Príspevok pre mladých pre zaostalé regióny: Podmienky a riešenia

Slovensko je dlhodobo považované za jednu z najviac centralistických krajín v EÚ, najmä z hľadiska regionálnej politiky. Tento fakt vedie k značným rozdielom medzi jednotlivými regiónmi, pričom niektoré zaostávajú v rozvoji a trpia vysokou mierou nezamestnanosti, nedostatkom investícií a odchodom mladých ľudí za prácou do iných častí krajiny. Politické strany sa preto v predvolebnom období zameriavajú na riešenie týchto problémov, často prostredníctvom špeciálnych programov a úľav. Avšak, je táto podpora efektívna a udržateľná?

Slovensko ako centralizovaná krajina a neefektívna štátna pomoc

Najvyšší kontrolný úrad SR (NKÚ) vo svojom prieskume z marca 2021 konštatoval, že proces tvorby a schvaľovania projektov na podporu najmenej rozvinutých okresov (NRO) je byrokratický, zdĺhavý a netransparentný. Vláda SR pritom v rokoch 2015 až 2020 rozdelila dvadsiatim okresom viac ako 62 miliónov eur, no nepomohlo to k trvalému rastu zamestnanosti v regiónoch. Podľa vtedajšieho predsedu NKÚ Karola Mitríka, okresy z týchto zdrojov riešili skôr kritickú situáciu zanedbanej infraštruktúry, namiesto realizácie projektov podporujúcich vytváranie pracovných miest.

Dôvodom bola absencia záväzných merateľných kritérií zo strany štátu a schvaľovanie projektov, ktoré od začiatku nepočítali s aktívnou podporou zamestnanosti. Kontrolóri NKÚ sa zamerali na proces poskytovania regionálneho finančného príspevku okresom, ktorý zastrešuje Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI). Zistili, že systém podpory chudobných regiónov je byrokratický a vykazuje riziká spojené s nedodržiavaním princípov transparentnosti. Zložité a zdĺhavé rozhodovanie okresných úradov až po vládu sa negatívne premietlo do skutočnosti, že potenciálni prijímatelia dokázali využiť len necelých 62 z alokovaných 74 miliónov eur.

Namiesto aktívnej pomoci štátu najmenej rozvinutým okresom prevažovali pasívne nástroje v podobe poskytovania príspevkov, ktoré primárne neriešili výzvy trhu práce, podpory zamestnanosti a s tým previazaný sociálno-ekonomický rast regiónu. Prax ukázala, že aplikácia zákona o podpore NRO a poskytnutá finančná pomoc nenaplnili ciele zamerané na podporu vzniku a udržania pracovných miest.

Populizmus a regionálna katastrofa: Príklad minimálnej mzdy

V roku 2019 Robert Fico predstavil návrh nového spôsobu zvyšovania minimálnej mzdy, ktorý mal byť inšpirovaný Európskou sociálnou chartou. Minimálna mzda mala byť minimálne na úrovni 60 percent priemernej mzdy, čo by znamenalo sumu viac ako 600 eur. Problémom bolo, že charta hovorila o čistej priemernej mzde, nie o hrubej. Ak by sa minimálna mzda prepočítala správne, dostali by sme číslo 572 eur.

Prečítajte si tiež: Podmienky dotácie na elektromobily

Ešte väčším problémom však bol ekonomický nezmysel tohto návrhu. Slovensko má veľmi vysoké regionálne rozdiely, a preto radikálne zvyšovanie minimálnej mzdy nemôže byť prejavom ničoho iného, než ekonomickej negramotnosti. Na Slovensku máme stále okresy, kde je viac ako 15-percentná miera nezamestnanosti a desiatky ľudí čakajú na jedno voľné pracovné miesto. Takmer polovica nezamestnaných na východe sú dlhodobo nezamestnaní ľudia, ktorým chýbajú schopnosti a skúsenosti. Pre nich je minimálna mzda neprekonateľnou prekážkou v snahe nájsť si pracovné miesto.

Radikálne zvýšenie minimálnej mzdy podľa Ficovho modelu by znamenalo, že minimálna mzda by sa napríklad v Prešovskom kraji dostala na takmer 80 percent mediánovej mzdy. To v praxi znamená, že by sme sa pomaly priblížili k stavu, v ktorom by polovica ľudí v regióne zarábala minimálnu mzdu. Ľudia bez kvalifikácie by sa ťažko zamestnali, lebo pracovné miesta vhodné pre nich by získali ľudia s vyšším vzdelaním.

OECD a Svetová banka odporúčajú neprekračovať hranicu 30 - 40 percent mediánovej mzdy práve pre negatívny dosah na nízko produktívnych ľudí. Zvyšovanie minimálnej mzdy je dokonalý príklad populistických politík, ktoré sa snažia pomôcť “tým chudobnejším” regiónom a “tým chudobnejším” občanom, no v konečnom dôsledku robia presný opak. Pokiaľ by chceli politici pomáhať nízko zarábajúcim, cestou by bolo práve zníženie vysokého zaťaženia práce daňami a odvodmi, čo by prinieslo vyššie čisté príjmy pre chudobných ľudí a zároveň by sa znížili náklady práce, čo by prispelo k tvorbe pracovných miest tam, kde to potrebujeme.

Budúcnosť regiónov: Kvalitný program a decentralizácia

Regióny nepotrebujú špeciálne programy, ale kvalitný program pre celé Slovensko a schopných ľudí na dôležitých miestach. Potrebná je väčšia fiškálna decentralizácia a viac finančnej transparentnosti na území celej našej krajiny. Každý región má svoje špecifické problémy a iba ľudia, ktorí tam žijú ich vedia pomenovať a majú najlepšiu predstavu o ich riešení.

Vláda pripravuje zoznam prioritných okresov, ktoré vyberú na základe viacerých kritérií, ich počet má byť vyšší ako doteraz. Vyberať ich budú aj podľa toho, či sú pripojení na verejnú kanalizáciu, alebo akú majú dostupnosť internetu. Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) však dlhodobo apeluje na vládu, aby mestám a obciam pridala viac peňazí, a to aj v súvislosti s infláciou či konsolidačným balíkom.

Prečítajte si tiež: Analýza Cav príspevku

Ficov kabinet sa už v Programovom vyhlásení zaviazal, že pomôže najmenej rozvinutým okresom (NRO). Hlavným projektom Úradu vlády Slovenskej republiky sú výjazdové rokovania vlády, počas ktorých sa podporujú jednotlivé okresy, ale aj kraje. Na výjazdových rokovaniach obdrží finančnú dotáciu vždy každá jedna obec v okrese. Vláda počas jedného výjazdového rokovania vyčlení v priemere 1,5 milióna eur. Podporené sú aj strategické investície v regiónoch, budovanie cestnej infraštruktúry, regionálne zdravotníctvo, ale aj poľnohospodárstvo. Pomoc regiónom poskytuje tiež splnomocnenec pre marginalizované rómske komunity.

MIRRI definuje prioritné oblasti, úlohy a ciele pre každý takýto okres individuálne. Podpora sa realizuje formou regionálnych príspevkov na schválené projekty žiadateľov z konkrétneho NRO, kde žiadosti odporúča riadiaci výbor v sídle NRO na schválenie ministrovi investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky. Od roku 2016 do roku 2024 boli formou regionálneho príspevku podporené projekty pre najmenej rozvinuté okresy vo výške 109 257 185,72 eur. Pre rok 2025 je zo štátneho rozpočtu na regionálne príspevky vyčlenených viac ako 11 miliónov eur.

Medzi 19 najmenej rozvinutých okresov patria väčšinou tie na východe: Kežmarok, Sabinov, Svidník, Vranov nad Topľou, Gelnica, Rožňava, Sobrance, Trebišov, Bardejov, Medzilaborce, Košice-okolie, Levoča, Stropkov, Michalovce a Stará Ľubovňa.

Príklady riešení v regiónoch

• Kežmarok: Samospráva skonštatovala, že najväčším problémom je vysoká miera nezamestnanosti a vysoký podiel rómskeho obyvateľstva. Veľkým posunom vpred bola preto podpora pri vybudovaní priemyselného parku, kde vzniklo približne 700 pracovných miest. Plánuje vytvoriť ďalší a využiť možnosti Štátneho fondu rozvoja bývania na výstavbu nájomných bytov.
• Stará Ľubovňa: Spolupracuje na vytvorení alternatív v rámci plynulejšej premávky v meste. Takisto spolupracuje so štátom pri otázkach odstránenia dvojzmennej prevádzky a hľadá možnosti pre zabezpečenie predprimárneho vzdelávania pre rómske deti vybudovaním novej materskej školy.
• Sabinov: Samospráva trpí finančnými suchotami, pretože nenapĺňa sa deklarovaný štátny rozpočet a tá daň z príjmu fyzických osôb a aj mesto Sabinov má výpadky, a preto každý siaha naozaj po tých externých peniazoch.
• Stropkov: Peniaze od štátu pomôžu, no nestačia na všetky projekty. Potrebujú silnejšieho investora do územia, aby percento nezamestnanosti išlo ešte nižšie. Rovnako tak potrebujú infraštruktúru dopravná - obchvat mesta Stropkov či R4, a takisto je tu aj otázka bývania, vytváranie podmienok individuálnej bytovej výstavby, či už vo forme nájomných bytov, alebo pozemkov na rodinné domy.
• Michalovce: Chýba diaľnica, ktorá by znamenala jednoduchší príchod investorov a s tým spojené vytvorenie nových pracovných miest alebo aj pokračujúci trend demografického poklesu. Ako najzásadnejší problém v súvislosti s pomocou od štátu vnímajú oblasť podielových daní, od ktorých závisí veľa oblastí v samospráve.
• Trebišov: Peniaze od štátu smerujú najmä na podporu zamestnanosti, podnikania, inovácií a rozvoj verejnej správy. Podporované sú aktivity zamerané na budovanie konkurencieschopnosti, predovšetkým v oblasti cestovného ruchu, podporu zelenej infraštruktúry a športových aktivít, ochranu kultúrnych a historických pamiatok či budovanie cyklotrás.

Prečítajte si tiež: Žiadosť o príspevok na nové auto

tags: #príspevok #pre #mladých #pre #zaostalé #regióny