Diéta pri ulceróznej kolitíde: Ako zmierniť príznaky a udržať remisiu

Ulcerózna kolitída je chronické zápalové ochorenie hrubého čreva, ktoré postihuje črevnú sliznicu a spôsobuje vznik vredov. Hoci základom liečby sú lieky, zmeny v stravovaní a životospráve môžu výrazne zmierniť ťažkosti a udržať remisiu ochorenia. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o diétnych a životných odporúčaniach pre pacientov s ulceróznou kolitídou, založený na vedeckých poznatkoch a praktických skúsenostiach.

Fajčenie a ulcerózna kolitída: Paradoxný vzťah

Na rozdiel od Crohnovej choroby, fajčenie paradoxne zlepšuje priebeh ulceróznej kolitídy. Tento fakt je potvrdený v desiatkach klinických štúdií a skúsenosťami gastroenterológov. Nikotín zrejme stimuluje produkciu ochranného hlienu na sliznici hrubého čreva, čím chráni pred prenikaniu baktérií a tlmí zápal.

Pacientom - fajčiarom s ulceróznou kolitídou, ktorí práve prekonávajú vzplanutie aktivity ochorenia, sa preto neodporúča prestať fajčiť, pokiaľ sa ochorenie nedostane pod kontrolu. Samozrejme, fajčenie má mnoho iných negatívnych vplyvov, od rizika rakoviny pľúc až po cievne ochorenia alebo porážku. Nefajčiarom s ulceróznou kolitídou preto nie je možné odporučiť začať fajčiť, iba by si narobili mnoho iných problémov. Každopádne, ak sa fajčiar s ulceróznou kolitídou rozhodne prestať fajčiť, mal by tak urobiť v období remisie, keď je bez ťažkostí, a mal by o tom upovedomiť ošetrujúceho lekára.

Vitamín D: Dôležitý pre imunitu a priebeh ochorenia

Dnes sa už všeobecne akceptuje, že vitamín D pôsobí blahodárne nielen na naše kosti, ale aj na imunitný systém a náladu. Napriek svojmu názvu vitamín D nie je vitamín, ale steroidný hormón podobného zloženia ako testosterón, estrogény alebo kortizol. Telo ho produkuje v koži z cholesterolu pri expozícii slnečnému žiareniu v jarnom a letnom období (máj-september) vo veľkých množstvách po dobu slnenia asi 15-20 minút. V tomto období sa vyprodukuje viac vitamínu D, ako telo potrebuje. Nadbytok sa ukladá do pečene do zásoby. Na jeseň a v zime sa mení na severnej pologuli uhol dopadu slnečného žiarenia, ozónová vrstva vychytá UV žiarenie a vitamín D sa v koži netvorí.

V malých množstvách sa vitamín D nachádza aj v niektorých potravinách, ako sú ryby živiace sa planktónom (z potravín najmä tresčia pečeň) a hríby exponované slnku. Vedecký výskum jednoznačne preukázal, že nedostatok vitamínu D je rizikový faktor vzniku ulceróznej kolitídy, zhoršuje jej priebeh a vedie častejšie ku komplikáciám. Pacienti s ulceróznou kolitídou by preto mali mať v organizme dostatočné množstvo vitamínu D.

Prečítajte si tiež: Podmienky dotácie na elektromobily

Najjednoduchším spôsobom, ako zistiť, či má pacient normálnu hladinu vitamínu D, je stanoviť jeho koncentráciu v krvi. Pokiaľ je nízka, je dobré ju upraviť buď pravidelným opaľovaním sa alebo vo forme doplnkov. Správne opaľovanie sa v letných mesiacoch je najprirodzenejší spôsob ako získať dostatočné množstvo vitamínu D. Slniť sa je dobré od neskorej jari do skorej jesene raz denne, najlepšie celotelovo. Viac ako 15 minút na ostrom slnku je z hľadiska vitamínu D zrejme zbytočné. Počas tejto doby sa v pokožke nasyntetizuje približne 10 tisíc jednotiek vitamínu D a ďalšia tvorba sa zablokuje. Pri dlhšom opaľovaní sa tak viac vitamínu nevytvorí a naopak stúpa riziko “spálenia” kože a s ním spojené známe riziká kožného melanómu a starnutia kože.

Ak sa niekto nechce alebo nemôže opaľovať, riešením je zvýšený prísun vitamínu D v strave alebo tabletkách. Problém so stravou je, že vitamín D sa v našej diéte prirodzene vyskytuje iba v malých množstvách (~150 jednotiek/porciu). Vo vyššom množstve (rádovo stovky jednotiek v porcii) sa nachádza iba v rybách, ktoré konzumujú planktón a v hubách ožiarených slnkom. Reálnejšou alternatívou sú preto vitamínové doplnky. Oficiálne doporučenie pre denný príjem vitamínu D je 600-2000 jednotiek. Štúdie však ukazujú, že pacienti s ulceróznou kolitídou potrebujú oveľa vyššiu dennú dávku. Ako ukazujú klinické štúdie, pri dostatočnom dennom príjme dochádza nielen k úprave hladiny vitamínu D ale aj k zlepšeniu zápalovej aktivity črevného zápalu.

Pravidelná fyzická aktivita: Kľúč k fyzickému a psychickému zdraviu

Pravidelná fyzická aktivita je veľmi dôležitá pre fyzické aj psychické zdravie. Je preukázané, že zlepšuje výkonnosť srdcovo-cievneho systému, dýchacieho systému, zvyšuje kostnú hustotu a posilňuje svalovo-šľachový aparát. Cvičenie takisto výrazne zlepšuje náladu a psychické funkcie, pôsobí antidepresívne, znižuje vnímanie bolesti a zlepšuje pocit únavy. Na druhej strane extrémna fyzická záťaž pôsobí negatívne na činnosť tráviaceho traktu, zhoršuje jeho prekrvenie, zvyšuje priepustnosť čreva a dokonca dokáže spôsobiť vredy na sliznici.

Fyzickú aktivitu je možné rozdeliť na päť základných typov: relaxačné a strečingové cviky, aeróbna aktivita s nízkou záťažou (low impact exercise), aeróbna aktivita s vysokou záťažou (high impact exercise), anaeróbna aktivita s veľmi vysokou záťažou a silové cvičenia. Pre pacientov s ulceróznou kolitídou sú vhodné všetky typy fyzickej aktivity okrem anaeróbnych aktivít s veľmi vysokou záťažou. Otázna je niekedy aj aeróbna aktivita s vysokou záťažou.

Pri cvičení je dôležité poznať svoju maximálnu aeróbnu záťaž. Je to taká intenzita cvičenie, pri ktorej dokáže organizmus zabezpečiť dostatočné okysličenie pracujúcich svalov. Nad tento bod sa začínajú tvoriť produkty metabolizmu (napríklad známa kyselina mliečna - laktát), ktoré spôsobujú extrémny stres pre organizmus. Hranica maximálnej záťaže závisí hlavne od veku a fyzickej kondície. Maximálna aeróbna záťaž sa u športovcov zisťuje profesionálne pomocou merania dýchacích plynov a metabolitov, počas stúpajúcej záťaže. V bežnom živote je však oveľa jednoduchšie určenie hraničnej srdcovej frekvencie. Tá sa dá orientačne vypočítať podľa vzorca (220-vek) x 0,7. Napríklad pre 40 ročného človeku sa maximálna aeróbna záťaž dosiahne pri pulzovej frekvencii približne 126 pulzov za minútu. Ak je dobre trénovaný môže táto hodnota stúpnuť o cca 10 %, ak naopak nie je vôbec fyzicky aktívny môže byť nižšia o 10%.

Prečítajte si tiež: Analýza Cav príspevku

Ak človek počas športovanie dosahuje pulz pod hranicou svojej maximálnej aeróbnej záťaže, môže zvyčajne takúto aktivitu vykonávať dlhšiu dobu, to znamená hodinu aj viac. Akonáhle prekročí svoju maximálnu aeróbnu záťaž začína sa výrazne zadýchavať a vydrží niekoľko minút, maximálne niekoľko desiatok minút. Pre pacientov s ulceróznou kolitídou je zdravotne prínosná práve pravidelná aeróbna aktivita s miernou alebo strednou záťažou. Príkladmi sú prechádzky, nordic walking, turistika, behanie alebo cyklistika so strednou intenzitou, plávanie alebo tanec. Existuje niekoľko štúdii, ktoré potvrdili zlepšenie aktivity ochorenia u pacientov, ktorí začali pravidelne športovať.

Ďalším typom záťaže, ktorý sa zdá byť prínosný je posilňovanie. Pacienti s črevnými zápalmi mávajú až v polovici prípadov zníženú kostnú hustotu a v šestine prípadov dokonca osteoporózu. Toto prispieva k zvýšenej miere vzniku zlomenín kostí, najmä u pacientov v strednom a vyššom veku. Ďalším typom cvičení, ktoré sú prínosné sú cvičenia ako joga, strečing alebo Pilates. Popri miernej fyzickej záťaži prispievajú aj k odbúraniu stresu a relaxácii organizmu. Pomáhajú tak znižovať psychickú záťaž, ktorú ulcerózna kolitída so sebou prináša.

Stres a ulcerózna kolitída: Ako ho zvládať

Stres býva definovaný ako narušenie rovnováhy (homeostázy) organizmu. Podľa účinku na organizmus sa rozlišuje sa takzvaný dobrý a zlý stres, nazývaný aj eustres a distres. Dobrý stres vzniká ako prirodzená odpoveď organizmu na fyzickú a metabolickú záťaž. Príkladom fyzickej záťaže je cvičenie, príkladom metabolickej hladovanie. Stres je tak fyziologická adaptačná reakcia, ktorej cieľom je udržať normálne fungovanie organizmu. Počas stresu dochádza k vylučovania hormónov a ďalších pôsobkov, ktoré ovplyvňujú metabolizmus, nervový, endokrinný a imunitný systém organizmu.

Pod pojmom zlý stres sa označuje stresová reakcia organizmu na emočnú alebo psychickú záťaž. Príkladom je napríklad strach alebo konflikt. V dnešnej dobe sa pod pojmom stres zvyčajne myslí výlučne tento typ stresovej reakcie. Rovnako ako pri fyziologickom strese dochádza k vylučovanie hormónov, ktoré potláčajú imunitný systém a zvyšujú hladinu cukru. To môže viesť k rozvoju rôznych imunitných ochorení, náchylnosti na infekcie a rozvoju obezity, vysokého krvného tlaku a cukrovky.

Podobne ako u pacientov s Crohnovou chorobou u pacientov s ulceróznou kolitídou je známe, že v obdobiach zvýšeného psychosociálneho stresu dochádza vo zvýšenej miere k zhoršeniu ochorenia. Veľmi zaujímavé sú niektoré štúdie na zvieratách ako sú opice tamaríny alebo gibony, ktoré realizovali Wood a spol a Stout a Snyder. Ak boli tieto opice držané v zajatí, čo pre ne znamená vysokú mieru stresu, rozvinul sa u nich zápal čreva podobný ako je ulcerózna kolitída.

Prečítajte si tiež: Žiadosť o príspevok na nové auto

Pre pacientov s ulceróznou kolitídou je veľmi dôležité vyhýbať sa chronickému psychickému stresu a osvojiť si účinné techniky na jeho zvládanie. Najdôležitejšie je samozrejme stresovým situáciám predchádzať pokiaľ je to len možné. V zamestnaní je dobré prispôsobiť mieru pracovnej záťaže, prípadne si zvoliť zamestnanie s nižšou mieru stresu. Priatelia a rodina tvoria dôležitú sociálnu a psychickú podporu pre pacienta a dokážu znížiť mieru stresu. V oblasti medziľudských vzťahov je dôležité snažiť sa o harmonické spolužitie a vyhýbať sa zbytočným konfliktom.

Diétne odporúčania pri ulceróznej kolitíde

Neexistuje žiadny presvedčivý dôkaz, že by diéta spôsobovala zápalové ochorenie čriev. Veľa sa diskutuje o takzvanej západnej diéta, ktorá obsahuje veľa jednoduchých cukrov, nasýtených tukov, soli, mäsa a potravinových prísad a naopak obsahuje málo čerstvého ovocia, zeleniny, strukovín a rýb. Na rozdiel od Crohnovej choroby pacienti s ulceróznou kolitídou vo väčšine prípadov nemusia dodržiavať žiadnu špeciálnu diétu. Takisto nie je známe, že by nejaká špeciálna diéta špecificky potláčala aktivitu zápalu v hrubom čreve. Napriek tomu existujú všeobecné odporúčania, ktoré môžu pomôcť zmierniť príznaky a zlepšiť kvalitu života:

1. Jedzte vyváženú racionálnu stravu.
2. Vo všeobecnosti sa odporúča jesť radšej častejšie a menšie množstvá jedál.
3. Vyvarujte sa problémových potravín. Tolerancia rôznych potravín je veľmi individuálna. To čo jeden pacient dobre znáša, u iného môže spôsobovať problémy ako sú hnačky alebo bolesti. Vo všeobecnosti pacienti s ulceróznou kolitídou často netolerujú mastné a vyprážané jedlá, mlieko a mliečne výrobky, strukoviny, kávu a iné potraviny s obsahom kofeínu. Mnoho ľudí so zápalovým ochorením čriev zistí, že problémy ako hnačka, bolesti brucha alebo plynatosť sa zlepšujú obmedzením alebo elimináciou mliečnych výrobkov. V takom prípade môže byť príčinou laktózová intolerancia , to znamená, že telo nemôže stráviť mliečny cukor (laktózu) v mliečnych potravinách.
4. Skúste si viesť potravinový denník. Pre pacienta s ulceróznou kolitídou môže byť užitočné viesť si stravovací denník a sledovať čo zjedol a ako sa potom cítil.
5. Pite veľa tekutín. Pokúste sa piť veľa tekutín denne. Najlepšia tekutina je voda. Naopak vyhýbajte sa sladeným nápojom a obzvlášť tým s obsahom kofeínu.
6. Skúste obmedziť alebo sa vyhýbať nápojom a potravinám, ktoré obsahujú kofeín. Kofeín stimuluje činnosť čreva a u mnohým pacientov zhoršuje hnačku.
7. Ak ste chudokrvný alebo ak máte prímes krvi v stolici, zvýšte príjem železa v strave. Železo sa vo zvýšenej miere nachádza najmä v potravinách živočíšneho pôvodu najmä v mäse a mäsových výrobkoch, vnútornostiach alebo vajíčkach. Vitamín C zvyšuje vstrebávanie železa, čierny čaj ho blokuje.

V neposlednom rade, pre deti pacientov s ulceróznou kolitídou sa zdá byť dôležité, aby boli pokiaľ možno dojčené aspoň 6 mesiacov. Je známe, že deti pacientov majú niekoľko násobne vyššie riziko, že aj oni ochorejú na črevné zápalové ochorenie.

Čomu sa vyhýbať: Látky a lieky zhoršujúce zápal

Pacienti s ulceróznou kolitídou by sa mali vyhýbať tým chemickým látkam a liekom, o ktorých je známe, že môžu vyvolávať alebo zhoršovať zápal v sliznici čreva. Patria sem napríklad lieky proti bolesti zo skupiny tzv. nesteroidných antireumatík ako sú ibuprofen, diklofenak alebo aspirín. Takisto hormonálna antikoncepcia u žien spôsobuje zhoršenie ochorenia a je dobré sa jej vyhnúť. Ďalšími rizikom je dlhodobé užívanie antibiotík, tj viac ako 10 dní alebo opakovane za sebou. Ukazuje sa, že pacienti by sa mali vyhýbať aj viacerým potravinovým prísadám ako sú emulgátori, zahusťovadlá a bieliace látky, ako sú je polysorbát 80 (E433), karboxymetylcelulóza (E466), maltrodextríny, karagenan (E407), oxid titaničitý (E171) a siričitany (E221-E228).

Protizápalová diéta: Obnova rovnováhy črevnej mikroflóry

Strava a výživa sú dôležitou súčasťou života a zvlášť pri zápalovom ochorení čriev, akým je ulcerózna kolitída. Výskum ľudského mikrobiómu ukázal, že u ľudí s ulceróznou kolitídou sú črevné baktérie v nerovnováhe, čo prispieva k zápalom. Riešením je preto protizápalová diéta, ktorá pomáha obnoviť rovnováhu medzi užitočnými a škodlivými baktériami.

Čo je protizápalová diéta? Je to taký spôsob stravovania, ktorý pomáha utlmiť škodlivé zápalové reakcie v tele a zároveň podporuje udržanie zdravej črevnej mikroflóry. Protizápalová diéta vznikla na pomoc pacientom so zápalovými ochoreniami čreva. Charakteristická je pre ňu aj nízka glykemická záťaž, čiže pomáha stabilizovať hladinu cukru v krvi a pôsobí aj proti nadváhe a obezite. Ide o kombináciu probiotických a prebiotických potravín a rozpustnej vlákniny, pričom sa preferujú rastlinné bielkoviny, ale v menšom množstve sa „tolerujú“ aj živočíšne bielkoviny. Celkové množstvo tukov je znížené, hlavne tukov obsahujúcich nasýtené mastné kyseliny, a uprednostňujú sa tuky obsahujúce omega 3-mastné kyseliny.

Za protizápalové možno považovať takmer všetky druhy ovocia a zeleniny s výnimkou paradajok, baklažánu, zemiakov - u nich sa predpokladá, že pôsobia prozápalovo. Kvôli horšej tolerancii sa pri ochorení čriev povoľujú len mäkké druhy ovocia zbavené šupiek a zrniek a prakticky všetky druhy zeleniny okrem ťažko stráviteľných druhov, ako je surová kapusta a hlúboviny. Kvôli obsahu nerozpustnej vlákniny a ťažšej stráviteľnosti sa z ovocia odporúča vyhnúť grapefruitom, pomarančom, ríbezliam, figám, datliam, čerstvým jablkám, ananásu, sušenému ovociu. Môžete si dopriať aj potraviny bohaté na kvalitné tuky - orechy, avokádo, olivový olej, ľanové semeno, chia, konopné semeno - všetko upravené do podoby múčky. Zo sladidiel smiete napríklad surový med, ovocné šťavy a stéviu.

Odporúča sa vyhnúť niektorým prozápalovým uhľohydrátom obsiahnutým v jedlách, ktoré obsahujú laktózu, pšenicu, rafinovaný cukor a kukuricu, a všetkým sladeným nápojom a sladkostiam. Tiež sa odporúča eliminovať trans-tuky a stužené tuky, čiže pečivo kupované v obchode, spracované potravinárske výrobky, polotovary a rýchle občerstvenie, výrobky z mäsa. Vyhýbať sa treba aj emulgátorom ako karagénan, maltodextrín a polysorbát 80 či karbosymetylcelulóza. U ľudí, čo nepijú alkohol, nie je dôvod na zmenu. Konzumentom alkoholu možno odporučiť voliť skôr vína, a to s mierou. Pivo nepite, pretože obsahuje lepok. Destiláty sú tiež zakázané.

Protizápalová diéta je pre pacientov s ulceróznou kolitídou dobrým pomocníkom. Má totiž potenciál zmierniť jeho symptómy počas akútnej fázy a pôsobiť protizápalovo, a tak ovplyvniť priebeh ochorenia. Tento prospešný efekt protizápalovej diéty potvrdili štúdie na menších počtoch pacientov. Ako funguje mechanizmus pôsobenia tejto diéty? Predpokladá, že uhľohydráty, napr. rafinovaný cukor alebo obilniny na báze lepku, predstavujú substrát pre prozápalové baktérie a keď ich vyradíme zo stravy baktérie „vyhladujeme“.

Fázy protizápalovej diéty

Protizápalová diéta má viaceré fázy prispôsobené aktuálnemu stavu ochorenia:

• Prvá fáza: určená pre pacientov so vzplanutím ochorenia v čase najvýraznejších príznakov. Obsahuje mäkké a dobre uvarené vybrané druhy zeleniny ako cuketa, tekvica, sladké zemiaky a varené zeleninové pyré (mrkvové, hráškové, fazuľkové), rybie, kuracie a morčacie mäso, vajíčka a niektoré druhy ovocia - banán, avokádo. Všetky potraviny v tejto fáze varte do mäkka a/alebo upravte do formy pyré. Môžete jesť aj jogurt a kefír.
• Druhá fáza: pre obdobie, keď sa prejavy ochorenia utišujú - stále ide o dobre uvarené druhy zeleniny ako mrkva, cuketa, hrášok, zelená fazuľka, rukola, petržlenová vňať a ovocie s mäkkou textúrou, bez semien a šupiek ako melón, broskyne, nektárinky, hrušky, slivky. Pridáva sa tvaroh a dobre uvarené ovsené vločky.
• Tretia fáza: nazývame udržiavacou pre obdobie remisie ochorenia. Výber zeleniny sa obohacujú ľadový šalát, špenát, olivy, pór, bambusové výhonky, sladká papriku, kel. Môžete si pochutnať na celých orechoch s výnimkou vlašských, sóji a fazule upravených do formy pyré. Z korenín môžete aj cesnak a zázvor.

Jednotlivé fázy sa líšia jednak povolenou potravinovou zostavou, ale aj technologickou prípravu pokrmov. Preferuje sa príprava varením alebo na pare - výlučne v prvej a druhej fáze. V prvej fáze je textúra jedál najjemnejšia. V druhej postačí podľa tolerancie do mäkka uvarená zelenina a mäkké mäso, prípadne mleté mäso. A nakoniec, v tretej fáze sa podľa tolerancie povoľujú aj najťažšie stráviteľné druhy zeleniny - kapusta, brokolica, karfiol, reďkovka, kaleráb, šalát, uhorky, rebarbora, zeler.

Protizápalová diéta je voľbou pre tých, ktorí sú ochotní prijať isté diétne obmedzenia pri očakávanom priaznivom ovplyvnení nielen ulceróznej kolitídy, ale vôbec zdravia. Nie je dobré, ak sa pacienti dostanú do extrému a stanú sa otrokmi tejto diéty. Sami autori diétnych odporúčaní považujú za úspech, keď sa diéta dodržiava na zhruba 80 %. Vtedy sa zachováva jej priaznivý vplyv na organizmus. Porušenie diéty by nemalo viesť k odklonu od nej, lepšie je hľadať kompromisy. Sú aj takí, ktorí pohŕdajú potravinami ako ovsené vločky alebo jogurt a nikdy si nepripravia avokádovú nátierku. Ale zato majú doma probiotickú nálož v súdku s kyslou kapustou alebo kvasené uhorky. Čoraz viac ľudí si uvedomuje, že je dobre sa vyhnúť všetkým tým aditívam, emulgátorom, stabilizátorom a zahusťovadlám v potravinách, hoci často je to najrýchlejšia cesta k potrave.

Neexistuje jediná protizápalová diéta, avšak diéta s dostatkom čerstvého ovocia a zeleniny, celozrnných produktov a zdravých tukov môže pomôcť zvládnuť zápal.

Ďalšie diéty a prístupy: FODMAP a bezzvyšková diéta

Pri výbere vhodnej stravy pri ulceróznej kolitíde zohrávajú dôležitú úlohu aj ďalšie diéty, ktoré môžu zmierniť príznaky ochorenia. FODMAP diéta sa zameriava na obmedzenie fermentovateľných sacharidov, ktoré môžu v citlivom čreve spôsobovať plynatosť, nadúvanie a hnačku. Bezzvyšková diéta zas minimalizuje príjem vlákniny a iných zložiek, ktoré zanechávajú v tráviacom trakte nestráviteľné zvyšky. Odborníci ju odporúčajú najmä v období výrazného vzplanutia ochorenia, keď je črevo podráždené a potrebuje čo najmenej mechanickej záťaže. Výber medzi týmito prístupmi závisí od individuálnej tolerancie a fázy ochorenia.

Ajurvéda a ulcerózna kolitída

Z pohľadu ajurvédy je ulcerózna kolitída ochorením dóše pitta s rozličným stupňom zapojenia dóše vata. Nadmerný príjem stravy zvyšujúcej Pittu a režim, ktorý ju vychýľuje, najprv ovplyvňuje krv a svalové tkanivá (rakta a mamsa dhatu). Ajurvéda sa zameriava na obnovu tráviaceho ohňa (agni), odstránenie toxínov (AMA), upokojenie najmä Pitty ale aj Vata dóše, a podporu hojenia sliznice. V ajurvéde sa liečba opiera o princípy upokojenia Pittu, posilnenie agni (tráviaceho ohňa) a zamedzenie tvorby ama (toxínov). Ajurvéda ponúka prirodzenú cestu, ako obnoviť rovnováhu tela a mysle.

Čo jesť v akútnej fáze

V akútnej fáze ulceróznej kolitídy, keď sa objavuje krv v stolici a hnačky, je dôležité zamerať sa na ľahko stráviteľnú stravu, ktorá nedráždi črevo. Odporúča sa obmedziť múku, ale pečivo môže byť povolené. Medzi vhodné potraviny patria:

• Banány
• Rohlíky
• Vývar (mäso so zeleninou z vývaru)

Je dôležité postupne zaraďovať ďalšie potraviny a sledovať, ako telo reaguje.

Kolitída: Zápalové ochorenie hrubého čreva

Kolitída je zápalové ochorenie hrubého čreva, pri ktorom dochádza k zápalom častí hrubého čreva. Za normálnych okolností, hrubé črevo absorbuje vodu, napomáha množeniu dobrej mikroflóry a tvorbe stolice. Existujú rôzne typy kolitídy, vrátane akútnej, chronickej, ischemickej, antibiotickej, ulceróznej, enterokolitídy, pseudomembranóznej a spastickej kolitídy.

Príznaky kolitídy

Medzi príznaky kolitídy patrí:

• Poruchy stolice (hnačka alebo zápcha)
• Plynatosť (nadúvanie, zadržiavanie plynov)
• Kŕče a bolesť brucha
• Škvŕkanie v bruchu
• Falošné nutkanie na vyprázdnenie
• Pocit neúplného vyprázdnenia čriev
• Náhle nutkanie na vyprázdnenie
• Hnačka (nesformovaná stolica, niekedy s prímesou hlienu a krvi)
• Strata hmotnosti, dlhodobá letargia a únava

Diagnostika a liečba kolitídy

Pri podozrení na kolitídu je potrebné navštíviť gastroenterológa, ktorý predpíše vyšetrenie a určí príčinu vzniku zápalu. Diagnostika kolitídy zahŕňa:

• Vyšetrenia (krvi, moču, stolice)
• Kolonoskopiu
• Ultrazvuk brucha
• Röntgenovú a počítačovú tomografia čreva

Liečba kolitídy závisí od typu ochorenia a jeho závažnosti. Gastroenterológ môže predpísať lieky proti zápche a hnačke, antispazmodiká a probiotiká. Hormonálne protizápalové lieky sa používajú na liečbu ulceróznej kolitídy a Crohnovej choroby. Ak sú lieky neúčinné, krvácanie alebo hlboké vredové defekty v čreve pri kolitíde môžu vyžadovať chirurgickú liečbu.

Potraviny, ktoré nie je vhodné konzumovať pri kolitíde

Na zmiernenie príznakov a prevenciu exacerbácie kolitídy je nevyhnutné držať diétu. Exacerbáciu chronickej kolitídy môžu u každého človeka spôsobiť rozličné potraviny, preto gastroenterológ predpisuje eliminačnú diétu, ktorá spočíva v postupnom vyraďovaní rôznych potravín z jedálnička a sledovaní zmien príznakov. Medzi potraviny, ktoré nie je vhodné konzumovať pri kolitíde patrí čerstvé mlieko, smotana, maslo, tvrdá, nespracovaná zelenina a ovocie (jablká, hrušky), džúsy, rýchle občerstvenie, alkohol a sladkosti. Strava pri kolitíde so zvýšenou plynatosťou by nemala obsahovať potraviny, ktoré zvyšujú tvorbu plynov v črevách, ako napr. pečivo, kapusta, sýtené nápoje. Pri kolitíde nie je vhodné konzumovať ani semená. Rovnako ako pri pankreatitíde, tak aj pri kolitíde by strava nemala obsahovať sladkosti, mastné jedlá, rýchle občerstvenie, pikantné korenie a alkohol.

Diéta pri kolitíde: týždenný jedálniček s receptami

Diéta pri chronickej kolitíde by mala obsahovať väčšie množstvo bielkovín a energie, ako aj vlákniny. Pri kolitíde je vhodné jesť ryby, chudé mäso, obilniny, varenú zeleninu a ovocie. Pri častých hnačkách pri kolitíde je potrebné konzumovať adstringentný produkt (napr. ryža). Pri kolitíde sa vývar z kosti sa používa na nahradenie straty energie a bielkovín spôsobenej dlhotrvajúcou hnačkou. Obnoviť črevnú mikroflóru pri kolitíde čriev pomáha čerstvý jogurt. Počas diéty pri kolitíde je taktiež dôležité doplniť stratu tekutín a vypiť až 3 litre vody za deň.

Bezozbytková diéta

Bezozbytková diéta sa zameriava na ľahko stráviteľné potraviny, ktoré nenafukujú a nezanechávajú viditeľné zostatky a nedráždia tak ani sliznicu čriev. Je určená aj pre pacientov s Crohnovou chorobou a ulceróznou kolitídou. Hlavná zásada tejto diéty je špecializácia na potraviny s vysokým obsahom bielkovín, zníženým obsahom tuku a minimom vlákniny, pričom kalorická hodnota je znížená.

#

tags: #dieta #pri #ulceróznej #kolitíde