
Mobilita je základnou potrebou každého človeka, a pre osoby s ťažkým zdravotným postihnutím (ŤZP) je zabezpečenie mobility často spojené s prekonávaním mnohých prekážok. Štát sa snaží túto situáciu zlepšiť poskytovaním peňažných príspevkov, ktoré majú uľahčiť nákup alebo leasing vozidla a zabezpečiť tak individuálnu prepravu. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na problematiku príspevkov na vedenie cudzieho motorového vozidla, vrátane podmienok, legislatívy a daňových aspektov.
Peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla je určený na zabezpečenie mobility osoby s ŤZP. Táto forma pomoci je určená pre osoby, ktoré sú odkázané na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, a to v pravidelnej frekvencii na prepravu na určené miesta a späť, ako napríklad do zamestnania, školy alebo domova sociálnych služieb.
Konanie o priznanie peňažného príspevku sa začína na základe písomnej žiadosti. Lehota na rozhodnutie o peňažnom príspevku na kompenzáciu je 30 dní od začatia konania. Cena osobného motorového vozidla sa zohľadňuje najviac v sume 26 555,14 €.
Použitie cestného motorového vozidla zamestnanca pri pracovných cestách po 1. máji 2024 je upravené zákonom č. 283/2002 Z. z. Poskytovanie náhrad výdavkov a iných plnení pri pracovných cestách upravuje zákon č. 283/2002 Z. z. Sumy základných náhrad za používanie cestných motorových vozidiel zvyšuje Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR opatrením na základe údajov štatistického úradu o indexe cien položiek spojených s prevádzkou motorových vozidiel. Sumy základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách boli v roku 2023 zvýšené opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 247/2023 Z. z. o sumách základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách s účinnosťou od 1. januára 2024. V mesiaci december 2023 dosiahol mesačný kumulovaný index cien položiek spojených s prevádzkou motorových vozidiel hodnotu 105,0, čo predstavuje oproti základni zvýšenie o 5,0 %, preto Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR s účinnosťou od 1. mája 2024 ustanovuje opatrením č. 73/2024 Z. z.V sume základnej náhrady nie sú zahrnuté napr. diaľničné poplatky, poplatky za parkovanie.
Z hľadiska typového rozlíšenia môže ísť o jednostopové vozidlo, trojkolku, osobné cestné motorové vozidlo, nákladné vozidlo, traktor a autobus. Pri dohode zamestnávateľa a zamestnanca o použití cestného motorového vozidla zamestnanca pri pracovnej ceste zákon stanovuje písomnú formu dohody, čo znamená, že zamestnávateľ nemôže použitie vozidla zamestnanca zamestnancovi jednostranne nariadiť a zamestnanec nemôže vozidlo použiť svojvoľne. Obsah dohody ani podmienky pre používanie vozidiel pri pracovných cestách zákon neustanovuje. V praxi zamestnávatelia vyžadujú uzavretie havarijného poistenia, a to vo väzbe na všeobecnú zodpovednosť zamestnávateľa podľa § 192 ods. Dohoda o použití cestného motorového vozidla by mala obsahovať identifikáciu účastníkov dohody, identifikáciu cestného motorového vozidla, ktoré zamestnanec na pracovnej ceste použije. Z písomnej dohody musí byť zrejmé, na žiadosť koho sa dohoda o použití cestného motorového vozidla uzatvorila, t. j. či na žiadosť zamestnanca, alebo na žiadosť zamestnávateľa. Pri určovaní podmienok pracovnej cesty a uzatváraní dohody o použití motorového vozidla sa zamestnávateľ so zamestnancom môže písomne dohodnúť aj na náhrade za použitie motorového vozidla v sume zodpovedajúcej cene cestovného lístka pravidelnej verejnej dopravy. Ale len v prípade, ak sa motorové vozidlo použije na žiadosť zamestnanca, t. j. Zamestnávateľ vyslal zamestnanca na pracovnú cestu a chcel mu určiť spôsob dopravy rýchlikom 1. triedy.
Prečítajte si tiež: Podmienky dotácie na elektromobily
Zákon o cestovných náhradách neukladá zamestnancovi povinnosť viesť tzv. knihu jázd. záznamom o počte najazdených kilometrov, v ktorom sa kilometre rozčlenia podľa jednotlivých režimov, resp. Spotreba podľa technického preukazu sa podľa § 7 ods. V technickom preukaze motorového vozidla je uvedená spotreba podľa STN: 7,9 l/100 km. V technickom preukaze motorového vozidla je uvedená spotreba podľa predpisu EHK: v meste 10,2 l/100 km, pri rýchlosti 90 km/hod. Pre výpočet spotreby v meste sa použije spotreba 10,2 l/100 km a mimo mesta spotreba vypočítaná aritmetickým priemerom z troch údajov, t. j.
Použitie vlastného osobného motorového vozidla podnikateľa po 1. máji 2024 sa riadi zákonom č. 283/2002 Z. z. a zákonom č. 595/2003 Z. z., ako aj opatrením č. 73/2024 Z. z.
Ak uvažujete o pôžičke na rozbehnutie podnikania v oblasti prepravy osôb, je dôležité zvážiť niekoľko faktorov. Menšie firmy často nepotrebujú externé prepravné služby, a u väčších firiem sa tieto služby riešia výberovým konaním, ktoré sa koná raz za niekoľko rokov. Podmienky výberového konania môžu byť rôzne, a nie vždy vyhrá najlepší uchádzač.
Je dôležité si uvedomiť, že zákon o cestnej doprave (Zákon č. 168/1996 Z. z.) prešiel novelizáciou, ktorá upravuje podmienky podnikania v cestnej doprave. Podľa tejto novelizácie čoskoro všetky oprávnenia a koncesie stratia svoju platnosť a ich vydávanie prejde do kompetencie krajských úradov dopravy.
Prevádzkovanie osobnej dopravy je možné len ako autobusová doprava alebo ako taxislužba. Prevádzkovanie osobnej dopravy vozidlom 8+1 osôb sa považuje za prevádzkovanie taxislužby. Je dôležité si uvedomiť, že požiadavky na vozidlá sa sprísňujú, a budete musieť mať auto nie staršie ako 5 rokov a s maximálnym počtom najazdených kilometrov (napr. 100 000 km pri benzínových a 150 000 km pri dieselových motoroch).
Prečítajte si tiež: Analýza Cav príspevku
Získanie podnikateľského úveru pre začínajúcich podnikateľov môže byť náročné, pretože banky vyžadujú výkazy aspoň za dve uzavreté účtovné obdobia. Niektoré banky, ako napríklad VÚB, majú produkty pre začínajúcich podnikateľov, ale aj tu sú potrebné výkazy. Alternatívou môže byť úver od Národnej agentúry pre rozvoj malého a stredného podnikania, ktorá má mikropôžičkový program pre začínajúcich podnikateľov.
Používanie vozidla na podnikanie má svoje daňové špecifiká, ktoré je potrebné zohľadniť. Rozlišujeme daňové a účtovné odpisy, pričom daňové odpisy sú stanovené zákonom a ich výšku nevieme ovplyvniť.
Osobné motorové vozidlá zaraďujeme do 0. alebo 1. odpisovej skupiny. V 0. odpisovej skupine je doba odpisovania 4 roky. Odpisovanie majetku upravuje zákon o dani z príjmov (§ 22 až § 29).
Pri rovnomernom odpisovaní sa vstupná cena majetku rozdelí rovnomerne na dobu odpisovania ustanovenú pre príslušnú odpisovú skupinu. Napríklad, ak podnikateľ obstaral osobné motorové vozidlo v cene 10 000 € a zaradil ho do 1. odpisovej skupiny, počas 4 nasledujúcich rokov uplatní rovnomernú metódu odpisovania.
Technické zhodnotenie vozidla predstavuje výdavky (náklady) na dokončené nadstavby, prístavby, stavebné úpravy, rekonštrukcie a modernizácie prevyšujúce pri jednotlivom majetku sumu 1 700 € v úhrne za zdaňovacie obdobie. Technickým zhodnotením sa rozumie zásah do majetku, ktorý má za následok zmenu jeho účelu alebo technických parametrov.
Prečítajte si tiež: Žiadosť o príspevok na nové auto
Ak podnikateľ používa vozidlo na podnikanie, môže si uplatniť výdavky na pohonné látky ako daňový výdavok. Je potrebné viesť evidenciu o jazdách v tzv. knihe jázd alebo uplatňovať paušálne výdavky na dopravu. Ak podnikateľ používa súkromné vozidlo na podnikanie, môže si uplatniť základnú náhradu za každý jeden km jazdy a spotrebu pohonných látok.
Podľa § 49a ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z. môže platiteľ dane odpočítať DPH dňom odovzdania vozidla fyzickej alebo právnickej osobe.
Problematika podnikania vodiča cestnej nákladnej dopravy nie je v právnom poriadku SR upravená jedným právnym predpisom. Prevádzkovanie cestnej dopravy upravuje zákon č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších právnych predpisov, ktorý s účinnosťou od 1.4.2019 v ustanovení § 2 ods. Nosný problém v tejto oblasti je výška odmeny dopravcu za vykonanú prácu. Z tohto hľadiska sa odvíja aj forma, ktorú si dopravca pri svojom podnikaní alebo pôsobení zvolí.
V praxi sa stretávame s prípadmi, kedy sa závislá práca, najmä pracovný pomer, nahrádza prácou na živnosť. Práca zamestnanca nazývaná aj závislá práca môže byť v zmysle zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník prác vykonávaná len v pracovnom pomere. Zákonník práce výslovne zakazuje, aby sa závislá práca nahrádzala akýmkoľvek zmluvným obchodno-právnym či občiansko-právnym vzťahom. Ide o protiprávnu činnosť a v prípade dokázania hrozí zamestnávateľovi aj živnostníkovi pokuta a ďalšie sankcie. Závislá práca sa prácou na živnosť často nahrádza z dôvodu šetrenia na odvodoch zamestnávateľa, keďže pre zamestnávateľa je zamestnanec stále nákladnejším spôsobom zabezpečenia práce v porovnaní s tým, ak mu prácu dodá ako službu živnostník alebo SZČO. Za určitých okolností je však situácia výhodnejšia pre obidve strany, teda pre „zamestnávateľa“ aj „živnostníka“, avšak právne predpisy takúto spoluprácu (spoluprácu obsahujúcu znaky závislej práce) zakazujú.
Výška odmeny za vykonanú prácu zostala stále dosť rozdielna, napriek tomu, že ide výlučne len o vodičov pracujúcich na pracovnú zmluvu. Pri prieskume medzi vodičmi v roku 2020 až 30% podiel vodičov získava odmenu za vykonanú prácu v rozmedzí od 696 eur do 700 eur v hrubom, priemerná hrubá mesačná odmena pri vodičoch pracujúcich na pracovnú zmluvu je 1 300 eur a najvyššia hrubá odmena bola uvedená v dvoch prípadoch vo výške 1 500 eur, čo predstavovalo 20% zo všetkých opýtaných. Z tohto výskumu vyplynulo, že pri výške ceny práce nie vždy musí byť problém forma, ktorou vodič nakoniec vykonáva danú činnosť, ale obratnosť zamestnávateľa, či vie zohnať kvalitnú a dobre ohodnotenú prácu pre svojich zamestnancov. Týmto výskumom som chcela zistiť, že akú má pre nich výhodu práca na pracovnú zmluvu. Polovica zamestnancov v tom nevidela žiadnu výhodu. Jedna štvrtina v tom videla nutnosť byť v pracovnom pomere, pretože práca na živnosť je už explicitne zo zákona zakázaná.
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2020/1055 z 15. júla 2020 prinieslo zmeny nariadení (ES) č. 1071/2009, (ES) č. 1072/2009 a (EÚ) č. 1024/2012, ktoré bolo nutné aplikovať do právneho systému SR. Zásadná zmena je, že dopravca má povinnosť mať licenciu Spoločenstva pre vozidlá aj nad 2,5t do 3,5 t v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave. Dopravcovia, ktorí prevádzkujú medzinárodnú cestnú nákladnú dopravu do 3,5t, sú povinní si od 21.2.2022 na túto činnosť vybaviť licenciu Spoločenstva (tzv. Aj keď sú nariadenia EÚ pravidelne novelizované a prispôsobujú sa realite na trhu, v niektorých krajinách dostatočne nechránia trh pred konkurenciou zo strednej a východnej Európy. Veľmi dôležitou otázkou sú problémy zamestnanosti a sociálne otázky dopravnej politiky v EÚ. Rozdiely existujú v sociálnej oblasti vodičov, kde v západnej časti EÚ je profesia vodiča v mzdách výrazne vyššia ako v strednej a východnej časti EÚ. Jednotlivé štáty vyvíjajú národnými predpismi tlak na zvyšovanie miezd v medzinárodnej cestnej doprave, aby znížili konkurenčný tlak na nižšie ceny dopravcov nachádzajúcich sa v strednej a východnej časti Európskej únie.
Prevádzkovanie cestnej dopravy v našom právnom poriadku upravuje zákon č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších právnych predpisov, ktorý s účinnosťou od 1.4.2019 v ustanovení § 2 ods. V prípade podnikania v nákladnej cestnej doprave sa dopravnými službami označujú najmä preprava tovaru, živých zvierat a tým súvisiace služby. Prevádzkovateľa v cestnej doprave nazývame dopravca. Na to, aby sa právnická alebo fyzická osoba mohla stať dopravcom, musí splniť viacero podmienok. Jedinou správnou zákonnou možnosťou je teda prevádzkovanie na základe zákona č. 56/2012 Z. z. Poznámka: Vnútroštátna preprava tovaru do 3,5 ton môže byť naďalej vykonávaná podľa zákona č. 455/1991 Zb. Podnikateľ v oblasti dopravy môže využiť ktorúkoľvek z právnych foriem, ktoré ponúka slovenská legislatíva. Podmienky vydania povolenia na výkon povolania prevádzkovateľa cestnej nákladnej dopravy sa riadia zákonom č. 56/2012 Z. z.
Jedným zo spôsobov, akým môže dopravca vykonávať svoju činnosť dopravcu, je forma SZČO, teda fyzická osoba - podnikateľ. Vodič ako samostatne zárobkovo činná osoba je vodič, ktorý je zároveň podnikateľom v cestnej doprave, čiže povolenie na výkon povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy (resp. licencia Spoločenstva), podľa zákona č. 56/2012 Z. z. Je nutné brať do úvahy fakt, že podnikateľ môže fakturovať len to, čo je predmetom jeho podnikateľskej činnosti. Z tohto dôvodu je získanie povolenia a licencií Spoločenstva nevyhnutnou podmienkou na začatie podnikania v doprave.
Pri prevádzkovaní dopravnej činnosti platilo pravidlo, že podnikateľ aj ako SZČO podnikajúci v cestnej nákladnej doprave musel byť zapísaný v Obchodnom registri Slovenskej republiky. Dňa 22.10.2019 NR SR schválila návrh zákona č. 390/2019 Z. z., ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník. Išlo o novelu Obchodného zákonníka s účinnosťou od 1.10.2020, ktorá výrazným spôsobom zasiahla do viacerých sfér v oblasti obchodného práva. Zákon č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov v znení platnom do 30. 9. 2020 totiž upravoval v § 5 ods. 3 povinnosť prevádzkovateľa cestnej dopravy podľa § 5 ods. 1 alebo ods. 2 zapísať sa do obchodného registra s predmetom činnosti podľa obsahu povolenia alebo licencie Spoločenstva najneskôr do 30 dní odo dňa právoplatnosti povolenia alebo licencie Spoločenstva. Následne mal vymazať z obchodného registra registrový súd v spolupráci s Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky podľa § 768s ods. 4 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka vybrané zapísané osoby, medzi ktorými sú aj osoby, ktoré sa podľa predpisov účinných od 1. Podrobnejšie definovanie SZČO v cestnej doprave upravuje § 10 zákona č. 462/2007 Z.z. o organizácii pracovného času v doprave. Tieto ustanovenia o mobilných zamestnancoch v cestnej doprave sa vzťahujú aj na samostatne zárobkovo činných vodičov.
Pri prevádzkovaní dopravnej spoločnosti už neplatí pravidlo, že každý podnikateľ - dopravca musí byť zapísaný v príslušnom Obchodnom Registri Slovenskej republiky. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. - osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov (tu patrí aj oblasť cestnej dopravy podľa zákona č. 56/2012 Z.z. - zmiešané spoločnosti - u nás komanditná spoločnosť (má dva typy spoločníkov - postavenie ako vo v.o.s. Stručne si priblížime iba spoločnosť s ručením obmedzeným. Je to spoločnosť, ktorá je v cestnej nákladnej doprave najrozšírenejšia a najvhodnejšia. Je to tým, že podnikanie v doprave je čiastočne rizikové a v prípade nehody alebo porušenia povinností spoločnosť zodpovedá za porušenie svojich záväzkov svojím majetkom s.r.o. Pri porovnaní so živnosťou alebo SZČO, kde za porušenie povinností podnikateľ ako fyzická osoba ručí celým svojím majetkom, je s.r.o.
Pri výbere právnej formy je potrebné okrem bežných faktorov, ktoré platia pre tieto právne formy bez ohľadu na predmet podnikania, zohľadňovať jedno špecifikum nákladnej dopravy. Pri prevádzkovaní dopravnej spoločnosti sa často prepravujú tovary vysokej hodnoty, s čím sú spojené nezanedbateľné riziká. Obmedzené ručenie v s.r.o. Pri výbere právnej formy je potrebné okrem bežných faktorov, ktoré platia pre tieto právne formy bez ohľadu na predmet podnikania, zohľadňovať jedno špecifikum nákladnej dopravy. Pri prevádzkovaní dopravnej spoločnosti sa často prepravujú tovary vysokej hodnoty, s čím sú spojené nezanedbateľné riziká. Obmedzené ručenie v s.r.o. je preto najväčšou výhodou. S.r.o. môže založiť jedna osoba, ktorá však nemôže byť jediným zakladateľom vo viac ako troch spoločnostiach. Obchodným vedením môžu spoločníci poveriť úplne iné osoby - konateľov. Ak by teda spoločník spĺňal všetky zákonné podmienky vedúceho dopravy a spoločnosť všetky podmienky dopravnej spoločnosti, môže si táto osoba založiť s.r.o. Všetky právne formy zvolené pre cestnú nákladnú dopravu môžu uzatvárať pracovný pomer, teda zamestnávať zamestnancov pre potreby výkonu činnosti dopravcu.
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom. Zákonník práce v § 96 rieši osobitne aj nároky v prípade pracovnej pohotovosti, ktorá môže byť buď na pracovisku zamestnanca, alebo mimo pracoviska. Keďže však ide o vodičov nákladnej dopravy, ich nároky počas pracovnej pohotovosti upravuje § 4 zákona č. 462/2007 Z. z. Zákonom č. 177/2018 Z. z. bola prijatá novela zákona č. 462/2007 Z. z. o organizácii pracovného času v doprave, účinná od 1.1.2019. Touto novelou bola stanovená nová povinnosť Inšpektorátom práce. V § 37 ods. Všeobecne platí, že závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov. V danom prípade môže ísť aj o porušovanie zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý definuje nelegálne zamestnávanie. Podľa § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z. z.
UPOZORNENIE: Z vyššie uvedených právnych predpisov je zrejmé, že ak má dopravca vodiča zamestnanca, má aj povinnosť mať uzatvorenú pracovnú zmluvu. Inak sa dopúšťa nelegálneho zamestnávania. Dopravca ako zamestnávateľ je povinný predložiť kontrolnému orgánu všetky doklady týkajúce sa pracovnoprávneho vzťahu zamestnanej osoby - t. j. pracovnú zmluvu a pod. Príloha zákona č. 455/1991 Zb. Pri podnikaní na voľnú živnosť „Poskytovanie služby vedenia cudzieho motorového vozidla“ však živnostenské oprávnenie bolo vydané ale následne nebolo správne v praxi cestnej dopravy aplikované. tzn. Dopravcovia môžu vykonávať vnútroštátnu cestnú nákladnú dopravu vykonávanú vozidlami s celkovou hmotnosťou do 3,5 t na základe voľnej živnosti Nákladná cestná doprava vykonávaná vozidlami s celkovou hmotnosťou do 3,5 t vrátane prípojného vozidla. Práca zamestnanca (závislá práca) môže byť v zmysle Zákonníka práce vykonávaná len v pracovnom pomere. Činnosť vodiča môže spĺňať znaky závislej práce podľa zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov. Vodiči týmto spôsobom menia svoj pracovno-právny status na obchodný vzťah, napriek tomu, že tieto fyzické osoby (vodiči) vykonávajú tú istú prácu ako vodiči - zamestnanci.
Títo vodiči si budú musieť vybaviť povolenie na dopravu, ktoré bude vydané konkrétne na ich meno. Tým sa stanú sami dopravcami. Jedným z dôvodov takého riešenia medzi dopravcami je veľmi nízka administratívna záťaž. Ak by sme chceli porovnať živnosť a podnikanie ako s.r.o., čo sa týka podnikania, tak pri živnosti je to určite rýchlejší začiatok podnikania, možnosť výberu uplatňovania výdavkov, jednoduché účtovníctvo, daňová evidencia, uplatňovanie paušálnych výdavkov.
SZČO dopravca si chce dať do nákladov dodávateľskú faktúru od druhej SZČO, ktorá mu vyfaktúrovala: "poskytnutie služby vedenia cudzieho motorového vozidla". Tá druhá SZČO má naozaj vydaný živnostenský list na poskytovanie uvedenej služby. Ak daňovník fyzická osoba vykonáva činnosť v súlade s vydaným živnostenským oprávnením, dosahuje teda príjmy zo živnosti podľa § 6 ods.1 písm.b) zákona č.595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov /ďalej len ?zákon o dani z príjmov?/ a pri takto dosahovaných príjmoch sa rozhodne pre uplatnenie skutočných preukázateľných výdavkov, musia byť splnené podmienky daňovej uznateľnosti výdavku, tak ako sú vymedzené v § 2 písm.i) cit. Ak pri uplatňovaní daňového výdavku je splnená základná podmienka, a to že výdavok je preukázateľne vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods.11 cit. zákona, je možné uplatniť ho na daňové účely ako položku znižujúcu základ dane. Súčasne výdavok musí vecne a časovo súvisieť s dosahovanými príjmami (výnosmi). Preto je potrebné posúdiť každý jednotlivý prípad uplatnenia výdavkov samostatne, a to v súvislosti s vykonávanou činnosťou, z ktorej daňovník dosahuje zdaniteľné príjmy.
Ak sú splnené charakteristické znaky, a to závislosť medzi platiteľom príjmu a jeho poberateľom, pričom daňovník pri výkone práce nevystupuje vo svojom mene, ale je povinný dodržiavať pokyny alebo príkazy platiteľa príjmu, vtedy sa jedná o závislú činnosť. S problematikou vydania živnostenského oprávnenia ako aj predmetu podnikania doporučujeme obrátiť sa na miestne príslušné živnostenské oddelenie.
Záujemca o podnikanie na území Slovenskej republiky môže uviesť aj iné označenie živnosti. Podmienkou však je, aby bola pri takomto postupe dodržaná požiadavka určitosti a zrozumiteľnosti predmetu podnikania, ktorá je rozhodujúcim kritériom pri posudzovaní označenia živnosti v správnom (živnostenskom) konaní. Dobrým príkladom je napríklad živnosť na vedenie cudzieho motorového vozidla.
tags: #príspevok #na #vedenie #cudzieho #motorového #vozidla