
Občianske združenia zohrávajú dôležitú úlohu v spoločnosti a prispievajú k rozvoju v rôznych oblastiach, ako je kultúra, ochrana životného prostredia, sociálna pomoc a ďalšie. Financovanie ich činnosti je často závislé od príspevkov od fyzických a právnických osôb. Z daňového hľadiska je dôležité správne posúdiť tieto príspevky, aby darcovia a príjemcovia dodržali platnú legislatívu.
Občianske združenia môžu získavať príjmy z rôznych zdrojov, ako sú členské príspevky, dary, dotácie, príjmy z podnikateľskej činnosti a pod. Nie všetky tieto príjmy však podliehajú dani z príjmov. Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“) definuje, ktoré príjmy sú predmetom dane a ktoré sú od dane oslobodené.
Podľa § 12 ods. 7 zákona o dani z príjmov nie sú predmetom dane u právnických osôb napríklad:
Podľa § 12 ods. 2 zákona o dani z príjmov sú predmetom dane u daňovníkov, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie (kam patria aj občianske združenia), príjmy z činností, ktorými dosahujú zisk alebo ktorými sa dá zisk dosiahnuť, a to vrátane:
Zákon o dani z príjmov v § 13 definuje príjmy, ktoré sú predmetom dane, ale sú od dane oslobodené. Pre občianske združenia sú relevantné najmä tieto:
Prečítajte si tiež: Podmienky dotácie na elektromobily
Podľa § 41 ods. 1 zákona o dani z príjmov sú daňové priznanie povinné podať všetky právnické osoby s výnimkou organizácií taxatívne vymenovaných v tomto ustanovení. Občianske združenia nemusia podať daňové priznanie v prípade, ak majú iba príjmy, ktoré nie sú predmetom dane (dary, 2% resp.1 %), príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43, a príjmy oslobodené od dane podľa § 13 ods. 2 písm. b) zákona o dani z príjmov (členské príspevky).
Ak však občianske združenie dosiahne aj príjmy, ktoré sú predmetom dane a nie sú oslobodené od dane (napr. príjmy z podnikateľskej činnosti presahujúce stanovenú hranicu), vzniká mu povinnosť podať daňové priznanie.
Občianske združenie dosiahlo v roku 2025 príjmy:
V tomto prípade občianske združenie musí podať daňové priznanie, pretože dosiahlo príjmy z reklamy, ktoré sú predmetom dane. Avšak, tieto príjmy sú oslobodené od dane, takže daňové priznanie bude vykazovať nulovú daňovú povinnosť.
Aj daňovníci nezriadení alebo nezaložení na podnikanie si mohli oznámením zaslaným správcovi dane najneskôr do 31.3.2025 predĺžiť lehotu na podanie daňového priznania najviac o tri mesiace, resp. pri zdaniteľných príjmoch zo zdrojov v zahraničí najviac o 6 mesiacov.
Prečítajte si tiež: Analýza Cav príspevku
Poskytnutie daru občianskemu združeniu môže mať dopad aj na daňové povinnosti darcu. Zákon o dani z príjmov upravuje, ktoré výdavky (náklady) sú daňovo uznateľné a ktoré nie.
Vo všeobecnosti platí, že dary nie sú daňovo uznanými výdavkami. To znamená, že darca si nemôže hodnotu daru odpočítať od základu dane. Podľa § 21 ods. 2 písm. f) zákona o dani z príjmov nie je daňovým výdavkom hodnota majetku darovaného. Daňovým výdavkom nie je ani zostatková cena darovaného hmotného a nehmotného majetku. Zostatková cena je daňovým výdavkom len v špecifických prípadoch, ako je predaj, likvidácia, škoda do výšky prijatej náhrady alebo bezodplatné odovzdanie majetku organizácii zabezpečujúcej jeho ďalšie využitie podľa osobitného predpisu.
Výnimkou je situácia, keď daňovník poskytne dar na účel materiálnej humanitárnej pomoci do zahraničia na základe darovacej zmluvy uzatvorenej s Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky (§ 19 ods. 2 písm. u) zákona o dani z príjmov). Za splnenia týchto podmienok je možné výdavky na dary považovať za daňové.
V prípade darovania potravín občianskemu združeniu, ktoré sa zaoberá poskytovaním sociálnej pomoci, je možné uplatniť obstarávaciu cenu týchto zásob ako daňový výdavok. Je však potrebné vedieť odovzdanie dostatočne preukázať, a to dokladom, z ktorého bude zrejmé, že na základe zmluvy uzatvorenej napr. s Potravinovou bankou Slovenska, podnikateľ bezodplatne odovzdal zásoby potravín.
Daňovník v roku 2021 bezodplatne odovzdal zásoby potravín občianskemu združeniu, ktoré sa zaoberá poskytovaním sociálnej pomoci, ktoré zaúčtoval na účet 543 - Dary. Je obstarávacia cena týchto zásob daňovým výdavkom, aj keď daňovník cenu zásob potravín pred uplynutím doby ich trvanlivosti postupne neznižoval?
Prečítajte si tiež: Žiadosť o príspevok na nové auto
Odpoveď: Áno. A v III. časti priznania a tvoria pripočítateľnú položku. majetku darovaním [§ 21 ods. 2 písm. f) zákona].
Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“) upravuje pravidlá pre uplatňovanie DPH pri darovaní tovaru. Vo všeobecnosti sa bezodplatné dodanie tovaru považuje za dodanie tovaru za protihodnotu a podlieha DPH, ak platiteľ dane pri jeho nadobudnutí alebo vytvorení odpočítal DPH.
Zákon o DPH však stanovuje výnimky, kedy pri darovaní tovaru nevzniká povinnosť odviesť DPH. Ide najmä o:
Podnikateľ Ján vlastní malé potraviny na východe Slovenska, pričom sa rozhodol niektoré trvanlivé potraviny darovať a poskytnúť na zbierku organizovanú občianskym združením, ktoré sa zaoberá poskytovaním sociálnej pomoci, pre odídencov z Ukrajiny. Aby vedel darovanie dostatočne preukázať, uzatvoril s ním zmluvu, prílohou ktorej bol súpis darovaného tovaru. Išlo o tovar v hodnote 300 eur bez DPH, pričom pri jeho nákupe si DPH z tohto tovaru v plnej miere odpočítal. Jednotlivé tovary boli do výšky 17 bez DPH eur/ks. V tomto prípade sú splnené podmienky zákona o dani z príjmov aj DPH.
Podobné pravidlá platia aj pre bezodplatné poskytnutie služieb. Ak platiteľ DPH poskytne službu bezodplatne na iný účel ako na podnikanie, považuje sa to za dodanie služby za protihodnotu a podlieha DPH. Existujú však výnimky, napríklad ak ide o poskytnutie služby zamestnancovi alebo prijímateľovi dobrovoľníckej činnosti.
Základom dane pri bezodplatnom dodaní služby sú náklady na službu (§ 22 ods. 5 zákona o DPH), t. j. všetky náklady, ktoré platiteľ dane vynaložil na poskytnutie služby.
Stavebná firma opraví strechu na rodinnom dome svojho zamestnanca a zabezpečí dopravu materiálu, ktorý obstaral od iného platiteľa dane. Poskytnutie tejto služby svojim zamestnancom sa podľa § 9 ods. 3 písm. c) zákona o DPH nepovažuje za dodanie služby za protihodnotu. Základom dane sú náklady na službu (§ 22 ods. 5 zákona o DPH). Firma má nárok na úplný odpočet DPH. V tomto prípade by nemalo dôjsť k dodaneniu tejto služby. Do úvahy prichádzajú náklady na materiál, energie, mzdy či nájom.
Alternatívou k priamemu darovaniu je tzv. charitatívna reklama. Ide o objednávku reklamných služieb u neziskovej účtovnej jednotky (občianske združenie, nadácia, neinvestičný fond a pod.). Príjem z takýchto služieb je do výšky 20 000 eur za zdaňovacie obdobie oslobodený od dane z príjmov (ak je použitý v súlade so zákonom o dani z príjmov, na vymedzený účel a v stanovenom čase). U objednávateľa reklamy ide o daňový výdavok viazaný na úhradu.
Občianske združenie môže v rámci plnenia svojho poslania vykonávať aj podnikateľskú činnosť. Táto činnosť však nesmie byť hlavným cieľom združenia a musí byť v súlade so stanovami. Ak občianske združenie vykonáva podnikateľskú činnosť, príjmy z tejto činnosti podliehajú dani z príjmov.
tags: #príspevok #občianskemu #združeniu #daňové #hľadisko