
Pracovné odevy zohrávajú kľúčovú úlohu v ochrane zdravia a bezpečnosti zamestnancov v rôznych odvetviach. Európska legislatíva a s ňou súvisiace slovenské zákony a nariadenia stanovujú jasné pravidlá pre poskytovanie, používanie a údržbu pracovných odevov, čím zabezpečujú primeranú ochranu zamestnancov pred rizikami spojenými s ich prácou. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o európskej a slovenskej legislatíve v oblasti prania pracovných odevov, s dôrazom na povinnosti zamestnávateľov a práva zamestnancov.
Základnou povinnosťou zamestnávateľa je zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnancov pri práci, a to vykonávaním opatrení so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce sa práce. Jedným z týchto opatrení je aj poskytovanie osobných ochranných pracovných prostriedkov (OOPP). Osobným ochranným pracovným prostriedkom sa rozumie prostriedok, ktorý zamestnanec pri práci nosí, drží alebo inak používa vrátane jeho doplnkov a príslušenstva, ak je určený na ochranu jeho bezpečnosti a zdravia. Ide napríklad o ochrannú prilbu, rukavice, chrániče sluchu, okuliare, respirátor alebo ochrannú obuv.
Povinnosť zamestnávateľa poskytovať zamestnancom osobné ochranné pracovné prostriedky je definovaná v § 6 ods. 2 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon o BOZP“). Konkrétne požiadavky na poskytovanie a používanie OOPP sú uvedené v nariadení vlády Slovenskej republiky č. 395/2006 Z. z. o minimálnych požiadavkách na poskytovanie a používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „nariadenie o požiadavkách na OOPP“).
Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi OOPP vtedy, ak nebezpečenstvo vyplývajúce z pracovného procesu a z pracovného prostredia nemožno vylúčiť ani obmedziť technickými prostriedkami, prostriedkami kolektívnej ochrany ani metódami a formami organizácie práce. Zoznam prác, pri ktorých zamestnávateľ v každom prípade musí zamestnancovi poskytovať OOPP, je uvedený v prílohe č. 3 nariadenia o požiadavkách na OOPP.
Nariadenie o požiadavkách na OOPP uvádza, že zoznam prác uvedených v prílohe č. 3 nie je úplný a že môžu existovať aj iné práce, pri ktorých je zamestnávateľ povinný zamestnancovi poskytnúť OOPP. Ide o ďalšie práce neuvedené v tomto zozname, pri ktorých nebezpečenstvo poškodenia zdravia nemožno vylúčiť ani obmedziť iným spôsobom. Zamestnávateľ je preto povinný nebezpečenstvá a riziká práce a pracovného prostredia starostlivo analyzovať.
Prečítajte si tiež: Podmienky dotácie na elektromobily
V rámci rozhodovania o tom, či má alebo nemá zamestnancovi poskytnúť OOPP, musí zamestnávateľ posudzovať riziká a hodnotiť nebezpečenstvá vyplývajúce z pracovného procesu a pracovného prostredia. Následne určí tie nebezpečenstvá, ktoré nemožno vylúčiť a ani obmedziť technickými prostriedkami, prostriedkami kolektívnej ochrany ani metódami a formami organizácie práce a ktoré môžu ohroziť život alebo zdravie zamestnanca. Ako pomôcka môže zamestnávateľovi slúžiť zoznam nebezpečenstiev uvedených v prílohe č. 2 nariadenia o požiadavkách na OOPP.
Na základe takéhoto posúdenia nebezpečenstiev potom zamestnávateľ určí pre zamestnanca osobný ochranný pracovný prostriedok účinný pred týmito nebezpečenstvami. Zoznam osobných ochranných pracovných prostriedkov je uvedený v prílohe č. 1 nariadenia o požiadavkách na OOPP a tiež nie je úplný, tzn. môžu sa poskytovať aj iné osobné ochranné pracovné prostriedky.
Zamestnávateľ je povinný osobné ochranné pracovné prostriedky zamestnancom poskytovať bezplatne. V žiadnom prípade zamestnávateľ nesmie zamestnancom povinne poskytované OOPP predávať, zrážať im ich cenu zo mzdy alebo podobným spôsobom získavať ich hodnotu naspäť.
Zákon o BOZP ukladá zamestnávateľovi povinnosť mať na základe posúdenia rizika a hodnotenia nebezpečenstiev vypracovaný zoznam osobných ochranných pracovných prostriedkov a zaznamenávať ich poskytnutie zamestnancovi formou evidencie. Zamestnanec je povinný pridelené osobné ochranné pracovné prostriedky používať a zamestnávateľ je povinný ich používanie kontrolovať.
Povinnosťou zamestnávateľa je udržiavať osobné ochranné pracovné prostriedky vo vhodnom stave predovšetkým čistením, opravou a výmenou. Primeranú úroveň ochrany zdravia zamestnanca zamestnávateľ zabezpečuje nielen správnym výberom OOPP, ale aj jeho udržiavaním vo vyhovujúcom prevádzkovom a zdravotne nezávadnom stave počas celého času jeho životnosti. V zmysle ustanovenia § 6 ods. 5 nariadenia vlády je zamestnávateľ povinný udržiavať OOPP vo vyhovujúcom a zdravotne nezávadnom stave, najmä v zmysle návodu na obsluhu odevu a vykonávať takú údržbu, resp. dezinfekciu, ktorá je potrebná pri expozícii odevov biologickými faktormi. Náklady spojené so zaisťovaním bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je povinný znášať zamestnávateľ, pričom tieto náklady nesmie presunúť na zamestnanca.
Prečítajte si tiež: Analýza Cav príspevku
V praxi sa často rieši otázka, či je zamestnávateľ povinný zamestnancovi poskytovať pracovný odev alebo pracovnú obuv. Odpoveď závisí od viacerých skutočností. V prvom rade je potrebné rozlišovať bežný pracovný odev a bežnú pracovnú obuv od ochranného pracovného odevu a ochrannej pracovnej obuvi.
Pracovný odev a pracovnú obuv, ktoré sú potrebné na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnanca, ak nebezpečenstvo nemožno vylúčiť ani obmedziť, musí zamestnávateľ zamestnancovi vždy bezplatne poskytnúť. V takomto prípade ide o ochranný pracovný odev a ochrannú pracovnú obuv považované za osobné ochranné pracovné prostriedky. Takýmto odevom je napríklad výstražná vesta s fluorescenčnými a odrazovými prvkami u zamestnanca pracujúceho na ceste alebo ochranný odev chrániaci zamestnanca pred chladom pri práci v mraziarenskom sklade potravín.
Pokiaľ ide o bežný pracovný odev a bežnú pracovnú obuv, ktoré nie sú potrebné na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnanca, tie sa podľa nariadenia o požiadavkách na OOPP nepovažujú za osobné ochranné pracovné prostriedky a zamestnávateľ ich vo všeobecnosti nie je povinný zamestnancovi poskytovať. V takomto prípade je ale ďalej potrebné posudzovať, či tento odev a obuv podliehajú mimoriadnemu opotrebeniu alebo znečisteniu. Zamestnávateľ je povinný zamestnancom bezplatne poskytovať pracovný odev a pracovnú obuv, ak pracujú v prostredí, v ktorom odev alebo obuv podliehajú mimoriadnemu opotrebovaniu alebo mimoriadnemu znečisteniu, ak sa stanú nepoužiteľné za čas kratší ako šesť mesiacov.
Výdavky (náklady) zamestnávateľa vynaložené na bezpečnosť a ochranu zdravia zamestnancov pri práci sú jeho daňovým výdavkom podľa § 19 ods. 2 písm. c) prvého bodu zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Výdavky (náklady) zamestnávateľa na povinne poskytované osobné ochranné pracovné prostriedky zamestnancov sú preto z hľadiska dane z príjmov jeho daňovými výdavkami, ktoré znižujú jeho základ dane z príjmov (prípadne zvyšujú jeho daňovú stratu). Rovnako sú daňovými výdavkami zamestnávateľa aj výdavky na pracovný odev a pracovnú obuv, ktoré nie sú potrebné na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnanca, ale podliehajú mimoriadnemu opotrebovaniu alebo znečisteniu a preto je zamestnávateľ v zmysle zákona o BOZP a nariadenia o požiadavkách na OOPP povinný ich zamestnancovi poskytovať.
Z pohľadu zamestnanca je bezodplatné prijatie osobných ochranných prostriedkov od zamestnávateľa nepeňažným príjmov. Podľa § 5 ods. 5 písm. b) zákona o dani z príjmov ale nepeňažné plnenie vo výške hodnoty poskytovaných osobných ochranných pracovných prostriedkov podľa osobitných predpisov a pracovného oblečenia vrátane ich udržiavania nie je u tohto zamestnanca predmetom dane z príjmov. Rovnako nie je predmetom dane z príjmov zamestnanca ani suma, ktorou zamestnávateľ uhrádza zamestnancovi preukázané výdavky vynaložené na tieto účely (ak si zamestnanci kúpia osobné ochranné pracovné prostriedky sami a potom im ich zamestnávateľ prepláca). Znamená to, že zamestnávateľ výdavky na osobné ochranné pracovné prostriedky zamestnancom nezdaňuje.
Prečítajte si tiež: Žiadosť o príspevok na nové auto
Používanie ochranných pracovných odevov v pracovnom vzťahu je upravované legislatívnymi požiadavkami a normami. Existuje množstvo noriem ISO a ďalších noriem týkajúcich sa pracovného oblečenia. Tieto normy sa používajú v kombinácii s inými normami, ktoré špecifikujú požiadavky na konkrétny ochranný odev.
EN 13688: Táto norma nahrádza EN 340: 2003 a stanovuje všeobecné požiadavky týkajúce sa ergonometrie, starnutia, rozmerov, kompatibility, označovania ochranných odevov a informácií poskytované výrobcom. Ich dizajn (prevedenie) by mal uľahčovať správne umiestnenie na užívateľovi a mal by zabezpečiť, že odev zostane na mieste predpokladanú dobu používania, pričom treba brať do úvahy faktory prostredia spolu s pohybmi a pozíciami, ktoré môže nositeľ v priebehu práce zaujať. Odev má byť čo najľahší, bez toho, aby tým bola poškodená navrhovaná pevnosť a účinnosť. Ochranné odevy sa majú zákazníkovi dodávať s návodom na používanie napísanom aspoň v úradnom jazyku (jazykoch) štátu, pre ktorý je odev určený, pokyny na použitie a obmedzenia použitia.
EN 342: Táto európska norma stanovuje požiadavky a metódy skúšania pre úžitkové vlastnosti odevných súprav (tj. dvojdielnych a kombinéz) pre ochranu proti chladnému prostrediu. Tepelná izolácia je najdôležitejšou vlastnosťou a je meraná na celej súprave odevu pri použití tepelnej figuríny v životnej veľkosti, aby sa posúdil účinok jednotlivých vrstiev, padnutie, tvarovej prispôsobivosti, pokrytia a strihu. Malo by sa brať do úvahy, že pri častom používaní môžu súpravy a odevné celky znateľne strácať svoje izolačné schopnosti vplyvom čistenia a nosenia.
EN 343: V tejto európskej norme sú zisťované vlastnosti materiálov a švov ochranného odevu a ich následné zatriedenie, ktoré je určené na zabezpečenie primeranej úrovne ochrany proti prenikaniu vody. Vodonepriepustnosť, tj. odolnosť proti prenikaniu vody je najdôležitejšia vlastnosť a je meraná na vonkajšej vrstve materiálu odevu.
EN 1149-5: Táto európska norma špecifikuje materiálové a konštrukčné požiadavky pre ochranný odev rozptyľujúci elektrostatický náboj (antistatický odev).
ISO 11611: Táto medzinárodná norma špecifikuje minimálne základné bezpečnostné požiadavky a skúšobné metódy na ochranné odevy, vrátane kukiel, záster, rukávov a gamaší, ktoré sú navrhnuté na to, aby chránili telo používateľa počas zvárania a podobných procesoch s porovnateľnými rizikami.
ISO 11612: Táto medzinárodná norma stanovuje technické požiadavky odevov vyrobených z ohybných materiálov, ktoré sú určené k ochrane tela nositeľov pred teplom a/alebo ohňom.
EN ISO 20471: V tejto medzinárodnej norme sú stanovené požiadavky na odev s vysokou viditeľnosťou.
IEC 61340-5-1: Táto norma sa vzťahuje na výrobu, spracovanie, zostavovanie, inštalovanie, balenie, opatrenie štítkami, vykonávanie servisu, skúšanie, kontrolovanie, prepravovanie alebo inú manipuláciu s elektrickými alebo elektronickými dielmi, zostavami a prístrojmi citlivými na poškodenie elektrostatickým výbojom väčším ako alebo zhodným s výbojom 100V modelu ľudského tela (HBM).
V niektorých odvetviach, ako napríklad v potravinárstve alebo zdravotníctve, platia špecifické hygienické normy pre pracovné odevy.
Pred každým používaním je potrebné vykonať vizuálnu kontrolu pracovného odevu. Vážne poškodený pracovný odev je potrebné vymeniť za nový. Pranie alebo chemické čistenie sa riadi inštrukciami na štítku odevu.
Alternatívou k vlastnému nákupu a údržbe pracovných odevov je prenájom. Prenájom pracovných odevov prináša mnoho výhod - zbavíte sa starostí s ich nákupom, údržbou a skladovaním, ušetríte peniaze aj životné prostredie a navyše za vás spoločnosť zabezpečujúca prenájom postráži všetky bezpečnostné a hygienické normy platné pre daný odbor podnikania.
tags: #pranie #pracovných #odevov #európska #legislatíva