Príspevok pri narodení dieťaťa zo sociálneho fondu polície: Podmienky a prehľad

Tento článok poskytuje komplexný prehľad o príspevku pri narodení dieťaťa zo sociálneho fondu polície, vrátane podmienok nároku, výšky príspevku a ďalších relevantných informácií. Cieľom je poskytnúť policajtom a policajtkám, ako aj ich rodinám, jasné a zrozumiteľné informácie o tejto dôležitej forme podpory.

Sociálny fond a jeho význam

Sociálny fond je dôležitý nástroj podnikovej sociálnej politiky, ktorý umožňuje zamestnávateľom prispievať na rozvoj starostlivosti o zamestnancov. Právny základ pre fungovanie sociálneho fondu tvorí zákon NR SR č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde, ktorý bol od svojho prijatia niekoľkokrát novelizovaný. Povinnosť tvoriť fond má každý zamestnávateľ, ktorý zamestnáva zamestnancov v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu.

Kto je zamestnávateľ a zamestnanec pre účely sociálneho fondu?

Pre účely zákona o sociálnom fonde je zamestnávateľ právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky alebo fyzická osoba s miestom trvalého pobytu alebo miestom podnikania na území Slovenskej republiky, ktorá zamestnáva zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. Ak na území Slovenskej republiky pôsobí zahraničný zamestnávateľ, ktorý má na Slovensku zriadenú organizačnú jednotku, treba aplikovať ustanovenie § 7 ods. 3 zákona č. 152/1994 Z. z.

Za zamestnanca sa považuje len osoba vykonávajúca pre zamestnávateľa práce v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. Na účely sociálneho fondu tieto osoby nenapĺňajú postavenie zamestnanca.

Tvorba sociálneho fondu

Povinný prídel do sociálneho fondu musí tvoriť každý zamestnávateľ aspoň na spodnej hranici. Využiť zákonom určené rozpätie do výšky 1 % základu však nemôže každý zamestnávateľ, ale len ten, ktorý splnil podmienky uvedené v § 3 ods. 2 zákona, t. ak ide o zamestnávateľa tzv. zamestnávateľ tzv. nepodnikateľskej sféry (t. j. Horná hranica pre tvorbu povinného prídelu v podiele 1 % je maximálna. Vyšší prídel do sociálneho fondu je možné tvoriť buď ďalším prídelom, na ktorého tvorbu sa už obmedzenia v § 3 ods. Obchodný zákonník v § 2 definuje podnikanie ako sústavnú činnosť vykonávanú samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku.

Prečítajte si tiež: Podmienky dotácie na elektromobily

Zákon v poslednej vete § 3 ods. 2 ustanovuje (cit.): „Zamestnávateľ, ktorý nesplnil niektorú z podmienok uvedených v prvej vete, tvorí povinný prídel do fondu vo výške 0,6 %.“ Ak ešte zamestnávateľ samostatne neexistoval, nemôže preukázať splnenie tejto podmienky, ale ani ho nemožno zaradiť medzi tých, ktorí neplnia uvedené podmienky. Ak by sa povinný prídel za dcérsku spoločnosť mal podľa § 3 ods. 2 posledná veta zákona tvoriť len vo výške 0,6 %, došlo by nielen k diskriminácii zamestnancov dcérskej spoločnosti, ktorých sa delimitácia dotkla, ale aj k porušeniu platnej kolektívnej zmluvy. V prípade, ak niektorá z uvedených podmienok nebude napr. v prvom roku samostatného pôsobenia splnená, dcérska spoločnosť z predchádzajúceho príkladu bude môcť v ďalšom roku tvoriť povinný prídel najviac vo výške 0,6 % základu.

Ustanovenie § 3 ods. 2 zákona má zjavne sankčný charakter, t. j. má postihovať zamestnávateľov, ktorí v predchádzajúcom roku z dôvodu horšieho hospodárenia nedosiahli zisk, ako aj zamestnávateľov, ktorí nesplnili svoje zákonné odvodové a daňové povinnosti. Ak sa na zamestnávateľov, ktorí nemali svojho právneho predchodcu, použije „prezumpcia neviny“, nemožno u nich hovoriť o nesplnení zákonom ustanovených podmienok, takže dôvody na sankčné opatrenia nemajú opodstatnenie. Za pozornosť stojí zvýhodnenie subjektov, ktorých predmet činnosti nie je zameraný na dosiahnutie zisku, kam patria aj rôzne neziskové spoločnosti (napr. aj zdravotnícke zariadenia transformované na takéto spoločnosti), združenia, nadácie a pod.

Ďalší prídel do sociálneho fondu

Ďalší prídel do sociálneho fondu sa tvorí dvomi spôsobmi, ktoré sa líšia podľa toho, či zamestnávateľ má dohodnutý ďalší prídel v kolektívnej zmluve alebo ho dohodnutý nemá (napr. preto, že nemá žiadnu kolektívnu zmluvu uzavretú). Podľa § 3 ods. 1 písm. podľa bodu 1 vo výške dohodnutej v kolektívnej zmluve, najviac však vo výške 0,5 % zo základu ustanoveného v § 4 ods. podľa bodu 2 vo výške sumy potrebnej na poskytnutie príspevkov na úhradu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancom, ktorí spĺňajú podmienky uvedené v § 7 ods. Horná hranica ďalšieho prídelu je pre obidva spôsoby jeho tvorby limitovaná podielom 0,5 % zo základu.

Dva spôsoby tvorby ďalšieho prídelu do sociálneho fondu sa navzájom zásadne vylučujú, čo znamená, že bez ohľadu na výšku ďalšieho prídelu (t. j. percento v rozpätí viac ako 0,0 % po maximálne 0,5 % základu) dohodnutú v kolektívnej zmluve už tento zamestnávateľ nemôže súčasne tvoriť ďalší prídel podľa 2. bodu ustanovenia § 3 ods. 1 písm. Ak je v kolektívnej zmluve, ktorá sa na zamestnávateľa vzťahuje, dohodnutý ďalší prídel v nenulovej výške, bez ohľadu na typ zamestnávateľa už zamestnanci nemôžu požadovať úhradu výdavkov na dopravu ani v prípade, ak by spĺňali podmienku výšky priemerného mesačného zárobku na poskytnutie takéhoto príspevku zo sociálneho fondu. V prípade, že tvorba ďalšieho prídelu je podľa 1. bodu predmetného ustanovenia zákona dohodnutá v kolektívnej zmluve záväznej pre zamestnávateľa, účel použitia ďalšieho prídelu dohodnutého v kolektívnej zmluve nie je zákonom direktívne určený (na rozdiel od tvorby ďalšieho prídelu podľa 2. bodu).

Zákon výnimočne umožňuje ustanoviť tvorbu ďalšieho prídelu do sociálneho fondu aj vo vnútornom predpise, avšak len u vymedzenej skupiny zamestnancov tých orgánov, u ktorých je zo zákona zakázaná činnosť odborového orgánu (podľa § 230 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení zákona č. 241/2001 Z. z. u príslušníkov podľa tohto zákona nie je možné uzavrieť kolektívnu zmluvu, v ktorej by sa dohodla napr. Tvorba ďalšieho prídelu podľa § 3 ods. 1 písm. b) bod 2 zákona sa zásadne líši od tvorby podľa 1. zamestnávateľ je povinný tvoriť ďalší prídel výlučne na zákonom určený účel, ktorým je úhrada výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancom, ktorí spĺňajú podmienky uvedené v § 7 ods. zamestnancom, ktorí spĺňajú podmienky uvedené v § 7 ods.

Prečítajte si tiež: Analýza Cav príspevku

Príspevok na dopravu zo sociálneho fondu

Zákon dáva možnosť poskytnúť zamestnancom príspevok na dopravu aj z povinného prídelu do sociálneho fondu, ak sa dohodne jeho použitie aj na tento účel. Tento záver je zrejmý z poslednej vety § 7 ods. Príspevok na dopravu z povinného prídelu nie je viazaný na splnenie podmienky dochádzania za prácou verejnými dopravnými prostriedkami ani výškou priemerného mesačného zárobku zamestnanca.

Zdroje sociálneho fondu

Medzi zdroje sociálneho fondu patria:

• zdroje podľa tohto zákona,
• zdroje podľa iných všeobecne záväzných právnych predpisov,
• dary, dotácie a iné príspevky poskytnuté zamestnávateľovi do fondu (ods.

Slovné spojenie „zdroje podľa tohto zákona“ sa viaže k ustanoveniu , v zmysle ktorého sa dňom nadobudnutia účinnosti zákona stal súčasťou sociálneho fondu zamestnávateľa zostatok prostriedkov Fondu kultúrnych a sociálnych potrieb…

Aktuálne informácie a zmeny

Je dôležité sledovať aktuálne informácie a prípadné zmeny v legislatíve týkajúce sa sociálneho fondu a príspevkov z neho poskytovaných.

Príspevok pri narodení dieťaťa

V súčasnosti je výška príspevku 829,86 eur a dostanete ho v prípade, ak ide o vaše dieťa narodené z prvého až štvrtého pôrodu. Ak sa vám súčasne narodilo viac detí, suma príspevku sa zvyšuje o 75,69 eur na každé dieťa. Príspevok vám vyplatia do 60 dní od narodenia dieťaťa, a to na bankový účet matky.

Prečítajte si tiež: Žiadosť o príspevok na nové auto

Ďalšie príspevky a dávky pre rodičov

Okrem príspevku pri narodení dieťaťa existujú aj ďalšie príspevky a dávky, na ktoré majú novopečení rodičia nárok:

• Daňový bonus na dieťa: Uplatniteľný na každé nezaopatrené a vyživované dieťa, mesačne u zamestnávateľa alebo ročne v daňovom priznaní.
• Rodičovský príspevok: Rodič si ho môže uplatniť hneď po narodení dieťaťa, ak nemá nárok na materské. Vypláca sa do troch rokov veku dieťaťa (prípadne do šiestich rokov, ak má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav). Príspevok je od 1. 8. 2023 vo výške 345,20 eur, ak rodič nepoberal materské, a vo výške 473,30 eur, ak na dieťa, na ktoré žiada rodičovský príspevok, poberal aj materské.
• Príspevok na viac súčasne narodených detí: Dávka, ktorou štát prispieva raz za rok na zvýšené výdavky súvisiace so starostlivosťou o trojčatá, štvorčatá, prípadne viacerčatá. Príspevok sa týka aj rodičov, ktorým sa narodia opakovane dvojčatá v priebehu dvoch rokov. Poskytuje sa v sume 110,36 eur.
• Otcovská dovolenka: Otec môže využiť 2 týždne otcovskej dovolenky v období šiestich týždňov po narodení dieťaťa. Podmienkou je, aby získal minimálne 270 dní nemocenského poistenia v posledných dvoch rokoch pred uplatnením nároku.

Zdaňovanie príspevkov zo sociálneho fondu

Plnenia zo sociálneho fondu, či už ide o peňažné alebo nepeňažné plnenia, teda môžu byť zdaniteľné aj nezdaniteľné. Zároveň platí, že ak peňažný, nepeňažný príjem zamestnanca podlieha zdaneniu podľa § 5 zákona o dani z príjmov, podlieha aj odvodom do Sociálnej poisťovne (zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v zne­ní neskorších predpisov) a do zdravotnej poisťovne (zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov).

tags: #prispevok #pri #narodeni #dietata #socialny #fond