Príspevok na výživu nevydatej matke a jeho súlad s dobrými mravmi: judikáty a ich interpretácia

Tento článok sa zaoberá problematikou príspevku na výživu nevydatej matky a jeho možným rozporom s dobrými mravmi, pričom analyzuje relevantné judikáty a ich interpretáciu. Cieľom je poskytnúť komplexný pohľad na túto oblasť práva a objasniť, ako súdy pristupujú k posudzovaniu týchto prípadov.

Príspevok na výživu nevydatej matky v kontexte Zákona o rodine

Podľa § 74 ods. 1 Zákona o rodine, otec dieťaťa, za ktorého matka dieťaťa nie je vydatá, je povinný najdlhšie po dobu dvoch rokov, najneskôr odo dňa pôrodu prispievať matke primerane na úhradu jej výživy a poskytnúť jej príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom. Toto ustanovenie predstavuje zákonnú úpravu nárokov nevydatej matky v súvislosti s tehotenstvom a pôrodom, ktoré práve z dôvodu narodenia dieťaťa mimo manželstva rodičov nie sú uhrádzané v rámci vyživovacej povinnosti manželov. V odseku 1 tohto ustanovenia je špecifikovaný nárok matky na príspevok na úhradu.

V prípade príspevku na výživu nevydatej matky ide o mesačne sa opakujúcu dávku výživného, ktorou je otec dieťaťa povinný prispievať nevydatej matke najdlhšie po dobu dvoch rokov, najneskôr odo dňa pôrodu na jej výživu (§ 74 Zákona o rodine). Vyživovacia povinnosť je teda časovo obmedzená na dva roky, pričom jej začiatok možno určiť najskôr dňom, kedy nevydatej matke klesli po prvýkrát príjmy v dôsledku tehotenstva. Najneskôr však táto vyživovacia povinnosť vznikne dňom pôrodu. Podmienkou priznania tohto príspevku je skutočnosť, že v dôsledku tehotenstva a pôrodu došlo na strane nevydatej matky k zníženiu jej príjmov.

Dobré mravy ako korektív v rodinnom práve

Inštitút dobrých mravov predstavuje v právnom poriadku dôležitý korektív, ktorý má zabrániť zneužívaniu práva a zabezpečiť spravodlivé riešenia v konkrétnych prípadoch. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom, neplatný.

Dobré mravy musia byť chápané v zmysle nositeľa hodnotových základov práva a bariéry proti amorálnostiam pri výkone subjektívnych práv a ďalej ako interpretačné vodítko slúžiace k odstráneniu zbytočného právneho formalizmu, ktorý je ústavne neudržateľný.

Prečítajte si tiež: Podmienky dotácie na elektromobily

Aplikácia dobrých mravov pri určení výživného

Pri rozhodovaní civilného súdu o výživnom musí tento okrem parametrov podľa § 75 ods. 1 ZR skúmať (a to z úradnej povinnosti) tiež to, či by priznanie výživného nebolo v rozpore s dobrými mravmi. Ak je však oprávneným maloleté dieťa, výživné je možné priznať aj napriek rozporu s dobrými mravmi. Rozpor s dobrými mravmi je totižto v zmysle § 75 ods. 2 ZR dôvodom nepriznania výživného.

Ustanovenie § 75 ods. 2 ZR vychádza z premisy, že konanie oprávnenej osoby, ktoré má charakter konania contra bonos mores, nie je hodné ochrany, preto z takéhoto konania nemôže mať ani úžitok. Je zrejmé, že § 75 ods. 2 ZR je adresovaný súdu, ktorý o výživnom pre plnoletú oprávnenú osobu rozhoduje.

Judikáty a ich interpretácia v kontexte príspevku na výživu nevydatej matky

Judikáty Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a krajských súdov poskytujú cenné usmernenie pri interpretácii právnych noriem týkajúcich sa príspevku na výživu nevydatej matky a jeho súladu s dobrými mravmi.

Príklady judikátov a ich relevantnosť

• Neplatnosť právneho úkonu: Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. Absolútne neplatný právny úkon, je právny úkon, ktorý nie je dovolený. O takúto nedovolenosť a teda absolútnu neplatnosť právneho úkonu ide vtedy, ak svojím obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo zákon obchádza. Obchádzanie zákona obsahom alebo účelom urobeného právneho úkonu spravidla znamená, že právny úkon neodporuje síce výslovnému zneniu ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný n.

• Predkupné právo: Pokiaľ medzi prenajímateľom nebytových priestorov a ich nájomcom bolo predkupné právo dohodnuté len ako záväzkovoprávny (obligačný) vzťah, ktorý nemá vecnoprávnu povahu, kúpna zmluva medzi prenajímateľom (vlastníkom nehnuteľnosti, v ktorej sa prenajaté nehnuteľnosti nachádzajú) a treťou osobou nie je neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka.

  Prečítajte si tiež: Analýza Cav príspevku

• Nekalá súťaž: Nekalou súťažou je konanie v hospodárskej súťaži, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi súťaže a je spôsobilá privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom. Nekalá súťaž sa zakazuje (§ 44 ods. 1 Obchodného zákonníka). Žalobca je spotrebiteľ, ktorému priznáva Obchodný zákonník v zásade rovnaký rozsah práv ako súťažiteľom, pretože je dotknutý nekalosúťažným konaním.

• Príspevok na výživu rozvedenej manželky: Príspevok na výživu rozvedenej manželky nemá slúžiť na prekrytie obdobia na prehlbovanie jej kvalifikácie, či na preklenutie obdobia za účelom získania potrebnej praxe na výkon vyštudovaného odboru, ale na pokrytie základných životných potrieb v prípade, že oprávnená osoba nemá potrebnú schopnosť samostatne sa živiť. Vzhľadom na to, že navrhovateľka základnú hmotnoprávnu podmienku pre priznanie príspevku na výživu rozvedenej manželky, teda svoju neschopnosť samostatne sa živiť, nepreukázala, je potom nadbytočné zaoberať sa príjmovými a majetkovými možnosťami a schopnosťami povinného, príčinami.

• Zmena pomerov pri výživnom: Z ustanovenia § 78 Zákona o rodine vyplýva, že súd má možnosť zmeniť súdne rozhodnutie alebo dohody o výživnom v prípade zmeny pomerov. Podľa súdnej praxe zmena sa musí týkať podstatnej okolnosti, ktorá zásadným spôsobom ovplyvnila výšku výživného v predchádzajúcom rozhodnutí. Výživné sa totiž určuje vždy podľa stavu, ktorý existuje v čase vydania súdneho rozhodnutia. Plynutím času však môže nastať zmena pomerov ako na strane osoby oprávnenej pre výživné (nárastom odôvodnených potrieb v dôsledku pribúdajúceho veku alebo zmeny typu školy, ktorú navštevuje), prípadne na strane osoby povinnej výž. Ustanovenie § 78 Zákona o rodine umožňuje súdu zmeniť súdne rozhodnutia a dohody o výživnom v prípade, ak sa zmenia pomery, a to ako na návrh niektorého z rodičov, tak aj bez návrhu. Plynutím času totiž môže nastať zmena, a to na strane osoby oprávnenej pre výživné (maloleté dieťa), jednak v dôsledku nárastu odôvodnených potrieb v súvislosti s pribúdajúcim vekom alebo zmenou typu školského zariadenia, ktoré dieťa navštevuje, ako aj na strane osoby, ktorá je povinná výživné poskytovať, a to predovšetkým v dôsledku zvýšenia alebo zníženia príjmu, ktorý dosahuje, prípadne inej zmeny majetkových a.

• Zriadenie záložného práva: Zriadenie záložného práva k rozostavanému domu vlastníkom domu a jeho stavebníkom bez vedomia a súhlasu ostatných (všetkých) stavebníkov v čase, keď vlastník a stavebník už má uzavretú zmluvu o výstavbe domu s ďalšími (viacerými) stavebníkmi, ktorí sa po dokončení stavby domu majú stať vlastníkmi v ňom sa nachádzajúcich bytov a nebytových priestorov, je v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1.

• Pracovný pomer na dobu určitú: „Pracovný pomer na dobu určitú možno v pracovnej zmluve vymedziť nielen konkrétnym dňom, ale aj iným spôsobom (napr. skončením pracovnej úlohy alebo iných prác, návratom ženy - zamestnankyne z materskej dovolenky a pod.) nevzbudzujúcim žiadnu pochybnosť, kedy sa má pracovný pomer skončiť. Takto dohodnutý pracovný pomer končí právnou udalosťou alebo uplynutím dohodnutej pracovnej doby bez toho, aby zamestnávateľ uplatnil niektorý z taxatívne uvedených výpovedných dôvodov, bez akéhokoľvek ďalšieho obmedzenia (napr. prejednania s príslušným odborovým orgánom alebo počas dočasnej prácenes.

  Prečítajte si tiež: Žiadosť o príspevok na nové auto

• Ochrana proti rozhodnutiam valného zhromaždenia: Právna ochrana proti rozhodnutiam valného zhromaždenia obsiahnutá v ustanovení § 131 Obchodného zákonníka predstavuje taký právny inštitút, ktorým sa aj spoločníkovi obchodnej spoločnosti bez ohľadu na výšku jeho vkladu, umožňuje podať na súd návrh na určenie neplatnosti takého rozhodnutia valného zhromaždenia, ktoré je v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo stanovami a ktoré týmto rozporom mohlo obmedziť jeho práva. V súvislosti s právnou otázkou, či je možné domáhať sa určenia neplatnosti rozhodnutia spoločníka spoločnosti pri výkone valného zhromaždenia, ktoré je v rozpore s.

• Predkupné právo štátu: Vzhľadom na právnu podstatu predkupného práva vo všeobecnosti a účel sledovaný zákonom č. 175/1999 Z.z., ktorým je zjednodušenie usporiadania vlastníckych vzťahov potrebných na prípravu stavieb, ktoré sú významnou investíciou z hľadiska celého hospodárstva SR (pozri § 1 ods. 1 zák. č. 175/1999 Z.z., dôvodová správa k zákonu č. 175/1999 Z.z., dôvodová správa k zákonu č. 154/2015 Z.z.), dospel kasačný súd k záveru, že zmluvná voľnosť vlastníka pozemku, ku ktorému sa viaže predkupné právo štátu podľa § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z.z., je obmedzená priamo zo zákona, a teda vlastníci dotknutých po.

• Zmluvná pokuta: I. Pre záver o neprimeranosti výšky zmluvnej pokuty z hľadiska uplatnenia moderačného práva súdu podľa ustanovenia § 301 Obchodného zákonníka je rozhodujúca výška dohodnutej zmluvnej pokuty v čase porušenia povinnosti druhou zmluvnou stranou. II. Ako neprimerane vysokú nemožno posúdiť zmluvnú pokutu dohodnutú vo forme určitej sadzby za určené časové obdobie, ktorej celková výška je dôsledkom dlhodobého porušovania zabezpečenej povinnosti dlžníkom a s tým spojeným navyšovaním o inak primeranú sadzbu zmluvnej pokuty za určené časové obdobie. III. Celková výška zmluvnej pokuty, ktorú je dlž.

• Šikanózny výkon práva: Postup podľa § 3 ods. 1 OZ má miesto iba v ojedinelých a vo výnimočných prípadoch, keď voči strane konania by nepriznanie jej nároku súdom v dôsledku uplynutia premlčacej doby bolo neprimerane tvrdým postihom v porovnaní s rozsahom a charakterom uplatňovaného práva a dôvodmi, pre ktoré svoje právo včas neuplatnil, prípadne kedy k výkonu práva založeného zákonom dochádza z iných dôvodov, než je dosiahnutie hospodárskych cieľov, či uspokojenia iných potrieb, kedy hlavnou alebo aspoň prevažujúcou motiváciou je úmysel poškodiť, či znevýhodniť povinnú osobu (tzv. šikanózny výkon práva). Tieto.

Tieto judikáty ilustrujú, ako súdy posudzujú rôzne situácie v kontexte dobrých mravov a ako aplikujú túto zásadu pri rozhodovaní o právach a povinnostiach strán.

Trestnoprávne aspekty zanedbania povinnej výživy a dobré mravy

Príspevok poukazuje na úzke prepojenie a vplyv súkromného práva na trestnoprávnu zodpovednosť. Príspevok objasňuje vplyv inštitútu dobrých mravov na trestnosť neplnenia vyživovacej povinnosti v zmysle § 207 Trestného zákona.

Zjednodušená definícia trestného práva hovorí, že ide o časť právneho poriadku, ktorá chráni najvýznamnejšie spoločenské vzťahy upravené primárne v mimotrestných predpisoch. V dôsledku toho dochádza k transpozícii rôznych súkromnoprávnych inštitútov do trestného práva. Tým je aj korektív dobrých mravov, odzrkadľujúci elementárne pravidlá slušnosti v normatívnej podobe, resp. s normatívnym účinkom.

Z pohľadu reflektovania morálnych zásad spoločnosti právom ako takým má trestné právo významné postavenie, nakoľko vyjadruje morálne (etické) minimum povýšené na zákon a predovšetkým hierarchiu hodnôt danej spoločnosti.

Trestný čin zanedbania povinnej výživy má svoje špecifiká tak v rovine hmotnoprávnej, ako aj procesnej. Osobitosťou je deliaci moment skutku, ktorým je pri trestnom čine podľa § 207 Tr. zák. nie moment vznesenia obvinenia, ale až moment vyhlásenia rozsudku súdom prvého stupňa, resp. v prípade odvolania moment odobratia sa súdu druhého stupňa na záverečnú poradu.

Trestné právo preto neposkytuje ochranu „príspevku na výživu rozvedeného manžela“, nakoľko vyživovací vzťah tu vzniká až konštitutívnym rozhodnutím súdu. Z rovnakého dôvodu nemožno hovoriť o zákonnej vyživovacej povinnosti v prípade „príspevku na výživu a úhradu niektorých nákladov nevydatej matke“ podľa § 74 ods. 2 ZR, nakoľko povinnosť k jeho úhrade vzniká pravdepodobnému otcovi až rozhodnutím súdu. Navyše, pri tomto príspevku nejde ani o výživné v prav(n)om slova zmysle, nakoľko nejde o opakujúcu sa dávku (čo je pre výživné príznačné). Pri príspevku na úhradu nákladov ide o jednorazové plnenie, prípadne plnenie v splátkach.

Pri rozhodovaní civilného súdu o výživnom musí tento okrem parametrov podľa § 75 ods. 1 ZR skúmať (a to z úradnej povinnosti) tiež to, či by priznanie výživného nebolo v rozpore s dobrými mravmi. Ak je však oprávneným maloleté dieťa, výživné je možné priznať aj napriek rozporu s dobrými mravmi.

tags: #príspevok #na #výživu #nevydatej #matke #rozpor