právna pomoc

Prípady v ktorých situáciách dochádza najčastejšie k využitiu právneho inštitútu darovacej zmluvy spolu s dôvodmi, v ktorých tak dochádza, sú bližšie vymedzené pri odpovedi na 2. otázku. Ľudia vyhľadávajú pomoc advokáta najmä pri spísaní darovacích zmlúv, pre ktorých platnosť vyžaduje Občiansky zákonník určité špecifické náležitosti - teda najmä ak je predmetom darovania nehnuteľnosť, hnuteľná vec, ktorá ale má byť odovzdaná obdarovanému až neskôr, ak má byť súčasťou darovacej zmluvy zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve doživotného bývania darcu v darovanej nehnuteľnosti a pod. Rovnako ľudia vyhľadávajú pomoc advokáta pri spísaní darovacích zmlúv, ktorých súčasťou majú byť rôzne podmienky a pod., o ktorých ľudia často nevedia, či vôbec môžu byť takéto podmienky súčasťou darovacej zmluvy. Rovnako je ako sme uviedli vyššie darovanie často spojené s vyporiadaním bezpodielového spoluvlastníctva po rozvode manželstva, keď sa manželia dohodnú na tom, že nehnuteľnosť alebo iné hodnotné veci darujú svojim deťom a nevyporiadajú si svoje bezpodielové spoluvlastníctvo, ktoré k týmto veciam mali.

Forma darovania a notárske služby

Ako vyplýva už z odpovedí na predchádzajúce otázky, darovať hnuteľný či nehnuteľný majetok možno výlučne právnym úkonom - darovacou zmluvou. Tento úkon musí byť v závislosti od už vyššie uvedených skutočností urobený v písomnej forme (napr. ak je darom nehnuteľnosť). Darovacia zmluva síce môže byť spísaná aj vo forme notárskej zápisnice, no viac možno odporučiť využitie služieb advokáta špecializujúceho sa na zmluvné právo, a to vzhľadom na bohatšie skúsenosti v tejto oblasti. Čo sa týka úhrad za poskytnutie právnych služieb spojených s darovacou zmluvou (poradenstvo alebo samotné spísanie darovacej zmluvy), tieto závisia od dohody medzi klientom a advokátom. Cenu ovplyvňuje aj náročnosť veci - napr. rôzne špecifické požiadavky klienta na zapracovanie rôznych podmienok do zmluvy alebo požiadavka, aby súčasťou zmluvy bola dohoda o zriadení vecného bremena, druh daru a pod. Naopak, notár je pri stanovovaní ceny za takýto úkon značnej časti limitovaný notárskym poriadkom a súvisiacimi právnymi predpismi.

Darovanie a dedičské konanie

Čo sa týka vplyvu darovania na dedičstvo, resp. na dedičské konanie, je potrebné rozlišovať medzi dedením zo zákona a dedením zo závetu. Pri dedení zo zákona sa podľa § 484 Občianskeho zákonníka dedičovi započítava do jeho podielu to, čo bezplatne nadobudol za života od poručiteľa, pokiaľ nejde o obvyklé darovania. Toto započítanie (kolácia) sa prejaví na dedičskom podiele obdarovaného zmenšením jeho dedičského podielu oproti podielu, na ktorý by mal nárok, keby obdarovaný nebol. Cieľom tohto inštitútu - kolácie je zabránenie zvýhodneniu toho z dedičov, ktorý od poručiteľa nadobudol majetok bezodplatne za svojho života. Občiansky zákonník neustanovuje, čo sú to obvyklé dary, právna teória za ne považuje, ako sme uviedli vyššie také dary, ktoré svojou hodnotou a povahou a tiež motiváciou sú bežné a primerané okolnostiam a vychádzajú najmä zo spoločenských konvencií (dary k narodeninám, Vianociam a pod.) Tieto bežné dary sa teda do dedičských podielov nikdy nezapočítavajú. Ostatné dary (napr. aj hodnotné hnuteľné veci, nehnuteľnosti) sa do dedičstva započítavajú. Pri dedení zo závetu je ale situácia odlišná a započítanie darov je možné len v dvoch prípadoch. Prvým je, ak poručiteľ dal v závete výslovne príkaz na to, aby sa pri dedení započítalo do dedičských podielov dedičov to, čo im za života bezplatne daroval. Druhým prípadom je situácia, ak by obdarovaný dedič bol neopomenuteľným dedičom (teda potomkom poručiteľa) a poručiteľ by ho v závete vydedil. Ako vyplýva z uvedenej zákonnej úpravy, darovanie môže, tak pri dedení zo zákona ako aj pri dedení zo závetu skomplikovať konanie o dedičstve, a to z viacerých dôvodov - napr. potreba dokazovania darov (najmä pri ústnych darovacích zmlúv), potreba zisťovať hodnotu darov - a to napríklad aj prostredníctvom znaleckých posudkov a pod. Napríklad z praxe možno uviesť prípad, keď poručiteľ daroval za života hodnotné hnuteľné veci (obrazy významného maliara) jednému z dedičov. Vzhľadom na to, že išlo o hnuteľné veci, darovacia zmluva bola uzatvorená v ústnej forme. V týchto prípadoch neobdarovaní dedičia museli v dedičskom konaní preukázať, že k takémuto darovaniu došlo a musela sa zisťovať aj hodnota týchto darov znaleckým dokazovaním. Pri započítaní teda môže dôjsť k rôznym zložitým skutkovým ale aj právnym sporom, ktoré sú spôsobilé značne skomplikovať a predĺžiť konanie o dedičstve.

Problémy pri darovaní a ochrana darcu

V prvom rade je potrebné si uvedomiť, že darovacia zmluva sa zaraďuje medzi zmluvy, na základe ktorých dochádza k prevodu vlastníctva - v danom prípade z darcu na obdarovaného. Preto, ak darca darovacou zmluvou prevedie vlastníctvo na obdarovaného, je nutné si uvedomiť, že darca týmto právnym úkonom stráca všetky vyššie uvedené oprávnenia, ktoré mu z vlastníckeho práva vyplývali a po tomto prevode už nemôže nijakým spôsobom ovplyvňovať ďalší právny osud predmetu vlastníctva. Po darovaní sa totiž môže darca domáhať vrátenia daru len v jednom jedinom prípade ustanovenom v § 630 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa darca môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. Ak by sa po darovaní ale obdarovaný napr. začal správať tak, že jeho správanie je v rozpore s dobrými mravmi, avšak nedosahuje intenzitu hrubého porušenia dobrých mravov, darca nemá právo domáhať sa vrátenia daru. Je teda možné a v praxi sa žiaľ aj vyskytujú prípady, keď deti po nadobudnutí darovaného majetku od rodičov sa prestanú o rodiča zaujímať, resp. ich správanie možno hodnotiť ako menej významné porušenie dobrých mravov. Z uvedených dôvodov je preto nutné pri úvahách o darovaní majetku zobrať na zreteľ všetky vyššie uvedené právne následky spojené s darovaním rovnako ako aj faktické životné situácie, ktoré môže darovanie vyvolať (napr. zhoršenie vzťahov medzi darcom a obdarovaným).

Podmienky v darovacej zmluve a doopatrovanie

Napriek tomu, súčasťou darovacej zmluvy môžu byť aj rôzne iné vedľajšie dojednania. Najvyšší súd Slovenskej republiky jednoznačne konštatoval, že doopatrovanie je majetkovým protiplnením, keďže jeho prostredníctvom sa darcovi má dostať majetkového ekvivalentu daru. Z uvedeného dôvodu nie je možné sa v darovacej zmluve dohodnúť na podmienke alebo príkaze obdarovaného spočívajúceho v povinnosti doopatrovať darcu. Darca s obdarovaným síce môžu uzavrieť okrem darovacej zmluvy aj zmluvu o doopatrovaní, resp. zaopatrení do smrti darcu, avšak plnenie alebo porušenie povinnosti doopatrovať darcu nemôžu nijakým spôsobom viazať na darovanie alebo vrátenie daru poskytnutého na základe darovacej zmluvy, keďže za takýchto okolností by bola darovacia zmluva neplatná. Zmluvným stranám ale možno odporučiť v takýchto prípadoch aby súčasťou darovacej zmluvy bolo aspoň zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve doživotného bývania, ak je darom stavba či byt. Podmienkou je vedľajšie ustanovenie darovacej zmluvy, od ktorej závisí účinnosť inak platného právneho úkonu darovacej zmluvy. Napríklad, darca s obdarovaným sa môžu dohodnúť na rozväzovacej podmienke (rozväzovacia podmienka spočíva v tom, že ak nastane dohodnutá neistá skutočnosť, účinnosť darovacej zmluvy zaniká a dar sa vráti do vlastníctva darcu) spočívajúcej v narodení dieťaťa obdarovaného (teda, pri tejto darovacej zmluve bude mať obdarovaný dar vo vlastníctve od účinnosti darovacej zmluvy až do okamihu narodenia jeho dieťaťa, keďže na túto skutočnosť si naviazali účinnosť darovacej zmluvy - po narodení dieťaťa darovacia zmluva zanikne a vlastníkom daru sa stane opäť darca). Darovanie s príkazom, ako vedľajším ustanovením v darovacej zmluve, ktorým darca obdarovanému niečo ukladá vykonať je možné. Ako príklad príkazu možno uviesť príkaz spočívajúci v povinnosti obdarovaného poskytnúť časť daru na dobročinné účely či starať sa o hrobku darcu a pod. Rovnako je možné darovanie s účelovým určením - teda, darca sa môže s obdarovaným dohodnúť napríklad na tom, že dar (finančné prostriedky) sa použijú výlučne na určitý účel (napr. na rekonštrukciu domu). V prípade, ak si zmluvné strany chcú dohodnúť určité vedľajšie dojednania, jednoznačne im možno odporučiť vyhľadanie kvalifikovanej právnej pomoci advokáta, ktorý im vie nielen tieto dojednania správne do zmluvy naformulovať, ale aj poskytnúť poradenstvo spočívajúce v tom, či sú žiadané vedľajšie dojednania v darovacej zmluve vôbec možné.

Prečítajte si tiež: Žiadosť o príspevok na nové auto

Dispozícia s darovaným majetkom a súdne spory

Vzhľadom na to, že obdarovaný na základe darovacej zmluvy nadobúda k predmetu darovania vlastnícke právo, ktoré v sebe zahŕňa už vyššie uvedené oprávnenia, medzi ktorými je aj právo voľne s predmetom vlastníctva disponovať, môže obdarovaný ihneď, ako sa stane vlastníkom daru, dar previesť na inú osobu (a to či už na základe kúpnej zmluvy, zámennej zmluvy alebo aj opäť darovacej zmluvy). Napriek tomu, že právny úkon darovacej zmluvy je pomerne jednoduchý, spory vyplývajúce z neho sú v praxi pomerne časté a podľa možno ich rozdeliť do dvoch skupín. Prvú skupinu sporov vyplývajúcich z darovacej zmluvy predstavujú konania, v ktorých sa darca domáha vrátenia daru z dôvodu, že sa obdarovaný správa k nemu alebo k členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. Tieto spory sú náročné najmä na dokazovanie konania, ktoré možno označiť ako hrubé porušenie dobrých mravov. Naviac vzhľadom na to, že pojem hrubé porušenie dobrých mravov nie je legislatívne vymedzený, dochádza k tomu, že rôzne súdy vykladajú tento pojem odlišne. Z uvedeného dôvodu nie je ani nezvyčajné, keď odvolací súd právne posúdi konanie zistené prvostupňovým súdom inak než prvostupňový súd (napr. prvostupňový súd konanie obdarovaného vyhodnotí ako hrubé porušenie dobrých mravov, avšak odvolací súd sa s týmto právnym názorom nestotožní). Druhú skupinu sporov vyplývajúcich z darovacej zmluvy predstavujú konania, v ktorých rôzne subjekty (v praxi najčastejšie rodinní príbuzní) napádajú platnosť darovacej zmluvy. Ide jednak o prípady, keď darca - osoba vo vysokom veku daruje najmä nehnuteľnosť jednému z detí a pod. a žalobcovia (napr. ostatní súrodenci obdarovaného) napádajú platnosť darovacej zmluvy z dôvodu, že právny úkon nebol urobený slobodne (napr. pod nátlakom) alebo z dôvodu, že darca bol v čase uskutočnenia právneho úkonu v stave nespôsobilom na tento právny úkon. Podobne ako aj iné súdne konania, nie je neobvyklé, že aj konania o neplatnosť darovacích zmlúv či konania o vrátenie daru trvajú na jednom stupni aj niekoľko rokov (spravidla do troch rokov v závislosti od zložitosti skutkového stavu).

Darovanie nehnuteľnosti a BSM: Príklady a rady

Darovanie nehnuteľnosti a bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM) sú často spojené, najmä ak ide o hypotekárny úver alebo spoločné bývanie. Vlastníctvo k nehnuteľnosti nadobudnete iba tak, že Vám priateľ buď 1/2 nehnuteľnosti daruje alebo predá. Na základe takejto darovacej zmluvy alebo kúpnej zmluvy následne kataster nehnuteľností zapíše na liste vlastníctva aj Vás ako vlastníka nehnuteľnosti v podiele 1/2. Ak by ste aj vlastnili dokument, že ste dom nadobudli spoločne, pre súdy a ďalšie orgány sú záväzným výpisy z listov vlastníctva z katastra nehnuteľnosti. Na list vlastníctva budete zapísaná iba na základe vyššie uvedených právnych úkonov (darovacia alebo kúpna zmluva). V našom právnom poriadku sa vychádza z toho, že údaje zapísané v katastri nehnuteľností sú považované za pravdivé, kým sa nepreukáže opak. Čo sa týka BSM, je potrebné uviesť, že veci, ktoré ste vlastnili už pred uzavretím manželstva nepatria do BSM. BSM nie je možné rozšíriť v takom smere, aby aj veci, ktoré ste už vlastnili patrili do BSM.

Darovanie a podielové spoluvlastníctvo

Pri darovaní majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov (BSM) je dôležité rozlišovať, či BSM ešte trvá, alebo už bolo zrušené a vyporiadané. Pokiaľ BSM trvá, ani jeden z manželov nemôže samostatne nakladať so svojím „podielom“, pretože podiel na BSM je iba ideálny a vzniká až zánikom BSM. To znamená, že počas trvania BSM nemôžete samostatne darovať „svoju polovicu“ jednotlivým deťom. S nehnuteľnosťou v BSM môžu manželia nakladať len spoločne, teda darovaciu zmluvu musíte uzatvoriť obaja ako darcovia. Obdarovanými môžu byť obe deti a v zmluve určíte, aký podiel na nehnuteľnosti každé dieťa nadobudne (napríklad 5 % a 50 %, resp. Ak by ste chceli, aby každé dieťa dostalo konkrétnu polovicu, odporúčam najskôr BSM zrušiť a vyporiadať podľa zákonom stanovených podmienok (napríklad dohodou o vyporiadaní BSM, kde si rozdelíte dom na ideálne polovice). Následne môže každý z vás darovať svoju polovicu konkrétnemu dieťaťu. Tento postup je však administratívne náročný, vyžaduje splnenie zákonných podmienok na zrušenie BSM za trvania manželstva (napr. ak jeden z manželov začal podnikať).

Darovanie a výlučné vlastníctvo

Podľa § 143 Občianskeho zákonníka do BSM patrí všetko, čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, okrem vecí, ktoré nadobudol darom, dedičstvom a okrem vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, alebo vecí vydaných v rámci reštitúcie pôvodnému vlastníkovi, ak patrili výlučne jemu pred uzavretím manželstva. Dom, ktorý ste stavali počas manželstva a na ktorý ste použili aj darované peniaze, je v BSM, keďže bol nadobudnutý počas manželstva. Skutočnosť, že ste použili darované peniaze od rodičov, môže byť relevantná pri prípadnom vyporiadaní BSM /rozvod, vzrušenie BSM počas trvania manželstva za zákonom stanovených podmienok/, kde by ste mohli žiadať zohľadnenie tejto investície ako tzv. vnosu do spoločného majetku. Byt, ktorý manžel nadobudol darom od rodičov, je podľa zákona jeho výlučným vlastníctvom, ak darovacia zmluva neurčila inak. Ak ste neskôr odkúpili podiel švagra na byte počas manželstva a použili ste na to spoločné prostriedky alebo spoločnú hypotéku, tento odkúpený podiel patrí do BSM. Ak ste mali s manželom ústnu dohodu, že celý byt bude v BSM, táto dohoda nie je právne záväzná vo vzťahu k zápisu vlastníctva v katastri, pokiaľ nebola realizovaná formou písomnej zmluvy a následného návrhu na vklad do katastra nehnuteľností. Ústna dohoda ohľadom nehnuteľností medzi manželmi nemá vplyv na zápis vlastníckeho práva v katastri. Ak trváte na tom, aby celý byt bol v BSM, je potrebné, aby manžel previedol svoj výlučný podiel na Vás oboch formou darovacej a následne podali návrh na vklad do katastra. Ak s tým manžel nesúhlasí, môžete sa domáhať ochrany svojich práv v rámci vyporiadania BSM po prípadnom rozvode, kde by ste mohli žiadať zohľadnenie spoločných investícií do bytu, prípadne vnosov z BSM do výlučného majetku manžela /splácanie hypotéky počas trvania manželstva zo spoločných prostriedkov /napr. vyplatená mzda, kde máte nárok na 1/2 uhradených splátok hypotéky s prísl./

Darovanie pozemku a hypotéka

Darovaný pozemok, ktorý ste získali od otca počas manželstva, patrí podľa Občianskeho zákonníka do vášho výlučného vlastníctva a nie do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM). V prípade rozvodu teda tento pozemok nebude súčasťou vyporiadania BSM. Pokiaľ ide o odvolanie daru, darca môže požadovať vrátenie daru iba z dôvodov vážneho porušenia dobrých mravov zo strany obdarovaného, ako napríklad neposkytnutie potrebnej pomoci v starobe alebo chorobe. Samotný fakt rozvodu nie je dôvodom na odvolanie daru. Váš otec teda nemôže jednoducho "vziať späť" darovaný pozemok, pokiaľ nedokáže, že ide o vážne porušenie dobrých mravov zo strany vás ako obdarovanej. Druhá možnosť je, že sa dohodnete, že je dôvod na vrátenie daru. Ak ste byt nadobudli darom len Vy počas manželstva (a nie aj Váš manžel), tento nespadá do BSM, ale je vo Vašom výlučnom vlastníctve. Ide o to, že veci nadobudnuté darovaním sú vyňaté z BSM. Preto s ním môžete nakladať podľa svojej vôle ako uznáte za vhodné.

#

tags: #príspevok #na #bývanie #a #darovacia #zmluva