
Rozhodovanie medzi prácou na trvalý pracovný pomer a živnosťou je kľúčovou otázkou pre mnohých profesionálov. Každá z týchto foriem má svoje výhody a nevýhody, ktoré ovplyvňujú pracovný aj osobný život. Trvalý pracovný pomer ponúka stabilitu a zákonnú ochranu, zatiaľ čo živnosť umožňuje väčšiu flexibilitu a potenciálne vyššie zárobky. Tento článok sa zameriava na podmienky práce na živnosť a v pracovnom pomere, ich porovnanie a dôležité aspekty, ktoré treba zvážiť pri rozhodovaní.
Práca na živnosť sa často javí ako atraktívnejšia alternatíva oproti práci na základe pracovnej zmluvy. Avšak, je dôležité rozlišovať medzi legálnou a nelegálnou formou tejto práce.
Dôležité je zdôrazniť, že práca na živnosť nie je vždy legálne možná. Ak práca spĺňa znaky závislej práce, musí byť uzatvorená pracovná zmluva alebo dohoda o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. Model zastierania pracovného pomeru prácou na živnosť sa nazýva „švarc systém“.
V prípade „švarc systému“ človek vykonáva činnosti ako klasický zamestnanec, ale na základe živnosti. Tento systém je nelegálny a štát ho prísne kontroluje.
Práca na živnosť môže byť výhodná pre obe strany - zamestnávateľa aj živnostníka.
Prečítajte si tiež: Podmienky dotácie na elektromobily
Pri hrubej mzde 1 000 eur zaplatí zamestnávateľ na odvodoch ďalších 362 eur, celková cena práce je 1 362 eur. Zamestnancovi z tejto sumy zostane v čistom približne 793 eur. Ak živnostník fakturuje 1 362 eur, v období, keď neplatí odvody do Sociálnej poisťovne, mu môže v čistom ostať až 1 254,75 eura. Aj po začatí platenia sociálnych odvodov mu zostane v čistom približne 1 017,73 eura, čo je stále viac ako pri pracovnom pomere.
Žiaden právny predpis vo všeobecnosti nezakazuje zamestnancovi v súkromnej sfére začať podnikať. Avšak, ak by podnikanie malo konkurenčný charakter vo vzťahu k zamestnávateľovi, je potrebné si vyžiadať jeho súhlas.
Založenie živnosti je jednoduché a možné aj online. Je potrebné ohlásiť živnosť na živnostenskom úrade a zaplatiť poplatok (7 eur za voľnú živnosť, 22 eur za remeselnú alebo viazanú živnosť).
Počas pandémie boli pre SZČO dostupné príspevky na zmiernenie ekonomických dopadov. Medzi podmienky pre získanie príspevku patrili:
Pre lepšie rozhodovanie je dôležité porovnať trvalý pracovný pomer a živnosť v rôznych aspektoch.
Prečítajte si tiež: Analýza Cav príspevku
| Aspekt | Trvalý pracovný pomer | Živnosť |
|---|---|---|
| Právny vzťah | Pracovná zmluva podľa Zákonníka práce | Obchodná zmluva |
| Ochrana | Zákonník práce (dovolenka, PN, výpovedná lehota, atď.) | Obchodný zákonník (žiadna ochrana ako zamestnanec) |
| Odvody a dane | Zabezpečuje zamestnávateľ | Živnostník si platí sám, možnosť uplatnenia paušálnych výdavkov |
| Mzda | Čistá mzda po odpočítaní odvodov a dane | Hrubá mzda, z ktorej živnostník hradí odvody a dane |
| Práva a povinnosti | Stanovené Zákonníkom práce | Stanovené obchodnou zmluvou, živnostník je zodpovedný za svoju činnosť |
| Benefity | Dovolenka, PN, stravné lístky, príspevky na rekreáciu, atď. | Žiadne (okrem nemocenského a materského pri platení odvodov) |
| Riziko | Nízke (zamestnávateľ nesie zodpovednosť) | Vysoké (živnostník nesie plnú zodpovednosť za svoju činnosť) |
| Flexibilita | Nízka (stanovený pracovný čas a podmienky) | Vysoká (živnostník si sám organizuje prácu) |
| Dôchodok | Odvádza sa mesačne do Sociálnej poisťovne | Živnostník si môže upravovať výšku odvodov, možnosť vlastného dôchodkového sporenia |
| Administratíva | Nízka (zamestnávateľ zabezpečuje väčšinu administratívy) | Vysoká (živnostník si sám vedie účtovníctvo a daňovú evidenciu) |
Pri spolupráci so živnostníkmi je dôležité dodržiavať nasledovné zásady:
Prečítajte si tiež: Žiadosť o príspevok na nové auto