Príspevok na rekreáciu: Podmienky a možnosti pre zamestnancov a podniky

Príspevok na rekreáciu je obľúbený zamestnanecký benefit, ktorého cieľom je podpora domáceho cestovného ruchu a regenerácie zamestnancov. Tento príspevok umožňuje zamestnancom a ich rodinám tráviť dovolenku na Slovensku za zvýhodnených podmienok. V článku sa dozviete, kedy má zamestnanec nárok na príspevok, v akej výške a na čo všetko ho môže využiť, ako aj o zmenách platných od 1. januára 2025.

Základné informácie o príspevku na rekreáciu

Príspevok na rekreáciu upravuje § 152a zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce (ďalej len „Zákonník práce“) a daňové zákony, predovšetkým zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej len „ZDP“). Od 1. januára 2019 bola zavedená možnosť, resp. povinnosť pre určité kategórie zamestnávateľov, poskytovať príspevok na rekreáciu.

Kto má povinnosť poskytovať príspevok?

Povinnosť poskytovať príspevok na rekreáciu má iba zamestnávateľ s viac ako 49 zamestnancami. Rozhodujúci je priemerný evidenčný počet zamestnancov (vo fyzických osobách) za predchádzajúci kalendárny rok. Metodiku na jeho určenie nájdete v štatistickom výkaze Práca 2-04 a sleduje sa na jedno desatinné miesto. Zamestnávateľ s 49 a menej zamestnancami, príspevok na rekreáciu zamestnancom môže, ale nemusí poskytnúť. Ak sa však rozhodne príspevok poskytovať dobrovoľne, môže si nárokovať daňovú uznateľnosť týchto výdavkov.

Pri výpočte priemerného evidenčného počtu zamestnancov sa neberú do úvahy napríklad zamestnanci pracujúci na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru či zamestnanci na materskej alebo rodičovskej dovolenke.

Kto má nárok na príspevok?

Nárok na príspevok na rekreáciu má zamestnanec, ktorého pracovný pomer u zamestnávateľa trvá nepretržite najmenej 24 mesiacov. Splnenie tejto podmienky sa posudzuje ku dňu začatia rekreácie. Nárok na príspevok vzniká aj vtedy, ak ide o na seba bezprostredne nadväzujúce pracovné zmluvy uzatvorené medzi tým istým zamestnancom a zamestnávateľom, medzi ktorými nie je prestávka ani jeden deň a v súčte dôb trvaní zmlúv je to najmenej 24 mesiacov. Dôležité je, že nárok na príspevok na rekreáciu majú len zamestnanci v pracovnom pomere, teda pracujúci na základe pracovnej zmluvy. Tí, ktorí pracujú na dohodu o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, nie sú oprávnení získať príspevok na rekreáciu.

Prečítajte si tiež: Podmienky dotácie na elektromobily

Príspevok sa nevzťahuje na osoby dlhodobo uvoľnené na výkon verejnej funkcie, odborovej funkcie a pod.

Výška a forma príspevku

Výška príspevku

Príspevok zamestnávateľa na rekreáciu zamestnanca je vo výške 55 % oprávnených výdavkov na rekreáciu, najviac však v sume 275 eur za kalendárny rok. Zvyšných 45 % oprávnených výdavkov na rekreáciu si platí zamestnanec. Pre využitie maximálnej výšky príspevku na rekreáciu tak musí rekreácia alebo viacero rekreácií zamestnanca za kalendárny rok mať hodnotu aspoň 500 eur. Z tejto sumy totižto vypočítaný 55 % príspevok zamestnávateľa na rekreáciu dosahuje spomínanú hranicu 275 eur.

U zamestnanca, ktorý má dohodnutý pracovný pomer na kratší pracovný čas, sa maximálna suma príspevku na rekreáciu 275 eur za kalendárny rok znižuje v pomere zodpovedajúcom kratšiemu pracovnému času.

Forma príspevku

Zamestnávateľ môže príspevok poskytnúť priamo (teda zamestnanec zaplatí a následne mu zamestnávateľ príspevok preplatí) alebo môže využiť rekreačné poukazy podľa zákona č. 91/2010 Z. z. o cestovnom ruchu. O poskytovaní príspevku na rekreáciu formou rekreačného poukazu rozhoduje zamestnávateľ. Zamestnávateľ pritom nemusí prihliadať na názor zamestnanca alebo zástupcu zamestnancov.

Ak je príspevok na rekreáciu poskytnutý formou „preplatenia“ oprávnených výdavkov, tak zamestnanec si najskôr celú rekreáciu zaplatí z vlastných prostriedkov. Potom, najneskôr do 30 dní odo dňa skončenia rekreácie, predloží svojmu zamestnávateľovi účtovné doklady (napríklad faktúru), ktoré preukazujú oprávnené výdavky na jeho rekreáciu. Ich súčasťou musí byť označenie zamestnanca. Následne zamestnávateľ z predložených dokladov vypočíta výšku príspevku na rekreáciu a poskytne ho zamestnancovi v najbližšom výplatnom termíne určenom na výplatu mzdy, ak sa s ním nedohodne na inom termíne.

Prečítajte si tiež: Analýza Cav príspevku

Ak sa zamestnávateľ rozhodne príspevok na rekreáciu poskytnúť zamestnancovi prostredníctvom rekreačného poukazu, postup je o niečo odlišný. Rekreačný poukaz je platobný prostriedok, ktorý má podobu platobnej karty a ktorý vo všeobecnosti vydávajú tie isté spoločnosti, ktoré vydávajú aj stravovacie karty. Je možné ním platiť výlučne oprávnené výdavky na rekreáciu u poskytovateľov služieb na Slovensku, ktorí majú zmluvný vzťah so spoločnosťou vydávajúcou rekreačný poukaz. Jeho platnosť je do konca kalendárneho roka, v ktorom bol vydaný. Pri tejto forme poskytnutia príspevku na rekreáciu teda zamestnávateľ zakúpi rekreačný poukaz, „nabije“ ho potrebnou sumou a odovzdá zamestnancovi.

Na čo možno príspevok využiť?

Príspevok na rekreáciu možno využiť na:

• Ubytovanie na Slovensku najmenej na dve prenocovania. Podľa FR SR môže ísť aj o pobyt v dvoch rôznych ubytovacích zariadeniach po sebe, v každom len na jedno prenocovanie, pokiaľ „v súčte“ ide najmenej o dve prenocovania, prenocovania nasledujú po sebe a zamestnanec preloží príslušné doklady z oboch zariadení. Podstatné teda je, aby bol zamestnanec ubytovaný v zariadení prevádzkovanom buď fyzickou osobou alebo právnickou osobou, ktorá má živnosť na ubytovacie služby. Ubytovanie u fyzickej osoby, ktorá síce má pridelené DIČ kvôli príjmom z prenájmu, ale nemá živnosť na ubytovacie služby, nezakladá nárok na príspevok na rekreáciu. Z tohto dôvodu častokrát nie je možné v rámci rekreačného príspevku využiť ubytovacie služby cez Airbnb alebo obdobné portály. Takéto ubytovanie je možné využiť len ak má prenajímateľ živnostenské oprávnenie na poskytovanie krátkodobého ubytovania.
• Služby cestovného ruchu spojené s ubytovaním najmenej na dve prenocovania na území SR. Patria sem napr. stravovacie služby, sprievodcovské služby, športovo rekreačné, kúpeľné a zdravotné služby či wellness služby, a pod. za predpokladu, že súvisia s ubytovaním najmenej na 2 prenocovania na území Slovenskej republiky.
• Organizované viacdenné aktivity a zotavovacie podujatia pre dieťa zamestnanca počas školských prázdnin na území SR (napr. denné alebo pobytové tábory).
• Skipasy, vstupenky do pamiatok, na kúpaliska a pod.

Kto sa môže zúčastniť rekreácie?

Zákonník práce umožňuje, aby zamestnanec (resp. rodič zamestnanca) na dovolenku so sebou zobral svoju rodinu a aj tieto výdavky mu budú zamestnávateľom preplatené. Za rodinných príslušníkov sa považujú:

• Manžel/ka zamestnanca
• Deti zamestnanca
• Iná osoba žijúca so zamestnancom v spoločnej domácnosti. Tu sa rozumie osoba, ktorá spolu so zamestnancom trvale žije a spoločne uhrádzajú náklady na svoje potreby v zmysle § 115 Občianskeho zákonníka ako je napr. vnuk, nevesta, družka, dieťa družky, LGBTIQ+ osoby.

Uvedení rodinní príslušníci sa môžu zúčastniť na rekreácii spolu so zamestnancom. Ak zamestnávateľ zistí, že spolu so zamestnancom sa na rekreácii zúčastnili aj osoby, ktoré nie je možné zohľadniť a zamestnanec platil účet za rekreáciu aj za tieto osoby, tak by sa mu nemal poskytnúť príspevok na rekreáciu. Čestné vyhlásenie zamestnanca o tom, kto sa s ním zúčastnil na rekreácii nepostačuje. Podľa FR SR zamestnanec musí preukázať potvrdením vystaveným ubytovacím zariadením, resp. cestovnou agentúrou, aké osoby sa s ním zúčastnili na rekreácii.

Zmeny od 1. januára 2025

Od 1. januára 2025 vstúpili do platnosti viaceré zmeny týkajúce sa príspevku na rekreáciu a pribudla aj nová povinnosť pre zamestnávateľov - príspevok na športovú činnosť dieťaťa.

Prečítajte si tiež: Žiadosť o príspevok na nové auto

Prenos príspevku na rodičov

Zmena v príspevku na rekreáciu sa týka toho, že príspevok sa stáva prenosným. Zamestnanec ho môže preniesť na svojich rodičov, teda matku, otca alebo náhradných rodičov. Pre zamestnávateľa sa teda vyskytla nová povinnosť, a to nájsť si spôsob, ako zistiť, či osoby, ktoré príspevok využili, sú v skutočnosti rodičia zamestnanca. Zákon nijako nespresňuje, akými prostriedkami sa k tomu majú zamestnávatelia dopracovať. Mnohí sa to rozhodli riešiť čestným prehlásením. Rodičom zamestnanca je biologický rodič alebo osvojiteľ. Pobytu sa zamestnanec spolu s rodičom zúčastniť nemusí.

Ak sa rekreácie zúčastní len rodič zamestnanca, zamestnanec musí zamestnávateľovi preukázať, že výdavky najprv zaplatil jeho rodič a zamestnanec mu ich preukázateľne preplatil. Následne môže žiadať o príspevok v intenciách 55 % (max. 275 EUR). Platí tu obdobná logika ako pri zamestnancoch, avšak len v prípade, že SZČO tieto výdavky reálne uhradila (t. j. rodič zaplatil a SZČO mu to preukázateľne uhradila naspäť). Je nutné zdôrazniť, že ak výdavok preukázateľne neniesol samotný daňovník, ktorý má príjmy podľa § 6 ods.

Príspevok na športovú činnosť dieťaťa

Zamestnávateľ má od 1. januára 2025 povinnosť poskytnúť zamestnancovi, ktorého pracovný pomer u zamestnávateľa trvá nepretržite najmenej 24 mesiacov, na jeho žiadosť príspevok na športovú činnosť dieťaťa v sume 55 % opravných výdavkov, najviac však v sume 275 EUR za kalendárny rok v úhrne na všetky deti zamestnanca.

Príspevok je oslobodený od dane, ak je doklad o úhrade nákladov vystavený oprávnenou osobou, t. j. športovou organizáciou (PO), zapísanou v Informačnom systéme športu, pre ktorú dieťa vykonáva šport. Zamestnávateľ je povinný preveriť, či dieťa je osobou s príslušnosťou k športovej organizácii podľa osobitného predpisu najmenej počas šiestich mesiacov. Pokiaľ ide o rodičov, ZP neustanovuje poskytnutie príspevku len pre jedného z rodičov, ani neustanovuje povinnosť zamestnávateľovi skúmať, či si príspevok neuplatnil druhý z rodičov u svojho zamestnávateľa.

Doklady potrebné na uplatnenie príspevku

Kľúčovou požiadavkou je, aby zamestnanec predložil doklady obsahujúce označenie zamestnanca. Musí byť zrejmé, kto služby poskytol (napr. ubytovacie zariadenie, cestovná kancelária). Účtovný doklad, ktorého súčasťou je označenie (meno) zamestnanca je v praxi najčastejšie faktúra vystavená na meno zamestnanca v ubytovacom zariadení, resp. v cestovnej agentúre, spĺňajúca náležitosti účtovného dokladu. Vyhovujúcim účtovným dokladom je aj doklad z ERP, na ktorom bude uvedené meno zamestnanca. Výnimočne je možné uznať aj pokladničný príjmový doklad na meno zamestnanca vystavený ubytovacím zariadením. Častým prípadom je, že zamestnanec predloží doklad z registračnej pokladnice (ERP), na ktorom však chýba meno zamestnanca. V takom prípade je nutné priložiť ešte ďalší dokument (napr. faktúra, hotelový účet), kde bude meno zamestnanca uvedené. Voucher z portálu sprostredkujúceho ubytovanie (napr. rezervačný portál) sa považuje skôr za objednávku, nie je plnohodnotným účtovným dokladom pre príspevok na rekreáciu.

Medzi ďalšie náležitosti účtovného dokladu patria:

• Meno a priezvisko zamestnanca (alebo iný identifikátor)
• Popis služieb (ubytovanie, termíny, cena)
• Dátum úhrady
• Samotné číslo dokladu jeho vystavovateľa
• Údaje o ubytovacom zariadení (resp. poskytovateľovi služieb)

Ak bola rekreácia uhradená platobnou kartou a na doklade zo zariadenia nie je uvedené, kto je majiteľom karty, zamestnanec predloží kartu zamestnávateľovi. Zamestnávateľ sa presvedčí, že karta je vystavená na meno zamestnanca. Z dôvodu rešpektovania BSM sa príspevok zamestnancovi vyplatí aj v prípade, že majiteľom platobnej karty nie je zamestnanec ale jeho manželka (manžel).

Daňové hľadisko

Z pohľadu zamestnanca je príspevok na rekreáciu, ktorý mu poskytol jeho zamestnávateľ, príjmom oslobodeným od dane z príjmov. Neplatia sa z neho ani sociálne a zdravotné odvody. S účinnosťou od 1.1.2019 podľa doplneného § 5 ods. 7 písm. b) ZDP, príspevok zamestnávateľa na rekreáciu je na strane zamestnanca oslobodený od dane (vo výške zákonného nároku).

Pre zamestnávateľa je príspevok na rekreáciu poskytnutý zamestnancovi v súlade so Zákonníkom práce daňovým výdavkom. Musia byť však splnené všetky podmienky podľa tohto predpisu, teda napríklad aj ohľadom výšky príspevku, oprávnených výdavkov a zamestnanca, ktorý musí byť u zamestnávateľa v pracovnom pomere najmenej 24 mesiacov. Od 01.01.2019 sú daňovým výdavkom zamestnávateľa podľa § 19 ods.2 písm. c) piateho bodu ZDP príspevky na rekreáciu v rozsahu, v akom sú poskytnuté podľa Zákonníka práce (t. j. 55 % z oprávnených výdavkov, max. 275 EUR).

Prípadné príspevky na rekreáciu nad rámec Zákonníka práce poskytnuté so sociálneho fondu boli pri jeho tvorbe daňovým výdavkom zamestnávateľa.

Časté otázky a odpovede

• Môže si zamestnanec uplatniť príspevok na rekreáciu u viacerých zamestnávateľov? Nie, zákon to neumožňuje. Zamestnanec si môže vybrať, u ktorého zamestnávateľa príspevok uplatní.
• Môže zamestnávateľ poskytnúť príspevok na rekreáciu vo vyššej sume ako 275 EUR? Môže, ale časť nad zákonným limitom bude pre zamestnanca zdaniteľným príjmom.
• Čo ak zamestnanec v čase vyplatenia príspevku spĺňal všetky podmienky, ale následne ukončí pracovný pomer? Ak zamestnanec v čase vyplatenia príspevku spĺňal všetky podmienky (24 mesiacov odpracovaných, dohodnutý termín rekreácie), a následne ukončí pracovný pomer, nevyžaduje sa vrátenie príspevku.
• Aké služby je možné zahrnúť do oprávnených výdavkov na rekreáciu? Môže ísť o wellness, skipas, športovo-rekreačné služby, parkovanie pri ubytovaní, sprievodcovské služby a podobne.
• Je možné uplatniť príspevok na storno poplatky alebo poplatky za zviera? Nie, storno poplatky a poplatky za zviera Zákonník práce nepovažuje za výdavky súvisiace so samotnou rekreáciou.
• Aké náležitosti musí obsahovať doklad o zaplatení rekreácie? Rovnako ako zamestnanec musí mať doklad s uvedením svojho mena (príp. mená osôb, na ktoré si uplatňuje výdavky), popis služieb (ubytovanie, termíny, cena) a dátum úhrady.

tags: #príspevok #na #rekreáciu #aj #pre #menšie