Zákon o športe na Slovensku: Analýza a výhrady

Šport zohráva v spoločnosti nezastupiteľnú úlohu. Má pozitívny vplyv na zdravie, výchovu, vzdelávanie, sociálne interakcie a motiváciu rôznych vekových skupín a zdravotne znevýhodnených občanov. Preto by ho štátne orgány mali vnímať ako dôležitú súčasť verejných politík a významnú spoločenskú činnosť, ktorá prispieva ku kvalite života obyvateľov Slovenskej republiky. Tento pohľad by sa mal odraziť aj v základnom právnom predpise upravujúcom túto oblasť - v zákone o športe. Cieľom by malo byť, aby zákon o športe podporoval rozvoj športu a nebrzdil ho.

Automatická spôsobilosť prijímateľa verejných prostriedkov

Zákon predpokladá automatickú spôsobilosť prijímateľa verejných prostriedkov u všetkých právnických osôb zapísaných v registri právnických osôb v športe, ak sa nepreukáže opak. Táto spôsobilosť sa nemusí overovať.

Rozsah pôsobnosti § 19 až 23 Zákona o športe

Ustanovenia § 19 až 23 sa netýkajú len národných športových zväzov, ale aj všetkých športových organizácií (najmä klubov), ktoré majú právnu formu občianskeho združenia a budú dostávať prostriedky z verejných zdrojov alebo sponzorské. Ak ktokoľvek zistí, že činnosť športovej organizácie nie je v súlade s § 19 až 23 ZoŠ a oznámi to ministerstvu školstva alebo hlavnému kontrolórovi športu, športová organizácia stratí spôsobilosť prijímateľa verejných prostriedkov a teda nebude môcť prijať prostriedky zo štátneho rozpočtu.

Osobitný účet pre verejné prostriedky

Športové organizácie si musia zriadiť osobitný účet na príjem verejných prostriedkov, aj keď dostanú 1 cent. Ak športová organizácia nie je prijímateľom verejných prostriedkov, ale sponzorského, splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje. V takom prípade môže využiť tzv. Metodické usmernenie č. 11/2016 k uplatňovaniu § 50 ods. 4 písm. a) a § 51 ods. 1 a 4 zákona č. 440/2015 Z. z.

Výhrady k aktuálnemu návrhu zákona

Mnohí odborníci veria, že zákon o športe by mal športu pomáhať a nie brzdiť jeho rozvoj. Implementáciou nového právneho predpisu a nových zavádzaných byrokratických povinností sa stratí veľa času a financií, ktoré mohli byť využité v prospech slovenského športu. Slovenský olympijský a športový výbor vždy jasne pomenovával základné problémy návrhu zákona a formuloval predkladateľovi ich riešenia.

Prečítajte si tiež: Podmienky dotácie na elektromobily

Netransparentný a neparticipatívny proces prípravy návrhu zákona

Pri príprave návrhu zákona o športe, ktorý je aktuálne predložený v Národnej rade SR, absentovala diskusia so športovým hnutím, ktorého sa tento predpis zásadne dotýka. Návrh bol tvorený za zatvorenými dverami MŠVVaŠ SR, a to aj napriek tomu, že športová obec ponúkala pomoc, spoluprácu a odborníkov. Nemalo by prichádzať k prijímaniu všeobecne záväzných právnych predpisov bez ich náležitého prerokovania, osobitne s dotknutými subjektami a verejnosťou. Návrh navyše nebol ani prerokovaný na zasadnutí Legislatívnej rady vlády SR. Športové organizácie a športovci potrebujú na svoju činnosť stabilitu a jasné pravidlá. A ak by aj malo dôjsť k podstatnej zmene pravidiel, malo by to byť po čo najširšej diskusii a zhode v prvom rade športovej obce, odbornej verejnosti a tiež politických reprezentantov vo vláde a Národnej rade SR.

Neprimerané zásahy do autonómie športu

V návrhu zákona sú zavádzané viaceré nové povinnosti, ktoré rozširujú bez právneho základu zásahy štátu do autonómie športu a do občianskej spoločnosti. Ide pritom o zásahy nielen do hospodárskych a sociálnych práv, ale ide výslovne aj o zásahy do občianskej spoločnosti, slobody združovania a autonómie športových organizácií, kde je potrebné zvažovať testom proporcionality primeranosť zásahov zákonodarcu. Napríklad, návrh zákona ustanovuje, že medzi jednotlivými účasťami na súťaži (aktívny športovec ich musí mať najmenej 3) sa vyžaduje uplynutie najmenej desať dní. Ide o neprimerane prísnu reguláciu, nakoľko sú športy, v ktorých sa preteky uskutočňujú aj dva či tri súťažné dni po sebe a neexistuje racionálny dôvod, aby takýto štart nemal byť započítaný do účastí na súťaži aktívneho športovca. Navrhovaná úprava je neprimerane prísna najmä vo vzťahu k sezónnym športom.

Návrh prináša tiež novú povinnosť, a to, že národné športové zväzy sú povinné do 30. apríla v príslušnom kalendárnom roku schváliť rozpočet na príslušný kalendárny rok, ale súčasne aj schváliť čerpanie minuloročného rozpočtu, pričom tieto rozhodnutia musí urobiť najvyšší orgán (valné zhromaždenie, konferencia), nie výkonný orgán (výkonný výbor, rada). Prax fungovania zväzov, ktoré zastrešujú dve a viac odvetví, ukazuje, že je nereálne schváliť rozpočet v navrhovanom termíne. Súčasná právna úprava, pri ktorej sa schvaľuje výročná správa, navyše overená audítorom, je dostatočná a napĺňa stanovený účel.

Ďalšou novou povinnosťou je vyhotovovanie zvukového záznamu alebo audiovizuálneho záznamu zo zasadnutí najvyššieho orgánu a najvyššieho výkonného orgánu. Táto povinnosť je vnímaná ako ďalšia byrokracia, ktorá je v rozpore s cieľmi návrhu - odstraňovať administratívnu záťaž. Dokonca povinnosť vyhotovovať a zverejňovať zvukový záznam nemá ani vláda SR a iné štátne orgány.

Návrh prináša tiež prísnejšie lehoty pre športové organizácie, a s tým spojené nové povinnosti. Súčasné zákonné lehoty podľa aktuálne platného a účinného zákona o športe sú považované za dostatočné a primerané, a neexistuje dôvod na ich sprísňovanie. Predkladateľ tiež stanovuje pre seba nové oprávnenie - krátenie príspevku za porušenie niektorej zo zákonných podmienok. Túto sankciu vnímajú niektorí ako pomerne prísnu.

Prečítajte si tiež: Analýza Cav príspevku

Na zasadnutiach orgánov národných športových zväzov je po novom oprávnený zúčastniť sa nezávislý pozorovateľ určený ministerstvom školstva. Rovnako tak je oprávnený zúčastniť sa zasadnutí orgánov národného športového zväzu Hlavný kontrolór športu alebo ním písomne poverená osoba. Tento zámer sa javí ako zásah do autonómie občianskych združení.

Nesprávna a nejasná terminológia

Návrh obsahuje viaceré nesprávne a nejasné vymedzenia pôvodných pojmov, ktoré nezodpovedajú zaužívanej praxi. Zastávajú názor, že viaceré sú nedostatočne a nepresne právne vymedzené a v rozpore s ustálenou terminológiou športovej vedy i s medzinárodnými dokumentmi. Je potrebné otvoriť diskusiu s príslušnými vednými organizáciami a nastaviť pojmy súladne. Zavádzanie nového vymedzenia existujúcich pojmov do praxe, keď tie doterajšie sú jasné, zrozumiteľné a vyjadrujú zaužívanú terminológiu, je nežiaduce, ba až mätúce.

Úprava zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu v rozpore so Zákonníkom práce

Zákonník práce okrem definície závislej práce vo svojom ust. § 1 ods. 3 stanovuje, že „Závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov.“ Navrhovaná novela Zákonníka práce, ktorá je pripojená k návrhu Zákona o športe ako súvisiaci novelizačný článok, zavádza pravidlo, ktoré je vnútorne rozporné s definíciou závislej práce a zákazom jej vykonávania v inom právnom vzťahu podľa osobitného predpisu. Otázne zostane, ako sa k uvedenej skutočnosti postavia orgány aplikácie právnej úpravy nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. Namiesto hľadania riešenia problému financovania odvodov za športovcov sa zvolila cesta popretia ochrany závislej práce, čo je v rozpore s ústavnoprávnymi zárukami a medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky. Sociálne garancie pre športovcov sú tak nedostatočné. Pomocou by bolo utvoriť pre športové kluby príležitosti na získanie dodatočného príjmu, napr. formou zatraktívnenia sponzorstva, či cez športové poukazy.

Viac kontrolórov a kontrol

Predložený návrh nahrádza súčasného jedného kontrolóra najmenej tromi novými členmi kontrolného orgánu. Národné športové zväzy a národné športové organizácie majú pritom už v súčasnosti problém s personálnym obsadením orgánov. Zo strany verejnosti a členov nie je záujem o pôsobenie v týchto orgánoch a komisiách, nakoľko ide o dobrovoľníkov. Navrhujú rešpektovať autonómiu športových organizácií a ponechať na rozhodnutie členskej základne v zakladajúcom dokumente, aby si každá športová organizácia nastavila, aký počet kontrolórov/členov kontrolnej komisie chce a potrebuje mať. Návrh tiež prináša nové nástroje štátnej kontroly a reštrikcií, pričom už v súčasnosti existujú viaceré efektívne kontrolné mechanizmy (NKÚ, Úrad vládneho auditu, povinní audítori, kontrola MŠVVaŠ SR, HKŠ, kontrolór, ÚVO), preto neexistuje dôvod na rozširovanie štátnych kontrolných mechanizmov.

Nové prekážky brániace v rozvoji športu

Návrh zákona zavádza byrokratizáciu a komplikovanú až nezmyselnú reguláciu športového hnutia, ktoré svojou činnosťou tvoria v prevažnej väčšine dobrovoľníci. Vo svojich nových ustanoveniach sa predložený predpis snaží riešiť oblasti športu, v ktorých k dnešnému dňu nie je známy žiadny problém pri aplikácii súčasnej úpravy. Často sa to deje neprehľadne, nezrozumiteľne, rozsiahlo a pripúšťajúc rôzne výklady, pričom sa vôbec nezohľadňujú špecifiká jednotlivých športov. To aktivity športových organizácií len komplikuje. Zákon navyše nariaďuje viaceré nové administratívne povinnosti, čo absolútne narúša subsidiárny princíp zasahovania štátu do života a činnosti mimovládnych organizácií. Zákon vo viacerých ustanoveniach tiež nesprávne predpokladá, že všetky športy sa dajú hodnotiť podľa rovnakých parametrov a majú rovnako veľký aparát na plnenie zákonom nastavených úloh.

Prečítajte si tiež: Žiadosť o príspevok na nové auto

Absencia nástrojov na motiváciu podnikateľských subjektov podporovať šport

V návrhu absentuje akákoľvek ambícia na motivovanie podnikateľov na podporu športu. Cieľom by malo byť umožniť podnikateľským subjektom realizovať tzv. superodpočet v prípade, ak poskytnú finančnú podporu do oblasti športu.

Zbytočné preinformatizovanie športového odvetvia

Množstvo povinne zbieraných, zverejňovaných a uchovávaných informácií pôsobí neprehľadne a kontraproduktívne, pretože náročnosť udržania Informačného systému v tak rozsiahlo definovanom množstve informácií je nadmerná. V dobrovoľníckom segmente sa táto povinnosť nedá dodržať. Definícia registrov je navyše v rozpore so Zákonom o ochrane osobných údajov a s GDPR, pretože sa zbierajú aj osobné údaje, ktoré štát vôbec nepotrebuje na výkon verejnej moci. Centrálna štátna správa navyše ešte ani nie je dostatočne pripravená na stupeň informatizácie, ktorý sa vyžaduje Zákonom o športe.

Zákon nepomáha rozvíjať športovú infraštruktúru

Návrh zákona žiadnym spôsobom nerieši podporu rozvoja športovej infraštruktúry a ani nemotivuje súkromný sektor a podnikateľské subjekty, aby podporili vznik športovej infraštruktúry a napomohli tak väčšiemu zapojeniu detí a mládeže do športových aktivít. Štát by mohol zaviazať veľké koncerny (napríklad tie, ktoré využívajú štátom garantované daňové úľavy), aby časť zisku investovali do verejnoprospešných oblastí, kam patrí aj šport (tento model funguje vo viacerých štátoch v zahraničí).

Absencia skvalitňovania vzorca na rozdeľovanie financií

Návrh zákona žiadnym spôsobom nerieši vzorec na rozdeľovanie financií platný pre všetky športy.

Reakcia rezortu školstva

Rezort školstva opakovane zaznamenáva, že v rámci niektorých medializovaných výstupov k zákonu o športe sa uvádzajú informácie, ktoré sú zavádzajúce a nie sú v súlade s návrhom predloženým do NR SR, vrátane schváleného pozmeňujúceho návrhu. V priebehu prípravy novely zákona o športe boli so všetkými národnými športovými zväzmi (ďalej „NŠZ“) a národnými športovými organizáciami (ďalej „NŠO“) komunikované a prezentované tézy. Zástupcovia mnohých športových organizácií boli členmi pracovných skupín na viaceré témy. Okrem možnosti vyjadrenia sa k prezentovaným témam, športová obec dostala dvakrát priestor aj na oficiálne vyjadrenie v rámci medzirezortného pripomienkového konania (MPK) v riadnom legislatívnom procese. V rámci MPK rezort školstva zorganizoval rozporové konania s povinne pripomienkujúcimi subjektmi a so všetkými športovými organizáciami, ktoré predložili zásadné pripomienky. Nie vždy sa našla zhoda, avšak v množstve prípadov sa pripomienky zapracovali alebo sa dospelo ku kompromisnému riešeniu.

Ministerstvo plne rešpektuje postavenie členov športového hnutia a podiel zodpovednosti jednotlivých NŠZ a NŠO na rozvoji športu na Slovensku. Je však potrebné uviesť, že v rámci novej zákonnej úpravy boli zohľadnené aj pripomienky a podnety kontrolných orgánov na strane štátu (Najvyšší kontrolný úrad, Úrad vládneho auditu, Hlavný kontrolór športu) z ich kontrolnej činnosti v športových organizáciách. Hlavnými z nich sú zvýšená miera kontrolnej činnosti, ako aj transparentnosť hospodárenia a rozhodovania orgánov NŠZ.

Zavedenie 7-dňovej lehoty medzi štartmi aktívneho športovca do 23 rokov na súťaži je práve takým opatrením, ktoré výrazným spôsobom podporí pravidelne športujúcu mládež. V prípade zvukových alebo zvukovoobrazových záznamov ide len o povinnosť ich vyhotovenia a uchovania pre zákonom ustanovený účel, čím je v prípade najvyššieho výkonného orgánu národného športového zväzu len potreba kontroly zo strany kontrolného orgánu.

Terminológia definovaná v aktuálnom zákone o športe nie je vo viacerých prípadoch jednoznačná a z pohľadu potreby regulácie a aplikačnej praxe využívaná, preto bola táto skutočnosť premietnutá do novej úpravy.

K úprave pracovno-právnych vzťahov v športe, týkajúcej sa najmä profesionálnych športovcov v kolektívnych športoch, ktorí budú v špeciálnom postavení SZČO, sa pristúpilo na podnet zväzov a najmä z dôvodu, že v praxi na základe aktuálne platnej úpravy už viac ako 90 % takýchto športovcov vykonáva profesionálny šport ako SZČO, čo môže v mnohých prípadoch znamenať, že to nie je v súlade so zákonom o dani z príjmov.

Nový zákon o športe oproti medializovaným informáciám redukuje informačné povinnosti NŠZ a NŠO, pričom napr. Financovanie športovej infraštruktúry rieši systematicky zákon o Fonde na podporu športu. Aktuálne znenie zákona o športe explicitne neuvádza ako dotačný titul podporu tradičných športových podujatí, napriek tomu je podľa zákona v súčasnosti realizovaná. A práve naopak, aktuálna verzia návrhu zákona o športe rozoznáva organizáciu významných súťaží ako samostatný dotačný titul.

Na základe tohto inštitútu alebo iných sankčných mechanizmov je aj podľa dnešného znenia zákona možné, aby športové organizácie prišli o finančné prostriedky štátu. Nedostatočnú kontrolu a vymožiteľnosť opravných prostriedkov ministerstvu pravidelne vytýkajú kontrolné orgány štátu. Úlohou rezortu školstva je preto vytvoriť taký systém, aby sankcie boli adekvátne pochybeniam a aby bolo zohľadnené aj to, o ako závažné porušenie ide.

Návrh zákona o športe obsahuje viacero návrhov úprav samotného vzorca (napr. zavedenie paušálnej sumy pre všetky NŠZ na zabezpečenie administratívy) a skvalitnenia vstupných údajov do vzorca (napr. úprava definície aktívneho športovca). Zároveň sa realizuje prechod financovania zo zdroja odvodov z lotériových hier na odvody zo stávkových hier, a to z dôvodu logickej previazanosti stávkových hier, ktorých predmetom je šport, s financovaním športu. Táto úprava bude znamenať v najbližších rokoch nárast finančných prostriedkov na šport.

Zákon o športe a športové kluby

Od 1.1.2016 vstúpil do platnosti a účinnosti z.č. 440/2015 Z.z. Zákon o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Okrem iného, zákon prináša podstatnú zmenu v normatívnej úprave športových klubov, ktoré - či chceme, alebo nie - patria medzi najpočetnejšie a najvýznamnejšie subjekty v športe, ktoré vytvárajú konkrétne podmienky pre výkon športovej činnosti či už profesionálnym, amatérskym - no mnohokrát aj voľnočasovým športovcom. Zákon o športe podstatne mení ich postavenie, stanovuje im nové práva, ale aj povinnosti.

Čo prináša zákon o športe pre športové kluby?

V Zbierke zákonov Slovenskej republiky bol dňa 30. decembra 2015 pod číslom 440/2015 Z.z. publikovaný zákon o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len “zákon”), ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2016. Nový zákon nanovo upravuje aj postavenie športových klubov ako významnej záujmovej skupiny v športe. Zákon o športe je postavený na koncepte, že športový klub rovnako ako športovec sú základom pre vykonávanie športu, a pre samotnú organizáciu športového odvetvia. Športový klub vytvára pre športovcov čo najlepšie podmienky pre vykonávanie športu, a preto je primerané priznať mu postavenie základnej inštitucionálnej bunky moci v športe, ktorú uplatňuje prostredníctvom zástupcu športového klubu v rámci národného športového zväzu, ktorému štát novým zákonom o športe zveril zodpovednosť za rozvoj príslušného športu na Slovensku v súlade s ustanoveným verejným záujmom v športe (§ 3 zákona o športe).

Kto je to športový klub?

Športové kluby sú najpočetnejším druhom športových organizácií, preto sa naň vzťahujú všetky práva a povinnosti vyplývajúce zo všeobecnej úpravy športových organizácií uvedené v § 8 až 14 zákona o športe a osobitná právna úprava uvedená v § 15 zákona. Dá sa teda jednoznačne tvrdiť, že jehopredmetom činnosti alebo cieľom činnosti je športová činnosť; športovou organizáciou nie je orgán verejnej správy. (predmet činnosti športovej organizácie)vytvára vhodné podmienky na vykonávanie športu, organizovanie súťaží a na prípravu a účasť jednotlivcov alebo družstiev v súťaži.

Netreba zabudnúť, že zákonodarca sa snažil unifikovať právnu formu športových klubov, ale zároveň reagovať na aktuálne požiadavky praxe. Zákonodarca preto ustanovil v ustanovení § 15 ods. 2 ZoŠ, že “na účely účasti v súťaži, disciplinárne účely a účely riešenia sporov sa za športový klub považuje aj združenie osôb na základe zmluvy o združení, ak má určeného zodpovedného zástupcu.” Športovým klubom je preto pre účely účasti súťažiach v určitých prípadoch aj zmluva o združení. Ide predovšetkým o mnohé mestské ligy, či iné súťaže organizované na princípe združenia sa členov istého tímu za účelom účasti v súťaži.

Zákonné pojmy, ktoré potrebuje poznať športový klub

Zákon o športe prináša pre športové kluby mnohé pojmy, ktorými zákonodarca charakterizoval nosné činnosti a nosné oblasti, v ktorých športové kluby v podmienkach Slovenskej republiky vykonávajú svoju činnosť. Medzi najvýznamnejšie patria:

• Športová činnosť: vykonávanie, organizovanie, riadenie, správa, podpora alebo rozvoj športu.
• Vrcholový šport: sústavná príprava športovca s cieľom dosiahnuť vrcholový športový výsledok v súťaži a jeho účasť v medzinárodnej súťaži alebo v najvyššej národnej súťaži.
• Zoznam najvýkonnejších športovcov: zoznam športových reprezentantov v kategórii dospelých a talentovaných športovcov zostavený na základe výkonnostných kritérií.
• Šport pre všetkých: šport určený pre obyvateľstvo vykonávaný organizovane alebo neorganizovane na účely napĺňania sociálneho, kultúrneho a zdravotného prínosu športu.
• Mládežou: športovci do 23 rokov veku; ak ide o športovca zúčastneného v súťaži, do skončenia súťažného obdobia, v ktorom dovŕšil 23 rokov veku.
• Súťažou: organizované vykonávanie športu podľa pravidiel určených športovou organizáciou, ktorého cieľom je dosiahnutie športového výsledku alebo porovnanie športového výkonu.
• Pravidlami súťaže: pravidlá pre konkrétnu súťaž určené jej organizátorom, ktorých súčasťou sú najmä podmienky účasti jednotlivcov alebo podmienky účasti družstiev v súťaži, športové pravidlá, podľa ktorých sa bude súťažiť a spôsob riešenia sporov vzniknutých v súvislosti s účasťou na súťaži.
• Integritou športu: princípy zaručujúce prirodzenú neistotu a nepredvídateľnosť priebehu a výsledku súťaže a rovnaké pravidlá a podmienky pre účastníkov súťaže pred začiatkom súťaže a počas celého priebehu súťaže.
• Príslušnosťou k športovej organizácii: príslušnosť založená účasťou v súťaži za športovú organizáciu, účasťou v súťaži organizovanej alebo riadenej športovou organizáciou alebo inou právnickou osobou ňou poverenou organizovaním alebo riadením súťaže, účasťou na organizovaní alebo na riadení súťaže športovou organizáciou alebo inou právnickou osobou ňou poverenou organizovaním alebo riadením súťaže, registráciou za športovú organizáciu, športovou reprezentáciou, členským vzťahom alebo dobrovoľníckym vzťahom k športovej organizácii, zmluvným vzťahom so športovou organizáciou, ktorého predmetom je športová činnosť, ak ide o športovca alebo športového odborníka, účasťou na riadení a správe športovej organizácie, účasťou na príprave na súťaž a na súťaži ako sprievodný personál športovca alebo družstva, príslušnosťou k inej športovej organizácii, ktorá je členom športovej organizácie.
• Zdrojovou evidenciou: evidencia športovej organizácie, v ktorej údaj o fyzickej osobe alebo o právnickej osobe vznikol.
• Zverejnením: zverejnenie údajov v informačnom systéme športu.
• Zapísaním: zápis údajov, zápis zmeny údajov a výmaz údajov o fyzických osobách v športe a právnických osobách v športe do informačného systému športu.

Športový klub a Informačný systém slovenského športu: základné poznatky

Ak sa športový klub v zmysle ZoŠ považuje za športovú ogranizáciu, potom sa na športový klub vzťahujú všetky zákonné ustanovenia, ktoré normujú tento typ subjektu. V ustanovení § 8 ZoŠ uvádza, že športová organizácia sa povinne zapisuje do registra právnických osôb v športe v IS športu vedenom na Ministerstve školstva, vedy, výskumu a športu. Športová organizácia vedie zdrojovú evidenciu osôb s jej príslušnosťou (spravidla je vedená v informačnom systéme národného športového zväzu alebo národnej športovej organizácie).

Zverejnenie zmluvných vzťahov športového klubu

Športová organizácia, ktorá uzavrela so športovcom zmluvu o profesionálnom vykonávaní športu, zmluvu o amatérskom vykonávaní športu alebo zmluvu o príprave talentovaného športovca, je povinná do 30 dní od uzavretia zmluvy predložiť zmluvu na účely jej vedenia v evidencii zmlúv a dohôd vedenej národným športovým zväzom alebo športovou organizáciou, ktorej je členom.

Športový klub a zdrojová evidencia športovcov

Športový klub má povinnosť evidovať profesionálneho a amatérskeho športovca v zdrojovej evidencii.

Športový klub ako prijímateľ verejných prostriedkov

Športová organizácia - teda aj športový klub, môže byť prijímateľom verejných prostriedkov v prípade, ak spĺňa predpoklady ustanovené v ustanovení § 66 ZoŠ.

Športový klub vo forme občianskeho združenia a členské poplatky

Novou povinnosťou športových organizácií s právnou formou občianskych združení, ale iba tých, ktoré sa stanú prijímateľom verejných financií je povinnosť vyberať od svojich členov členské. Podľa názoru zákonodarcu to je legitímny nástroj, ktorý dokáže motivovať členov športových organizácií byť aktívne zapojení do jej činnosti, a zúčastňovať sa jej aktivít. Je samozrejmé, že športové organizácie si môžu výšku členského upraviť podľa svojho uváženia.

Športová organizácia, ktorá má právnu formu občianskeho združenia a je prijímateľom verejných prostriedkov, vyberá od svojich členov ročný členský príspevok na svoju činnosť.

Športový klub a riadna účtovná závierka overená audítorom

Túto povinnosť má športový klub v prípade, ak je športový klub prijímateľom verejných prostriedkov a ak spĺňa v zákone uvedené podmienky:

Ustanovenie § 9 ods. 4 až 7 ZoŠ: Športová organizácia, ktorá má právnu formu občianskeho združenia, a je prijímateľom verejných prostriedkov, je povinná mať riadnu účtovná závierku a výročnú správu overenú audítorom, ak príjem verejných prostriedkov v účtovnom roku, za ktorý je ročná účtovná závierka zostavená, presiahne 100 000 eur, alebo všetky príjmy športovej organizácie v účtovnom roku, za ktorý je ročná účtovná závierka zostavená, presiahnu 400 000 eur.

Výročná správa obsahuje:

• prehľad vykonávaných činností a projektov,
• prehľad dosiahnutých športových výsledkov,
• ročnú účtovnú závierku, zhodnotenie základných údajov v nej obsiahnutých a výrok audítora k ročnej účtovnej závierke, ak bol vykonaný jej audit,
• prehľad výnosov podľa zdrojov a ich pôvodu,
• meno, priezvisko fyzických osôb a názov, sídlo a identifikačné číslo právnických osôb, ktorým športová organizácia poskytla zo svojho rozpočtu prostriedky prevyšujúce v súčte sumu 5 000 eur a účel, na ktorý boli tieto prostriedky určené,
• prehľad nákladov športovej organizácie a osobitne prehľad nákladov na prevádzku športovej organizácie, mzdové náklady, náklady na odmeny a náhrady výdavkov podľa osobitného predpisu,
• stav a pohyb majetku a záväzkov,
• návrh na použitie zisku alebo vyrovnanie straty,
• zmeny vykonané v zakladajúcom dokumente a iných predpisoch,
• zmeny v zložení orgánov,
• ďalšie údaje podľa predpisov športovej organizácie.

Ak športová organizácia podľa odseku 4 je zakladateľom alebo spoločníkom obchodnej spoločnosti a má podiel na obchodnej spoločnosti alebo akcie obchodnej spoločnosti, výročná správa športovej organizácie obsahuje aj údaje podľa odseku 5 o tejto obchodnej spoločnosti.

Výročná správa sa vypracúva v termíne určenom najvyšším orgánom športovej organizácie alebo v termíne určenom zakladajúcim dokumentom, najneskôr do šiestich mesiacov od skončenia účtovného obdobia. Výročná správa musí byť do 15 dní po prerokovaní najvyšším orgánom športovej organizácie zverejnená a uložená v registri účtovných závierok podľa osobitného predpisu, najneskôr do 31. júla nasledujúceho kalendárneho roka po skončení účtovného obdobia.

Športový klub ako športová organizácia

Športový klub je v zmysle zákona o športe športovou organizáciou, a preto sa na neho vzťahujú aj povinnosti stanovené pre športové organizácie jednak v ustanovení § 8, a aj hospodárenie v rozsahu § 9.

Medzi tieto povinnosti patrí:

• klub sa povinne zapisuje do registra právnických osôb
• klub vedie zdrojovú evidenciu osôb z jej príslušnosťou
• v prípade uzavretia zmluvy o profeisonálnom vykonávaní športu, zmluvu o a…

tags: #zákon #o #športe #slovensko #materiál