Príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť a podmienky pre detské centrum

Článok sa zaoberá podmienkami pre získanie príspevku na samostatnú zárobkovú činnosť (SZČO) a s tým súvisiacimi aspektmi v kontexte detských centier a rodinných dávok.

Úvod

V súčasnosti je podpora samostatnej zárobkovej činnosti dôležitým nástrojom pre aktiváciu nezamestnaných a podporu podnikania. V kontexte rodín s deťmi je táto téma obzvlášť relevantná, pretože umožňuje rodičom skĺbiť pracovný život so starostlivosťou o deti. Článok sa zameriava na podmienky získania príspevku na SZČO v súvislosti s prevádzkovaním detského centra a na rôzne situácie, ktoré môžu nastať v rodinách, kde jeden alebo obaja rodičia vykonávajú zárobkovú činnosť v rôznych členských štátoch EÚ.

Rodinné dávky a zárobková činnosť v EÚ

Pri posudzovaní nároku na rodinné dávky sa vždy berie do úvahy zárobková činnosť oboch rodičov a bydlisko dieťaťa. Rozhodujúce je, či rodič poberá alebo nepoberá dávku v nezamestnanosti v niektorom členskom štáte. Poberanie dávky v nezamestnanosti sa podľa nariadení EÚ považuje za ekvivalent zamestnania.

Príklady situácií a ich riešenia

  1. Nezamestnaný rodič a zárobkovo činný rodič v inom členskom štáte: Ak otec poberá dávku v nezamestnanosti na Slovensku a matka pracuje v inom členskom štáte, pričom bydlisko detí je v jednom z týchto dvoch štátov, primárnym štátom na výplatu rodinných dávok je štát bydliska detí.
  2. Materská dovolenka a zamestnanie v inom členskom štáte: Ak matka poberá materské na Slovensku a otec dieťaťa pracuje v inom členskom štáte, rodinné dávky prednostne vypláca krajina, kde má dieťa bydlisko. Ak dieťa žije na Slovensku, primárne bude dávky vyplácať Slovenská republika. V štáte, kde pracuje otec, je možné požiadať o vyrovnávaciu dávku. Obdobie poberania peňažnej dávky v materstve je postavené na úroveň zamestnania.
  3. Konateľ spoločnosti a zamestnaný rodič v inom členskom štáte: Ak je otec konateľom spoločnosti a nemá právo na príjem podľa príslušného zákona o dani z príjmov, posudzuje sa ako neaktívna nezamestnaná osoba bez nároku na dávku v nezamestnanosti. V takom prípade rodinné dávky vypláca štát, v ktorom matka dieťaťa vykonáva zárobkovú činnosť. Ak má konateľ právo na príjem, zamestnávateľ ho musí prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov Sociálnej poisťovne, čím získa postavenie zamestnanca.
  4. Zamestnanie na Slovensku a rodina v Rumunsku: Ak je otec rumunský občan zamestnaný na Slovensku a manželka s deťmi žije v Rumunsku a je nezamestnaná, má nárok na rodinné dávky zo Slovenska z dôvodu zamestnania. Ak má dieťa do troch rokov, má nárok aj na rodičovský príspevok.
  5. Práca v Rakúsku a zamestnanie v Bratislave: Ak matka pracuje ako zdravotná sestra v Rakúsku a otec je zamestnaný v Bratislave, ale žijú v Rakúsku, kde majú prenajatý byt a kde sa narodilo dieťa, pričom matka poberá v Rakúsku materské a obaja rodičia majú trvalý pobyt na Slovensku, po skončení výplaty rodičovského príspevku v Rakúsku bude Slovensko vyplácať rodičovský príspevok do 3 rokov veku dieťaťa.
  6. Zamestnanie v Rakúsku a bydlisko na Slovensku: Ak matka po skončení štúdia pracovala na Slovensku, ale následne sa zamestnala v Rakúsku, kde sa jej narodilo dieťa a kde je zdravotne poistená, pričom rodina býva na Slovensku, kde je zamestnaný otec dieťaťa, rodičovský príspevok bude vyplácať Slovenská republika. Pri nároku na dávky sa posudzuje situácia celej rodiny.
  7. Slobodná matka pracujúca v Českej republike: Ak je matka zamestnaná v Českej republike, ale žije s dieťaťom na Slovensku u rodičov, príslušným štátom na výplatu rodičovského príspevku je Česká republika. Nárok na dávku garantuje nariadenie č. Podľa princípu lex loci laboris, osoba podlieha právnym predpisom štátu, v ktorom je zamestnaná.
  8. Zamestnanie na Slovensku a presťahovanie do Anglicka: Ak matka poberala rodičovský príspevok na Slovensku, ale odišla za manželom pracujúcim v Anglicku, Slovenská republika nemôže vyplácať rodičovský príspevok z dôvodu bydliska v Anglicku. Keďže Anglicko nevypláca charakterovo podobnú dávku ako slovenský rodičovský príspevok, nemôže takúto dávku vyplácať.

Príspevok na starostlivosť o dieťa

Príspevok na starostlivosť o dieťa je štátna dávka, ktorou štát prispieva rodičovi alebo fyzickej osobe, ktorej je dieťa zverené do starostlivosti, na úhradu výdavkov vynaložených na starostlivosť o dieťa. Poskytuje sa do troch rokov veku dieťaťa alebo do šiestich rokov veku dieťaťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom.

Poskytovatelia starostlivosti o dieťa

  1. Rodinné prostredie: Starostlivosť v rodinnom prostredí dieťaťa, v rodinnom prostredí fyzickej osoby poskytujúcej starostlivosť o dieťa.
  2. Účelovo vytvorené prostredie: Zariadenia zriadené podľa osobitných predpisov (jasle, materská škola) alebo iná právnická osoba poskytujúca starostlivosť dieťaťu (opatrovateľka zamestnaná obcou).
  3. Fyzické osoby: SZČO poskytujúca starostlivosť o dieťa alebo iná fyzická osoba (starý rodič).

Podmienky nároku na príspevok

Oprávnenou osobou je rodič dieťaťa, ktorý zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa a vykonáva zárobkovú činnosť.

Prečítajte si tiež: Podmienky dotácie na elektromobily

Zárobková činnosť

Zárobková činnosť je definovaná ako činnosť, z ktorej je osoba povinne dôchodkovo poistená ako zamestnanec alebo SZČO, alebo činnosť, ktorá podlieha výsluhovému zabezpečeniu.

Výška príspevku

  1. Do 230 € mesačne: Ak starostlivosť zabezpečuje jasle, materská škola, zariadenie dočasnej starostlivosti o deti, opatrovateľka zamestnaná obcou alebo SZČO.
  2. 41,10 € mesačne: Ak starostlivosť zabezpečuje starý rodič alebo iný príbuzný, ktorý nemá oprávnenie na vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti, alebo rodič, ktorý vykonáva zárobkovú činnosť a nezabezpečí starostlivosť o dieťa prostredníctvom uvedených poskytovateľov.

Zánik nároku na príspevok

Nárok na príspevok zaniká uplynutím šiestich mesiacov od posledného dňa v mesiaci, za ktorý patril.

Zdravotné poistenie SZČO

Samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká povinnosť platiť poistné dňom, od ktorého je SZČO. Od 1. januára 2014 je SZČO fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a ktorá je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie zárobkovej činnosti, alebo má príjem z tejto činnosti. Postavenie fyzickej osoby ako SZČO sa neposudzuje v závislosti od registrácie na príslušnom daňovom úrade, ale v závislosti od toho, či fyzická osoba má oprávnenie na výkon alebo prevádzkovanie zárobkovej činnosti, alebo či dosahuje príjmy zo zárobkovej činnosti.

Vymeriavací základ a sadzby poistného

Od 1. januára 2014 je vymeriavací základ SZČO určený ako podiel základu dane z príjmu fyzických osôb a koeficientu 1,6. Minimálny mesačný vymeriavací základ SZČO je 50 % z priemernej mesačnej mzdy. Sadzba poistného je 14 % z vymeriavacieho základu, ak SZČO nie je osobou so zdravotným postihnutím, a 7 % z vymeriavacieho základu, ak SZČO je osobou so zdravotným postihnutím.

Preddavky na poistné

SZČO platí preddavky na poistné v súlade s príslušným zákonom. Výška preddavku na poistné SZČO je najmenej vo výške určenej sadzbou poistného z minimálneho základu a najviac vo výške určenej sadzbou poistného z päťnásobku priemernej mesačnej mzdy.

Prečítajte si tiež: Analýza Cav príspevku

Sociálne poistenie SZČO

Rozsah sociálneho poistenia upravuje zákon č. 461/2003 Z. z. Za SZČO sa považuje fyzická osoba, ktorá dosahovala alebo dosahuje príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti. Vznik povinného nemocenského a dôchodkového poistenia je podmienený dosiahnutím ustanovenej výšky príjmu zo zárobkovej činnosti v rozhodujúcom období.

Vznik a zánik povinného poistenia

Povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie SZČO vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem zo zárobkovej činnosti bol vyšší ako 12-násobok minimálneho mesačného vymeriavacieho základu. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie SZČO zaniká odo dňa, od ktorého osoba nie je oprávnená na výkon alebo prevádzkovanie činnosti.

Vymeriavací základ a sadzby poistného

Od 1. januára 2014 je vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej SZČO určený ako podiel základu dane z príjmu fyzických osôb a koeficientu. Mesačne najmenej vo výške 50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné. Mesačne v úhrne najviac päťnásobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné.

Rodičovský príspevok

Rodičovský príspevok je štátna sociálna dávka, ktorá sa poskytuje rodičovi na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa do troch rokov veku, alebo do šiestich rokov veku, ak ide o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo do šiestich rokov veku, ak je dieťa zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov.

Oprávnené osoby

Oprávnenou osobou je rodič dieťaťa, osoba, ktorá prevzala dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, alebo manžel (manželka) rodiča dieťaťa, ak žije s rodičom dieťaťa v domácnosti.

Prečítajte si tiež: Žiadosť o príspevok na nové auto

Podmienky nároku

Nárok na rodičovský príspevok má osoba, ktorá zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa, má trvalý alebo prechodný pobyt na území Slovenskej republiky alebo je osobou podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004.

Výška príspevku

Výška rodičovského príspevku od 1. januára 2014 je 203,20 € mesačne.

Príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť podľa § 49 zákona č. 5/2004 Z. z.

O príspevok môže požiadať uchádzač o zamestnanie, ktorý bude samostatne zárobkovo činnou osobou (SZČO), ktorá bude prevádzkovať živnosť v zmysle zákona č. 455/1991 Zb. alebo bude vykonávať poľnohospodársku výrobu vrátane hospodárenia v lesoch podľa § 12a až 12e zákona č. 105/1990Zb.

Žiadosť a dohoda o poskytnutí príspevku

Žiadosť o poskytnutie finančného príspevku podáva UoZ písomne na úrad, v ktorého územnom obvode bude prevádzkovať SZČ. Súčasťou žiadosti sú povinné prílohy vrátane podnikateľského zámeru spolu s kalkuláciou nákladov na prevádzkovanie príslušnej SZČ, ktoré sa po predložení stávajú súčasťou žiadosti o príspevok. Úrad poskytne najviac 60 % výšky príspevku do 30 kalendárnych dní odo dňa uzatvorenia dohody o poskytnutí príspevku a zvyšnú časť príspevku, t. j.

Správa o prevádzkovaní SZČ

Za každý rok prevádzkovania SZČ, počas dvojročného obdobia nepretržitého prevádzkovania SZČ, príjemca príspevku predkladá správu o prevádzkovaní SZČ a o čerpaní poskytnutého príspevku. Použitie príspevku musí byť preukázateľné a účtovne evidované počas obdobia desiatich rokov od ukončenia záväzku vykonávať SZČ, v prípade poskytnutia príspevku z fondov EÚ až do 31. 12.

Dobrovoľné poistenie

Po podaní prihlášky na dobrovoľné poistenie pobočka Sociálnej poisťovne pridelí dobrovoľne poistenej osobe variabilný symbol, ktorý uvádza pri platení poistného. Poistné sa platí za predchádzajúci kalendárny mesiac - do 8. Dobrovoľne poistená osoba (DPO) si môže zmeniť vymeriavací základ najskôr po uplynutí šiestich mesiacov od posledného určenia vymeriavacieho základu.

Novela zákona o službách zamestnanosti

Novela zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti, ktorá nadobudla účinnosť 1. mája 2013, priniesla zmeny v podmienkach pre poskytovanie príspevkov na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska, príspevku na udržanie občana so zdravotným postihnutím v zamestnaní, príspevku občanovi so zdravotným postihnutím na samostatnú zárobkovú činnosť a príspevku na činnosť pracovného asistenta.

tags: #prispevok #na #samostatne #zarobkovu #cinnost #detske

Ďalšie články