
Každý prijímajúci štát je podľa medzinárodného práva povinný poskytnúť diplomatickým misiám a ich personálu na svojom území pri výkone ich funkcií a činnosti osobitné právne postavenie, ktoré je odlišné od právneho postavenia vlastných občanov ako aj cudzincov. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o osatení veľvyslanca, diplomatickom protokole, výsadách a imunitách, konzulárnych stykoch a pravidlách etikety, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou medzinárodných vzťahov.
Rozdiel medzi diplomatickými výsadami a imunitami je v podstate v tom, že obsah výsad je pozitívny, t. j. poskytovanie práv a výhod viac, ktoré iní občania nemajú, zatiaľ čo obsah imunít je negatívny, t. j. znamená vyňatie z pôsobnosti niektorých noriem vnútroštátneho práva platného pre všetkých občanov prijímajúceho štátu.
Výsady a imunity diplomatického zástupcu začínajú jeho vstupom na územie prijímajúceho štátu a končia, keď diplomat opustí toto územie, alebo bol vyhlásený za persona non grata (nežiaduca osoba). Medzi najdôležitejšie výsady a imunity patrí:
Konzulárne styky, konzuli a konzulárne úrady sú upravené vo Viedenskom dohovore o konzulárnych stykoch z roku 1963. Keď by sme mali rozlíšiť diplomatickú službu a konzulárnu službu, tak diplomatická služba reprezentuje záujmy štátu v zahraničí a konzulárna služba rieši individuálne žiadosti a potreby fyzických a právnických osôb súvisiacich s ich pobytom v zahraničí. Funkcie konzulárneho úradu môže vykonávať aj diplomatická misia.
Konzulárne úrady sa rozdeľujú na generálny konzulát, konzulát, vicekonzulát a konzulárne zastupiteľstvo. Vedúci konzulárneho úradu dostáva od prijímajúceho štátu na výkon svojej funkcie súhlas, tzv. exequatur. Vedúci konzulárneho úradu musí mať konzulský patent alebo podobnú menovaciu listinu, v ktorej je uvedené jeho plné meno, funkcia, kategória, trieda, konzulárny obvod, sídlo konzulárneho úradu. Vedúci konzulárneho úradu odovzdáva konzulský patent, príp. menovaciu listinu, predstaviteľovi vlády prijímajúceho štátu osobne alebo inou vhodnou formou.
Prečítajte si tiež: Podmienky dotácie na elektromobily
Viedenský dohovor o konzulárnych stykoch priznáva konzulárnym úradom, konzulárnym úradníkom z povolania a ďalším členom konzulárnych úradov rôzne výhody, výsady a imunity podobné výsadám a imunitám priznávaným členom diplomatických misií podľa Viedenského dohovoru o diplomatických stykoch a s prihliadnutím na zvláštnu povahu konzulárnych úradov a funkcie, ktoré týmto úradom a ich príslušníkom prináležia.
Medzi funkcie konzulárneho úradu patrí aj výkon funkcie notára a civilného matrikára a podobných funkcií za predpokladu, že to nie je v rozpore so zákonmi a predpismi prijímajúcej krajiny.
Veľa štátov používa na doplnenie siete konzulárnych úradov z úsporných alebo iných príčin inštitúciu honorárneho konzula. Vedúcim honorárnych konzulátov nie je úradník vyslaný ministerstvom zahraničných vecí, ale iba súkromná osoba sídliaca v danom obvode. Väčšinou je honorárny konzul občanom prijímajúceho štátu. Dôležitým predpokladom je, aby bol dobre oboznámený s miestnymi podmienkami. Funkcia honorárneho konzula býva čestná, v niektorých prípadoch si honorárny konzul ponecháva časť konzulárneho poplatku. Honorárny konzul plní zvyčajne iba niektoré funkcie, najmä pomoc obchodu a občanom štátu, ktorým bol poverený. Je podriadený konzulovi z povolania. Pokiaľ ide o výsady a imunity prislúchajúce konzulovi z povolania, podieľa sa na nich honorárny konzul iba čiastočne. Netýkajú sa ho najmä výsady osobnej nedotknuteľnosti a daňového oslobodenia.
Diplomatický protokol je súhrn medzinárodných noriem, špeciálne vypracovaných alebo tradíciou prijatých pravidiel a obyčají, ktorými sa riadi po formálnej stránke styk predstaviteľov rôznych štátov, činnosť diplomatov a ktoré určujú najmä vonkajšie formy stykov medzi diplomatmi a oficiálnymi osobnosťami krajiny pobytu. Ide aj o pravidlá, ktorými sa riadia rozličné diplomatické akty a ceremónie (zvyklosti pri slávnostných príležitostiach).
Správne obliekanie diplomatov a ich manželiek je súčasťou diplomatického protokolu. Je nutné mať na zreteli súčasnú módnu líniu, ale bez nápadných, krikľavých prvkov. Celkové oblečenie diplomata a jeho manželky má vyjadrovať vkus a kultúru jeho krajiny. Je určitou vizuálnou vizitkou pri prvých stretnutiach a dojmoch a poukazuje na povahu a konanie každého jednotlivca. A práve mnohokrát sa pôsobením prvého dojmu o človeku otvárajú ďalšie možnosti nadviazania dobrého pracovného či spoločenského kontaktu.
Prečítajte si tiež: Analýza Cav príspevku
Pri oficiálnych príležitostiach sa niekedy nosia vyznamenania. Je dôležité, aby diplomat vedel kedy, ako a aké vyznamenania má nosiť a aby mal súčasne všeobecný prehľad o vyznamenaniach svojej vlasti.
Ako jeden z príkladov uvedieme odovzdanie poverovacích listín. Dátum nástupnej audiencie nového diplomatického zástupcu je stanovený krátko po návšteve u ministra zahraničných vecí. Medzi príchodom a audienciou nebýva väčšie rozpätie ako jeden až dva týždne. Návštevy u diplomatického zboru a členov vlády zatiaľ však nemôže vykonávať. Formálne nie je diplomatický predstaviteľ ani takýmto riešením uznaný za predstaviteľa svojho štátu. To mu však nebráni, aby ihneď po príchode nemohol prevziať administratívne vedenie úradu.
Ministerstvo zahraničných vecí SR v súčasnosti používa nasledovné protokolárne poradie:
Ak ústavný činiteľ prijal pozvanie na akciu a bude na nej vystupovať, prevezme nad jej organizovaním záštitu a pod., treba si nechať text pozvánky, na ktorej je meno tohto činiteľa uvedené, ešte pred jej vytlačením a expedíciou písomne, t.j.
V súčasnosti je aktuálnou otázka zneužívania diplomatických výsad a imunít a z toho prameniaca otázka odlišnej právnej úpravy týchto inštitútov. Príkladmo uvedieme niekoľko prípadov zneužitia diplomatickej imunity. Išlo napríklad o prípady sexuálneho zneužitia maloletých detí (rok 2005, Virginia, USA a diplomat spojených arabských emirátov), prípad zotročenia ženy z roku 1999, kde jej diplomat odobral všetky doklady a zamkol ju v nehnuteľnosti, prípad znásilnenia žien diplomatom z Ghany, prípady držania omamných látok diplomatmi a nehovoriac o jazde pod vplyvom alkoholu (napr. ruský diplomati).
Prečítajte si tiež: Žiadosť o príspevok na nové auto
Diplomatické výsady a imunity sú interpretované ako ochrana diplomatov za účelom zaručenia diplomatických vzťahov. Ide o jeden z klasických inštitútov medzinárodného práva verejného. Táto ochrana však nesmie byť zneužitá a využívaná ako licencia k porušovaniu právnych predpisov.
Je aktuálnou úlohou medzinárodného spoločenstva prehodnotiť politiku diplomatických výsad a imunít tak, aby bola čo najmenej zneužívaná. Organizácia spojených národov je tým správnym miestom, na ktorom by sa mala otázka zneužívania diplomatických výsad a imunít otvoriť a hľadať v rámci medzinárodného dialógu riešenia na zamedzenie zneužívania tohto inštitútu.
V rámci USA existuje právna úprava týkajúca sa trestných činov spáchaných diplomatmi v rámci USA. Ide o právnu úpravu, ktorá sa dotýka závažných trestných činov spáchaných osobami požívajúcimi diplomatické výsady a imunity.
·1. Známe príslovie - Šaty robia človeka - platí v prípade spoločenských udalostí, kde je potrebné dodržiavať etiketu, o to pravdivejšie. Nič tak nepokazí prvý a aj celkový dojem ako nevhodne zvolené oblečenie. Byť dôležitým mužom na vysokej pozícii so sebou nesie množstvo privilégií. Aj tie sú však naviazané na isté spoločenské konvencie, najmä čo sa obliekania týka. Ak ste vysokopostavený manažér, podnikateľ alebo dokonca politik či diplomat, s tričkom, rifľami a teniskami si zabijete klinec do rakvy. To, že v takýchto situáciách je oblek samozrejmosťou, vám snáď ani nemusíme hovoriť. Etiketa obliekania však zachádza ešte ďalej.
V súvislosti s oblekmi platí, že čierna je základ. Zdravý rozum tiež radí, že výrazné farby ako červená, zelená, tyrkysová či bordová asi nebudú to pravé. Protokol mužom okrem čiernej dovoľuje ešte tmavomodrú, sivú a sivomodrú, ak ide o formálne stretnutia. V prípade neformálneho obchodného stretnutia (napríklad na pracovnom obede) sa dovoľuje upnutý oblek vymeniť za sako, košeľu a jednofarebné nohavice, pričom však kombinácia saka a nohavíc musí ladiť. Nemôžete prísť oblečený ako vianočný škriatok.
K oblekom zákonite patrí kravata, odporúča sa hodvábna s jednoduchým alebo žiadnym vzorom. Košeľa by mala byť biela alebo krémová. Myslite na to, že aj v lete by ste mali mať košeľu s dlhým rukávom. Nevhodná pánska obuv a prúžkované ponožky? Aj keď si možno poviete, že rebelovať sa dá aspoň pri ponožkách, pretože ich nevidno, radšej to neriskujte. Členky totiž odhaľujete vždy, keď si preložíte nohu cez nohu. Ponožky by mali byť nenápadné a decentné, najlepšie v tmavých farbách a bez vzorov. Pánska obuv má v etikete obliekania tiež svoju kapitolu a hovorí o tom, že vhodné sú len tmavé topánky na šnurovanie.
Pravdepodobne vám po prečítaní tohto článku napadne, že etiketa pánskeho obliekania je zložitá, príliš striktná a nespravodlivá najmä počas horúcich letných dní. Ženy to však majú pravdepodobne ešte horšie, pretože ony sa na rozdiel od chlapov nemôžu spoliehať na klasiku obleku. Protokol ženám káže napríklad o povolenej dĺžke sukne, o hĺbke výstrihu (len do úrovne podpazušia) a o povinnosti nosiť za každých okolností umelé pančuchy či zakrývať si ramená.
Vo štvrtok 18. mája sa v kinosále Kultúrno-spoločenského centra Fontána konal seminár nazvaný Protokol, etiketa, rétorika a oblečenie. Pozvaní hostia sa dozvedeli základy, ale aj zaujímavosti zo života dlhoročných diplomatov a odborníkov na etiketu. V úvode sa prihovoril viceprimátor Martin Valo. Po ňom otvoril Rudolf Hromádka prvú prednášku s názvom Protokol pre všetkých. Prezradil, že protokolárne poradie predstaviteľov je v jednotlivých štátoch rôzne. Priblížil viacero druhov zasadacieho poriadku. Tlmočník má podľa neho vždy sedieť po ľavej strane hostiteľa. Priznal, že delegácie vodil do Piešťan s veľkou obľubou. Rudolf Hromádka má 23-ročnú prax v diplomacii, zabezpečoval návštevy hláv štátov a premiérov a taktiež bol šéfom protokolu svetového kongresu manažérov. Následne prednášal Dušan Rozbora zaujímavosti o štátnom a diplomatickom protokole. Vo svojej prednáške sa okrem pracovných a oficiálnych návštev venoval aj správnemu zaveseniu a poradiu vlajok. Spomenul, ako v minulosti museli narýchlo nahradiť chýbajúcu slovenskú vlajku ruskou, na ktorú pripevnil vystrihnutý slovenský znak. „Ak všetko prebehne hladko, o diplomacii nevieme. Ak však niečo nevyjde, na vine je diplomacia,“ skonštatoval. Dušan Rozbora pôsobí v diplomacii celý svoj pracovný život, bol veľvyslancom ČSFR v Mongolsku a veľvyslancom SR na Cypre a v Nórsku. Zastával taktiež funkciu štátneho tajomníka ministerstva zahraničných vecí (MZV), bol riaditeľom diplomatického protokolu MZV a Kancelárie prezidenta SR. O manažérskej etikete po prestávke podrobne porozprával manažér s medzinárodnými skúsenosťami Ivan Košalko. Poslednou témou bola Rétorika a oblečenie.
Medzinárodný klub SR disponuje s vyše 200 stranami pracovných materiálov „Etiketa a protokol“. Autorom pracovných materiálov je predseda klubu Ing. Rudolf Hromádka, ktorý má prax a skúsenosti z 25-ročného pôsobenia v diplomatických službách a zahraničnom obchode. Po revolúcii sa podielal na protokolárnom zabezpečení návštev hláv štátov, premiérov a ministrov zahraničných vecí /Mitterand, Bush st., Thatcherová, Baker, Clark, atď/, ktorí boli hosťami prezidenta V. Havla a ministra zahraničných vecí J. Dienstbiera. Bol tiež šéfom protokolu svetového kongresu manažérov v roku 1992 v Prahe. Pracoval 11 rokov v USA a Kanade.
Etikete a protokolu boli venované celoslovenské stretnutia členov Medzinárodného klubu SR v Piešťanoch, Spišskej Novej Vsi, Lučenci a Liptovskom Jáne. Na každej z týchto akcií klubu bola aj módna prehliadka správneho oblečenia mužov a žien pre rôzne spoločenské príležitosti, na jednej z nich aj ukážka správneho stolovania pri bankete, slávnostnej večeri, pracovnom obede, čaji o piatej a pracovných raňajkách.
Medzinárodný klub SR zorganizoval aj vyše 40 celoslovenských a regionálnych seminárov o spoločenskej etikete a protokole pre nečlenov klubu. Predseda klubu prednášal túto problematiku napr. pre primátorov, starostov a pracovníkov samosprávy, prednostov obvodných úradov a ďaľších pracovníkov štátnej správy, vrcholových manažérov firiem, študentov hotelových škôl, pracovníkov kúpeľov, hotelov a reštaurácií, asistentov riaditeľov a sekretárky, atď. Na niektorých z týchto seminárov klubu prednášali aj vtedajší štátni tajomníci MZV SR Ing. Dušan Rozbora a Ing. Jozef Šesták, riaditeľ protokolu z Kancelárie prezidenta SR Mgr. Milan Cigáň, riaditel Diplomatického protokolu MZV SR Ing. Igor Líška, atď.
Cieľom kurzu je zoznámiť jeho účastníkov so všetkými základnými pravidlami, ktoré platia v oblasti etikety a protokolu, ako aj v niektorých oblastiach súvisiacich s touto problematikou. O širokom zábere pracovných materiálov kurzu sa záujemca môže presvedčiť prečítaním ich nižšie uvedeného obsahového členenia, krátkych ukážok, ako aj z 25 otázok z celkového počtu 135 otázok kompletného testu tohto kurzu.
Kurz je určený tak vedúcim pracovníkom ako aj ich asistentom, pracovníkom pre protokol, medzinárodné vzťahy, sekretariátom a pod. Účastník tohto korešpondenčného kurzu po preštudovaním cca 200 strán pracovných materiálov nachádzajúcich sa na CD-ROMe s týmto názvom môže zodpovedať na všetky otázky v teste kurzu. CD-ROM dostane poštou po uhradení účastníckeho poplatku na adresu uvedenú v prihláške do kurzu.
Ten účastník kurzu, ktorý odpovie správne aspoň na 100 otázok z testu, dostane v rámci účastníckeho poplatku poštou od Medzinárodného klubu SR písomné osvedčenie o absolvovaní korešpondenčného kurzu „Etiketa a protokol“. Účastnícky poplatok za účasť v kurze je 30,00 € /903,78 Sk/. Uhradzuje sa na základe faktúry, ktorú klub zašle záujemcovi o účasť v kurze poštou na základe prihlášky.
Francúzska televízna relácia "Vie privée, vie publique" poodhalila na čo kladie dôraz pri výuke západoeurópska elita. Predstaviteľka aristokracie, bývajúca v zámku k tejto problematike priradila predovšetkým výuku k absolútnemu sebaovládaniu, potlačovaniu emotívnosti, vyvarovaniu sa výbuchov hnevu, ďalej dodržovanie presného príchodu na rodinné večere či na dohodnuté stretnutia, akcie a pod., včasné odpovedanie na pozvania, korešpondenciu a pod., vyvarovanie sa vulgárností a určitých negatív v konverzácii, učenie sa cudzích jazykov, spoločenského tanca, rétoriky a pravidiel vystupovania na verejnosti, používania internetu, výuku rýchločítania, jazdy na automobile, plávania, lyžovania, hrania na hudobnom nástroji a pod.
U politikov a iných verejných činiteľov nedostatky v rečovej oblasti a prednášanie málo zaujímavých prejavov vedú ľudí k záveru, že príslušný činiteľ nie je dostatočne schopný, i keď v skutočnosti je veľmi inteligentný, má rozsiahle znalosti, je organizačne schopný, atď. Existuje napr. jeden problém, ktorý znižuje dojem a to hovorenie pri ktorom slová z veľkej časti vychádzajú nosom. Že je to nedostatok možno usúdiť aj z toho, že v školách herectva sa herci so zápornými postavami učia hovoriť nosom. Obyčajne sa tak deje ak človek pri hovorení dostatočne neotvára ústa. Ak máte túto rečovú vadu, začnite ihneď pri vyslovovaní slov ústa viac otvárať. Môžete sa skontrolovať v zrkadle. Pri vyslovovaní by mala byť medzi vašimi zubami medzera asi v šírke jedného a pol centimetra.
Prednášajúci by sa mal zbaviť trémy, škrekľavého hlasu, šepotu, mumlania, nesprávnej rýchlosti hlasu a nesprávneho dýchania, t.j. nedostatkov znižujúcich dojem z vystúpenia. Napriek dobrému obsahu prejavu či vystúpenia rečník môže zanechať zlý dojem ak pri jeho prednese nerešpektuje niekoľko základných pravidiel. Prvým je, že má hovoriť nahlas a zreteľne. Tomu napomôže správne držanie tela. V USA sa pri výuke rétoriky spomína stará rada Quakerov: "Hlavu a bradu hore, prsia von a brucho dnu !". Niektorí ľudia so slabším hlasom by pri prednášaní svojho vystúpenia nemali sedieť. Ťažšie pre nich je to pri televíznych debatách a programoch. Medzi veľmi ticho hovoriacich ľudí patria aj známe osobnosti. Napr. nebohú Jackie Kennedyovú-Onassisovú v kedysi veľmi populárnom americkom televíznom programe "Prechádzky po Bielom dome" bolo v niektorých častiach tak slabo počuť, že jej nerozumeli ani rodilí Američania. Ak sa prednáša v sede, pomôže len vzpriamené sedenie na stoličke alebo vo vyššom tvrdšom kresle bez opierania sa o sedadlo. Ďaľšou požiadavkou je, aby rečník nehovoril veľmi rýchlo, ale ani pomaly.
tags: #osatenie #velvyslanec #protokol