Podnikanie a vykazovanie nákladov: Kompletný sprievodca pre živnostníkov na Slovensku

Tento článok je určený pre daňovníkov, fyzické osoby, ktoré dosahujú príjmy zo živnosti na základe živnostenského oprávnenia podľa zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o vykazovaní nákladov v podnikaní, ako aj dôležité informácie týkajúce sa daňového priznania, uplatňovania výdavkov a rozdielov medzi živnosťou a s.r.o. z pohľadu daní a odvodov.

Daňové povinnosti živnostníka

Ak daňovník, fyzická osoba, vykonáva podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia, príjmy z takejto činnosti na daňové účely zaradí medzi príjmy zo živnosti (§ 6 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov).

Povinnosť podať daňové priznanie

Daňové priznanie k dani z príjmov za zdaňovacie obdobie 2025 je povinný podať daňovník, ak jeho celkové zdaniteľné príjmy dosiahnuté v roku 2025 presiahli sumu 2 876,90 eura. Do celkových zdaniteľných príjmov sa zahrňuje akýkoľvek dosiahnutý príjem, ktorý je predmetom dane a nie je od dane z príjmov oslobodený. Zahŕňa sa aj príjem dosiahnutý zo zdrojov v zahraničí, ak ide o daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou.

Živnostník má povinnosť podať daňové priznanie elektronicky, nakoľko je podľa § 2 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) registrovaný pre daň z príjmov. Daňovníkovi, ktorý je povinný podať daňové priznanie po uplynutí zdaňovacieho obdobia v lehote podľa § 49 ods. 2 zákona o dani z príjmov, môže správca dane predĺžiť lehotu na podanie daňového priznania najviac o tri kalendárne mesiace, ak ide o daňovníka, ktorý má príjmy zo zdrojov na území Slovenskej republiky. Lehotu je možné predĺžiť najviac o šesť kalendárnych mesiacov, ak má daňovník aj príjmy zo zdrojov v zahraničí. Predĺženie lehoty je možné na základe oznámenia podaného príslušnému správcovi dane do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania podľa § 49 ods. 2 zákona o dani z príjmov.

Ak v priebehu zdaňovacieho obdobia živnostník zrušil živnostenské oprávnenie na vykonávanie podnikateľskej činnosti, lehota na podanie daňového priznania zostáva nezmenená. Daňové priznanie k dani z príjmov je povinný podať do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí príslušného zdaňovacieho obdobia. Lehota na podanie daňového priznania k dani z príjmov za rok 2025 je do 31. marca 2026.

Prečítajte si tiež: Podmienky dotácie na elektromobily

Pokiaľ fyzická alebo právnická osoba z akýchkoľvek dôvodov nechce podať daňové priznanie do 31.3., môže jednoduchým oznámením, ktoré nájde na portály www.financnasprava.sk podať odklad podania daňového priznania, a to až o tri mesiace neskôr, čiže do 30.6. Ak má príjmy zo zahraničia, môže odklad podania urobiť až o šesť mesiacov neskôr, tzn. do 30.9.

Spôsoby uplatňovania daňových výdavkov

Živnostník má v zásade dve možnosti, ako si môže uplatniť daňové výdavky:

1. tzv. paušálne výdavky vo výške 60 % z úhrnu príjmov (t. j. z príjmov z podnikania podľa § 6 ods. 1 a inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 2 zákona o dani z príjmov),
2. skutočné preukázateľné výdavky na základe vedenia daňovej evidencie (§ 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov) alebo účtovníctva.

V prípade, ak daňovník s príjmami zo živnosti má v zdaňovacom období aj iné druhy príjmov z podnikania, resp. z inej samostatnej zárobkovej činnosti, môže sa rozhodnúť len pre jeden spôsob uplatnenia daňových výdavkov. To znamená, že pri všetkých týchto príjmoch (§ 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov) uplatní buď paušálne výdavky, alebo skutočné preukázateľné výdavky.

Spôsob uplatňovania výdavkov, ktorý si živnostník zvolí, je povinný dodržiavať počas celého zdaňovacieho obdobia. Živnostník však môže zmeniť spôsob uplatnenia daňových výdavkov v jednotlivých zdaňovacích obdobiach (t. j. k 1.1. príslušného kalendárneho roka).

Paušálne výdavky

Paušálne výdavky sa uplatňujú vo výške 60 % z úhrnu príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, maximálne však do výšky 20 000 eur ročne. Ak živnostník uplatní paušálne výdavky, v sumách výdavkov sú zahrnuté všetky výdavky živnostníka okrem zaplateného poistného a príspevkov, ktoré je povinný platiť v súvislosti s dosahovaním príjmov zo živnosti. To znamená, že okrem 60 % paušálnych výdavkov si živnostník môže odpočítať aj preukázateľne zaplatené zdravotné a sociálne odvody.

Prečítajte si tiež: Analýza Cav príspevku

Ak sa živnostník rozhodne uplatňovať takzvané paušálne výdavky, nemusí dokladovať svoje náklady bločkami či faktúrami. Paušálne výdavky sú výdavky, ktoré samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO) vôbec nemusela vynaložiť, no aj napriek tomu si ich pri výpočte dane môže odpočítať zo zdaniteľných príjmov, a to až vo výške 60 %.

Skutočné výdavky

Daňovník, ktorý sa rozhodne uplatniť skutočne vynaložené daňové výdavky na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov zo živnosti, postupuje podľa § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov. Vo všeobecnosti daňovým výdavkom je výdavok, ktorý slúži na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, ktorý je preukázateľne vynaložený daňovníkom a zaúčtovaný v účtovníctve alebo zaevidovaný v evidencii podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov.

Pri uplatňovaní skutočných (preukázateľných výdavkov) daňovník môže viesť daňovú evidenciu, môže účtovať v sústave jednoduchého účtovníctva resp. podvojného účtovníctva.

Daňová evidencia

V prípade vedenia daňovej evidencie daňovník nie je považovaný za účtovnú jednotku a prílohou daňového priznania nie sú účtovné výkazy (t. j. neprikladá k daňovému priznaniu Výkaz o príjmoch a výdavkoch a Výkaz o majetku a záväzkoch).

Daňová evidencia príjmov a výdavkov je výhodná pre SZČO s vysokými nákladmi, napríklad keď vyrábate vlastné produkty alebo vo veľkom predávate tovar. Oplatí sa ju viesť teda aj v prípade, keď by ste si mohli uplatniť 60 % paušálne výdavky, ale v reáli máte výdavky vyššie alebo sú vaše skutočné výdavky vyššie ako 20 000 eur, čo je maximálna výška paušálnych výdavkov. Pokiaľ uplatňujete paušálne výdavky, stačí si viesť iba evidenciu príjmov, zásob a pohľadávok.

Prečítajte si tiež: Žiadosť o príspevok na nové auto

Daňová evidencia je jednoduchšia ako účtovníctvo a ako SZČO si ju môžete viesť sami, stačí vám tabuľka v Exceli alebo jednoduchý softvér, napríklad online fakturačný program iDoklad. V evidencii zhromažďujete príjmy a výdavky v hotovosti alebo na bankovom účte - aj preto sa pre ňu niekedy používa pojem „cashová evidencia“.

Z hľadiska príjmov v daňovej evidencii evidujete všetky príjmy v potrebnom členení, pričom základ dane z príjmov ovplyvnia len zdaniteľné príjmy. Z hľadiska výdavkov v daňovej evidencii evidujete len daňové výdavky v potrebnom členení. Výdavky, ktoré nie sú daňovo uznateľným výdavkom, sa v daňovej evidencii neuvádzajú. Sumy musia byť vedené v eurách, a pokiaľ fakturujete v zahraničnej mene (napr. v českých korunách), riadite sa tým, na aký účet vám peniaze prídu.

Evidenciu ideálne dopĺňajte priebežne. Buď si na ňu vyhraďte jeden deň v mesiaci alebo údaje spracujte okamžite, napríklad akonáhle vystavíte faktúru alebo ju dostanete preplatenú. Daňová evidencia vám slúži aj na kontrolu, či vám zákazníci všetko zaplatili a či nič nikomu nedlžíte vy.

V daňovej evidencii musíte evidovať daňové aj nedaňové príjmy. Medzi daňové príjmy patria prijaté financie do pokladne alebo na bankový účet, ktoré zvyšujú váš základ dane. Najčastejšie ide o prijaté tržby z predaja tovarov alebo služieb. Medzi nedaňové príjmy spadajú najmä istiny prijatých úverov, pôžičiek alebo keď na účet vložíte hotovosť z pokladnice a opačne.

Medzi daňové výdavky patria napríklad vyplatené mzdy, mzdové odvody, samozrejme aj odvody vás ako SZČO alebo zaplatený materiál a služby, ktoré súvisia s podnikaním. Nedaňovými výdavkami (teda výdavkami, ktoré si od základu dane z príjmov nemožno odpočítať) sú výdavky na reprezentáciu, výbery pre vlastnú potrebu, poskytnuté dary a ďalšie výdavky, ktoré neslúžia na dosahovanie daňových príjmov.

Okrem príjmov a výdavkov evidujete v daňovej evidencii aj informácie o hmotnom majetku a nehmotnom majetku zaradenom do obchodného majetku, zásobách, pohľadávkach a záväzkoch.

Jednoduché účtovníctvo

Živnostník, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva, je považovaný za účtovnú jednotku. Pri vedení účtovníctva je povinný postupovať podľa Opatrenia MF SR č. MF/27076/2007-74. Účtovná jednotka je povinná v súlade s vedeným účtovníctvom zostavovať za účtovnú jednotku individuálnu účtovnú závierku podľa § 17 a 18 1 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve.

Účtovná jednotka ukladá riadnu individuálnu účtovnú závierku a mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku v registri účtovných závierok najneskôr do šiestich mesiacov od dátumu, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje, ak § 22a ods. 1 zákona o účtovníctve neustanovuje inak. Od 1. januára 2022 sa do registra ukladajú všetky účtovné dokumenty povinne v elektronickej podobe v súlade s § 23a ods. 1 zákona o účtovníctve. Ak majú dokumenty - účtovné závierky podľa § 23 ods. 4 zákona o účtovníctve prílohy, ukladajú sa do registra účtovných závierok spolu s týmito prílohami.

Pri zostavovaní účtovnej závierky sú účtovné jednotky povinné predkladať účtovnú závierku podľa vzoru vrátane vysvetliviek uvedeného v prílohe opatrenia MF SR č. MF/27076/2007-74 v znení neskorších predpisov.

Podvojné účtovníctvo

Daňovník vykonávajúci podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia sa aj napriek tomu, že nie je zapísaný do Obchodného registra, môže rozhodnúť účtovať v sústave podvojného účtovníctva. V takomto prípade postupuje podľa Opatrenia MF SR č. 23054/2002-92. Účtovná jednotka je povinná v súlade s vedeným účtovníctvom a na základe jej zatriedenia do veľkostných skupín zostavovať za účtovnú jednotku individuálnu účtovnú závierku podľa § 17 a 18 1 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve.

Účtovná jednotka ukladá riadnu individuálnu účtovnú závierku a mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku v registri účtovných závierok najneskôr do šiestich mesiacov od dátumu, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje, ak § 22a ods. 1 zákona o účtovníctve neustanovuje inak. Od 1. januára 2022 sa do registra ukladajú všetky účtovné dokumenty povinne v elektronickej podobe v súlade s § 23a ods. 1 zákona o účtovníctve. Ak majú dokumenty - účtovné závierky podľa § 23 ods. 4 zákona o účtovníctve prílohy, ukladajú sa do registra účtovných závierok spolu s týmito prílohami.

Od 1. januára 2014 nadobudol účinnosť zákon č. 352/2013 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, ktorý v ustanovení § 2 ods. 5 až 7 definuje nový typ účtovnej jednotky - mikro účtovná jednotka. Od 1. januára 2015 nadobudol účinnosť zákon č. 333/2014 Z. z., ktorým sa novelizoval zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, ktorý v ustanovení § 2 ods. 5 a nasl. spresňuje podmienky pre mikro účtovné jednotky. Účtovné jednotky sa musia zatriediť podľa tohto zákona od 1. 1. nasledujúceho účtovného obdobia.

Prechod medzi sústavami účtovníctva

Prechod medzi sústavami účtovníctva je upravený Opatrením MF SR č. MF/12974/2008-74.

Daňovo uznateľné výdavky

Daňovým výdavkom živnostníka môže byť iba taký výdavok, ktorý je vynaložený daňovníkom a preukázaný riadnym účtovným dokladom, je zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov. Ak sa jedná o majetok, ktorý môže mať charakter osobnej potreby, potom sa do daňových výdavkov daňovníka zahrňujú výdavky na tento majetok iba v pomernej časti, a to nielen výdavky na obstaranie majetku, ale aj na jeho technické zhodnotenie, prevádzkovanie, opravy a udržiavanie.

Medzi typické daňovo uznateľné výdavky patria:

• výdavky na materiál, tovar a služby súvisiace s podnikaním,
• mzdy zamestnancov a odvody,
• nájomné za priestory,
• výdavky na reklamu a marketing (okrem darčekových reklamných poukážok, tabakových výrobkov a alkoholu okrem vína),
• kancelárska technika, počítače, tablety, telefóny a nábytok (majetok s dobou používania viac ako jeden rok je potrebné evidovať v samostatnej evidencii),
• cestovné náhrady pri pracovných cestách (letenky, ubytovanie a iné výdavky spojené s pracovnou cestou),
• výdavky na stravovanie (formou gastrolístkov alebo stravného).

Výdavky na motorové vozidlo

Ak živnostník využíva na svoju podnikateľskú činnosť motorové vozidlo, má možnosť uplatňovať výdavky spojené s jeho prevádzkou. Ak používa vlastné osobné motorové vozidlo nezahrnuté do obchodného majetku, môže si uplatniť cestovné náhrady. Od 1.5.2024 je suma základnej náhrady za jeden km jazdy stanovená Opatrením MPSVaR č. 73/2024 Z. z.

Ak živnostník využíva na svoju podnikateľskú činnosť motorové vozidlo iné ako vlastné osobné motorové vozidlo nezahrnuté do obchodného majetku (napr. osobné motorové vozidlo zahrnuté do obchodného majetku, prenajaté alebo vypožičané, nákladné), má možnosť vybrať si z troch spôsobov uplatňovania výdavkov na spotrebované pohonné látky (§ 19 ods. 2 písm. l) zákona o dani z príjmov):

1. Podľa spotreby uvedenej v dokladoch: Spotreba pohonných látok sa preukazuje na základe spotreby uvedenej v osvedčení o evidencii alebo v technickom preukaze alebo ak sa v týchto dokladoch spotreba neuvádza, vychádza sa z doplňujúcich údajov výrobcu alebo predajcu, pričom takáto spotreba sa zvyšuje o 20 %. Ak sa spotreba uvedená v osvedčení o evidencii alebo v technickom preukaze nezhoduje so skutočnou spotrebou pohonných látok alebo sa v týchto dokladoch spotreba neuvádza, je možné vychádzať aj zo spotreby preukázanej dokladom vydaným osobou, ktorej bola udelená autorizácia podľa § 31 ods. 1 zákona č. 157/2018 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
2. Na základe satelitného sledovania: Spotreba pohonných látok môže byť uplatnená na základe dokladov o nákupe pohonných látok najviac do výšky vykázanej z prístrojov satelitného systému sledovania prevádzky vozidiel. Aby bolo možné uznať celú spotrebu pohonných látok týmto spôsobom, daňovník musí mať satelitnú jednotku schopnú sledovať ich spotrebu a vykonané jazdy.
3. Paušálne výdavky: Spotreba pohonných látok sa môže uplatniť vo forme paušálnych výdavkov do výšky 80 % z celkového preukázateľného nákupu pohonných látok za príslušné zdaňovacie obdobie primeraného počtu najazdených kilometrov podľa stavu tachometra na začiatku a na konci príslušného zdaňovacieho obdobia pre každé motorové vozidlo samostatne. Uplatňovanie výdavkov týmto spôsobom, t. j. v paušálnej výške 80 % z preukázateľne nakúpených pohonných hmôt, nemá vplyv na ostatné ustanovenia zákona o dani z príjmov týkajúce sa uplatňovania výdavkov na odpisovanie auta alebo výdavkov vynaložených v súvislosti s týmto obchodným majetkom.

Výdavky na stravovanie

Živnostník si môže vo svojich reálnych nákladoch uplatniť aj výdavky na stravovanie. Má dve možnosti:

• ako výdavky na stravné počas pracovnej cesty podľa § 19 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov,
• ako výdavky na stravné podľa § 19 ods. 2 písm. p) zákona o dani z príjmov za každý odpracovaný deň v kalendárnom roku v mieste pravidelného výkonu svojej činnosti vo výške 55 % sumy ustanovenej na kalendárny deň pre časové pásmo 5 až 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách, čo je od 1.9.2024 do 31.3.2025 vo výške 4,57 eura za každý odpracovaný deň daňovníka, od 1.4.2025 do 31.11.2025 vo výške 4,84 eura za každý odpracovaný deň daňovníka a od 1.12.2025 vo výške 5,12 eura za každý odpracovaný deň daňovníka.

Tieto výdavky na vlastné stravovanie daňovníka nie je daňovník povinný preukazovať dokladom o nákupe stravy alebo stravovacej poukážky. Daňovník si nemôže výdavky na vlastné stravovanie uplatniť za ten kalendárny deň, za ktorý si uplatní výdavky na stravovanie v súvislosti s výkonom práce v inom mieste, ako je miesto jeho pravidelného výkonu činnosti [podľa § 19 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov].

S účinnosťou od 1.9.2024 je výška stravného stanovená Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 211/2024 Z.z. S účinnosťou od 1.4.2025 je výška stravného stanovená Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 39/2025 Z. z. S účinnosťou od 1.12.2025 je výška stravného stanovená Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č.

Pomôcť si môže aj využívaním stravného vo forme gastrolístkov, kde si vopred určí cenu obeda. Tieto náklady musí riadne zaúčtovať a následne ich tiež môže uplatniť v daňovom priznaní ako výdavok.

Výdavky na rekreáciu

Daňovými výdavkami podľa § 19 ods. 2 písm. w) zákona o dani z príjmov sú aj výdavky (náklady) na rekreáciu daňovníka s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 (t. j. s príjmami z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti), ktorý vykonáva túto činnosť nepretržite najmenej 24 mesiacov, v rozsahu, vo výške a za podmienok ustanovených pre zamestnancov podľa § 152a Zákonníka práce, ak daňovníkovi nebol poskytnutý tento príspevok na rekreáciu v súvislosti s výkonom závislej činnosti.

Daňovým výdavkom je teda iba výdavok na rekreáciu podnikateľa v sume 55 % oprávnených výdavkov, najviac však v sume 275 eur za kalendárny rok, ak podnikateľ splnil podmienku vykonávania podnikateľskej činnosti nepretržite najmenej 24 mesiacov ku dňu začatia rekreácie.

Odpisovanie majetku

Pri odpisovanom hmotnom majetku sa výdavky uplatňujú postupne vo forme odpisov (§ 26 až 28 zákona o dani z príjmov v nadväznosti na prílohu č. 1 zákona o dani z príjmov). Pri neodpisovanom hmotnom a nehmotnom majetku sa výdavky uplatňujú pri jeho vyradení z užívania (napr. pri predaji).

Daňovým odpisovaním hmotného a nehmotného majetku sa rozumie postupné zahrňovanie odpisov do daňových výdavkov. V danom prípade musí ísť o hmotný a nehmotný majetok, o ktorom daňovník účtuje alebo ho eviduje podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov. Odpis vo výške vypočítaného ročného odpisu z hmotného majetku, účtovaného podľa zákona o účtovníctve alebo evidovaného podľa § 6 ods. 11 k poslednému dňu obdobia, môže uplatniť k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia. Pri hmotnom majetku, pri ktorom je zostatková cena daňovým výdavkom len do výšky príjmov (výnosov) z predaja tohto majetku, možno uplatniť odpis vo výške pripadajúcej na počet celých mesiacov, počas ktorých daňovník majetok účtoval alebo majetok evidoval podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov.

V prvom roku odpisovania hmotného majetku zaradeného do užívania môže daňovník uplatniť do daňových výdavkov iba alikvotnú časť ročného odpisu pripadajúcu na počet mesiacov, v ktorých sa o majetku účtuje alebo v ktorých sa majetok eviduje.

Odpisy hmotného majetku poskytnutého na prenájom sa do daňových výdavkov prenajímateľa zahrňujú najviac do výšky časovo rozlíšenej sumy príjmov (výnosov) z prenájmu tohto majetku prislúchajúcich na príslušné zdaňovacie obdobie. Ak je hmotný majetok poskytnutý na prenájom iba z časti alebo len časť zdaňovacieho obdobia, výška odpisov zahrnovaných do daňových výdavkov prenajímateľa sa určí podľa rozsahu a doby prenájmu tohto majetku.

Pri odpisovaní majetku sa do výdavkov (nákladov) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľného príjmu zahŕňa ročný odpis v rovnakej percentuálnej výške, v akej uplatňuje daňovník výdavky (náklady) podľa § 19 ods. 2 písm. t) zákona o dani z príjmov.

Pri preradení majetku z osobného užívania do obchodného majetku daňovník odpisuje tento majetok ako v ďalších rokoch odpisovania zo vstupnej ceny (§ 25 ods. 1 písm. e) zákona o dani z príjmov).

Daňovník má možnosť na základe svojho dobrovoľného rozhodnutia prerušiť uplatňovanie daňových odpisov na jedno alebo viac celých zdaňovacích období, a to počnúc rokom zaradenia majetku do podnikania. V ďalšom zdaňovacom období pokračuje daňovník v odpisovaní tak, ako keby nebolo prerušené, pričom celková doba odpisovania sa predlžuje o dobu prerušenia odpisovania. Prerušenie odpisovania nemôže uplatniť daňovník, ak uplatňuje výdavky percentom z príjmov (paušálne výdavky). Prerušenie odpisovania nemôže uplatniť ani mikrodaňovník, ak uplatňuje odpisy podľa § 26 ods. 12 zákona o dani z príjmov.

S účinnosťou od 1.1.2021 môže mikrodaňovník využiť aj zvýhodnený spôsob odpisovania hmotného majetku podľa § 26 ods. 12 zákona o dani z príjmov. Tento zvýhodnený spôsob odpisovania môže využiť iba pri hmotnom majetku zaradenom do odpisovej skupiny 0 až 4, okrem osobného automobilu zatriedeného do kódu klasifikácie produktov 29.10.2 so vstupnou cenou 48 tis. Pri tomto zvýhodnenom spôsobe odpisovania hmotného majetku môže daňovník uplatniť odpis v akejkoľvek výške počas doby odpisovania určenej pre príslušnú odpisovú skupinu, najviac však do výšky vstupnej ceny h…

Ďalšie daňovo uznateľné výdavky

• hmotné zabezpečenie žiaka (podľa § 26 zákona č. 61/2015 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave v znení neskorších predpisov) a na poskytovanie praktického vyučovania; od 1.9.2018 aj výdavky na odmenu za produktívnu prácu (podľa § 27 ods. 1 zákona č. 61/2015 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave v znení neskorších predpisov) najviac do výšky 100 % z hodinovej minimálnej mzdy,
• náklady (výdavky) na podnikové štipendium (podľa § 27 ods. 6 zákona o odbornom vzdelávaní a príprave) a na prevádzku strednej odbornej školy nad rámec poskytnutých normatívnych finančných prostriedkov (§ 4, § 6 a § 6a zákona č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov).

Čo nemožno zahrnúť do daní?

Do nákladov spoločnosti sa dajú zahrnúť takmer všetky výdavky, ktoré súvisia s jej podnikaním a ktoré je možné zdokladovať. Môže ísť napríklad o výdavky spojené s používaním vozidla alebo s nákupom novej techniky. Existujú však aj niektoré výnimky:

• výdavky na osobnú potrebu, ktoré vždy nie sú daňovými výdavkami podľa § 21 ods. 1 písm. i) zákona o dani z príjmov,
• výdavky zamestnávateľa v súvislosti s motorovým vozidlom zamestnávateľa poskytnutého zamestnancovi na používanie na služobné aj súkromné účely, kedy je zamestnancovi zdaňovaný nepeňažný príjem podľa § 5 ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov.

Následne zákon o dani z príjmov spomína aj výdavky na reprezentáciu, okrem výdavkov na reklamné predmety v hodnote neprevyšujúcej 17 eur za jeden predmet.

Príspevky na podnikanie

Štát ponúka príspevky na samostatnú zárobkovú činnosť (SZČ), aby pomohol prekonať prekážky a podporil rozvoj podnikania na Slovensku. O príspevok na podnikanie môže požiadať uchádzač o zamestnanie, ktorý je vedený v evidencii úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) a spĺňa určité podmienky. Príspevok je určený na podporu vytvárania pracovných miest a motiváciu nezamestnaných k založeniu vlastného podnikania.

Príspevok je určený pre fyzické osoby, ktoré budú vykonávať:

• Živnosť v zmysle zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní.
• Poľnohospodársku výrobu vrátane hospodárenia v lesoch a na vodných plochách podľa § 12a až 12e zákona č. 105/1990 Zb. o súkromnom podnikaní občanov.

Štát poskytuje príspevky na podnikanie aj pre občanov so zdravotným postihnutím za výhodnejších podmienok. Cieľom je podporiť ich začlenenie do spoločnosti a poskytnúť im príležitosť na sebarealizáciu prostredníctvom podnikania.

tags: #podnikanie #vydokladovanie #nákladov