Príspevok na dopravu zamestnávateľ: Podmienky a prehľad

Príspevok na dopravu do zamestnania predstavuje dôležitý aspekt zamestnaneckých benefitov na Slovensku. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o príspevku na dopravu, ktorý môže zamestnávateľ poskytnúť svojim zamestnancom, so zameraním na podmienky jeho poskytovania a relevantné právne predpisy. Cieľom je poskytnúť ucelený pohľad na túto oblasť, ktorý bude zrozumiteľný pre širokú škálu čitateľov.

Podpora pracovnej mobility a príspevky na dopravu

V kontexte značných rozdielov v ekonomickej výkonnosti jednotlivých regiónov Slovenska sa ako problematická ukazuje podpora pracovnej mobility, ktorá má potenciál prispievať k rastu zamestnanosti. Zákon o službách zamestnanosti v súčasnosti definuje príspevky, ktorých cieľom je podporovať dochádzanie či presťahovanie za prácou na území Slovenska. Príspevok na dochádzku za prácou je relatívne využívaný, zatiaľ čo príspevok na podporu mobility za prácou a príspevok na presťahovanie za prácou využije ročne len pár sto ľudí.

Príspevok na dopravu do zamestnania podľa § 53b zákona o službách zamestnanosti

Príspevky poskytuje miestne príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý zároveň poskytuje aj bližšie a záväzné informácie. Príspevok na dopravu do zamestnania (ďalej len „príspevok“) môže úrad poskytnúť zamestnávateľovi na základe uzatvorenej písomnej dohody, ak zamestnávateľ zabezpečuje každodenne dopravu zamestnancov do zamestnania a späť z dôvodu, že hromadnými dopravnými prostriedkami nie je doprava preukázateľne vykonávaná vôbec alebo v rozsahu zodpovedajúcom potrebám zamestnávateľa. Príspevok nemožno poskytnúť, ak na dopravu do zamestnania bol poskytnutý príspevok podľa § 60. Ak sú splnené podmienky, príspevok sa poskytuje vo výške najviac 50 % nákladov vynaložených na dopravu zamestnancov do zamestnania a späť. Príspevok poskytuje úrad, v ktorého územnom obvode má zamestnávateľ sídlo alebo trvalý pobyt, ak je zamestnávateľ fyzickou osobou.

Sociálny fond a príspevky na dopravu

Zákon NR SR č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde predstavuje doplnkový nástroj, ktorý umožňuje zamestnávateľom finančne alebo vecne prispievať na rozvoj podnikovej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov. Od svojho prijatia bol novelizovaný päťkrát.

Kto je zamestnávateľ a zamestnanec pre účely sociálneho fondu?

Pre účely zákona o sociálnom fonde je zamestnávateľ definovaný ako právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky alebo fyzická osoba s trvalým pobytom alebo miestom podnikania na území Slovenskej republiky, ktorá zamestnáva zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. Fond je povinný tvoriť každý zamestnávateľ, ktorý zamestnáva zamestnancov v pracovnom pomere uzavretom podľa ustanovení Zákonníka práce alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, t. j. v služobnom pomere. Povinnosť sa vzťahuje aj na samostatne zárobkovo činné osoby (napr. živnostníci), ak takáto fyzická osoba zamestnáva hoci iba jediného zamestnanca.

Prečítajte si tiež: Podmienky dotácie na elektromobily

Za zamestnanca sa považuje len osoba vykonávajúca pre zamestnávateľa práce v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. Osoby vykonávajúce práce pre zadávateľa na základe mandátnej zmluvy, príkaznej zmluvy, zmluvy o dielo, autorskej zmluvy alebo inej zmluvy uzavretej podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, autorského zákona a pod. Výkon práce na základe niektorej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru právne nemá charakter práce v pracovnom pomere, takže ani na účely sociálneho fondu tieto osoby nenapĺňajú postavenie zamestnanca. Starosta obce alebo primátor mesta sú volení funkcionári do verejnej funkcie a nemajú postavenie zamestnanca.

Povinný prídel do sociálneho fondu

Povinný prídel do sociálneho fondu aspoň na spodnej hranici musí tvoriť každý zamestnávateľ. Využiť zákonom určené rozpätie do výšky 1 % základu však nemôže každý zamestnávateľ, ale len ten, ktorý splnil podmienky uvedené v § 3 ods. 2 zákona, t. ak ide o zamestnávateľa tzv. zamestnávateľ tzv. nepodnikateľskej sféry (t. j. Horná hranica pre tvorbu povinného prídelu v podiele 1 % je maximálna. Vyšší prídel do sociálneho fondu je možné tvoriť buď ďalším prídelom, na ktorého tvorbu sa už obmedzenia v § 3 ods.

Zákon v poslednej vete § 3 ods. 2 ustanovuje (cit.): „Zamestnávateľ, ktorý nesplnil niektorú z podmienok uvedených v prvej vete, tvorí povinný prídel do fondu vo výške 0,6 %.“ Ak ešte zamestnávateľ samostatne neexistoval, nemôže preukázať splnenie tejto podmienky, ale ani ho nemožno zaradiť medzi tých, ktorí neplnia uvedené podmienky.

V zmysle § 31 ods. 7 Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný dodržiavať kolektívnu zmluvu dohodnutú predchádzajúcim zamestnávateľom, a to až do skončenia jej účinnosti; v kolektívnej zmluve je dohodnutá tvorba povinného prídelu do sociálneho fondu vo výške 1 %. Ak by sa povinný prídel za dcérsku spoločnosť mal podľa § 3 ods. 2 posledná veta zákona tvoriť len vo výške 0,6 %, došlo by nielen k diskriminácii zamestnancov dcérskej spoločnosti, ktorých sa delimitácia dotkla, ale aj k porušeniu platnej kolektívnej zmluvy.

Ustanovenie § 3 ods. 2 zákona má zjavne sankčný charakter, t. j. má postihovať zamestnávateľov, ktorí v predchádzajúcom roku z dôvodu horšieho hospodárenia nedosiahli zisk, ako aj zamestnávateľov, ktorí nesplnili svoje zákonné odvodové a daňové povinnosti. Za pozornosť stojí zvýhodnenie subjektov, ktorých predmet činnosti nie je zameraný na dosiahnutie zisku, kam patria aj rôzne neziskové spoločnosti (napr. aj zdravotnícke zariadenia transformované na takéto spoločnosti), združenia, nadácie a pod.

Prečítajte si tiež: Analýza Cav príspevku

Ďalší prídel do sociálneho fondu a príspevok na dopravu

Ďalší prídel do sociálneho fondu sa tvorí dvomi spôsobmi, ktoré sa líšia podľa toho, či zamestnávateľ má dohodnutý ďalší prídel v kolektívnej zmluve alebo ho dohodnutý nemá (napr. preto, že nemá žiadnu kolektívnu zmluvu uzavretú). Podľa § 3 ods. 1 písm. podľa bodu 1 vo výške dohodnutej v kolektívnej zmluve, najviac však vo výške 0,5 % zo základu ustanoveného v § 4 ods. podľa bodu 2 vo výške sumy potrebnej na poskytnutie príspevkov na úhradu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancom, ktorí spĺňajú podmienky uvedené v § 7 ods. Horná hranica ďalšieho prídelu je pre obidva spôsoby jeho tvorby limitovaná podielom 0,5 % zo základu.

Dva spôsoby tvorby ďalšieho prídelu do sociálneho fondu sa navzájom zásadne vylučujú, čo znamená, že bez ohľadu na výšku ďalšieho prídelu (t. j. percento v rozpätí viac ako 0,0 % po maximálne 0,5 % základu) dohodnutú v kolektívnej zmluve už tento zamestnávateľ nemôže súčasne tvoriť ďalší prídel podľa 2. bodu ustanovenia § 3 ods. 1 písm.

Ak je v kolektívnej zmluve, ktorá sa na zamestnávateľa vzťahuje, dohodnutý ďalší prídel v nenulovej výške, bez ohľadu na typ zamestnávateľa už zamestnanci nemôžu požadovať úhradu výdavkov na dopravu ani v prípade, ak by spĺňali podmienku výšky priemerného mesačného zárobku na poskytnutie takéhoto príspevku zo sociálneho fondu. V prípade, že tvorba ďalšieho prídelu je podľa 1. bodu predmetného ustanovenia zákona dohodnutá v kolektívnej zmluve záväznej pre zamestnávateľa, účel použitia ďalšieho prídelu dohodnutého v kolektívnej zmluve nie je zákonom direktívne určený (na rozdiel od tvorby ďalšieho prídelu podľa 2. bodu).

Zákon výnimočne umožňuje ustanoviť tvorbu ďalšieho prídelu do sociálneho fondu aj vo vnútornom predpise, avšak len u vymedzenej skupiny zamestnancov tých orgánov, u ktorých je zo zákona zakázaná činnosť odborového orgánu (podľa § 230 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení zákona č. 241/2001 Z. z. Tvorba ďalšieho prídelu podľa § 3 ods. 1 písm. b) bod 2 zákona sa zásadne líši od tvorby podľa 1. zamestnávateľ je povinný tvoriť ďalší prídel výlučne na zákonom určený účel, ktorým je úhrada výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancom, ktorí spĺňajú podmienky uvedené v § 7 ods. Povinnosť tvoriť ďalší, v tom čase ešte nepomenovaný prídel do sociálneho fondu do výšky ďalších 0,5 % základu bola doplnená v roku 1995 zákonom č. 280/1995 Z. z. a následne spresnená zákonom č. 375/1996 Z. Dôvodom tejto úpravy bolo zvýšenie cien dopravy. podľa § 3 zamestnávateľ tvorí ďalší prídel na tento účel vo výške sumy potrebnej na poskytnutie príspevkov na úhradu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancom, ktorí spĺňajú podmienky uvedené v § 7 ods. zamestnancom, ktorí spĺňajú podmienky uvedené v § 7 ods.

S cieľom zabrániť pozitívnej diskriminácii zamestnancov pracujúcich na tzv. Dôvodom je skutočnosť, že v zmysle § 134 ods.

Prečítajte si tiež: Žiadosť o príspevok na nové auto

Prvou podmienkou je, že zamestnanec dochádza do práce verejnou dopravou, za ktorú sa považuje železničná, autobusová doprava a mestská hromadná doprava. Druhou podmienkou je výška príjmu zamestnanca, ktorá sa musí pohybovať vo vymedzenom pásme. Keďže priemerný zárobok zamestnanca nesmie byť v zmysle § 134 ods. 5 nižší ako suma minimálnej mzdy, počas celého roku 2014 je spodnou hranicou suma 352 eur mesačne, čo je výška mesačnej minimálnej mzdy podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 321/2013 Z. Hornou hranicou pre vznik nároku na tento druh príspevku je 50 % z priemernej mzdy za rok 2012; tá bola Štatistickým úradom Slovenskej republiky vykázaná vo výške 805 eur mesačne. To znamená, že tzv. Zákon v § 7 ods. Priemerný mesačný zárobok zamestnanca zisťuje zamestnávateľ, takže má k dispozícii údaj o výške priemerného hodinového zárobku používaného v príslušnom štvrťroku. Zo spojenia „po preukázaní nároku zamestnanca na príspevok“ vyplýva, že ak zamestnanec nárok nevie preukázať, ako to vyplýva z vyššie uvedených povinností zamestnanca, napr.

Celková možná suma vyplatených príspevkov všetkým zamestnancom, ktorým na ne vznikol nárok, obmedzená tvorbou sociálneho fondu na tento účel, t. j. podielom 0,5 % zo základu, ktorým je súhrn hrubých miezd zúčtovaných zamestnancom na výplatu. Spôsob rozdelenia maximálneho vytvoreného objemu ďalšieho prídelu do sociálneho fondu na príspevok na dopravu jednotlivým zamestnancom musí v takomto prípade upraviť zamestnávateľ.

Maximálna výška tvorby ďalšieho prídelu je určená podielom 0,5 % z ročného úhrnu miezd. Pomerne úzke „príjmové pásmo“ v rozpätí medzi 352 eur a 402,50 eura mesačne nedáva veľký priestor zamestnancom na početnejšie využitie tohto inštitútu. Aj s prihliadnutím na povinnosti zamestnávateľa i zamestnanca uvedené v ďalšej časti a vyplývajúce z pravidiel poskytovania tohto osobitného príspevku možno vysloviť názor, že tvorba ďalšieho prídelu podľa § 3 ods. 1 písm. Je prinajmenšom záhadou, že napriek cieľu znižovať administratívnu náročnosť zamestnávateľov a v časoch, kedy v tzv.

Príspevok na dopravu z povinného prídelu

Zákon dáva možnosť poskytnúť zamestnancom príspevok na dopravu aj z povinného prídelu do sociálneho fondu, ak sa dohodne jeho použitie aj na tento účel. Tento záver je zrejmý z poslednej vety § 7 ods. Príspevok na dopravu z povinného prídelu nie je viazaný na splnenie podmienky dochádzania za prácou verejnými dopravnými prostriedkami ani výškou priemerného mesačného zárobku zamestnanca.

Zdroje sociálneho fondu

Medzi zdroje sociálneho fondu patria: zdroje podľa tohto zákona, zdroje podľa iných všeobecne záväzných právnych predpisov, dary, dotácie a iné príspevky poskytnuté zamestnávateľovi do fondu (ods. Slovné spojenie „zdroje podľa tohto zákona“ sa viaže k ustanoveniu, v zmysle ktorého sa dňom nadobudnutia účinnosti zákona stal súčasťou sociálneho fondu zamestnávateľa zostatok prostriedkov Fondu kultúrnych a sociálnych potrieb…

Ďalšími zdrojmi môžu byť rôzne dary alebo dotácie, prípadne iné príspevky do sociálneho fondu, ako aj prídely z použiteľného zisku, ak oprávnený orgán (napr. valné zhromaždenie akciovej spoločnosti) rozhodne o ich použití na účely zvýšenia objemu sociálneho fondu. Pre tvorbu z ďalších zdrojov zákon neustanovuje žiadne bližšie podmienky ani maximálne, resp. Na použitie celého vytvoreného sociálneho fondu, teda aj časti vytvorenej z ďalších zdrojov (napr.

Základ pre určenie ročného prídelu do sociálneho fondu

Základom na určenie ročného prídelu do sociálneho fondu podľa § 3 je súhrn hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za bežný rok; základom na určenie mesačného prídelu do fondu je súhrn hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za príslušný kalendárny mesiac. V zmysle § 118 Zákonníka práce sa mzdou rozumie peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Bez ohľadu na skupinu zamestnancov sa do základu na určenie tvorby sociálneho fondu v žiadnom prípade nemôžu zahrnovať plnenia, ktoré sa nepovažujú za mzdu alebo plat.

V prípade zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme je základom pre tvorbu sociálneho fondu úhrn hrubých platov zúčtovaných zamestnancom tejto skupiny. To znamená, že do základu vstupujú všetky plnenia, ktoré sú ako zložky platu vymedzené v § 4 ods. 1 zákona č. 553/2003 Z. z. Aj v prípade tvorby sociálneho fondu z platov štátnych zamestnancov je pre základ rozhodujúca definícia platu upravená v § 81 zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Vo všetkých prípadoch, kedy sa zamestnancom v pracovnom pomere, v tom napr. aj zamestnancom pri výkone práce vo verejnom záujme, poskytuje náhrada platu (napr.

Príspevok na dopravu a zákon o dani z príjmov

Podľa § 5 ods. 7 písm. m) zákona o dani z príjmov je oslobodené aj nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi zamestnávateľom za účelom zabezpečenia dopravy zamestnanca na miesto výkonu práce a späť podľa § 19 ods. 2 písm. s) prvého bodu v úhrnnej sume najviac 60 eur mesačne; ak nepeňažné plnenie vypočítané z prostriedkov preukázateľne vynaložených zamestnávateľom prepočítaných na jedno miesto v motorovom vozidle podľa § 19 ods. 2 písm. Uvedené platí za podmienky, že ide o dopravu vymedzenú v § 19 ods. 2 písm.

Oslobodenie od dane a podmienky

Okrem príjmov oslobodených od dane podľa § 9 zákona o dani z príjmov je od dane oslobodené aj nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi zamestnávateľom za účelom zabezpečenia dopravy zamestnanca na miesto výkonu práce a späť podľa § 19 ods. 2 písm. s) prvého bodu v úhrnnej sume najviac 60 eur mesačne; ak nepeňažné plnenie vypočítané z prostriedkov preukázateľne vynaložených zamestnávateľom prepočítaných na jedno miesto v motorovom vozidle podľa § 19 ods. 2 písm. s) prvého bodu presiahne sumu 60 eur, do základu dane (čiastkového základu dane) sa zahrnie len plnenie nad takto ustanovenú sumu [§ 5 ods. 7 písm.

V uvedenom prípade ide o dopravu vymedzenú v § 19 ods. 2 písm. Z uvedeného vyplýva, že ak ide o zabezpečenie dopravy do zamestnania pre zamestnancov, pričom nie sú splnené vyššie uvedené predpoklady, nie je možné uplatniť oslobodenie príjmu od dane podľa § 5 ods. 7 písm. m) zákona o dani z príjmov. Podľa ustanovenia § 5 ods. 7 písm. m) ZDP je prvým predpokladom pre oslobodenie predmetných príjmov, že ide o plnenie v nepeňažnej forme.

Príklady a situácie

• Zamestnávateľ uhradil zamestnancovi taxík do zamestnania. V takomto prípade, ak nie sú splnené podmienky pre oslobodenie, to predstavuje zdaniteľný príjem pre zamestnanca.

Pri získavaní a udržaní zamestnancov zamestnávateľ poskytuje zamestnancom zamestnanecké benefity. Jedným z nich je aj príspevok na dopravu do a zo zamestnania.

Z pohľadu zákona č. 595/2003 Z. ZDP v §19 ods.2 písm. Zároveň žiadny osobitný predpis bližšie nešpecifikuje, čo sa rozumie pod slovným spojením „verejným poskytovateľom pravidelnej dopravy nie je doprava preukázateľne vykonávaná vôbec alebo v rozsahu zodpovedajúcom potrebám zamestnávateľa“. Od 1.1.2021 platí nová úprava, kde sa definuje maximálna výška nepeňažného plnenia oslobodená pre zamestnanca od dane z príjmu pre zamestnanca za dopravu do a z práce, ktorú mu zabezpečuje zamestnávateľ, na 60 € mesačne.

Výpočet nepeňažného plnenia

Zamestnávateľ, ktorý zabezpečuje dopravu do zamestnania a späť pre svojich zamestnancov pracujúcich na dvoch zmenách, zabezpečuje prevoz zamestnancov autobusmi, pričom v jednom autobuse je 42 miest na sedenie. Ako sa vypočíta nepeňažné plnenie na jedného zamestnanca mesačne? Výpočet hodnoty nepeňažného plnenia za január 2021 možno vypočítať ako podiel mesačne vynaložených prostriedkov zamestnávateľa na dopravu 20 000 € a počet miest v autobusoch 420 (420 = počet autobusov 5 x 42 miest na sedenie v autobuse x 2 zmeny).

Zákon definuje, že zamestnávateľ môže použiť na prepravu zamestnancov motorové vozidlá rôznych veľkostí, a preto by mal zamestnávateľ s dopravcom dohodnúť odhadovaný počet cestujúcich a kapacitu miest na prepravu osôb v motorovom vozidle. Kapacita motorového vozidla závisí od toho, či dopravca bude poskytovať motorové vozidlo určené len pre sediacich cestujúcich alebo aj stojacich cestujúcich. Obsaditeľnosť sediacich a stojacich cestujúcich v motorovom vozidle možno preveriť, napr.

Podľa stanoviska daňového úradu, do počtu miest motorového vozidla, ktoré prepravuje aj stojacich zamestnancov, možno zahrnúť aj miesta na státie, t. j. Výpočet nepeňažného plnenia je správny, ak počet miest v motorových vozidlách je vynásobený aj počtom dvoch zmien, a to z dôvodu, že preprava zamestnancov je zabezpečená v obidvoch zmenách. ZDP jednoznačne upravuje príjem oslobodený od dane pre zamestnanca, ktorého zamestnávateľ zabezpečuje dopravu do a zo zamestnania v §5 ods. 7 písm. m) nasledovne: od dane je oslobodený príjem: nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi zamestnávateľom za účelom zabezpečenia dopravy zamestnanca na miesto výkonu práce a späť podľa § 19 ods. 2 písm. s) prvého bodu v úhrnnej sume najviac 60 eur mesačne; ak nepeňažné plnenie vypočítané z prostriedkov preukázateľne vynaložených zamestnávateľom prepočítaných na jedno miesto v motorovom vozidle podľa § 19 ods. 2 písm.

Z uvedeného vyplýva, že je potrebné, aby zamestnávateľ splnil podmienky dopravy zamestnancov podľa §19 ods. 2 písm. Ak zamestnávateľ zvolí inú formu spôsobu podpory dopravy zamestnancov do a zo zamestnania, alebo nedodrží podmienky §19 ods. 2 písm. s) môže zvoliť iný spôsob financovania, napr.

Príspevok na dopravu podľa Zákona o dani z príjmov

Podľa § 5 ods. 7 písm. m) Zákona o dani z príjmov (ZDP) je od dane oslobodené nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi zamestnávateľom na zabezpečenie dopravy na miesto výkonu práce a späť. Toto oslobodenie platí do výšky 60 eur mesačne, ak sú splnené podmienky uvedené v § 19 ods. 2 písm. s) prvom bode ZDP. Ak nepeňažné plnenie presiahne sumu 60 eur, do základu dane sa zahrnie len suma nad túto hranicu.

Podmienky pre oslobodenie od dane

Pre uplatnenie oslobodenia od dane je potrebné, aby doprava bola zabezpečená podľa § 19 ods. 2 písm. s) ZDP, ktorý hovorí, že musí ísť o dopravu zabezpečenú zamestnávateľom pre zamestnancov. Ak zamestnávateľ zvolí inú formu podpory dopravy, alebo nedodrží podmienky dané zákonom, nie je možné uplatniť oslobodenie príjmu od dane.

Výpočet nepeňažného plnenia - príklad

Ak zamestnávateľ zabezpečuje dopravu autobusmi, výpočet nepeňažného plnenia na jedného zamestnanca mesačne sa vykoná ako podiel mesačných nákladov zamestnávateľa na dopravu a počtu miest v autobusoch. Dôležité je zohľadniť počet miest na sedenie a státie, ako aj počet zmien, pre ktoré je doprava zabezpečená.

Príklad:

Zamestnávateľ zabezpečuje prevoz zamestnancov pracujúcich na dvoch zmenách autobusmi s 42 miestami na sedenie.

• Počet miest v autobusoch celkom: 5 autobusov x 42 miest/autobus x 2 zmeny = 420 miest
• Nepeňažné plnenie na zamestnanca: 20 000 eur / 420 miest = 47,62 eur

V tomto prípade je nepeňažné plnenie na zamestnanca 47,62 eur, čo je menej ako 60 eur, takže celá suma je oslobodená od dane.

Zohľadnenie rôznych vzdialeností a cien autobusov

Pri posudzovaní oslobodenia hodnoty dopravy je potrebné zohľadniť, že autobusy môžu prekonávať rôzne dlhé vzdialenosti a teda cena pre každý autobus môže byť rôzna. Na určenie nepeňažného plnenia zamestnanca sa berie do úvahy priemerná cena prepočítaná na jedno miesto v motorovom vozidle.

Iné formy príspevku na dopravu

Ak zamestnávateľ nezabezpečuje dopravu priamo, ale poskytuje zamestnancom príspevok na dopravu inou formou (napr. preplatením cestovných lístkov), je potrebné posúdiť, či je možné uplatniť oslobodenie od dane. Ak nie sú splnené podmienky pre oslobodenie, príspevok sa považuje za zdaniteľný príjem zamestnanca.

Príklad:

Zamestnávateľ uhradí zamestnancovi taxi do zamestnania. Ak nie sú splnené podmienky pre oslobodenie, ide o zdaniteľný príjem zamestnanca.

Cestovné náhrady a pracovná cesta

Je dôležité rozlišovať medzi príspevkom na dopravu do zamestnania a cestovnými náhradami pri pracovnej ceste. Cesta do práce a späť nie je pracovnou cestou v zmysle zákona č. 283/2002 Z. z.

Stravné pri tuzemskej pracovnej ceste od 1.9.2024

Výška stravného pri tuzemskej pracovnej ceste závisí od dĺžky trvania pracovnej cesty v kalendárnom dni a je rozdelená do troch časových pásiem:

• 5 až 12 hodín: 8,30 eura
• Nad 12 hodín až 18 hodín: 12,30 eura
• Nad 18 hodín: 18,40 eura

Tieto sumy sú stanovené opatrením MPSVR SR č. 211/2024 Z. z. a platia od 1. septembra 2024.

Príklad na výpočet stravného:

Zamestnanec bol vyslaný na pracovnú cestu z Košíc do Žiliny. Pracovná cesta začala 3.10.2024 o 14:00 hod. a skončila 5.10.2024 o 16:00 hod. Zamestnanec nemal zabezpečené stravovanie.

• 1. deň (3.10.2024): 5 až 12 hodín = 8,30 eura
• 2. deň (4.10.2024): Nad 18 hodín = 18,40 eura

Krátenie stravného

• V celom rozsahu: Zabezpečenie troch hlavných jedál (raňajky, obed, večera) - nárok na stravné nevzniká.
• Čiastočne: Zabezpečenie jedného alebo dvoch hlavných jedál - stravné sa kráti.

Krátenie stravného sa vykonáva z ustanovenej sumy stravného pre časové pásmo nad 18 hodín:

• Raňajky: o 4,60 € (18,40 € x 25 %)
• Obed: o 7,36 € (18,40 € x 40 %)
• Večera: o 6,44 € (18,40 € x 35 %)

Príklad na krátenie stravného:

Zamestnanec bol na pracovnej ceste z Košíc do Žiliny (3.10.2024 - 5.10.2024). Mal zabezpečené stravovanie nasledovne:

• 1. deň: Večera
• 2. deň: Raňajky, obed, večera
• 3. deň: Raňajky, obed

Výpočet stravného:

• 1. deň: 8,30 eura - 6,44 € (večera) = 1,86 €
• 2. deň: 0 € (stravovanie v celom rozsahu)
• 3. deň: 12,30 eura - 4,60 € (raňajky) - 7,36 € (obed) = 0,34 €

Celkový nárok na stravné je 2,20 eur.

Povinnosti zamestnanca a zamestnávateľa

Zamestnanec je povinný predložiť zamestnávateľovi všetky potrebné doklady na preplatenie cestovných náhrad najneskôr do 10 pracovných dní od skončenia pracovnej cesty. Zamestnávateľ má následne 10 pracovných dní na vykonanie vyúčtovania a preplatenie cestovných výdavkov.

Použitie súkromného motorového vozidla

Ak zamestnanec použije na pracovnej ceste súkromné motorové vozidlo, má nárok na náhradu za spotrebované pohonné látky a za kilometer jazdy (tzv. kilometrovné).

Príklad:

Zamestnávateľ vyslal zamestnanca na pracovnú cestu z Trnavy do Bratislavy (54 km tam a 54 km späť). Zamestnanec použil vlastné motorové vozidlo na žiadosť zamestnávateľa.

tags: #príspevok #na #dopravu #zamestnávateľ #podmienky